hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

"JASPERS - Úvod do folosofie"

príspevkov
28
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 6.12.2012 16:20 J.Tull
posledná zmena 9.12.2012 16:47
1
06.12.2012, 16:20
... z kapitoly "IX. DĚJINY LIDSTVA
...
Dějiny světa mohou vypadat jako chaos nahodilých událostí. Viděny v celku vyhlížejí zmateně jako vír v přívalu vod. Vše jde stále dál, od jednoho zmatku k druhému, od jedné pohromy k další, s krátkymi záblesky štěstí, s ostrúvky, které zústávají krátce ušetřeny, až i ony jsou nakonec zatopeny, úhrnem – vyjadřeno obrazem Maxe Webera – je to ulice, kterou ďábel dláždí zničenými hodnotami.
Jistě našemu poznání se ukazují souvislosti dění, jednotlivé kauzální souvislosti, jako například vliv technických vynálezú na zpúsob práce, vliv zpúsobu práce na strukturu společnosti, vliv dobyvačných výbojú na prolínání národa, vliv válečné techniky na vojenské organizace a jejich vliv na strukturu státu a tak dále do nekonečna. Nad kauzálními souvislostmi se ukazují jisté totální aspekty, např. V posloupnosti duchovních stylú generací, jakožto na sebe navazujícich epoch kultury, jakožto velkého soudržného útvaru kultury ve svém vývoji. ...
none
2
06.12.2012, 16:26
Lidé žili již před státisíci lety; je to prokázáno nálezy kostí v časově datovatelných geologických vrstvách. Před desetitisíci lety žili lidé nám anatomicky zcela podobní; našly se zbytky nástrojú, dokonce i maleb. Teprve posledních pět až šest tisíc let máme dokumentovaných jako souvislé dějiny.
Dějiny mají čtyři výrazné předěly:
Za prvé: O prvním velkém kroku, vzniku jazykú, vynalezení nástrojú, zažehnutí a používání ohně lze činit jen dohady. Je to prométheovský věk, základ veškerých dějin, skrze nějž se teprve člověk stal člověkem, na rozdíl – pro nás nepředstavitelného – pouze biologického bytí člověka. Kdy se to stalo, jak dlouhými časovými úseky procházely jednotlivé kroky, nevíme. Tento věk musí být velmi vzdálený a musí být mnohonásobně delší než doba dějinně dokumentovaná, ve srovnání s ním mizivě krátká.
Za druhé: Mezi lety 5000 a 3000 př.Kr. vznikly v Egyptě, Mezopotámii, na Indu, o něco později na Chuang-che v Číně staré vyspělé kultury. Je to jen málo světlých míst v obrovské mase lidstva, obývající již tehdy celou planetu.
Za třetí: Kolem roku 500 př.Kr. – v době mezi lety 800 a 200 – byly v Číně, Indii, Palestině, Řecku současně a nezávisle položeny duchovní základy, z nichž lidstvo až dodnes žije.
Za čtvrté: Od té doby došlo jen k jediné zcela nové, duchovně i materiálně rozhodující události, která měla hodnotu takřka světodějinného vlivu: vědeckotechnický věk, připravovaný v Europě od konce středověku, duchovně ustavený v sedmnáctém století, široce rovíjený od konce osmnáctého století a překotně rychle se vyvíjející teprve v několika posledních desetiletích.
none
3

2. J.Tull 06.12.2012, 16:26

Lidé žili již před státisíci lety; je to prokázáno nálezy kostí v časově datovatelných geologických vrstvách. Před desetitisíci lety žili lidé nám anatomicky zcela podobní; našly se zbytky nástrojú, dokonce i maleb. Teprve posledních pět až šest tisíc let máme dokumentovaných jako souvislé dějiny.
Dějiny mají čtyři výrazné předěly:
Za prvé: O prvním velkém kroku, vzniku jazykú, vynalezení nástrojú, zažehnutí a používání ohně lze činit jen dohady. Je to prométheovský věk, základ veškerých...

06.12.2012, 16:40
A že zasvätenci neriadia osud ľudstva 🙂.
none
4

3. 06.12.2012, 16:40

A že zasvätenci neriadia osud ľudstva 🙂.

06.12.2012, 16:42
kde tam vidis spiknutie
none
5

4. dorota 06.12.2012, 16:42

kde tam vidis spiknutie

06.12.2012, 17:06
Všetko je spiknutie. Svetu aj tak vládne diabol 🙂. Nie, vážne: J.Tull: Naozaj tieto texty na mňa pôsobia blahodárne, lebo z nich ide závan čistého neovplyvneného rozumu. Plne chápem, že Pálešove vyjadrenia ti pripadajú ako "vrtěti psem".
none
6

5. 06.12.2012, 17:06

Všetko je spiknutie. Svetu aj tak vládne diabol 🙂. Nie, vážne: J.Tull: Naozaj tieto texty na mňa pôsobia blahodárne, lebo z nich ide závan čistého neovplyvneného rozumu. Plne chápem, že Pálešove vyjadrenia ti pripadajú ako "vrtěti psem".

06.12.2012, 19:50
luke85; Marečku potěšil jste mně ... Možná ani já Vás ne/potěším ...
Zle sa mi reaguje, pretože nerád píšem o sebe /povedať z očí do očí je o inom ... /, ale kvôli tomu Tvojmu "Plne chápem" /to je to, čím si ma potešil, pretože chápanie toho druhého, je, podľa mňa, to najdôležitejšie, podstatné a asi aj najťažšie .../ si ma k tomu vlastne vyprovokoval. Ja som sa k filozofii dostal cez "maliarov". Môj otecko bol vyučeným umeleckým stolárom a hercom v divadle, ktoré bolo na Slovensku, vo svojej dobe, jedným z najúspešnejších amatérskych divadiel. Lásku k umeniu som cical spolu s materinským mliekom a tak som sa dopracoval k maliarom, k dejinám umenia. Mal som svoj svetonázor. Bol som zarytým materialistom a zažil som svoje "materialistické osvietenie", ktoré ma v mojej viere utvrdilo; potom prišla "pohroma" - stratil som svoju vieru a to bolelo ...Časom som sa s tým vyrovnal ako i zistil, že zarytosť bráni pohybu a ešte viac si uvedomil /"vedel" som to už z dejín umenia .../, že "veci" vždy treba chápať v širokom historickom kontexte. Zároveň sa vo mne prebudil zvýšený záujem o filozofiu a s prekvapením som zistil, že čítam v niektorých filozofoch svoje myšlienky ... Napr. stratou svoje viery som získal svoju nevieru a zrazu niečo podobné čítam v Humeovi, iné v Munzovi, v Jaspersovi ... pôsobilo /i pôsobí/ to na mňa blahodárne, ale zároveň, poučený skúsenosťou, si uvedomujem, že z hľadiska poznania pravdy, to v podstate /tá "blahodárnosť - súlad myšlienok"/ vôbec nič neznamená ...
Priepastný rozdiel medzi Jaspersom a Pálešom je v "zarytosti"; kým Jaspers je "voľne sa pohybujúci" ..., Páleš je už natoľko zarytý, že nemôže, nemá kam a preto už /v týchto "veciach"/ nemyslí a k tomu učí i druhých ... ešte "z Jaspersa" napíšem a možno tým ukážem i to, ako a v čom, podľa mňa, "Páleš vrtí s Jaspersom" ...
none
7
07.12.2012, 10:01
Dnes som poslal mail na adresu info@sophia.sk s nasledovným znením:

Dobrý deň,

rád by som si overil vstupné dáta k jeden zo štatistík, ktorú ste robili, konkrétne koreláciu medzi rytmom Gabriela a známymi maliarmi. Chcel by som vás týmto poprosiť, aby ste mi dali odkaz na príslušnú publikáciu, z ktorej ste dáta čerpali. Je pravdepodobné, že dáta budem ďalej spracovávať a mohol by som vám na oplátku poskytnúť svoje výsledky.

Ďakujem za pochopenie.

--
S pozdravom
***** ******
************@gmail.com
none
8
07.12.2012, 18:28
luke85; ... oceňujem Tvoju snahu ... Pokúšal som sa niečo zohnať, ale bezvýsledne. V našej knižnici od Kroebera nič nemajú. Moja dobrá známa, vedúca kníhkupectva, pátrala rovnako bezvýsledne. Poprosil som i svojho kamaráta, ktorý mi pred rokmi požičal „Sophie“, ale už nie je „angeologista“ a nevedel mi poradiť ...
none
11

8. J.Tull 07.12.2012, 18:28

luke85; ... oceňujem Tvoju snahu ... Pokúšal som sa niečo zohnať, ale bezvýsledne. V našej knižnici od Kroebera nič nemajú. Moja dobrá známa, vedúca kníhkupectva, pátrala rovnako bezvýsledne. Poprosil som i svojho kamaráta, ktorý mi pred rokmi požičal „Sophie“, ale už nie je „angeologista“ a nevedel mi poradiť ...

07.12.2012, 19:03
Ja som v Brne, tu je obrovská knižnica MZK, s online katalógom. Ešte som nekukal, či majú Kroebera, ale tipujem že hej, ibaže môže byť vypožičaný, tak možno mi bude trvať aj pár mesiacov, kým sa k tým dátam dostanem. Ale však to nesúri, či nie? V každom prípade som sa už rozhodol štatistiku zopakovať, urobím si na to aj program. Odhadujem to: čistá práca 1 mesiac.
none
12

11. 07.12.2012, 19:03

Ja som v Brne, tu je obrovská knižnica MZK, s online katalógom. Ešte som nekukal, či majú Kroebera, ale tipujem že hej, ibaže môže byť vypožičaný, tak možno mi bude trvať aj pár mesiacov, kým sa k tým dátam dostanem. Ale však to nesúri, či nie? V každom prípade som sa už rozhodol štatistiku zopakovať, urobím si na to aj program. Odhadujem to: čistá práca 1 mesiac.

07.12.2012, 19:32
luke85; ... nerozumieme si. Ja nespochybňujem ani tak spracovanie dát /hoci asi aj tu by sa asi čo to našlo - viď napr. tých arabských mystikov .../, ako dáta samotné ... a čo odpoveď na Tvoj mail? ...
none
14

12. J.Tull 07.12.2012, 19:32

luke85; ... nerozumieme si. Ja nespochybňujem ani tak spracovanie dát /hoci asi aj tu by sa asi čo to našlo - viď napr. tých arabských mystikov .../, ako dáta samotné ... a čo odpoveď na Tvoj mail? ...

07.12.2012, 19:39
Zatiaľ sa nikto neozval.
👍: J.Tull
none
15

14. 07.12.2012, 19:39

Zatiaľ sa nikto neozval.

07.12.2012, 19:44
luke85;.. ešte je asi skoro. Mal som namysli, že to, ako dúfam, nebude trvať "pár mesiacov" ... ako ani, aspoň, zistenie danej publikácie ...
none
9
07.12.2012, 18:29
... pokračovanie ...
Podívejme se na třetí úsek, okolo r. 500 př.Kr. Hegel řekl: „veškeré dějiny směrují ke Kristu a vycházejí z něho. Zjevení Syna božího je osou světových dějin.“ Každodenním svědectvím této křesťanské struktury dějin světa je náš letopočet. Nedostatkem je, že takový pohled na universální dějiny může platit jen pro věřící křesťany. Ale ani na Západě nespojovali křesťané své empirické pojetí dějin s touto vírou. Sakrální dějiny byly pro křesťana svým smyslem odděleny od profánních.
Osu světových dějin, pokud něco takového existuje, bychom mohli nalézt jen pro profánní dějiny, a to empiricky jako nějaký fakt, který jako takový může platit pro všechny lidi, i pro křesťany. Tato skutečnost by musela být přesvědčivá pro Západ i Asii a pro všechny lidi bez měřítka stanovujícího obsah víry. Pro všechny národy by tu byl společný rámec dějinného sebeporozumění. Zdá se, že tato osa dějin světa pak spadá do duchovního procesu uskutečňujícího se v období mezi lety 800 a 200 př.Kr. Vznikl člověk, s nímž dodnes žijeme. Tato doba budiž krátce nazvána dobou „osovou“.
none
10
07.12.2012, 18:29
Do této doby se stěsnaly mimořádné události. V Číně žil Konfucius a La-oc´, vznikly všechny směry čínské filosofie, své myšlení utvářeli Mo-ti, Čuang-c´, Lie-c´a bezpočet dalších; v Indii vznikly Upanišady, žil Buddha, a podobně jako v Číně se rozvinuli všechny možnosti filosofie až po skepsi a materialismus, sofistiku a nihilismus; v Iránu hlásal Zarathustra náročný obraz světa o boji mezi dobrem a zlem; v Palestině se objevili proroci od Eljáše přes Izajáše a Jeremiáše až k Deuteroizajášovi; v Řecku žil Homér, filosofové Parmenidés, Hérakleitos, Platón, tragikové, Thúkydidés a Archimedés. Vše co je těmito jmény jen naznačeno, vzniklo během těchto několika staletí přibližně současně v Číně, Indii a na Západě, aniž by tyto osobnosti o sobě navzájem věděly.
Nové na této době je především to, že si člověk uvědomuje bytí v celku, sebe sama a své meze. Zakouší hrůznost světa a svou vlastní bezmoc. Klade radikální otázky, na pokraji propasti usiluje o osvobození a vykoupení. Tím, že si uvědomuje své meze, vytyčuje si nejvyšší cíle. Zakouší nepodmíněnost v hloubce bytí sebou a v jasu transcedence.
none
13
07.12.2012, 19:35
Byly vyzkoušeny protikladné možnosti. Diskuse, tvorba stran, rozštěpení duchovna, které se přesto k sobě v protikladech vztahovalo, to vše vedlo k neklidu a k pohybu až na pokraj duchovního chaosu.
V tomto věku byly vytvořeny základní kategorie, v nichž dodnes myslíme, a světová náboženství, z nichž lidé až dodnes žijí.
Tímto procesem byly zpochybněny až dosud nevědomě platné názory, mravy a poměry. Vše se dostalo do pohybu.
Mýtický věk ve svém klidu a samozřejmosti dospěl ke konci. Počal boj s mýtem vedený racionalitou a reálnou zkušeností, boj o transcedenci jednoho Boha proti démonům, boj proti nepravým bohům na základě etického pobouření. Mýty byly přetvořeny, dostalo se jim nové hloubky právě v okamžiku, kdy byl mýtus jako celek zničen.
Člověk již není uzavřen sám v sobě. Není si sám sebou jist, proto se otevírá novým, neomezeným možnostem.
none
16
07.12.2012, 19:45
Poprvé se objevují filosofové. Lidé jakožto jednotlivci se odvážili opřít se sami o sebe. Poustevníci a putující myslitelé v Číně, asketové v Indii, filosofové v Řecku, proroci v Izraeli, ti všichni náleží k sobě, jakkoli se od sebe liší vírou, myšlenkovými obsahy, vnitřním postojem. Člověk byl s to se vnitřně postavit proti celému světu. Odkryl v sobě původ, z něhož se pozvedl nad sebe sama i svět.
Lidé si tehdy uvědomili dějiny. Začíná něco mimořádného, člověk však cítí a ví, že tomu předcházela nekonečná minulost. Již na počátku tohoto procitnutí autenticky lidského ducha je člověk nesen vzpomínkou, uvědomuje si, že žije v pozdní, ba upadlé době.
Lidé chtějí plánovitě řídit chod událostí, chtějí znovunastolit pravý stav věcí nebo jej vůbec poprvé vytvořit. Přemýšlejí o tom jak by nejlépe mohli žít pospolu, být vedení a řízeni. Jednání je vedeno myšlenkami na reformu.
Také situace z hlediska sociologického vykazuje ve všech třech oblastech analogie. Existovalo množství malých a městských států, boj všech proti všem, a přesto byl přitom zprvu možný úžasný rozkvět.
none
19

16. J.Tull 07.12.2012, 19:45

Poprvé se objevují filosofové. Lidé jakožto jednotlivci se odvážili opřít se sami o sebe. Poustevníci a putující myslitelé v Číně, asketové v Indii, filosofové v Řecku, proroci v Izraeli, ti všichni náleží k sobě, jakkoli se od sebe liší vírou, myšlenkovými obsahy, vnitřním postojem. Člověk byl s to se vnitřně postavit proti celému světu. Odkryl v sobě původ, z něhož se pozvedl nad sebe sama i svět.
Lidé si tehdy uvědomili dějiny. Začíná něco mimořádného, člověk však cítí a ví, že tomu předc...

07.12.2012, 20:13
Páleš tiež spomína axiálnu epochu. Že bola dielom 354 ročného ducha času - Michaela.
none
17
07.12.2012, 20:00
Věk, v němž se toto po staletí rozvíjelo, nebyl však jednoduchým vzestupným vývojem. Bylo to ničení a zároveň nové tvoření. V žádném případě se nedosáhlo dokonalosti. Nejvyšší možnosti, které byly v jednotlivostech uskutečněny, se nestaly společným majetkem. To co bylo nejprve svobodou pohybu, stalo se nakonec anarchií. Když se tvořivost věku vyčerpala, došlo ve všech třech kulturních oblastech k fixaci dogmat a nivelizaci. Z nepořádku, který se stal nesnesitelným, vzešel tlak k novému spojení, založenému na opětném ustavení trvalých poměrů. …
K osové době se duchovní život lidstva vztahuje až dodnes. V Číně, Indii i na Západě existují vědomé návraty, renesance. Sice opět vznikly nové velké duchovní výtvory, ale byly probouzeny znalostí obsahů získaných v osové době.
none
20

17. J.Tull 07.12.2012, 20:00

Věk, v němž se toto po staletí rozvíjelo, nebyl však jednoduchým vzestupným vývojem. Bylo to ničení a zároveň nové tvoření. V žádném případě se nedosáhlo dokonalosti. Nejvyšší možnosti, které byly v jednotlivostech uskutečněny, se nestaly společným majetkem. To co bylo nejprve svobodou pohybu, stalo se nakonec anarchií. Když se tvořivost věku vyčerpala, došlo ve všech třech kulturních oblastech k fixaci dogmat a nivelizaci. Z nepořádku, který se stal nesnesitelným, vzešel tlak k novému spojení, ...

07.12.2012, 20:15
A to, čo spomínaš tu, je nastupujúci vek Orifiela -100 až 200. Dnes, mimochodom, opäť žijeme v epoche Michaela a hrozba je anarchia (bezprávie). Ak sa nám nepodarí nájsť pravdu, filozofiu, novú, aká tu ešte nebola, tak to opäť skončí totalitnou svetovládou.
none
21

20. 07.12.2012, 20:15

A to, čo spomínaš tu, je nastupujúci vek Orifiela -100 až 200. Dnes, mimochodom, opäť žijeme v epoche Michaela a hrozba je anarchia (bezprávie). Ak sa nám nepodarí nájsť pravdu, filozofiu, novú, aká tu ešte nebola, tak to opäť skončí totalitnou svetovládou.

07.12.2012, 20:31
luke85; ... Páleš spomína Jaspersa, ale len v tom, čo sa mu hodí. Napr. Jaspers píše o rozpätí 800 až 200 /podľa mňa ešte aj to je málo .../, okrem toho píše o "třech kulturních oblastech", ktoré "Je to jen málo světlých míst v obrovské mase lidstva, obývající již tehdy celou planetu" To archanjel Michael pôsobil len v tejto relatívne mizivej časti sveta, v mizivej časti ľudstva a mal na starosti i historikov, matematikov, lekárov, temer nepretržité vojny a to len v tejto časti zemegule ...
none
24

20. 07.12.2012, 20:15

A to, čo spomínaš tu, je nastupujúci vek Orifiela -100 až 200. Dnes, mimochodom, opäť žijeme v epoche Michaela a hrozba je anarchia (bezprávie). Ak sa nám nepodarí nájsť pravdu, filozofiu, novú, aká tu ešte nebola, tak to opäť skončí totalitnou svetovládou.

07.12.2012, 21:18
luke85; ... teraz som si všimol ... To nespomínam ja, ale Jaspers a vôbec nejde len o - 100 až 200, ale až 1 500 možno i skôr /napr. vpád Árijcov do Indie ..., vôbec Indoeurópania sme boli v počiatkoch riadnymi "gazembermi" .../ a trvá temer bez prerušenia dodnes, aj keď "dnes" už trochu inak
none
18
07.12.2012, 20:10
pekny monolog🙂
none
22
07.12.2012, 20:56
luke85; ... aby som nezabudol píše i o "prométheovský věk, základ veškerých dějin", dobe tak nesmierne dlhej, že doba od vzniku prvých civilizácií /a to len v spomínaných miestach zemegule .../ je len zrnkom piesku, v ktorej aktivita archanjelov, sa podľa všetkého, prejavovala asi hlavne v ich chrápaní ...
none
23
07.12.2012, 21:07
luke85; Jaspers svoj "Úvod do filosofie" napísal v roku 1950, keď neboli známe mnohé dnešné poznatky, napr. z vtedy ešte novej vedy akou je etológia ... Dnes už vieme, že náš základ nielen čo sa týka našej "fyziognómie", telesnosti, ale i správania, etiky, "duševna" pochádza zo zvieracej ríše ... ako i to, že k tej jeho osovej dobe /axiálnej .../ ľudia dospievali z najväčšej revolúcie ľudstva, z revolúcie "zrna", ktorá trvala tisícročia a to len tam, kde boli na to vhodné geoklimatické podmienky. Na to, aby sa začali vyskytovať filozofi, matematici, historici, básnici ... bojovníci ... nebolo treba aby sa archanjeli aktivovali po víťazstve tohto prelomu v dejinách, stačilo ho uskutočniť ...
none
25
08.12.2012, 13:55
Táto téma ma inšpirovala. Na nete som si prečítal: Karol Jaspers, Dejiny a prítomnosť. Tu sú niektoré časti, čo ma zaujali; nie vždy jednotilivé odseky na seba priamo nadväzujú, v niektorých prípadoch som ich neoddelil na konci troma bodkami.

"Koľko svetla u ľudí, ktorí sú sami sebou! Keď chápeme dejiny ako proces, ktorý od začiatku smeruje k sebazničeniu ľudstva, zabúdame, že láska, vážnosť, veľkosť človeka, nádhera diel, ktoré vytvoril, sú znamením niečoho, čo presahuje akýkoľvek proces zániku.

Najprv nastáva obrat každého jednotlivého človeka k sebe samému, k svojej existencii v osudovom spoločenstve s druhmi vo svete, ktorý je pre nich spoločný. Vo svojom jestvovaní sú síce úplne závislí, no v priestore, ktorý je im dožičený, sú svojím vlastným východiskom.

Posledný krok: V miere, do akej dospievame sami k sebe a vidíme základ vecí, už pre nás dejiny nie sú naším zajatím. Sú iba nevyhnutným miestom na to, aby sme svojím vlastným konaním a skúsenosťou dospeli k tomu, čo skutočne je.

A vesmír? Ten mlčí. Vie o sebe? V jeho nemote nenachádzame ani najmenší náznak toho, že by vedel o sebe samom. My však o ňom vieme. Sme mimoriadnymi bytosťami, ktoré vedia o tom najväčšom, o vesmíre, a sú schopné ho skúmať. Vedomie ničotnosti nášho ľudského bytia sa mení na svoj protiklad.

Keby sme o vesmíre nič nevedeli, nebolo by to potom tak, akoby vôbec nebol? To znie absurdne. My sa však pýtame: Čo by to bolo za bytie, ktoré by o sebe nič nevedelo, a ktorého by si nikto nebol vedomý? Bola by to iba možnosť stať sa vedomým? Bolo by to niečo, čo takpovediac čaká, aby sa to stalo javom pre nejakú bytosť, ktorej sa to javí? Nie sme my, toto vesmírne nič, tým skutočným bytím, okom, ktorému sa javí svet?

A naše dejiny? Vo vzťahu k nim sme si vedomí svojej individuálnej malosti, no v inom zmysle. Chápeme, čím sa ľudia stali, čo urobili a vytvorili. Čím viac a čím lepšie chápeme, o to jasnejšie vidíme pred sebou niečo nekonečné, čo nás však neutláča, ale prijíma. Naše pochopenie nás privádza do blízkosti toho najväčšieho. ...

Čo sme my, tieto oči vo svete, ktoré vidia, vedia, chápu? My ako rozumné bytosti sme miestom - jediným miestom, ktoré poznáme - kde sa v našom predmetnom myslení, v našom chápaní, v našom konaní a tvorbe, v každej podobe našej skúsenosti odhaľuje to, čo je.
No ešte čosi navyše: My nie sme iba vedomím, ale sebauvedomením. Zjavuje sa nám nielen súcno, ale aj samo toto zjavovanie.
Vykonávame skok od rozumového poznávania predmetov k nepredmetovému sebauvedomeniu, k uvedomeniu si toho, čo pri rozumovom poznávaní uskutočňujeme a zakúšame.

Pôda, na ktorú sa týmto skokom dostávame, je z hľadiska vedenia o svete ničím, z hľadiska kladenia filozofických otázok je možnosťou založenia nového vedomia bytia. To nazývame základným vedením.

No a ďalej nie sme iba živým jestvovaním a vedomím vôbec. Sme "duch", ktorý tvorí obrazy a tvary. V tvorivých predstavách našej subjektívnej fantázie sa prejavuje duchovná objektivita. Jedna nie je bez druhej.

Nakoniec a predovšetkým, a v skutočnosti sme ako možná existencia slobodou. Existencia vo svojej slobode je schopná vzťahovať sa na transcendenciu, prostredníctvom ktorej si je darovaná. Skutočnosťou našej existencie je ja v jeho stávaní v čase. Naša existencia je v našej láske, ona hovorí ako svedomie, ona spája ako rozum.

Ako jestvovanie sme rozmanitosťou sebapotvrdzujúcich sa jednotlivých bytostí. Ako vedomie vôbec sme jedným subjektom, viac či menej prítomným v našich mnohorakých jestvujúcich subjektivitách. Ako duch sme fantáziou v ríši tvarov, ktorá k nám pristupuje v našich výtvoroch. Ako existencia sme stávaním sa sebou vo vzťahu k transcendencii, k základu vecí.

Keď hovorím, že sme živým jestvovaním, vedomím vôbec, duchom, existenciou, tak tým nemyslím, že sme nejakým náhodným zoskupením týchto foriem obklopujúceho."
none
26

25. Krištof 08.12.2012, 13:55

Táto téma ma inšpirovala. Na nete som si prečítal: Karol Jaspers, Dejiny a prítomnosť. Tu sú niektoré časti, čo ma zaujali; nie vždy jednotilivé odseky na seba priamo nadväzujú, v niektorých prípadoch som ich neoddelil na konci troma bodkami.

"Koľko svetla u ľudí, ktorí sú sami sebou! Keď chápeme dejiny ako proces, ktorý od začiatku smeruje k sebazničeniu ľudstva, zabúdame, že láska, vážnosť, veľkosť človeka, nádhera diel, ktoré vytvoril, sú znamením niečoho, čo presahuje akýkoľvek pro...

08.12.2012, 13:56
Filozoficky utvárané základné vedenie, ktoré tu môžeme iba spomenúť, a nie ho rozvíjať, uvoľňuje priestor jasnosťou nášho sebauvedomenia, ktoré sa v ňom štruktúruje.
Realita je jav, ale nie sama skutočnosť osebe. Sme vrhnutí do tohto reálneho sveta, v ktorom sa orientujeme prostredníctvom všeobecne platného vedeckého poznania, nevidíme ním však za tento svet. Až filozofický vhľad nás vyslobodzuje z pripútanosti k tomuto svetu.

Prvým krokom k tomuto filozofickému vhľadu je údiv nad samozrejmosťou: čo to je a čo to znamená, že ako subjekty sme pri uvažovaní zameraní na predmety, a že každé jasno pre nás leží v tejto rozštiepenosti. Z tohto údivu nad každým okamihom prítomnosti, nad niečím doteraz samozrejmým a vôbec nie otáznym, čo sme predtým ani raz vedome neuchopili, vyplývajú ďalšie otázky.

Je tento život vo svete javov akýmsi prebudením zo spánku, z temnoty od nepamäti nevedomého? Je toto jediné možné jasno? Alebo je tento život v subjekt-objektovej rozštiepenosti niečím ako životom vo sne? Nie je vlastne toto jasno zatemnením skutočného bytia i mňa samého? Odpoveď nie je daná nijakým poznaním, ale nech to znie akokoľvek zvláštne, rozhodnutím.

Pozoruhodne a zdanlivo až neprimerane to bolo vyjadrené mnohorakými spôsobmi, napr.: človek je takpovediac všetkým: Duša je všetko, povedal Aristoteles. - Jedna stredoveká myšlienka znela, že človek nie je zviera a nie je anjel, medzi nim oboma má však účasť na oboch, na bytí zvieraťa i na bytí anjela, ako stred všetkého stvoreného je však výnimočný nielen medzi zvieratami, ale aj medzi anjelmi, on jediný je verným obrazom božstva. - Človek má v sebe hlboko skrytú "spoluúčasť na stvorení", hovoril Schelling, lebo človek bol pri jeho počiatku. ...

"Je ľudské mať účasť na ľudských slabostiach, a nie pyšne sa usilovať o to, byť lepší, to je skutočná humanita". "Osobnosti sú idolmi dávnych čias, dnes sa už nevyskytujú." "Chcem byť tým, čo zodpovedá našej dobe, čo si doba žiada." Proti tomu stojí úcta k ušľachtilosti človeka, na ktorú narážame v každom čase. Táto ušľachtilosť nás povznáša. Až v úcte k ušľachtilosti má svoje východisko aj úcta ku každému jednotlivému človeku ako vysokej možnosti v ňom: je to totiž človek. ...

Úcta nerobí človeka božským. Aj ten najväčší človek, rovnako ako najmenší má v sebe niečo, čo nám je blízke. No veta, ktorá nás spoločne oduševňuje a nestavia nejaké neurčiteľné hierarchie: "všetci sú ľudia, tak ako aj my", sa nesprávnym prekrúcaním mení na inú, dehonestujúcu, nivelizujúcu vetu: "všetci sú len ľudia a sú rovnakí, ako sme my". ...
Toto ticho sa uchováva v transcendencii a naším zmyslom je, aby sme ho odtiaľ spolu so svojimi druhmi v osude prijali. Nemennosť Boha je šifrou tohto pokoja. Tadiaľ človek prekonáva sám seba, už nie stále ďalej vo svete, ale k transcendencii, skrytej nášmu vedeniu, ledva pomenovateľnej.

Ak človek ešte nezakúsil tento otras a nenašiel smer "ponadto von" k transcendencii, v skutočnosti ešte nie je sám sebou. Je len živým, racionálne mysliacim, k jestvovaniu pripútaným jestvovaním. V protiklade k tomuto ponižujúcemu obrazu bol človek označený za "bytosť, ktorá nazerá Boha".
none
27
09.12.2012, 16:45
Dokončenie
"Až vo vzťahu k transcendencii si človek uvedomuje sám seba ako slobodnú bytosť v presile života, na ktorú narážame u ľudí všetkých národov a všetkých rás.
Videli sme: Na otázku, kto je človek, nikdy nedostaneme dostatočnú odpoveď. To, čím by človek mohol byť, ostáva totiž, pokiaľ je človekom, skryté v jeho slobode.
Neprestane sa to prejavovať prostredníctvom dôsledkov jeho slobody. Kým ľudia žijú, budú bytosťami, ktoré ešte iba bojujú o seba samy.
Kto sa pýta na človeka, chcel by vidieť jeho pravdivý, platný obraz, obraz seba samého, no to nie je možné. Dôstojnosť človeka je v obhajobe jeho nezaraditeľnosti. Človek je človekom, pretože uznáva dôstojnosť v sebe i v každom inom človeku. S nádhernou jednoduchosťou to povedal Kant: Nijaký človek nesmie byť inému človeku iba prostriedkom. Každý sám je účelom."
none
28

27. Krištof 09.12.2012, 16:45

Dokončenie
"Až vo vzťahu k transcendencii si človek uvedomuje sám seba ako slobodnú bytosť v presile života, na ktorú narážame u ľudí všetkých národov a všetkých rás.
Videli sme: Na otázku, kto je človek, nikdy nedostaneme dostatočnú odpoveď. To, čím by človek mohol byť, ostáva totiž, pokiaľ je človekom, skryté v jeho slobode.
Neprestane sa to prejavovať prostredníctvom dôsledkov jeho slobody. Kým ľudia žijú, budú bytosťami, ktoré ešte iba bojujú o seba samy.
Kto sa pýta na člov...

09.12.2012, 16:47
Filozofia v politike. Jaspers najprv uviedol fiktívny politický rozhovor medzi dvoma Nemcami A a B.

"Čo sme pozorovali ako poslucháči rozhovoru medzi A a B? Diskutujúci sa nesnažia, aby ich rokovania boli nejako podložené. Používajú nie príliš zdôvodnené vety. Často menia tému.
Ich výpovede nesmerujú k nijakému stredobodu. Hovoria emocionálne. Nedochádza k vzájomnému porozumeniu. Nedospievajú k nijakému výsledku. Jednoducho v diskusii prestanú, prípadne ju prerušia.

Prečo je to tak? Ako možno dospieť k nejakej lepšej diskusii? Chcel by som uviesť niekoľko hľadísk:

a) Neúspech je spôsobený po prvé zmiešaním a nesprávne identifikovaním uvádzaných a posudzovaných skutočností. Fakty by sa mohli v diskusii pokladať za spoločné poznanie. Správnosť vôle, ktorá si kladie nejaký cieľ, však nemožno odvodiť z nijakého vedenia. No keďže vôľ čestnej, rozumnej bytosti nie je slepá, možno ju myslením ozrejmiť v diskusii.

Diskusia by sa potom zmenila. Protivníci by si mali ujasniť, čo vlastne chcú. Obaja sa usilujú zredukovať to, čo sa povedalo, na tzv. „posledné stanovisko“ a poukázať na dôsledky otázkou: Skutočne chceš toto? Tak môžu protivníci tým, že majú spoločnú vôľu k pravde dôjsť na miesto svojho nevyhnutného boja, kde si skutočné sily hľadia do tváre. A tu sa môžu ľudia, ktorí sú sami sebou, napriek radikálnemu súpereniu spojiť v komunikácii, ktorá ho presahuje. Nie sú totiž celkom podriadení silám, ktoré ich nútia súperiť. Zjednocuje ich to, že sú bojiskom, na ktorom sa rytiersky stretávajú ako ľudia, podliehajúci okrem toho ešte svojmu vlastnému boju. Sú zjednotení v obklopujúcom, v ktorom im je prisúdené, aby sa v tejto dejinnej situácii stretli ako protivníci.

Takáto dobrá diskusia je možná za predpokladu, že : obaja protivníci chcú vedieť, uznávajú dokázateľné fakty a protirečenia, počúvajú sa navzájom, nechcú uhýbať. A obaja chcú, aby sa zjavili ich posledné ciele.

b) Druhým dôvodom neúspechu diskusií je rovnoprávnosť názorov.
Forma styku pri diskusii síce musí byť taká, akoby rovnoprávnosť platila. V tom spočíva naše vzájomné uznanie sa za rozumné bytosti.

Rozhodne však neplatí rovnoprávnosť ľubovoľných názorov ako takých. Do akej miery je táto rovnoprávnosť skutočná, to sa prejaví až vo vydarenej diskusii rozvíjaním a premenou názorov. Rozdielnym názorom môžeme „dôverovať“ len vtedy, keď sme pripravení pokusne prijať partnerove dôvody. Dobrý partner duchovne pomáha svojmu protivníkovi. Toto však narúšajú nedotknuteľné, absolútne záujmy každodenného jestvovania, chcenie mať pravdu a závislosť od bezmyšlienkovitých klišé. Človek už nepočúva a neodpovedá.

Iné je to vtedy, keď je prekážkou skutočná viera. Tá sa totiž chce bez zábran ukázať a vysloviť. Nie je otupenosťou obyčajného jestvovania a sofistickej intelektuálnosti zapriahnutej do jeho služieb. Sama je skôr vôľou k pravde, ktorá musí nadobudnúť skúsenosť, že vo svete sa stretávajú existenciálne sily, ktoré nemôžu platiť výlučne iba vo svete, a v tom istom človeku nemôžu pôsobiť súčasne. Až ony sú v neprestajnom boji rovnoprávne.

c) Po tretie trpí politická diskusia obmedzenosťou alebo fantazírovaním pri pohľade na budúcnosť.
To pravdepodobné, čo príde, nemožno určiť exaktne. Možnosti a pravdepodobnosti sú nedozerné. Zvažujeme možné šance. Radi by sme videli jednoduché základné línie: menia sa pomalšie ako nekonečne premenlivý hluk okamihu. Zapletáme sa do myšlienok o svojich najvyšších cieľoch.

Podstatné je toto: Budúcnosť nie je nevyhnutným chodom dejín ako celku. Poznávame budúcnosť, lebo ju chceme meniť tak, aby bola výhodná pre nás. Chceme dopredu vidieť to, čo koniec koncov spoluspôsobujeme my sami. Poznanie reálnych faktov, podmienok a možností určujúcich budúcnosť nie je nikdy zavŕšené. Nesieme zodpovednosť za to, aby sme ich uvideli, a mali tak maximálne jasno pri preberaní inej zodpovednosti, zodpovednosti za ciele, ktoré si stanovujeme.

V tomto kruhu poznania a zodpovednosti však vieme, že rozhodujúce udalosti budúcnosti, predovšetkým plodné etické impulzy a impulzy týkajúce sa viery, ležia zatiaľ mimo nášho obzoru. To, čo je nepredvídateľné, je prvkom dejín. Do našich očakávaní a vôbec kalkulácií to však nemôžeme zahrnúť.

Tvárou v tvár neistote a neurčitosti budúcnosti sa stupňuje obsažnosť politickej diskusie. Núti k pohľadu na realitu poznateľnú v prítomnosti, v ktorej sa tomu, kto vidí jasne, zjavujú zárodky budúcnosti.

A na záver! Načo politické diskusie? Slúžia politickej sebavýchove a pripravujú na konanie. Sú preto miestom politického života nejakého národa. Keď to tak nieje, sú to len táraniny a číry predmet psychológie, a tým aj manipulácie zo strany politických technikov.

Aký význam tu má filozofické zmýšľanie? Robí diskusiu jasnejšou, pretože vysvetľuje východiská a ciele, pretože sprítomňuje veľké veci a hierarchiu toho, čo je dôležité, pretože vidí do osudov ľudstva, pretože politiku zahŕňa do otázky: Načo žijeme?"
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 166 586 B vygenerované za : 0.106 s unikátne zobrazenia tém : 36 511 unikátne zobrazenia blogov : 545 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

V kontexte blogu Nadji som si dovolil k problematike zaujať obšírnejší názor. Naozaj musíme poznať takmer všetko, aby sme si z toho mohli vyberať pravdu? Naozaj musím poznať pokiaľ možno všetku pravdu protistrany, aby som mohol povedať, ale aj nepov...

citát dňa :

Človek sa z lásky narodil, aby pre lásku žil, aby sa z lásky nový človek pre lásku narodil.