Kremeľská propaganda úradovala aj v Moldavsku

V Moldavsku sa konali prezidentské voľby, ktoré sa snažila ovplyvniť pro-ruská propaganda. Nakoniec proti vôli Kremľa vyhrala európsky orientovaná kandidátka Maia Sanduová.

Bývalá ministerka školstva a premiérka Moldavska vyhrala v novembrových voľbách so ziskom 57,7% nad úradujúcim prezidentom Igorom Dodonom a stala sa tak prvou ženou na tomto poste. Na rozdiel od bývalého prezidenta, víťazstvo Maii Sanduovej bude s najväčšou pravdepodobnosťou znamenať bližšie vzťahy s európskymi štátmi.

Sanduová, okrem boja proti korupcii, vyzýva k ukončeniu „mierových“ misií v Podnestersku zo strany Ruska. Podnestersko je dlhodobo Rusmi okupovaný región Moldavska na hranici s Ukrajinou.

Napriek tomu nová prezidentka vyhlasuje, že pozitívne vzťahy s Ruskom chce udržať, najmä kvôli značnému percentu Moldavcov pracujúcich v Rusku.

Maia Sanduová už kandidovala v prezidentských voľbách v roku 2016. Vtedy ju Dodon porazil. Ten udržiaval veľmi blízke vzťahy s Ruskom. Už počas volebnej kampane v roku 2016 pro-kremeľské média zdieľali viacero nepodložených tvrdení a dezinformácií týkajúce sa jej osoby.

V roku 2016 bola stále aktuálna téma migrácie, ktorá rezonovala počas viacerých volebných kampaní. Jednou z informácií bol údajný sľub európskym lídrom, podľa ktorého v prípade jej víťazstva Moldavsko prijme 30 tisíc sýrskych migrantov. Neexistuje však žiadny dôkaz, ktorý by toto tvrdenie potvrdil.

Neskôr, najmä počas Sanduovej premiérskeho pôsobenia, ju pro-kremeľské médiá obviňovali z presadzovania záujmov medzinárodných oligarchov, či šírili informácie o tom, že je riadená americkou CIA.

Počas tohtoročnej prezidentskej volebnej kampane sa proruské média pravidelne vyjadrovali k financovaniu Sanduovej kampane. Mala byť platená najmä zo zahraničia.

Iné dezinformácie hovorili o katastrofickom scenári v prípade Sanduovej výhry. Podľa nich mali v prípade víťazstva pro-európsky orientovanej kandidátky nasledovať protesty podobné tým v Bielorusku, či Kirgizsku.

Nepodložené tvrdenia a obvinenia na osobu moldavskej kandidátky boli „ochutené“ o už tradičné zavádzajúce témy, akými je napríklad otázka práv LGBTI ľudí. Tvrdenia o zlegalizovaní manželstiev pre páry rovnakého pohlavia, v silno tradičnej spoločnosti akou je tá moldavská, vyvoláva značný odpor.

Nakoľko Maia Sanduová vyhrala a ohlasované protesty sa neuskutočnili, jej víťazstvo ako tradične, pro-kremeľské informačné zdroje pripisujú americkému filantropovi Georgovi Sorosovi.

Podobne ako s predošlými tvrdeniami, ani tieto neboli podložené žiadnymi dôkazmi. Podľa moldavských zákonov, v prípade ak by došlo k financovaniu jedného z kandidátov zo zahraničia, bol by z volieb vylúčený. To sa však nestalo.

Podľa moldavskej fact-checkersej stránky StopFals, dezinformácie sa nešírili iba digitálnou formou na internete, či televízií, ale aj vo fyzickej forme, a to najmä v podobe letákov.
Moldavsko nie je výnimka

Pro-ruské média a informačné agentúry už tradične vedú dezinformačné a propagandistické kampane v postsovietskych krajinách počas volieb. Rusko stále vníma bývalé sovietske republiky ako svoju oblasť záujmu, a teda miešanie sa do interných záležitostí týchto krajín nie je nič výnimočné.

V októbri tohto roku sa konali aj parlamentné voľby v Gruzínsku. Krajina, ktorá v roku 2008 zažila ruský vpád a okupáciu, sa taktiež stala terčom kremeľskej propagandy. Snaha o narušenie väzieb Gruzínska so západnými mocnosťami a organizáciami zo strany Ruska sa prejavila v šíriacej sa propagande prostredníctvom politikov, mimovládnych organizácií financovaných Kremľom ako aj aktivistov sympatizujúcich s gruzínskym severným susedom.