Je to vôbec jedna z najjemnejších a najťažších tém vôbec 😉
Túžba, láska...
Tieto pojmy sa v bežnom jazyku miešajú, ale v skutočnosti sú to úplne odlišné kvality vedomia.
Skúsme to rozpliesť tak, aby to bolo jasné, hlboké a zároveň praktické...
🜁 Túžba ≠ Láska
Túžba hovorí:
„Chcem ťa.“
Láska hovorí:
„Nech sa ti darí.“
Túžba je zameraná na mňa — na moje potreby, moje priania, moje naplnenie.
Láska je zameraná na teba — na tvoje dobro, tvoju slobodu, tvoju cestu.
Túžba je o privlastnení.
Láska je o otvorení.
Túžba je o napätí.
Láska je o priestranstve.
Túžba je o tom, čo mi druhý dá.
Láska je o tom, čo vo mne prebúdza.
Túžba nie je zlá — je prirodzená, živá, ľudská.
Ale nie je to láska.
🜂 Egoizmus ako opak lásky
Egoizmus je stav, keď vlastné JA je to najdôležitejšie vo vesmíre.
Keď všetko meriam podľa toho, čo to znamená pre mňa.
Egoizmus hovorí:
„Moje potreby sú dôležitejšie než tvoje.“
Láska hovorí:
„Tvoje potreby sú rovnako dôležité ako moje.“
Nie menej.
Nie viac.
Rovnako.
Láska nie je sebazničenie.
Nie je to obeta, ktorá popiera vlastnú hodnotu.
Nie je to martyrstvo.
Láska je rovnováha medzi dvoma bytosťami, ktoré sa navzájom vidia.
🜃 Láska ako kvalita vedomia
Ak by sme mali lásku definovať nie psychologicky, ale existenciálne, tak by sa dala opísať takto:
Láska je stav, v ktorom JA prestáva byť centrom pozornosti.
Nie je zničené.
Nie je potlačené.
Len prestane byť jediným ohniskom.
V láske sa JA rozšíri tak, že zahŕňa aj druhého.
Niečo ako:
„Tvoje dobro je súčasťou môjho dobra.“
To je dôvod, prečo láska vedie k dávaníu, k starostlivosti, k pokore — nie preto, že by to boli povinnosti, ale preto, že prirodzene vyplývajú z rozšíreného JA.
🜄 Láska podľa evanjelia
Keď sa hovorí o láske ako o obete, pokore, dávaní, nejde o sebazničenie.
Ide o to, že človek prestane byť uzavretý v sebe.
Láska v tomto zmysle znamená:
- vidieť druhého ako rovnocenného
- byť ochotný niesť jeho bremeno
- nebyť otrokom vlastných túžob
- konať dobro aj vtedy, keď z toho nič nemám
- nebyť centrom vlastného vesmíru
To je láska ako stav vedomia, nie ako emócia.
🜅 Ako to teda zadefinovať?
Skúsim ti ponúknuť definíciu, ktorá je jednoduchá, ale nesie v sebe všetky vrstvy, o ktorých hovoríme:
Láska je schopnosť vidieť druhého ako súčasť seba a konať v jeho prospech bez straty vlastnej celistvosti.
Je to stav, v ktorom:
- JA sa rozšíri
- túžba sa upokojí
- ego sa stane priesvitným
- dobro druhého sa stane prirodzenou súčasťou môjho dobra
A z toho potom prirodzene vyplývajú všetky tie „atribúty“: pokora, dávanie, starostlivosť, obeta, nežnosť, pravdivosť.
viac na
odkaz 😉
