Klaňanie sa ľuďom

Je poklona pred niekym iným ako pred Bohom urážkou a porušením jeho prikázaní?
Pozrime sa, čo sa píše o tom v Biblií.

1. Kronická 21:21
Keď sa Or­nán ob­zrel a uvidel Dávida, vy­šiel z humna a po­klonil sa mu tvárou po zem.

1. Kráľov 1:23
Kráľovi oznámili: Je tu prorok Nátan. Keď pred­stúpil pred kráľa, po­klonil sa mu tvárou po zem.

1 Kral 2,19-20
"Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovnú matku postavili trón, posadila sa mu po pravici...

Vidíme, že pokiaľ sa niekto niekomu pokloní, nemusí to byť automaticky modloslužba, lebo poklona kráľovi alebo členovi kráľovskej rodiny je akceptovaná, doslova vyžadovaná, čo vidíme aj v histórií.

Iný príklad je, keď sa chcel Ján v Zjavení klaňať anjelovi a ten ho zadržal a zakázal mu to.
Prečo? Lebo poklona je jedna vec ako prejav úcty a klaňanie, teda opakovaný úklon, ako to vidíme napríklad v modlitbe u moslimov patrí len Bohu. Klaňanie je zvelebovanie ale poklona je niečo iné.

Nikdy som nevidel, aby katolik klačal pred nejakým svätým alebo anjelom, len pred Pannou Máriou.
Avšak nakoľko ona je z rodu kráľa Dávida, kráľovná matka, matka večného kráľa Ježiša Krista,
úcta poklony je v tomto prípade dôstojný prejav úcty, ktorý Sväté Písmo podporuje.