Kauzálne slobodné myslenie

Aby človek vôbec mohol povedať o ľudskom myslení niečo bytostne zmysluplné, musí najprv sám prejsť autentickým procesom sebaspoznania. Problém je ale v tom, že čo si kto pod týmto pojmom predstavuje...

Naše postoje, názory, túžby... (len zdanlivo pevné asociačné štruktúry) zväčša vychádzajú jeden z druhého a sú na seba svetonázorovo viazané - a z hľadiska myslenia ako systemického celku sú do určitej miery logicky, no veľmi často dogmaticky spojené... A preto automaticky udržujú navyknutý spôsob myslenia či videnia sveta (ľudský mentálny systém nepozostáva z množstva samostatných myšlienkových fragmentov, je to podmienená štruktúrovaná konštrukcia, dynamický komplex vzájomne závislých informácií). Tieto mentálne formy sú vlastne naše neuvedomené psychologické bloky, ktoré nekriticky „ochraňujú" myseľ od vývojovej zmeny, od vlastného slobodného sebaspoznania...

Ale ak si človek jasne uvedomí, že zmena mentálnych parametrov je len cieleným asociačným premosťovaním informácií, autokonštrukčne vytvárajúcim novú perspektívu životných súvislostí, podľa ktorých si uvedomujeme vlastné bytie a budujeme svoj obraz sveta...

Tak možno zistíme, že "zásluhu" na tomto stave má aj samotná veda s jej nejasnou predstavou fungovania ľudskej mysle (je totálnym omylom modelovať akúkoľvek definíciu človeka z našej súčasnej úrovne ideologickej zmätenosti).
A (snáď) každý dobre vie, že bežný človek sa stotožní s tým, čo povedia autority (vedecké a náboženské teórie, dogmy a tvrdenia výrazne, často aj nevedome či nepriamo, vplývajú na naše názory o svete alebo samých sebe, na celkové chápanie samotnej reality)...
Hľadaním a postupným rozširovaním životných súvislostí (zlučujúcich rôznorodé poznatky konkrétnych skúseností a abstraktného myslenia) sa v priebehu dejín vytvára mentálna konštrukcia - náš obraz sveta (to, ako ho vidíme, ako mu rozumieme). A na základe tejto mentálnej konštrukcie organizujeme naše individuálne aj spoločenské bytie...

...potom si stačí už len vytvoriť samotný cieľ: svoju vlastnú inteligentnú formu bytia...
pretože genetika ani sociálny vplyv okolia vás v skutočnosti nepredurčujú k ničomu!

Všímate si ako a či vo Vás prebieha zmena myslenia? Meníte sa k lepšiemu či horšiemu, alebo vôbec , čím to je?

odkaz

mením sa to je jasné,,ale či je to k lepšiemu...ťažko povedať.. rozmýšľam inak ,tak by som to charakterizovala asi...

Red rose ja si myslim, ze kazdy sa meni, ale k horsiemu pribuda vek, choroby, cely zivot musi clovek celit kritike, posudzovaniu, urazkam, rozkazom, vycitkam, roznym spolocenskym a rodinnym tlakom, klamstvom a podvodom, ktore je vsade. Veru nikto neostane cisty, vsetci sa zaspinime tym svinstom, aby sme prezili.

hm ludia sa podla mna obmedzuju v akejsi inovacii myslenia aj preto,aby sa mohli v spolocnosti navzajom kontaktovat..rovnakymi napr.uvahami ..
ineligentna forma bytia je aj urcite vyssia a nepotrebuje k tomu clovek ani samotny ciel byt nou pretoze uz je v podstate v zakladoch nou,ale ludsky vyvoj potrebuje svoje tempo a ten rytmus evolucie ani nepusti si vytvorit iny postup v mysleni,nez ten,ktory umoznuje a aj vzaduje ..cas..

Ako vzniká inteligentná fiorma bytia? Niekto ju ani nikdy nedosiahne, nechce? Lebo k inteligentnej forme bytia sa musí predsik človek dopracovať seba vývojom, niekomu sa to podarí až v 80 ke, čo mu je už vlastne nanič

To by už ako dieťa mal poznať všetky príčiny a súvislosti,aby to v živote dokázal využiť? Asi platí,že čím skôr,tým lepšie.Možno lepšie aj v 80 tke,ako nikdy.

Kauzalita je predurčenosť, sloboda druh nezávislosti - dokopy to jaksi nejde.

Oprava: kauzalita je príčinnosť, čiže všetko vo Vesmíre má svoju príčinu, aj ľudské myšlienky - a to z nezávislosťou rozhodovania od predchádzajúcich stavov okolitého sveta nejde dokopy.

Človek sám seba úplne nikdy nebude poznať. Otázkou je čo sleduješ slovom poznať. Každý seba analyzuje ináč. Ako dospievame by sme mali byť kritickejší a skúsenejší v sebahodnotení, ale to je moc pomalý proces. Väčšinou napr. v škole nás hodnotia ľudia, ktorý nás sotva poznajú- a hodnotia nás dosť obmedzene a príliš často na to aby to bolo kompletné a objektívne hodnotenie.

no a ešte by som dodala,,ak je už v mladom človeku rozumnoempatický základ-bude mu on rásť..ale ak je tam blbosť-rastie si ona podľa chuti...aj s aroganicou je to tak,či agresivitou..