#V čase, keď lesy na rieke Rábe v Haliči videli utekať cez Ráb rakúska vojská a dole v Srbsku rakúskej divízie jedna za druhou dostávali cez nohavice to, čo im dávno patrilo, spomenulo si rakúske ministerstvo vojenstva aj na Švejka, aby pomohol mocnárstvu z kaše.
#V tejto veľkej dobe vojenskí lekári dali si neobyčajne záležať, aby zo simulantov vyhnali diabla sabotáže a vrátili ich opäť do lona armády.
& nbspBylo zaviedlo niekoľko stupňov trápenie simulantov a ľudí podozrivých, že sú simulanti, akými boli: souchotinári, reumatici, ľudia zo slabinovou prietržou, obličkovou chorobou, týfusom, cukrovkou, zápalom pľúc a inými chorobami.
#Posledným útočiskom ľudí, ktorí nechceli ísť do vojny, bol garnizón. Poznal som jedného suplenta, ktorý nechcel strieľať ako matematik u artilériu a kvôli tomu ukradol hodinky jednému nadporučíka, aby sa dostal na garnizón. Urobil tak s plnou rozvahou. Vojna mu neimponovala a neokouzlovala ho. Strielať do nepriateľa a zabíjať na druhej strane šrapnelmi a granátmi rovnakých tiež nešťastných suplentov, matematikov, považoval za hlúposť.
#1 Znova začína jeho odysea pod slávnostným sprievodom dvoch vojakov s bajonetmi, ktorí ho mali dopraviť k poľnému kurátorovi. Jeho sprievodcovia boli muži, ktorí sa dopĺňali navzájom. Ak jeden z nich bol dlháň, druhý bol malý, tučný. Dlháň kríval na pravú nohu, malý vojak na ľavú. Obaja slúžili v tyle, pretože boli kedysi do vojny úplne oslobodení od vojenskej služby.
#1 Prípravy na zabíjanie ľudí robili sa vždy mene božom či vôbec nejaké domnelej vyššej bytosti, ktorú si ľudstvo vymyslelo a stvoril vo svojej obrazotvornosti. Skôr ako podrezali starí Feničania krk nejakému zajatcami, slúžili rovnako slávné bohoslužby ako o niekoľko tisíc rokov neskôr novej generácie, ako tiahli na vojnu a hubil svojich nepriateľov ohňom i mečom.
#Stávalo sa, že Švejk po celé dni nevidel pestovateľa vojenských duší. Poľný kurátor rozdeľoval svoje povinnosti s hýrením a přichádzaval veľmi zriedka domov, zašpinený, neumytý, ako kocúr, keď sa mrňúka a robí svoje výlety po strechách. Pri návrate, mohol ak sa vyjadrovať, hovorieval ešte zo Švejkom, než zaspal, o vznešených cieľoch, o zápale, o radosti z myslenia.
#Poľný kurátor Otto Katz sedel zadumaný nad cirkulárom, ktorý práve priniesol z kasární. Bol to rezervant ministerstva vojenstva:
"Ministerstvo vojenstvo ruší počas vojny platné predpisy týkajúce sa zaopatrovánia vojaka armády posledným pomazaním a ustanovuje tieto pravidlá pre vojenských duchovných:
§ 1. Na fronte sa posledné pomazanie vypúšťa.
#1 Šťastie Švejkovo nemalo dlhého trvania. Neľútostný osud rozbil priateľský pomer medzi ním a poľným karátom. Ak poľný karát až do tej udalosti bol osobou sympatickou, to, čo teraz urobil, je s to strhnúť z neho sympatickou tvárnosť. Poľný karát predal Švejka nadporučíkovi Lukášovi, čiže lepšie povedané, prehral ho v kartách. Tak prv predávali na Rusi nevoľníkov. Prišlo to tak znenazdania. Bola pekná spoločnosť u nadporučíka Lukáša a hralo sa dvadsaťjeden.
#Plukovník Bedřich Kraus, ktorý má tiež prívlastok von Zillergut, po nejakej dedinke v Salzburgu, ktorú jeho predkovia prožrali už v storočí osemnástom, bol úctyhodným pitomce. Keď niečo rozprával, hovoril samé pozitívne veci, pýtajúc sa pritom, či všetci rozumejú najprimitívnejším výrazom: "Teda okno, páni, áno. Viete, čo je to okno?"
Alebo: "Cesta, na ktoré po oboch stranách sú priekopy, nazýva sa cestou. Áno, páni. Viete, čo je to priekopa? Priekopa jest výkop, na ktorej pracuje viac ľudí. Jest to prehĺbením. Áno. Pracuje sa s motykami. Viete, čo je to motyka? "
#V jednom kupé druhej triedy rýchlika Praha-České Budějovice boli traja, nadporučík Lukáš, oproti ktorému sedel starší pán, úplne holohlavý, a Švejk, ktorý stál skromné pri dverách na chodbe a chystal sa práve vypočuť nový príval hromobitia nadporučíka Lukáša, ktorý, nedbajúc prítomnosti holohlavého civilistu, vstupoval Švejkovi do duše po celej trati, ktorú prešli, že je boží dobytok a podobne.
#Staroveký bojovník Xenofón prešiel celú Malú Áziu a bol bohviede bez mapy. Starí Góti robili svoje výpravy aj bez topografických znalostí. Mašírovať stále vpred, tomu sa hovorí anabáza. Predierať sa neznámymi krajinami. Byť obkľúčený nepriateľmi, ktorí číhajú na najbližšiu príležitosť, aby ti zakrútily krk. Keď má niekto dobrú hlavu, ako ju mal Xenofón alebo všetky tie lúpežné kmene, ktorí prišli do Európy až bohvie odkial od Kas****ého alebo Azovského mora, robí pravé divy na pochode.
#Jednadevadesátý pluk sa sťahoval do Mostu nad Litavou - Királyhidy. Práve keď po trojdňovom väznení mal byť za tri hodiny Švejk prepustený na slobodu, bol s jednoročným dobrovoľníkom odvedený na hlavnú strážnicu a s eskortou vojakov doprovadený na nádraží. "To už sa dávno vedelo," povedal k nemu po ceste jednoročný dobrovoľník, "že nás preložia do Uhorska. Tam budú formírovat maršbatalióny, vojaci sa vycvičí v poľnej streľbe, pobiť sa s Maďarmi a veselo pôjdeme do Karpát.
