Kresťanské peklo vzniklo po roku 70

......

Matúš 24 poznámky z katolíckej Biblie:

"Pred opisom Ježišovho umučenia kladú traja prví evanjelisti jeho reč o skaze Jeruzalema, na ktorú už upozornil farizejov (Mt 23, 38), a o konci sveta. Keďže ide o posledné udalosti, týkajúce sa Jeruzalema a celého sveta, menujeme túto reč eschatologickou rečou, t. j. rečou o posledných udalostiach. Obe udalosti sa tak prelínajú, že ich ťažko od seba odlíšiť. Skaza Jeruzalema je predobrazom konca sveta, lebo vtedy sa akoby úradne skončí úloha Starého zákona v dejinách spásy. Kristove slová o Jeruzaleme sa doslova splnili roku 70 po Kr. ...

Na otázku apoštolov, kedy nastane skaza Jeruzalema Ježiš odpovedá, že je blízko, predo dvermi. "Toto pokolenie" sú Ježišovi vrstovníci. Dožijú sa toho, čo im o skaze Jeruzalema predpovedal. Na druhú otázku, kedy bude koniec sveta, odpovedal: "O tom dni a o tej hodine nevie nik". "Ani Syn", ako človek."
odkaz

Takže treba rozlišovať tieto dve udalosti, skutočnosti, o ktorých tam je reč: 1. skaza Jeruzalema (chrámu), 2. koniec sveta, druhý príchod... Zdanlivo sa miešajú spolu dokopy, ale ide o dve veci. Tieto dve veci nie sú spolu časovo prepojené, nemali sa stať v rovnakom čase.

To znamená, že hneď po zničení Jeruzalema (r 70) nemal ešte prísť tzv. druhý príchod Ježiša Krista a s ním koniec sveta, posledný súd atď.

Podobne je to aj v Marek 13. Eschatologická reč. Poznámky z katolíckej Biblie:
"V rámci svojej predpovede o páde Jeruzalema Ježiš hovorí aj o znameniach, ktoré budú predchádzať koniec sveta. Pozri poznámku k Mt 24, 2...

"Nepominie sa toto pokolenie" je podľa niektorých biblistov určením času skazy Jeruzalema. Akoby povedal: Stane sa to čoskoro."
odkaz

Na porovnanie pozri k tomu aj toto vysvetlenie z Jeruzalemská biblia (CZ):

"Eschatologická řeč u Mt kombinuje ohlášení o zkáze Jeruzaléma s předpovědí o konci světa. Proto jsou k řeči z Mk, která se týkala jen první z obou událostí, doplněny tři další prvky, totiž: 1) přídavek 26-28, 37-41, převzatých z řeči o Dni Syna člověka, kterou uvádí též Lukáš, L 17:22-L 17:37; 2) úpravy, které sem vnášejí témata "paruzie", 3, 27, 37, 39 (bez obdob jinde v evangeliích, srv Mt 24:3+, l Kor Mt 15:23), "konce světa", v. 3; srv. Mt 13:39, 40, 49, a "znamení Syna člověka", které zasahuje všechna plemena země, v. 30; 3) přičlenění několika podobenství o bdělosti na konci řeči, Mt 24:42 - Mt 2:5 30, která připravují na poučení o Ježíšově návratu a velkém eschatologickém soudu, Mt 25:31-Mt 25:46. Tato kombinace poučení o zkáze Jeruzaléma a o konci světa ostatně vyjadřuje závažnou teologickou pravdu. Obě události jsou totiž sice časově odděleny, ale mají podstatnou vzájemnou spojitost. Prvá událost je předzvěstí a předobrazem druhé. Zkáza Jeruzaléma vytyčuje konec staré smlouvy způsobený návratem Krista, který přichází zahájit svou vládu v církvi. Tato rozhodující událost v dějinách spásy znovu nadejde až na konci časů, kdy Bůh vykoná nad celým lidstvem, napříště vyvoleným v Kristu, týž soud, jaký tehdy vykonal nad prvním vyvoleným lidem."
odkaz

Ono ak je niečo pravda, nezáleží zas až tak podstatne na tom, kedy v čase dejín sa táto pravda či skutočnosť zjaví ľuďom, zverejní, objaví, napíše a pod. Niektoré veci boli skutočnosťami a platili, aj keď ešte ľudia ich neobjavili a nevedeli o nich. Podobne niektoré veci mohli byť napísané až od nejakého času, ale platiť mohli už aj pred prvými zapísanými zmienkami a textami o nich.

Mimochodom, ako je známe, texty evanjelií hovoria o udalostiach cca od začiatku nášho letopočtu do cca 33 rokov nášho letopočtu. Teda dlho pred rokom 70 n.l.

Kresťanstvo nie je založené najmä na tom, že druhý príchod Krista a koniec sveta bude čoskoro, napr. ešte počas danej generácie a nie až neskôr. Nie je založené ani najmä na tom, že existuje možnosť večného pekla ako miesta trápenia.

Keď má zmysel veriť tým spisom Nového zákona, ktoré boli napísané pred r 70, potom má zmysel veriť aj tým, ktoré boli napísané po r 70. A keď nemá zmysel veriť spisom Nového zákona, ktoré boli napísané po r 70, tak asi nemá zmysel veriť ani tým, ktoré boli napísané pred r 70. Navyše je predpoklad, že v skutočnosti sú obe tieto kategórie spisov Nového zákona vo vzájomnom súlade. A len zdanlivo čiastočne v rozpore

....

pche..........ževraj..."kedy bude koniec sveta, odpovedal: "O tom dni a o tej hodine nevie nik". "Ani Syn", ako človek."

Janičko to vie, akurat sa netrafil.......

.....

ale ved som si akurat urobil srandu z janka...nič viac,nič menej.....zas premielas a sprtas sa vo veciach.....namiesto toho prijmi svoje uzdravenie na zaklade písma....

....

tomaško....existuje mnoho svedectiev, kde Boh sa dava poznať...Bolo to vela krát vtedy ked ľudia volali na Boha v problémoch...doslova kričali.....

.....

tomaško, poznám ťa roky z diskusií. Vždy si riešil teológiu, biblické texty, výklady, historické kontexty… ale chcem sa ťa teraz opýtať niečo úplne mimo teologických debát.

Máš vôbec rozhovory s Bohom osamote?

Nie cez teológiu, nie cez mudrovanie, nie cez nekonečné omielanie textov… ale tak normálne, ako človek, ktorý sa pýta, hľadá, kričí

Lebo niekedy mi tvoje debaty pripomínajú Izraelcov na púšti.... reptali, potom sa kajali, potom zas reptali… stále dokola.
A pritom Boh chcel od nich nie teologické diskusie, ale srdce.

....

Tomasko uvedom si, že žiješ svoj život - svoj a nik iný ho za teba žiť nebude - ani Boh.
Citujem:
"Účastníme se božského života a musíme převzít novou odpovědnost:
Spočívá v pokračování v božském uskutečňování, totiž v úloze naši individuace (vývojový proces zrenia osobnosti – získavanie nezávislej osobnej identity). Individuace neznamená jen, že se člověk stal na rozdíl od zvířete skutečně lidským, nýbrž že se má stát zčásti božským. Prakticky to znamená, že dospěje, bude odpovědným za svou existenci, bude vědět, že nejen on je závislý na Bohu, ale také Bůh na člověku. Ve vztahu člověka a Boha musí pravdepodobne dojít k významné proměně! Naše uctívání Boha a náš vztah k Bohu se již nebudou vyjadřovat ve vypočítavém velebení neprobádaného Krále nebo v dětských modlitbách k milujícímu Otci, nýbrž v zodpovědně prožívaném životě a v naplňování božské vůle."

Želám ti, aby si čo najskorej pochopil čo je to tá Božia vôľa.

....

Kde a kedy som písal o Biblii ?

....

Lenže ty si spájaš Božiu vôľu s Bibliou 😉

A to je chyba 😉

Ja nie som kresťan už nejaký ten mesiac pokiaľ si si nevšimol

1.Tim.4:1-2

Predpoveď odpadnutia

1/. Duch však výslovne hovorí, že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a náuk démonov,

2/. pre pokrytectvo luhárov, ktorí majú vypálené znamenie na vlastnom svedomí.

Yanko@, daj sa do kopy touto krásavicou....budete si rozumieť...dačo vyjde, dačo nie.....život ide dalej
odkaz

3/. niektorí budú predpovedať koniec sveta 6x do roka

Dobre, tak takto:
Odpovedz na otázku: Veríš, že svet má stvoriteľa, alebo sa to všetko - povedzme si od Veľkého tresku pokiaľ naše poznanie už siaha, viacej dozadu nemusíme ísť, urobilo samo?
Ak veríš v Stvoriteľa a je jedno v akého - vôbec to nemusí byť ten Biblický, tak to musel stvoriť v nejakom poriadku, lebo inak sa to nemohlo dostať až k človeku.
Ja som v 15 písal, obrazne povedané, že musíme pochopiť ten poriadok, v ktorom sa to vyvíja do budúcnosti a keď ho pochopíme, tak sa stávame spolutvorcami k lepšej budúcnosti a nie ku krachu.

Z rozhovoru Lee Strobela s Dr. J. P. Morelandom, ktorý je kresťanským filozofom a teológom, a hoci z protestantskej vetvy, predsa len má jeho prístup význam v tejto súvislosti. Z knihy Kauza viera (2002), téma o pekle:

„Náš zmysel pre zodpovednosť si žiada, aby boli zlí ľudia braní na zodpovednosť za to, akým spôsobom iných poškodili," povedal som. „V tomto zmysle by pre niektorých peklo mohlo byť vhodnou sankciou. No náš zmysel pre férovosť neznesie čosi také, že Adolf Hitler by niesol rovnaký večný trest ako niekto, kto žil celkom dobrý život, ale rozhodol sa neísť za Bohom."
Moreland pozorne počúval. „Pôsobí nespravodlivo, že by bol každý rovnako postihnutý tými istými sankciami - to chcete povedať?" opýtal sa.
„Áno, správne, to je ono. Vám to neprekáža?"
Moreland si otvoril Písmo niekde v Novom zákone. „Fakticky vzaté, nie každý zažíva peklo rovnakým spôsobom. Biblia učí, že existujú rozličné stupne utrpenia a trestu." Prišiel k jedenástej kapitole Matúšovho evanjelia a prstom sledoval verše 20 až 24, ktoré aj nahlas prečítal:
Nato začal karhať mestá, v ktorých urobil väčšinu svojich divov, pretože sa nekajali: „Beda ti Chorazin! Beda ti Betsaida! Veď keby sa v Týre a Sidóne boli stali divy, aké sa stali u vás, dávno by sa boli kajali vo vrecovine a popole. Vravím vám však: V súdny deň bude ľahšie Týru a Sidónu ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Zostúpiš až do pekla! Veď keby sa v Sodome boli stali divy, aké sa stali v tebe, bola by pretrvala až dodnes. Vravím vám však, že v deň súdu bude ľahšie sodomskej krajine ako tebe."

Moreland zavrel Písmo a povedal: „Ježiš hovorí, že ľudia budú súdení podľa svojich skutkov."
„Teda nie je to všetko podľa jedného metra?" spýtal som sa. „Spravodlivosť sa bude konať u každého zvlášť?"
„Presne tak. V pekle budú rozličné stupne odlúčenia, izolácie a prázdnoty. Myslím, že to je dôležité, lebo to značí, že Božia spravodlivosť je úmerná skutkom ľudí. Nie je to tak, že pre každého, kto odmietne Božiu milosť je pripravená rovnaká spravodlivosť. Treba si uvedomiť, že ak Boh vedie ľudí činením tisícov rozhodnutí k tomu, aby cizelovali svoj charakter, potom ich aj necháva trpieť prirodzenými dôsledkami charakteru, pre ktorý sa rozhodli. A tí, ktorí sú osobne v horšom stave, zažijú väčší stupeň izolácie a prázdnoty."

List Rimanom 2, 5-10:

"Ale ty si svojou zaťatosťou a nekajúcim srdcom hromadíš hnev na deň hnevu, keď sa zjaví spravodlivý Boží súd. On odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo vytrvalosťou v dobrých skutkoch hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť, hnevom a rozhorčením tým, čo tvrdošijne odporujú pravde a oddávajú sa neprávosti. Súženie a úzkosť doľahnú na každého človeka, ktorý pácha zlo... ale sláva, česť a pokoj čakajú každého, kto koná dobro."

Konečný Boží súd podľa Listu Rimanom, ktorý bol napísaný okolo roku 57 n. l., mal priniesť jedným večný život, slávu, česť a pokoj. Ale na druhých, ktorí konajú zlo, má prísť súženie (trápenie) a úzkosť. To rozhodne nevyzerá na smrť v zmysle skončenia existencie ako takej...

Inak slovo smrť sa v Novom zákone niekedy chápe ako odlúčenie od Boha, nie ako koniec existencie danej osoby (duše). Napokon, je jasné, že ak aj človek, ktorý žije na tomto svete, spácha smrteľný hriech, nezomrie v tom zmysle, že by prestal existovať. Existuje ďalej, ale je bez milosti Božej, bez života s Bohom. To je tá smrť. V tom - "v smrti" sa kvôli prvotnému a následne dedičnému hriechu ľudia aj rodia. Potrebujú kresťanský krst na získanie života s Bohom, Božej milosti.

Druhý list Solúnčanom 1, 6-9:

"A u Boha je spravodlivé, že odplatí súžením tým, čo vás sužujú, a vám, sužovaným, odpočinkom s nami, keď sa z neba zjaví Pán Ježiš s anjelmi svojej moci, aby v ohnivom plameni potrestal tých, čo nepoznajú Boha, aj tých, čo odporujú evanjeliu nášho Pána Ježiša. Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci..."

To znamená, že podľa tohto Pavlovho listu, ktorý bol napísaný okolo roku 50 n. l., zlých Boh spravodlivo potrestá súžením (trápením), ohnivým plameňom, a tým, že budú ďaleko od Pánovej tváre a slávy. "Za trest sa dostanú do večnej záhuby, ďaleko od Pánovej tváre a slávy jeho moci..." - To znamená, že sa dostanú do situácie, že budú odlúčení od Boha, od jeho lásky, od vzťahu s ním; nejde teda o koniec existencie ich osôb (duší), lež o stratu života s Bohom.

.....