Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Je teda viera cnosť alebo nie?

5
reakcií
868
prečítaní
Tému 9. septembra 2012, 04:34 založil nabzlo.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
18. 10. 2010
10
 
 


1.
označiť príspevok

nabzlo muž
   9. 9. 2012, 04:34 avatar
Zvážme nasledujúce fakty:

1) Viera aj rozum sú svojho druhu spôsoby poznávania.

2) V reálnom živote vykazuje stratégia riadiť sa rozumom vo všetkých merateľných ohľadoch vyššiu úspešnosť, ako riadiť sa vierou.

3) Neviem o žiadnom dobrom dôvode, prečo by to u otázok týkajúcich sa Boha malo byť iné.

4) Riadiť sa vierou je v mnohých prípadoch vyložene škodlivé až nebezpečné. Tak napríklad fanatici všetkého druhu sú jasným príkladom toho, kam vedie maximalizovanie viery. Medzi nimi potom vynikajú samovražední atentátnici. Ich viera je iste takmer bezhraničná - je na tom ale čokoľvek cnostného? Mnohí veriaci ich kultúry, ktorí sami samovražedné atentáty nepáchajú, veria že ÁNO! (A náležite ich potom tiež oslavujú, ako mučeníkov.) Analogicky to platí o všetkých druhoch povier, pavied, horoskopov, woodoo, čiernej mágie, atď. Keď niekto verí, že fungujú - potom je to tým dané, a naozaj fungujú, nie? Isteže nie. Samotný fakt viery zo svojho predmetu pravdu rozhodne nerobí, ani nijako nezvyšuje pravdepodobnosť toho istého.

5) Vierou dochádzajú rôzni ľudia k vzájomne protichodným záverom, a NEMÔŽU mať všetci naraz pravdu.

6) Do dôsledku aplikované poznávanie vierou znamená, že každý môže veriť v zásade čomu chce, a tým končí diskusia. Veď predsa verí. Tento záver je zjavne absurdný, čo je aj dôvodom prečo nemôže byť poznávanie vierou Bohom cenené.

7) Zostáva možnosť, že legitímna je len kresťanská viera, a len v jej prípade končia diskusie, ostatní veriaci by sa mali chytiť za nos, na svoju doterajšiu vieru použiť rozum, v dôsledku toho ju opustiť, a potom, tentokrát už bez pochybností, prijať kresťanstvo. Aj táto možnosť je zjavne absurdná.

8) Kým vierou dochádzajú rôzni ľudia nezávisle na sebe k rozdielnym záverom, pozri (4), tak poznávanie rozumom vedie väčšinou rôznych ľudí nezávisle na sebe k rovnakým záverom.

9) opakované používanie rozumu, teda kritické prehodnocovanie už akceptovaných právd, vedie zjavne a logicky k vyššej pravdepodobnosti odhalenia prípadných chýb. Naproti tomu poznávanie vierou vedie jednoznačne k zakonzervovaniu prípadných chýb. Spochybňovať je absolútne kľúčové a mimoriadne cenné pre človeka, ktorému ide o Pravdu, naproti tomu sú pochybnosti negatívne a nežiaduce z hľadiska viery. A to je zle.

10) s prihliadnutím ku všetkému vyššie uvedenému ma absolútne nenapadá, ako by mohlo byť vôbec mysliteľné, že by Boh, ktorý všetko vyššie uvedené samozrejme dobre vie, mohol aj napriek tomu preferovať poznávanie vierou, a to navyše čím odtrhnutejšie od faktov tým lepšie (t.j. absolútny protiklad toho, čo funguje v reále). Aký by k tomu mohol mať dôvod? Ako by si mohol Boh vážiť toho, že osoba XY slepo veriaca čomukoľvek, čo jej, jej okolie o Ňom, o Bohu, napovedá?

Možné námietky

1) Viera je dôvera Bohu.
Nie je pravda. Viera je dôvera tvrdení iných ľudí o Bohu! Teda nie Bohu samotnému. Podobne viera vo výroky Ježiša nie je dôverou vo výroky Božieho Syna, ale je (bezhraničnou, nespochybňovanou) dôverou v ľudí, ktorí jeho výroky desiatky rokov po Ježišovej smrti zapísali, ako aj vo veľa ďalších ľudí, ktorí im ich ústnym podaním odovzdali. Ďalej ide o dôveru v tvrdení Cirkvi, teda opäť ľudí, že toto ústne odovzdávanie (teda nič iného než systém jedna pani povedala) bolo práve v Ježišovej dobe Bohom podporované, a teda nesmierne spoľahlivé.

Spomeňme ešte osobné spirituálne zážitky: tu opäť nejde o dôveru Bohu, ale o vieru vo svoje vlastné pocity, ŽE pôvodcom toho čo som cítil je práve samotný Tvorca Vesmíru. Tu si neodpustím prirovnanie: Zdá sa mi to podobne, ako keby užívateľ LSD bol skalopevne presvedčený o tom, že jeho zážitky z drogového opojenia sú spôsobené skutočnou a reálnou návštevou jeho duše vo svetoch inej dimenzie ...

2) Každý predsa niečomu veríme!
Toto tvrdenie je mätenie pojmov. Isteže každý veríme vo veľa veciach, v zmysle, že ich považujeme za pravdivé. Ale zďaleka nie každý máme nejaké tvrdenia alebo koncepty, ktorým veríme bez ohľadu na argumenty, prípadne napriek argumentom - pričom presne toto je prípad náboženskej viery.

Podobne, zďaleka nie každý cítime nechuť sa o svojich presvedčeniach baviť s názorovými oponentmi, a zďaleka nie každý už dopredu vieme, že sa svojich právd nikdy nevzdáme. Ja napr. verím tomu, čomu verím, preto, že tým smerom ukazujú argumenty, založené na faktoch z reálneho sveta; a som rozhodne pripravený svoje presvedčenie upraviť, alebo zmeniť, ak sa ukáže, že argumenty ukazujú v skutočnosti inam.

3) Spoliehať sa na ľudský rozum je len naša pýcha.
Poctivý človek sa spoľahne na Boha. Analogicky ako v bode (1). Veriaci sa nespoliehajú na Boha, oni sa spoliehajú na tvrdenia iných ľudí o Bohu, prípadne ľuďmi spísaných dokumentov o Bohu. Medzi rôznymi vzájomne nekompatibilnými ľudskými "pravdami" o Bohu sa potom rozhodujú opäť buď vierou, alebo rozumom - ale každopádne sa v tomto procese nespoliehajú na Boha.

Navyše uvažujme, že aj z hľadiska kresťanstva je rozum darom od Boha, pretože ten nás predsa stvoril. Čo by teda malo byť pyšného na tom, používať tento dar?

Záver

Vieru možno chápať ako ignorovanie rozumu, teda Božieho daru a slepé spoľahnutie sa na to, čo nás naučili rodičia, prípadne náboženské autority našej kultúry. Používať rozum, hľadať si evidenciu, a premýšľať o veciach, je náročné. Bolí to, trvá to, a môže to viesť k nepohodlným záverom. S veľkou pravdepodobnosťou sa tak ale približujeme k Pravde.

Naproti tomu veriť je tak jednoduché a pohodlné: môžem si veriť čomu chcem (prípadne iným hotovým pravdám, ktoré sú mi naservírované autoritami), tomu čo ma robí šťastným, a ešte tým vraj robím radosť Bohu - a komu záleží na Pravde? Alternatívne si stačí jednoducho povedať, že to čomu verím JE pravda - a ďalej sa tým nezaoberať. Presne takto veriaci postupujú.

Podľa môjho názoru na samotnom predmete mnohých prúdov v kresťanstve, ako napr. umierneného kresťanstva, nie je celkom nič zlé - až na adorizáciu viery. Viera nielenže nie je cnosť, ale viera v náboženskom zmysle (teda bez ohľadu na argumenty, často s dodatkom, že čím menej dôkazov, tým je viera silnejšia, a teda lepšia a hodnotnejšia!) je podľa môjho názoru vyložene škodlivá a negatívne.

Zdroj: Mgr. Michal Hanko


4.
označiť príspevok

Vlado muž
   9. 9. 2012, 11:34 avatar
Nabzlo, dávaj sem odkazy na pôvodné zdroje, a vyhneš sa polemike s nacistami. 

Viera nie je cnosť (pôvodný zdroj)


5.
označiť príspevok

Krištof
   9. 9. 2012, 13:44 avatar
Autor zrejme verí v ideológiu a svetonázor ako naturalizmus, darvinizmus, ateizmus, "náhodizmus" a pod. :-P To mnohé vysvetľuje... Dr. William L. Craig: "Viera je dôvera alebo spoľahnutie sa na to, čo považujete za pravdivé. Dôvod, pre ktorý si človek myslí, že kresťanstvo má pravdu, sa líši u každého človeka. Pre jedného to môže byť preto, že mu do srdca prehovorí Boh a to v ňom vyvolá presvedčenie, že je to pravda. Som si istý, že je to oprávnené. Pre iného to však bude veľmi dôkladné, intelektuálne skúmanie dôkazov, ktoré ho privedie k rovnakému záveru. Ale ani on nedôjde k viere, kým neurobí krok dôvery či spoľahnutia sa na to, čo považuje za pravdu. Keď vieru chápete takýmto spôsobom, potom vidíte, že je s rozumom úplne kompatibilná."

Náboženská viera súvisí s duchovnom, duchovnými hodnotami. Ateizmus naturalizmus súvisí s názorom, že žiadne reálne duchovno neexistuje, že aj napr. myšlienky sú hmotné. Inak aj ateizmus môže byť v určitom zmysle vierou. Už som tu o tom písal: Porovnajme aspoň čiastočne vieru veriacich a vieru ateistov. Podľa veriacich je podstatou a príčinou vesmíru a jeho presného fyzikálneho nastavenia vyššia inteligencia, Boh; podľa viery ateistov sa to stalo asi nejako samo od seba, z ničoho nič, náhodou. Veriaci - Slnečná sústava, Zem, vznik života a život v jeho komplexnosti má svoj základ tiež v Božom zámere a tvorivej činnosti; podľa ateistov je za podstatou života pôvodne akási náhodná chemická prapolievka (ktorá má mimochodom za následky také osobnosti ako Michelangelo Buonaroti či Max Planck). Podľa viery ateistov je vznik človek akási zhoda náhod a samotný človek akási hovoriaca opica či omyl prírody. Taktiež ľudská kultúra, umenie, estetika, etika, filozofia, veda, náboženstvo je v podstate dôsledkom nejakých nezmyselných dejov v prírode. Veriaci majú za to, že hmotný svet je relatívny; ateisti majú sklon absolutizovať hmotu, pokiaľ ide o čas a priestor, alebo život vrátane vedomia podľa nich môže byť viazaný iba na hmotu. Ateisti veria, že za všetkým tým sú len neinteligentné, neracionálne procesy, že sa to nejako stalo samo, skrátka veria, že je za tým ateistický boh Samuel. :-P

Veriť môže znamenať tiež spoliehať sa a dôverovať. Môžeme totiž o niekom vedieť, avšak nemusíme mu nutne aj dôverovať a spoliehať sa na neho. Vedieť - alebo čosi tušiť - o existencii Boha neznamená automaticky spoliehať sa na neho v niečom a dôverovať mu. Veriť teda znamená aj spoliehať sa v niečom na neho a dôverovať mu. Veriť môže znamenať i postulovať niečo za hranicami zmyslového sveta, napr. na základe indícií. Podobne postuloval Imanuel Kant: "Dve veci napĺňajú ľudskú myseľ vždy novým a vzrastajúcim obdivom a hlbokou úctou: hviezdnaté nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. A to sú pre mňa dôkazy, že jestvuje Boh nado mnou a Boh vo mne." Vierou ako vnútorným chápaním možno postihovať inteligibilnú ontológiu (bytie). Inteligibilná je opakom senzibilnej - vnímateľnej zmyslami.

Vzťah medzi vedou a vierou
www.uski.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Racionalita viery
www.distance.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí rose.madder


2.
označiť príspevok

starec muž
   9. 9. 2012, 07:38 avatar
Základom viery je viera v posmrtný život. Utvrdením sa v život v nebi je zmŕtvychvstanie Krista. Tu však prichádza rozpor. Kristus sa údajne zjavil apoštolom v tele,že ho najskôr nepoznali.Ako je to možné,keď v prípade Tomáša mal rany na tele? Kristus vyzval Tomáša,aby vložil ruky do jeho rán a bol veriaci a nie neveriaci. Biblia tvrdí,že do raja pôjdu ľudia bez telesných vád,že všetky budú odstránené.   Nakoľko ľudia videli mnoho telesných poškodení,tak by nemalo význam im hovoriť,že takí pôjdu aj do raja.Veď keď niekoho roztrhá napr. granát,tak by veľa z raja nemal,keby bol ako Kristus so svojimi ranami na inom svete. 


3.
označiť príspevok

rose.madder žena
   9. 9. 2012, 09:21 avatar
...ja v prvom rade, ak rozmýšľam o viere v Boha rozlišujem dve veci, ktoré by síce mali spolu súvisieť, ale žiaľ, väčšinou si dokonca odporujú a to - cirkev a viera ....to prvé hned vylúčim, pretože cirkev tvoria ľudia, ktorých síce nechcem a nemôžem hádzať do jedného vreca, ale žiaľ, väčšinou zneužívajú vieru na svoj prospech a nútia ľudí ostať hluchými a slepými a veriť tomu, čo sa im naservíruje v kostoloch a chrámoch ....mám občas pocit, že cirkev by "rozmýšľanie" kľudne pridala medzi smrteľné hriechy, ak by jej v tom nebránila Biblia ...
....čo sa viery v Boha týka - určite nie je zlom, ani ničím negatívnym ...jadrom je dobro a šírenie dobra a lásky ...či už veríme v existenciu Boha, či nie, je nespochybniteľné, že ak by sme sa držali jej princípov -"prikázaní"- ktoré sú síce skôr symbolmi a podobenstvami a treba ich chápať ako podobenstvá, nie doslovne, tak naozaj by bol svet lepší ...a ak Boh existuje a je stelesnenou láskou ako sa tvrdí v Biblii, určite sa nemstí, nie je cielene krutý, netrestá a nie je ješitný :-) a nezakazuje ľuďom rozmýšľať ....
Súhlasí J.Tull


6.
označiť príspevok

J.Tull
   9. 9. 2012, 19:08 avatar
... Okopčím pár myšlienok "kresťanského" filozofa ...
" Ze všeobecných příkazú a zákazú však nelze dostatečně odvodit jednání v konkrétní situaci. Přímý a neodvolatelný požadavek "tak-musíš-činit" je veden spíše právě přítomnou dějinnou situací. Co se tu jednotlivec domnívá slyšet jako příkaz, zůstává však při vší jistotě sporné.V bytnosti takového naslouchání Božímu vedení je odvaha k pochybení, a tudíž skromnost. To vylučuje záruku jistoty, zakazuje zevšeobecňovat vlastní jednání v požadavek platný pro všechny a zabraňuje fanatismu. Ani naprostá jasnost cesty, kterou vidíme pod Božím vedením, nesmí vést k naší jistotě, že to je jediná cesta pro všechny.
Neboť za chvíli může vše vypadat zase jinak. V jasu může být přece nastoupena chybná cesta. Dokonce i v jistotě rozhodnutí, pokud k němu dochází ve světě, musí zůstat jistá nedefinitivnost. Neboť pýcha absolutně pravého je pro pravdu ve světě zničujícím nebezpečím. I v okamžicích jistoty je nezbytná pokora trvalého tázání.
Teprve zpětný pohled umožňuje velký údiv nad nepochopitelným vedením. Ani v tomto případe to však není nikdy jisté, ani zde se Boží vedení nestává vlastnictvím.
"Už som to dával Prečo diskusia ... /so Slušným človekom a podobným/?#ixzz25zMwg3PI"
"To, co v zamyšlení získávám pouze sám pro sebe - i kdyby to bylo vším, je jakoby ničím.
Co se neuskututečňuje v komunikaci, ještě není, co v ní nakonec není založeno, nemá dostatečný základ. Pravda začíná u dvou.
Filozofie proto požaduje: stále hledat komunikaci, odvažovat se jí bez zábran, obětovat své vzdorné sebepotvrzení, které se vnucuje ve stále nových přestrojeních, žít v naději, že si budu z oddanosti znovu dasrován.
Proto musím stále o sobě pochybovat, nesmím se stát jistým, nesmím se držet nějakého domnělého pevného bodu v sobě, který by mna jakoby spolehlivě projasňoval a pravdivě posuzoval. Taková sebejistota je nejsvúdnější formou nepravého sebeprosazování.
Karl Jaspers Úvod do filosofie
Na kresťanstvu sa mi páči to, že patrí k nemnohým náboženstvám, vieram, ktoré "dovoľujú" o tom, čomu veria, nielen rozmýšľať, pochybovať, ale i prispôsobovať dogmy novým objektívnym poznatkom. V tomto smere, podľa toho, čo poznám, je katolícka cirkev asi najotvorenejšia ... určite je kritickejšou, racionálnejšou, ako napr. "angeológovia", ID-čkári /títo majstri učenia k nemysleniu/ ...
Napriek uvedenému sa katolícka cirkev nedokáže vzdať nekritického hodnotenia svojich dejín a nielen ich ... Stručne uvediem príklad. Dnes som na Tv Lux pozeral dokument o slobode. Dejiny ľudstva tu pojali ako boj myšlienok, ideológií ... absolútne ignorujúc ostatné okolnosti, vplyvy ... Spomínali, že grécka demokracia, kde mali právo rozhodovať slobodní občania - muži /nie otroci, ktorí ich blahobyt tvorili .../ odsúdila k trestu smrti Sokrata vôľou väčšiny, ktorý sa nemohol odvolať na nejaký vyšší zákon, inštanciu. Ani písmenko o tom, že mu dali na výber - vyhnanstvo, alebo smrť. V protiklade s tým uviedli kresťanstvo. Len na základe neho bolo zrušené otroctvo a od jeho nástupu k moci sa nič podobné už nestávalo /ak aj bolo, bolo to v protiklade s kresťanským učením a len vďaka nemu a len od čias kresťanstva, otroctvo ako zlo, aj chápeme/ a žeby bol stredovek temným, je bohapustá lož. Ani zmienka o kresťanmi umučenej Hypatii, o židovskom učencovi /autora tuším Talmudu, meno si nepamätám .../ kresťanmi stiahnutým z kože ... Podobnými tendenčnosťami sa dokument hemžil a pritom sa odvolávali na kritické myslenie ...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 05:56,  Odvazi preto ze v tom kroku ma podporu Vladimira Vladimirovica
dnes, 05:45,  A neplet sem izraelskeho jehovu ked ten jehova si ty si jeho castou ci v to veris alebo nie a ked...
dnes, 05:41,  Jaky izrael vidis snad ze devinska je v izraeli ? A s duchom svatym sa mozes spojit a o jehovu...
dnes, 05:36,  Pozor aby si sa taky nenarodil v druhom zivote ale ani druhy zivot ti nepomoze pokial nebudes...
dnes, 05:31,  Ked je vhodne svetlo skor ju citim
dnes, 05:04,  Neviem, čo je zlé na tom. že som humanista, a zároveň neviem, čo mám robiť s diskusným...
dnes, 05:04,  Počuj, Izrael: Jehova, náš Jehova, je jediný Jehova. Milovať budeš Jehovu, svojho Jehovu...
dnes, 05:00,  Blaha ma humanne nazory, takze kludne k svetskym humanistom moze patrit.
dnes, 04:57,  Bolsevik, ktory vyhlasi sam seba za humanistu? :)
dnes, 04:55,  To nie je vtip, ak je niekto hrdý na to, že je humanista.
dnes, 04:54,  ty by si si rozumel so starym ranexilom. vidsis auru?
dnes, 04:53,  Nepoznáš Blahu. Sám verejne povedal, že sa hlási k svetským humanistom.
dnes, 04:53,  je to for, vyhlasovat sameho seba za humanistu
dnes, 04:52,  Aha, robíš logickú chybu. Úplnú odluku cirkví od štátu žiadali náboženské...
dnes, 04:52,  Blaha ani Kasafran nema problem s Bibliou, cirkvou a nabozenstvami. a ani nevyhlasuju samych seba...
dnes, 04:46,  Zaujímavé, že ti nevadí, že marxista Blaha je humanista, že fašista Kasafran je humanista....
dnes, 04:44,  mas rovnake nazory ako bolsevici a marxisti. tiez mali problem s cirkvou a nabozenstvami
dnes, 04:42,  Meaculpa, na základe čoho ma obviňuješ z toho, že som boľševik a marxista? Máš na svoje...
dnes, 04:41,  Zatiaľ nie je dobre preskúmaná samotná abiogenéza.
dnes, 04:40,  to je for, ked bolsevik a marxista nazve sam seba humanistom
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
while ( ! $success ) $try ++ ;
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(69 028 bytes in 0,831 seconds)