Hrozia vplyvom globálneho otepľovania v budúcnosti hladomory ?

Pokiaľ zoberieme do úvahy len negatíva otepľovania tak áno, nárast prudkých výkovov teplôt, zhoršujúce sa suchá, invazívny škodci z juhu, zaniknutie niektorých polí, alebo zníženie vegetačného obdobia vplyvom vysokých teplôt (Severná Afrika, rovník), všetko toto môže spôsobiť pokles úrody v roku 2100 až o 50%. Dobre, lenže treba zarátať aj pozitíva otepľovania na úrodu. Zvyšovanie CO2 v atmosfére má hnojivý efekt, pri zvyšovaní CO2 v ovzduší, pokiaľ zostanú iné podmienky nezmienené (voda, teplo, slnko, hnojivá), má CO2 hnojivý efekt. Koncentrácia 0,1% CO2, čo bude hodnota v roku 2100 ak s emisiami nespravíme nič, dokáže zvyšiť úrodu o 10-60% v závislosti od jednotlivých plodín. Pri otepľovaní tiež pribúda množstvo slnečných dní, zvyšovanie slnečného svitu zvyšuje úrodu o 5-40%. Otepľovanie vedie k predlžovaniu vegetačného obdobia v strednom a severnom pásme, a k vzniku nových rozsiahlých polí (obrázok 1) hlavne na severe kde sa kedysi pestovať vplyvom veľkej zimy nedalo. Netreba zabúdať ani na pokrok vo vede, tá vedie a bude viesť do budúcna k výrobe efektívnejších postrekov, lepších zavlažovacích systémov vplyvom efektívnejšieho odchytávania dážďovej vody, k plodinám odolnejším voči suchám, výkyvom teplôt, už teraz šlachtíme plodiny ktoré sú odolnejšie o 10-25% voči suchám, extrémnym teplotám, pričom vývoj GMO sa každým rokom zlepšuje, a do roku 2100 sa môže odolnosť plodín zvýšiť o niekoľko desiatok percent. Zlepšuje sa aj vývoj hnojív a postrekov, stále produkujeme efektívnejšie hnojivá a postreky.

Ak zohľadníme negatíva otepľovania, a zohľadníme aj jeho pozitíva + pokrok vo vede, negatíva otepľovania sa vynulujú a dokonca plusy prevýšia mínusy. To vidíme aj v súčastnosti, otepľovanie je na Zemi už minimálne 100 rokov, zhoršila sa za 100 rokov úroda ? Nie, síce otepľovanie niekde spravilo nejaké škody na úrode, inde ale spravilo plusy, a do toho pokrok vo vede viedol k tomu, že dnešné výnosy úrody sú v radoch stoviek percent v porovnaní spred 100 rokmi. Áno, hoci emisie stále viac stúpajú, a otepľuje sa, jedla máme stále viac a viac, to je jasný dôkaz toho, že škody vplyvom otepľovania sú rádovo menšie než jeho plusy a pokrok vo vede. Otepľovanie nepredstavuje problém, lebo jeho plusy a pokrok vo vede prinášajú viac jedla, ako sa ho stratí.

Hladomory v budúcnosti nehrozia, ak nejaký hladomor bude tak nie vplyvom otepľovanie ale v dôsledku nejakej katastrofy nezávislej od otepľovania (výbuch sopky, pád meteoritu, atómova vojna, preľudnenie). Ale aj v tomto prípade by ľudstvo zvládlo bez hľadovania pokles úrody až o 63%. Prečo je tomu tak ? Dokázalo by sa totiž prispôsobiť,, v prípade 65% poklesu úrody by ľudstvo :
1 : Prešlo na vegetariánsku stravu - vďaka tomu, stačí o 30% menej plodín na zásobenie ľudstva potravou
2 : Prestali by sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Tieto zvieratá spotrebujú 5% stravy.
3 : Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stan jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť.
4 : Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú, a celosvetové množstvo potravy sa tak zníži o 5%.
5 : Globálny odchod plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady, by dokázalo znížiť spotrebu plodín o 5%
6 : Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín.

Všetkých týchto 6 bodov by sa dalo aplikovať okamžite, a v prípade akútneho nedostatku plodín dokážu znížiť spotrebu plodín až o 63% ! V prípade, že by nedostatok plodín trval desiatky rokov a časom sa zhoršoval a pokles úrody by bol vyšší než 63%, ľudstvo by sa dokázalo takisto prispôsobiť, menšou pôrodnosťou, tým sa množstvo ľudí bude znižovať, čo zlepší prístup k potrave. Každý jeden živočíšny druh takto funguje, keď je potravy dostatok populácia stagnuje alebo sa zvyšuje, ak množstvo potravy klesá, populácia klesá aby sa zabránilo hladomorom do budúcna. Keď sa niektoré už teraz horúce africké, ázijské krajiny, ktoré sú preľudnené obávajú dopadu otepľovania na ich ekosystémy, prečo podporujú preľudňovanie v ich krajinách ? Žijú neudržateľným spósobom života, a od nás severných krajín chcú aby sme kvôli ním vynaložili bilióny dolárov a ťahali ich z ich brindy, ktorú si sami spôsobili, a ktorej sa nechcú vzdať a chcú v nej pokračovať aj naďalej ? Chcete mať 1,5 miliardovú populáciu, majte si ju, ale dôsledky si znášajte sami, kto si čo zaseje to si bude aj žať.

Existuje 5 riešení ako zabrániť hladomorom krajinám, ktorým otepľovanie zhorší úrodu

1 : Krajiny ktorým otepľovanie predĺži vegetačné obdobie budú mať prebytok jedla a môžu ho zadarmo posielať tým, ktorí ho majú nedostatok

2 : Pokrok vo vede, zlepšenie hnojív, zavlažovacích systémov skrz lepšie odchytávanie vody, GMO plodiny odolnejšie voči vysokým teplotám, všetko toto dokáže znížiť škody na úrode.

3 : Úspora jedla - Ľudia prejdú na vegetariánsku stravu, prestanú sa živiť zvieratá, ktoré neslúžia na potravu ale len pre potešenie ako sú mačky, psy, kone. Potraviny sa rozdelia na prídeľ, prídeľ stačí k prežitiu, nie k prežieraniu sa. Morbídne obézny a ľudia s nadváhou schudnú. Jedenie plazov a hmyzu a ich zavedenie do jedálnička, ako sú kobylky, koníky, svrčky, larvy chrobákov, mravce, húsenice, korytnačky, krokodíle, jaštery, hady. Nebude sa toľko vyhadzovať jedlo, dnes sa ročne vyhodí až 15% jedlej potravy do košov. Ak sa stane jedlo nedostupným, ľudia ho budú menej vyhadzovať a viac ním šetriť. Odstránenie polí s nízkou kalorickou hodnotou, ako sú polia kávy, tabaku, chmeľu (na zvýšenie chute piva). Zaberajú 3% polí, ale ich kalorická hodnota sa blíži k nule. Ak sa namiesto nich začnú pestovať plodiny s vysokou kalorickou hodnotou ako je pšenica, kukurica, zlepší sa dostupnosť plodín. Všetky tieto faktory dokážu znížiť množstvo úrody potrebnej na prežitie.

4 : Pri 0,08 % CO2 v ovzduší v roku 2100, ktoré sa ustáli a už viac nebude stúpať (v roku 2100 už budú komplet prebudované eko zdroje) bude možné žiť na miestach kde bola kedysi veľká zima na prežitie, ako napríklad sever Ruska, sever Kanady, sever Škandinávskych krajín, Gronsko, Island, juh Čile, juh Argentíny. Časť utečencov ktorých nebude možné zásobiť potravinami možno presídliť do týchto krajín kde začnú žiť a živiť sa sami.

5 : Pestovanie jedla v skleníkoch, v krajinách v ktorých bude počas leta príliš teplo na pestovanie, časť plodín sa cez leto môže pestovať v klimatizovaných skleníkoch v ktorých bude udržiavaná vhodná teplota počas leta. Pôjde o pestovanie prevažne vysoko kalorických plodín ako sú batáty, strukoviny.

6 : Mäso z laborátoria. Jeho výroba dnes spotrebuje okolo 50 Kwh elektriny na 1kg mäsa, do budúcnosti sa ráta s menšími číslami. Afrika má však veľký potenciál výroby solárnej energie, 1 panel tam v priemere vyrobí až 650 Kwh ročne, to je dostatok na vytvorenie 13kg mäsa za rok, a to len z jedného panelu. Miliardy solárnych panelov v Afrike by značne zlepšili boj proti budúcim hladomorom.

7 : Menej pohybu = menej prijatých kalórii.

A : Vybudovanie vodovodov do dedín - dedinčania nebudú odkázaní chodiť kilometre peši po vodu = spália menej kalórii = menšia potreba jedla
B : Zvýšenie množstva aút, motoriek na cestách, alebo zefektívnenie využívania - jednu motorku/auto budú počas dna využívať viacerí rozni ľudia, nielen jeden človek = zdieľané vlastníctvo.

Motorky a autá v mestách môžu byť v databáze dostupné na krátkodobý prenájom.
Používatelia by platili podľa času (hodiny) alebo vzdialenosti (kilometre).
Jednoduché odomykanie – SMS kód, QR kód, alebo cez SIM kartu (väčšina má mobily).
Každé auto/motorka má v sebe zabudovaný mikročip ktorý sníma jeho polohu, cez aplikáciu možeš vidieť kde sa nachádza najbližšie voľné auto/motorka.
Afrika má nedostatok dopravných prostriedkov následkom toho veľa ľudí musí chodiť peši, v Afrike je dnes priemer 7000 krokov na jedného človeka, ak bude mať Afrika viac dopravných prostriedkov, ľudia budú chodiť menej = spália menej kalórii = menšia potreba jedla

C : Nedostatok strojov vedie k ťažkej namáhavej práci v továrniach, na poli, v bani, na mori = vysoká spotreba kalórii. Viac strojov by viedlo k zníženiu kalórii = menšia spotreba jedla.
D : Obmedzenie športovania, turistiky pomože ešte viac znížiť množstvo spotrebovaných kalorii

mal by si si niektoré z tých geniálnych nápadov vyskúšať najprv na sebe.

prešla by ťa chuť vymýšľať také hlúposti.

a mal by si viac času vypisovať hlúposti náboženské.

sú zábavnejšie ...

🙂

Daj lepsi napad ako zabranit v buducnosti hladomorom v Afrike vplyvom oteplovania. Pocuvam

odkedy hladomor v Afrike súvisí s nedostatkom nápadov? Počúvam.