Kresťanský národ konzumentov nečistoty

Kresťanský národ konzumentov nečistoty

Slováci sú vo všeobecnosti považovaní za kresťanský národ. Štatisticky! Pravdivosť tejto štatistiky sa potvrdzuje zvlášť v čase vianočných sviatkov, kedy bývajú naplnené takmer všetky kostoly. Keď potom človek vidí tie masy, prúdiace po skončení sviatočných vianočných omší z kostolov, môže si pomyslieť: to je ale viera!

Žiaľ, je v tom však háčik. Tie masy, snažiace sa v chrámoch uctiť si a osláviť Stvoriteľa sa totiž valia naspäť k tomu, od čoho sa len na chvíľku odtrhli. Valia sa k televíznym obrazovkám, k internetu, k bulvárnym plátkom a k mnohým iným veciam, ktorých obsah do seba nekriticky nasávajú a špinia si ním svoje vnútro.

Masy ľudí každodenne prijímajú špinu, zmyselnosť a nečistotu, prúdiacu k nim zo všetkých strán, naivne v tom nevidiac nič zlého. Hromadne čítajú „Nový čas“ (jeho českou alternatívou je „Blesk“), pozerajú „Farmu“ a podobné relácie, ktoré sú koncertom ľudskej nízkosti a úbohosti. Sú svedectvom toho, na akú úroveň, alebo lepšie povedané, pod akú úroveň je až človek schopný klesnúť.

A ľudia, vďační konzumenti tohto všetkého potom, so svojou špinou zanesenou dušou predstupujú vo vianočný čas pred svojho Pána, aby ho chválili, velebili a vzdali mu úctu.

Aké to pokrytectvo! Veď Pán, vládca všetkých svetov je Čistotou, vznešenosťou a ušľachtilosťou samotnou! Je žiarivou Čistotou bez najmenšej poškvrny! Čistotou, ktorú nemožno vyjadriť, ani opísať ľudskými slovami.

Preto jedine v čistote a ušľachtilosti svojej duše smie človek predstupovať pred Najvyššieho. Jedine čistota a ušľachtilosť vlastného cítenia a myslenia môže nájsť spojenie so vznešenou Čistotou a ušľachtilosťou vševládneho Boha. Všetko ostatné, to znamená nízke, poškvrnené a pošpinené musí zostať odrezané od tohto spojenia a nemôže nájsť nijakú cestu smerom nahor, k Výšinám a k Stvoriteľovi.

Preto ten, kto svoje vnútro, svoju dušu, svoje cítenie a myslenie necháva dobrovoľne zahlcovať prúdmi nečistoty a takto potom predstupuje pred svojho Pána, ten sa mu rúha!

Rúha sa mu svojim pokrytectvom, ktoré navonok predstiera pobožnosť, ale vo vnútri skrýva náklonnosť a sympatiu k špine.

A preto chvíle strávené v chráme nebudú slúžiť takýmto ľuďom k ospravedlneniu, ako oni sami mylne dúfajú, ale k odsúdeniu! K odsúdeniu za pokrytectvo, ktoré sa odvažuje predstupovať pred najvznešenejšiu Čistotu so špinavou dušou.

A práve takto pokrytecky sa chová kresťanský národ slovenský, vo vianočné sviatky hojne navštevujúci chrámy a dúfajúci v Božiu milosť, ochranu, pomoc a ospravedlnenie.

Ale duša tohto národa nie je čistá! Je znečistená a pošpinená nekritickým prijímaním balastu a nízkosti, ktorú ponúka televízia, internet, noviny, časopisy a podobne. Duša tohto národa je znečistená a preto nenachádza spojenie s Tým, ktorý je Čistotou samotnou. A preto ich Pán, v ktorého dúfajú, bude namiesto ospravedlnenia biť za ich nečistotu.

Z času na čas sa tu a tam predsa len ozvú hlasy ľudí, uvedomujúcich si túto neradostnú situáciu a upozorňujúcich na ňu. Zväčša sa však útočí iba na tých, ktorí zo šírenia špiny rôznym spôsobom profitujú a dobre na nej zarábajú. Tým však môže vzniknúť dojem, že národ je ich obeťou. Že oni môžu za všetko.

Áno, sú to jednoznačne zločinci. O tom niet pochýb. Ale treba vidieť aj druhú stranu mince. Nie je totiž ponuky bez dopytu, čo znamená, že tam, kde je dopyt, kde je teda niečo žiadané, tam je aj zodpovedajúca ponuka. Ak by ľudia nechceli špinu, neotvárali sa jej, ak by ich nepriťahovala a neprijímali ju, potom by ju darmo niekto ponúkal.

Ale ľudia špinu chcú! Prahnú po nej, priťahuje ich a vyhľadávajú ju. Bezbreho a neviazane si ňou nechávajú zahlcovať svoje vnútro. Svoje cítenie a myslenie i celú svoju dušu. A to každý svojim vlastným spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje jeho osobným slabostiam.

Ľudia nie sú obeťou pomerov! Ľudia si svojim vlastným postojom a prístupom tieto pomery vytvorili. Špina, nečistota, zvrhlosť, zmyselnosť a zvrátenosť preto vládnu dnešnému svetu. Duše ľudí sú temné, čierne, špinavé a skazené.

Napriek tomuto všetkému je však v slovenskom národe pevne zakorenená túžba po Bohu a úcta k nemu. To je pozitívom a bohatstvom, ktoré už niektoré národy takmer stratili. Avšak slovenský národ, ale aj ostatné národy sveta, ba každý jednotlivec musí vedieť, že jediná cesta k Najvyššiemu je cesta čistoty. Cesta bdelosti nad čistotou a ušľachtilosťou vlastného vnútorného života, ktorá sa uzatvára pred všetkým nečistým a nekompromisne ho odvrhuje.

Nech sa preto nikto viac neodvažuje predstupovať pred Pána, ak ho priťahuje nečistota. Ak prísne nezavrhol všetko nečisté, ale z rozličných zdrojov ho pokojne necháva naďalej prúdiť do svojho vnútra.

Takýto človek je pokrytec, ktorý navonok usiluje k Stvoriteľovi, ale jeho vnútro je od neho práve pre jeho sklon k nečistému úplne vzdialené.

Takýto človek sa tak podobá tomu, kto sa snaží prekĺznuť na svadbu bez svadobného rúcha. Keď však príde Pán svadby a zbadá ho, prísne sa ho spýta: Priateľu, prečože nemáš svadobné rúcho? A on od strachu onemie. Vtedy Pán povie svojim služobníkom: Chytte ho, poviažte mu ruky a nohy a vyhoďte ho do vonkajšej tmy. Tam bude plač a škrípanie zubov.

Svadobným rúchom je čistota nášho vnútra, čistota nášho cítenia a myslenia, čistota našej duše! Jedine s čistým vnútrom sa je možné približovať k Najvyššiemu!

Kto ale svoje vnútro necháva zarastať burinou nečistoty z internetu, pochybnými filmami, knihami, novinami a časopismi, „Novými časmi“, „Farmami“, či inou znôškou nízkosti a špiny, toho rúcho jeho duše nemôže byť čisté a preto ho postihne osud človeka, snažiaceho sa vniknúť na Pánovu svadbu bez svadobného rúcha. Iba plač a škrípanie zubov bude potom jeho údelom!

odkaz v spolupráci s M.Š.

Tých špinavých kresťanov, by trebalo umyť. Ešte dobre, že ľudia iných náboženstiev alebo tí čo sa hlásia k ateizmu/humanizmu/agnosticizmu sú čistí. Tvoje texty sú ako z hororu a pritiahnuté za vlasy.

👍: Ranexill

ale predovšetkým by trebalo umyť aj niektorých ŠPINAVÝCH knazov..

"Slováci sú vo všeobecnosti považovaní za kresťanský národ. Štatisticky!"

Nie štatisticky, ale formálne. Podľa štatistík totiž praktizujúci kresťania tvoria v Európe menšinu, približne 10-20 percent z populácie. Na Slovensku to môže byť tiež asi 20 percent. Počet ľudí navštevujúcich kostoly sa však zvýši počas spomínaných vianočných sviatkov, napr. polnočnej omše. Raz za rok príde do kostola aj ten, kto inak nie je praktizujúci kresťan. Takže podľa tohto sa nedá povedať, že ide o kresťanský národ. A nedá sa povedať ani to, že práve tých 20 percent praktizujúcich sa potom zrejme "valí sa k televíznym obrazovkám, k internetu, k bulvárnym plátkom a k mnohým iným veciam, ktorých obsah do seba nekriticky nasávajú a špinia si ním svoje vnútro".

Kristus sa stretával aj s hriešnikmi, podľa Písma normálne jedol i pil víno, teda nebol asketik na rozdiel od Jána Krstitela. Mt 11, 18-19: "Prišiel Ján, nejedol a nepil, a hovoria: Je posadnutý zlým duchom. Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoria: Hľa, pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov! No múdrosť ospravedlňujú jej skutky."
Napriek tomu nebol "nečistý". To sa nepáčilo hlavne farizejom. Tí sa cítili byť nad, duchovne a morálne vyššie. Hriechom - a nečistotou - je však aj to súdenie, obviňovanie, moralizovanie, duchovná pýcha, pocit vlastnej spravodlivosti či dokonalosti, akési hranie sa na Boha a pod. "Nesúďte, aby ste neboli súdení... Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Alebo ako môžeš povedať svojmu bratovi: "Dovoľ, vyberiem ti smietku z oka" - a ty máš v oku brvno?! Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku z oka svojho brata."
Aj známy prorok Izaiáš sa najprv cítil byť nečistý pred Bohom, potom ho až anjel očistil: "Beda mi, áno, som stratený. Veď som muž s nečistými perami a bývam medzi ľudom s nečistými perami; a moje oči videli kráľa, Pána zástupov. I priletel ku mne jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, čo kliešťami vzal z oltára, dotkol sa mi úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, zmizla tvoja vina a tvoj hriech je odstránený!"
Na tohto Izaiáša sa odvolával Ježiš, keď povedal farizejom a zákoníkom: "Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu." Milosrdenstvo je spojené s pokorou, pochopením, neodsudzovaním, neposudzovaním, odpúšťaním...

Tvoje plane mudrovanie ludi spini...iluzia ,,posla bozieho" je ti pritazou...izolacia nie je cistota...pozor na to bracho...vystupenie z danej izolacie je prvy krok k moznej ociste...urob ho sup sup,lebo pri poslednom sude budes nemilo prekvapeny,ked z hostiny vyletis ako spinave pradlo :-))) ciiii? :-D

konas spravne milan,ze mas okolo seba nadhernu bublinku a zijes si v nej
aj ja chcem taku

najprv som si myslela ze si zbabely,ale ty sa iba chranis pred negativnym opovrhovanim,bo vies co su ludia zac

idem s tebou do ticha,mozes ma odprevadit milan imaginarne so sebou a tak pekne uslachtilo si prosiiiim

Spasiteľ ľudstva: Chcel, aby v štáte platili iba Božie zákony
„Zbavte sa prepychu, skoncujte so zhýralým životom, spáľte všetko nemravné!“ kričal z kazateľnice muž v mníšskom habite.

Volal sa GIROLAMO SAVONAROLA a chcel vytvoriť štát riadený Božími zákonmi.

Možno už aj zabudol na časy, keď bola na jeho kázne zvedavá iba hŕstka ľudí. Teraz ich do florentskej katedrály Santa Maria del Fiore prichádza toľko, že sa sotva pomestia dnu. Pozorne počúvajú jeho slová o tom, že im vládnu tyrani, ktorí ich ohlupujú, a so zhrozením prijímajú apokalyptické vízie o blížiacom sa konci sveta a poslednom súde, čo má byť Božia odplata za život, aký vedú. Naplnia sa aj tieto proroctvá tak ako iné, ktoré „predpovedal“? Čo ak áno? Veď ten dominikánsky mních tvrdí: „Nehovorím k vám ja, mojimi ústami k vám hovorí Boh.“ Obyvatelia Florencie, bohatí mešťania i tí chudobní, mu veria, nasledujú ho, vidia v ňom možno naozaj Božieho posla a viacerí si hádam ani nekladú otázku, kto vlastne ten muž je a čo má za lubom.

Rytier Ježiša Krista

Girolamo Savonarola. Práve v spojitosti s Florenciou sa tento dominikánsky mních, kazateľ a náboženský i politický reformátor zapísal do dejín. Pochádzal však z Ferrary, kde sa v septembri 1452 narodil ako tretie zo siedmich detí v rodine bankára a obchodníka. Nevydal sa však v otcových stopách, jeho starý otec bol známy lekár a univerzitný profesor a aj mladý Girolamo sa rozhodol pre štúdium medicíny. Lenže približne v tom istom čase sa v ňom čosi zlomilo a sen o lekárskej profesii nadobro zavrhol. Uzavrel sa do seba, začal viesť asketický život, písať pochmúrne básne a venovať sa štúdiu Biblie. Nie je jasné, prečo k tomuto obratu došlo, i keď niektorí historici nevylučujú, že za tým mohla byť nešťastná láska. Savonarola sa zamiloval do Laodomie Strozziovej, požiadal ju dokonca o ruku, no ona ho vysmiala. Žeby teda aj v tomto prípade platilo známe cherchez la femme?
odkaz

Samozvaný prorok a sektár z 15. stor.? O Girolamo Savonarolovi som čítal som: "V roku 1494 sa vo Florencii zmocnil vlády a vytvoril teokratický štát. Prísnymi mravnostnými zákonmi chcel mesto premeniť na nový Rím. Mesto označoval za Kristovu republiku, boli zničené mnohé „pohanské“ umelecké diela."
Alebo: "Na kazatelně se teď stále více pohoršoval nad oplzlými malbami, hudbou a literaturou. Mnohá umělecká díla ve Florencii nechal z těchto důvodů poškodit nebo rovnou zničit. Zavedl také policii, které měla kontrolovat mravnost občanů — členy této policie byly děti, které směly volně vstupovat do všech domů a dle své libosti ničit vše špatné a nemravné."
Polícia na kontrolovanie mravnosti občanov...?

Petrana......no a nakoniec blcal na hranici ako fakla,lebo to kusok presral a zacal napadat cirkevnych ,,tigrov" na vysokych poziciach...chudacisko...asik si zacal mysliet,ze je nedotknutelny...a samozrejme...boh jeho smrt uuurcite chcel...na tutac :-D co by to bolo za mucenika,ak by nezgegol pre slovo bozie? Však? Heheh :-)