Keď všetko zlé je na niečo dobré...

Neveríte, že všetko zlé je na niečo dobré?
Stačí keď sa za zadnou udalosťou spätne ohliadnete a pozriete sa na to z iného uhla pohľadu. Nejdem vás o tom presviedčať, len skúsim napísať niečo zo svojho života.

Keď som ostala na PN, bola som z toho najskôr nešťastná, lebo sa to stalo v tej pre mňa najnevhodnejšej chvíli, keď som sa pohrávala s myšlienkou zmeniť robotu, či nájsť si k robote aspoň brigádu. Šesť rokov nemáte ani nádchu a zrazu prídu bolesti rúk... a PN. Netušila som,že to bude rok.
A je po myšlienke, ako „zbohatnúť“ prácou. Hľadanie novej roboty tiež nemá zmysel, lebo neviete určiť čas nástupu do nového zamestnania. Takže málo máte a ten Hore, si len tak povie, že budete mať ešte menej!!?? Dve deti na krku, podnájom a k tomu a cca 300 € mesačne. Pardon, aby som štátu neukrivdila, 44 € k tomu ako prídavky.
Poviete tej sile Hore „ok, prijímam výzvu, ideme sa hrať na hru bez zdravia, bez partnera, bez peňazí?“.
A že čo je na tom dobré?

Ochoriete a zrazu zistíte, že sa nemáte kam ponáhľať. Zistíte, že aj keď máte slobodnú vôľu, ste len herec na javisku a tá sila Hore je režisér. To je ešte také jemné...ja by som povedala, že sme len bábky a tými nitkami kmasne občas niekto iný.
Nemáte sa kam ponáhľať, nikam neprídete skôr ako máte.

Ruky ma síce boleli, ale bola som rada, že mám zdravé nohy. Nie každý má to šťastie.
Zistila som, že mám doma predsa ešte dva páry zdravých rúk – moje deti. A že keď treba, vedia navariť, upratať aj si ožehliť.
Bola som vďačná za tie 2x2 hodiny vychádzok denne. Za predpokladu, že som nechcela prísť o tú almužnu, snažila som sa ich dodržiavať. Ešte som sa nikdy tak von netešila.

Keď som ráno chodila na infúzie, stretla som bažanty a aj straky.
Nemohla som zrazu robiť bežné veci, dokonca som sa musela vzdať aj písania na pc. Takže žiadna soc. sieť. Skvelá odvykačka 🙂
Ale mohla som čítať. V čakárni u lekárov, na ifúziach, doma, v parku, na lúke, pred kostolom...všade, kde sa ostatní ponáhľali, boli nervózni a ja som si čítala a ticho pozorovala ľudí.

Tiež som bola nespokojná, že mi nikto nevie diagnózu, že ani lieky od bolesti nepomáhajú.
Ale sú aj ľudia, ktorí svoju diagnózu poznajú a lieky pre nich ešte nik nevynašiel. Napr. taká svalová atrofia, či skleroza multiplex.
Uvedomila som si, že tá bolesť je tu preto, aby som tým rukám dala pokoj. Zo začiatku pomohol ibalgin, ale keď vás momentálne nič nebolí, tak prečo neodniesť 4kg v igelitke?? Tak Niekto kmasol za nitky a povedal „a dosť, žiaden liek od bolesti odteraz nezaberie, lebo nevieš poslúchať !!“

No povedzte, nie je šťastie, že v takom čase vám príde do cesty chlap psychológ, s ktorým môžete na turistiku, lebo ho nahovoríte, že nech vás zoberie za pacientku, lebo keby niečo, tak som bola 100km od domu na terapii? 🙂)) ...veď psychológa si môžem vybrať.

Od bolesti by som sa už bola aj plazila, aj omietku škrabala. Prosila som, nech to už prejde. Ale ten Niekto ma poslal ešte k moru.
Keď mi to počas liečby navrhol lekár, či by som neskúsila slanú vodu-more, tak si hovorím „S kým? A za čo?“ … prišlo mi to ako zlý vtip.
V tom mi prišla vyplatená poistka, takže „za čo“ už bolo.
Kamarát psychológ mi po jednej túre hovorí „každý rok chodím v lete k moru, nešla by si so mnou?“. A tak sme fifty-fifty, každý so svojim krížom na chrbáte išli k moru.
Poviem vám, vždy som sa bála plávať v hlbokej vode ďalej ako 20m od brehu... ale v to leto som prekonala samú seba.
Čert zober všetky peniaze, stálo to za to.

Spoznala som za ten čas veľa ľudí. Niekedy to bola len chvíľa, keď ten človek prišiel ako pacient do čakárne, či ležal vedľa mňa počas infúzie a mal chuť sa vyrozprávať zo svojich starostí.
Prišli mi do cesty muži vyliečení z alkoholu, tiež viem prečo.
Stretla som ľudí bezdomovcov, resp.tých, čo žili na pokraji biedy, tiež viem prečo. Raz som odsúdila človeka pre jeho peniaze.
Ale i tých, čo sa len na bedárov hrali, lebo im to tak vyhovovalo. To boli pre mňa energetickí upíri.
Paradoxne, keď som cítila, že moje finančné rezervy sa stenšujú, prišli mi do života bohatí muži, s drahými autami, chalupami, dokonca s koňmi v stajni. Lenže kde srdce neberie, tam môj rozum nevyhrá. Aj to som vnímala ako skúšku Zhora, či sa ulakomím na majetky, keď pocitom mi tí muži nič nehovoria.

Každý človek mi nejakým spôsobom pomohol. Dokonca boli takí, čo mi doniesli svätenú vodu z kostola, či darovali ruženec rovno z Medžugoria....a ja za to všetkým ďakujem.
Keď sa raz začnete takto dívať na svet, ináč to už nebudete vedieť. Nedá sa to vrátiť späť.
Nie jedna slza vypadla z môjho oka so slovami „Načo mi je duchovný svet? Nechcem vnímať tieto súvislosti!! “ Nechcela som mať pri slove Anjel či Boh mravčenie od hlavy po končeky prstov. Lenže na to som ja malý pán a vtedy sa ten Zhora len smeje.

Vždy som hovorila, že verím na anjelov, ale nie v Boha.
Mnohí hľadáme Boha, prosíme o pomoc a nariekame, že ho niet. Lenže po mojich skúsenostiach vám poviem, že ho hľadáte zbytočne. On sa vám nedá poznať, keď to chcete VY … ale vtedy, keď sa rozhodne ON, keď si povie, že je čas aby ste ho poznali.
Boh pre mňa nie je niekto, koho môžem potiahnuť za nožičky práve vtedy, keď ho potrebujem.
Môžeme viesť debaty o Bohu, ale bez skúseností sú nám na nič. Veď aj ten motýľ , až keď mu krídla zhoria, vie pravdu o plameni.

Uvedomila som si, že to, čo zabezpečuje ako-taký chod nášho života, je zdravie, láska a peniaze. Nedá sa to od seba odlúčiť.
Zdravie je dôležité, lebo keď ho nemáte, nemáte prácu a ani peniaze.
Bez peňazí to v tejto spoločnosti nefunguje, ak sa nechcete ocitnúť pod mostom. Dokonca aj keď ste chorí, za zdravie si musíte priplatiť.
Láska je dôležitá, keď ste chorí, ale viem aj to, že keď má človek existenčné problémy, tak nemá čas myslieť na lásku a vzťahy.

Som rada, ak ste to dočítali až do konca 🙂

Je koniec roka. Skúste sa občas zastaviť, možno ešte dnes a obzrieť sa za svojim životom aj z iného uhla pohľadu. Stojí to za to. Nesúďte a neodsudzujte ľudí, ak ste nechodili v ich topánkach. Spomaľte, neponáhľajte sa, aj tak dôjdete len tam, kam musíte. Tempo si síce vyberiete, ale keď to preženiete, tak vás tá sila Zhora zastaví.

Šťastný rok 2014 vám všetkým prajem a veľa pochopenia pre svojich blízkych, či tých, čo vám skrížia cestu životom.

A tiež ďakujem DFku, že som to tu mohla napísať, že sa to tu zmestilo 🙂

👍: J.Tull , rastos , dorota

1. aj do nas sa zmesti Ali*

Presne tak. Vsetko zle je na nieco dobre, ale na to prideme neskor. Choroba nas ma vela naucit a ma obrovsky vyznam, prospesny pre cloveka. Clovek hundre na chorobu, ale nevidi dalej, ze vdaka chorobe sa mu vyhla horsim problemom alebo ine nestastie. Clovek si musi uvedomit, ze nikdy nemoze mat vsetko - partnera, deti, rodinu, byvanie, peniaze, krasu, zdravie, vylety, dobru pracu, byt stastny a spokojny - skratka taky je poriadok sveta. Drzim prsty - ten pribeh je mi blizky.

5. ďakujem .)

1. občas verím v kadečo, a Tebe verím všetko :-)

6. hmm...Allinone už asi silvestruje :-)

"...A je po myšlienke, ako „zbohatnúť“ prácou...."
poctivá práca je najspoľahlivejší spôsob ako ostať chudobným

ale dá sa s tým súhlasiť ..trochu to poznám.....zdravie je veľmi dôležité...a zvyčajne si ho začíname vážiť až keď nás prikvačia zdravotné problémy...a ak máme lásku -v akejkoľvek podobe- tak aj problémy sa ľahšie zdolávajú

12. myslím si, že zdravie je to najdôležitejšie čo človek má, a láska je skvelý bonus k tomu :-)

AK platí, ze zlo je na nieco dobre, plati analogicky, ze kazde dobro je strojcom nejakeho zla.
Neveril by som takymto vyrokom tych, co zvycajne skodia.
Zlo je dobre len na zlo..nikdy z neho nic dobre nevzide...

Ako malo textu totalne zabilo cele more textu hehe..

No niektorí by si uz mohli uvedomit, ze kopec tychto pouciek je iba dielom tych co skodia a devastuju svet, aby sa zdalo, ze ich nicomne posobenie je vlastne dielom dobra.

3. retrospektívne zistíš, že to, čo si považoval za zlé, tak zlé nebolo, lebo vzišlo z toho niečo lepšie .)
add b/ každý vnímame ZLO a DOBRO ináč ...pre mňa je to len uhol pohľadu

Keby priletel veľký meteorit a vyhubil všetok život na Zemi, na čo by to bolo dobré?

suhlasim s myslienkou.. niektore veci neodhali clovek hned, ale az ked pride cas. Potom pochopi preco sa to malo udiat...vyssia moc 🙂

tupci sa ucia na vlastnych skusenostiach

mudri posluchaju vsevediaceho Boha

49...Boh ti dá všetky skúsenosti, čo práve potrebuješ

pekny pribeh. prestat bojovat alebo ostat v tom pomyselnom bahne a nevstat je prehrou , jeden sa nauci prekonavat strach.

kto bojuje moze prehrat
kto nebojuje, uz prehral

Zlo niekedy posunie k dobrej alebo prospešnej veci, sa to nezdá, aj vďaka nechcenému malému zlu sa môže dosiahnuť dobrá vec, často tí, čo úmyselne páchajú zlo, sú nevedomí, a dosiahnu pravý opak. A dobrý úmysel môže dosiahnuť viac škody ako osohu.

aale ani nie tak zlo, skor postoj cloveka. lebo stale sa moze zabrdit a len sa lutovat a nevidi nic kol seba len ...zlo.

stratila som rukavicku, na co je to dobre ?

Málokedy je zlo na niečo dobré, vždy zlo ostáva zlom so svojimi následkami, komplikuje a sťažuje ľuďom život. A že je na niečo dobré, asi len mizivo v tom, že zlo, tú ujmu čo je mementom zla, musí človek napraviť ak sa ho už dotýka, čo ho to niečo stojí, človek sa musí postarať aby sa odvrátilo a nemusí to byť jednoduché.

ešte stále mám na odvrátenie zla svätenú vodu, kadidlo a ten drevený ruženec z Medžugorja 🙂

Ďakujem všetkým za váš čas a názory