Hovorim TUREK

Turek, veris v Boha? V akeho? ruka

👍: ranexil

Turecko: Náboženské menšiny majú nádej na väčšiu slobodu




Turecký premiér Tayyip Erdogan sa stretol s lídrami náboženských komunít a sľúbil ďalšie demokratické reformy. Zdôraznil oblasť menšinových práv.


V sobotu, 15. augusta, sa pri obede stretol turecký premiér Erdogan, niektorí vládni ministri, a lídri gréckej ortodoxnej cirkvi, a malých náboženských komunít arménskej ortodoxnej, židovskej, sýrskej ortodoxnej a sýrskej katolíckej cirkvi.

Obed sa uskutočnil v čase, keď sa Ankara pokúša riešiť desaťročia trvajúce napätie s 12-miliónovou kurdskou menšinou. Erdogan, ktorý je moslimom, no stojí na čele krajiny, ktorá si doteraz strážila prísne sekulárny republikánsky charakter, hovoril počas obeda o širšom reformnom procese.

„Pre nás je teraz nevyhnutné prijať všetkých 71,5 milióna ľudí tohto národa s rešpektom a láskou.“ Zopakoval, že odmieta etnický nacionalizmus a jeho vláda si bude držať rovnaký odstup od všetkých náboženstiev.

„Existujú nedostatky v implementácii? Existujú. Spolu ich v tomto boji prekonáme. Verím, že táto demokratická iniciatíva zmení v tejto krajine mnoho vecí“, povedal podľa tureckého vydania CNN. Správy z médií potvrdil aj nemenovaný zdroj z prostredia patriarchátu.

„Veľmi priateľské stretnutie“

Erdogan a patriarcha Bartolomej, ktorý stojí na čele gréckej ortodoxnej cirkvi, potom odišli do chrámu Aya Yorgi, kde viedli súkromný rozhovor. Bolo to ich prvé osobné stretnutie od roku 2006. Patriarcha hovoril o obavách jeho náboženskej komunity.

Erdogan a Bartolomej navštívili aj bývalý sirotinec Buyukada, ktorý pred desiatimi rokmi turecké štátne orgány zhabali ortodoxnej nadácii. Európsky súd pre ľudské práva minulý rok rozhodol, že Turecko nemalo právo majetok skonfiškovať, vláda však zatiaľ rozhodnutie neimplementovala.

Bartolomej hovoril aj o zavretom ortodoxnom seminári, ktorý bol na ostrove Heybeli (po grécky Halki), Erdogan sa však k tejto otázke nevyjadril. „Veríme, že premiér hľadá spôsob, ako školu otvoriť. Existuje pohyb týmto smerom“, povedal predstaviteľ patriarchátu. „Bolo to veľmi pozitívne, priateľské stretnutie.“ K znovuotvoreniu seminára vyzývala aj EÚ, či americký prezident Obama. Turecko minulý mesiac naznačilo, že by mohlo byť pripravené ustúpiť. Pre EÚ je to neoficiálne test odhodlanosti väčšinovo moslimskej, no oficiálne sekulárnej krajiny, rešpektovať práva náboženských menšín.

Seminár bol zavretý ešte v roku 1971, počas napätia medzi Tureckom a Grécko okolo Cypru. Turecká vláda však vtedy zavrela aj ďalšie náboženské vzdelávacie inštitúcie, vrátane moslimských.

V Turecku žije dnes ešte asi 2 500 etnických Grékov, 60 000 Arménov, 20 000 Židov a asi 10 000 sýrskych kresťanov. Etnicita sa mieša s príslušnosťou k náboženským komunitám.

Stretnutie s náboženskými lídrami organizoval hlavný turecký vyjednávať pre EÚ Egemen Bagis.

EurActiv podľa Reuters

ruka

takze tuto pisu pravdu?:


ISLAM

Štáty, v ktorých je islam zastúpený + percentuálne zastúpenie
• BLÍZKY VÝCHOD: Turecko(99), Irak(96), Irán(99), Afganistan(99), Sýria(90), Libanon(60), Izrael(16), Jordánsko(93), Saudská Arábia(97), Kuvajt(90), Bahrajn(82), Katar(92), Spojené arabské emiráty(95), Omán(88), Jemen(99)
• ZAKAUKAZSKÉ ŠTÁTY: Arménsko(9), Azerbajdžan(90), Gruzínsko(11)
• STREDNÁ ÁZIA: Kazachstan(47), Uzbekistan(88), Turkménsko(87), Kirgizsko(70), Tadžikistan(90)
• JUŽNÁ ÁZIA: Pakistan(98), India(11), Bangladéš(88), Maldivy(100), Srí Lanka(7)
• ZADNÁ ÁZIA: Thajsko(5), Filipíny(5), Brunej(68), Malajzia(53), Singapur(14), Indonézia(87)

Právne predpisy ohlásené v Medíne sa týkali najmä svadby a rodiny, čo bolo pre mladé rodiny veľmi dôležité. Korán povolil moslimom oženiť sa až so štyrmi ženami, s podmienkou, že im manžel zabezpečí rovnaké existenčné podmienky. Nebolo to podnecovanie k polygamii, ale skôr reštrikcia, pretože bolo dôležité byť spravodlivý k viacerým ženám.

Pravda, Mohamed žil v Medíne obklopený deviatimi manželkami. Niektoré z jeho žien boli zvodné ako napríklad Zajnab, žena jeho adoptívneho syna Zajda, ku ktorej prechovával prudkú vášeň. Ostatné ženy boli nábožnými vdovami, ktoré po manželovej smrti zostali bez financií. Prokok sa s nimi oženil, aby ich ochránil a zabezpečil. Väčšina Prorokových manželstiev mala politické pozadie alebo vyplývali z úcty k zákonom púšte. V záujme prísnej spravodlivosti každá z nich postupne trávila s Prorokom noc.

Starobylé trestanie pretrvávalo, ale Mohamed sa vyhol krajnostiam. Zabitie novorodených dievčat sa zakázalo. Cudzoložstvo, pokladané za zločin, sa trestalo sto údermi biča. To bol prísny trest, treba však poznamenať, že tento trestný čin sa len veľmi ťažko dokazuje; páchateľov bolo treba vidno v polohe, ktorá vylučovala akúkoľvek pochybnosť. Aj samotná Áiša, jedna z obľúbených Prorokových žien, upadla do podozrenia, že mala ľúbostnú pletku s mladým vodcom karaván. Ale Mohamed dostal od Boha zjavenie o manželkinej nevine. Boh pritom rozhodol, že hriech cudzoložstva musia potvrdiť štyria svedkovia. Toto potvrdzujú aj koránové verše.

ŽENA V ISLAME
O postavení žien v islame sa popísalo už veľa. Na jednej stane kriticky, z pohľadu európskych autorov, na druhej stane obranne, z pohľadu samotných moslimov.

Narodenie dcéry nevyvolalo u matky zvyčajne tú radosť, čo zavládla pri narodení syna. Ak ženy, čo jej pomáhali pri pôrode, namiesto toho, aby radostne vykrikovali a spievali chvály Alahovi, si po narodení dieťaťa iba diskrétne šepkali, z ich správania rodička pochopila, že darovala život dcére. Nepotrebovali jej to už hovoriť, či ukazovať novorodenca. A bolo to rovnako u beduínov, roľníkov, v nízkych, stredných i najvyšších vrstvách v meste, ba i na samom dvore. Ani u bohatých ľudí nevyvolal príchod dcéry tú radosť, aká zavládla pri narodení mužského potomka. Nespôsobila to iba skutočnosť, že ženy boli od detstva držané bokom od verejného života ale aj neisté časy, v ktorých syn mohol zabezpečiť prežitie rodiny, alebo ako u beduínov, ju mohol brániť pred nepriateľom. Okrem toho, keď sa dcéra vydala, opustila vlastnú rodinu a odchádzala žiť s rodinou svojho manžela, ktorú posiľňovala synmi, čo pre ňu rodila. U beduínov v predislamských časoch sa stávalo, že novorodené dcéry sa zahrabávali za živa do piesku púšte, to však korán prísne zakazuje a rovnako karhá otcov, čo sa hnevajú na osud a mračia tvár pri narodení dcéry.

Dieťaťu vyberajú meno rodičia. Mená členov Prorokovej rodiny ako Ámina, Chadídža, Áiša, Zajnab, Fátima, Umm Kulsúm, Náfisa, Rukkaja nikdy nechýbajú medzi typickými menami, čo sa dávajú dievčatám vo všetkých islamských krajinách. Hneď po narodení, alebo niekde aj sedem dní potom, prišiel k rodičom fakíh(čarodejník, orientálny pustovník) a pošepkal dieťaťu do uší meno, ako aj výzvu k modlitbe. Tým bolo prijaté k veriacim, ale podľa povery i chránené pred zlými duchmi, čo mu mohli ublížiť. Sunna(legenda o Mohamedovi) medzi iným radila, aby na siedmy deň po narodení dieťaťu ostrihali vlasy a na jeho počesť sa obetovalo zviera. I tu sa prejavovalo, aká cena sa prisudzuje dievčatám: pre chlapca sa bežne zabili dve ťavy, pre dievča stačilo zabiť jednu alebo sa obeť vynechala. Bolo zvykom rozdeliť mäso zvierat medzi chudobných. Navyše sa veriacim odporúčalo dať almužnu, čo sa rovnalo zlatu a striebru vo váhe odstrihnutých vlasov.

„Roztrhni si závoj!“- Týmito slovami sa iracký básnik Džamál Sidkí az- Zaháví obrátil na svoje rodáčky v prvej polovici minulého storočia. Od polovice 19.storočia bol závoj v očiach osvietených intelektuálov niektorých islamských krajín symbolom odtrhnutia ženy od verejného života, symbolom jej vylúčenia a takmer všetkých možností vzdelania a čoraz väčšmi sa stotožňoval s úpadkom islamského sveta. Závoj a milája , abája, čador(vrchný ženský odev) či čaršaf predstavovali pre ženu aj ochranu. Počas nepokojov v Iráne v posledných mesiacoch roku 1978 prenášali ženy zbrane pod čadorom.

Ešte vždy jestvuje tabu na voľné stretávanie osôb rozličného pohlavia, a preto ženy v islamských krajinách i dnes dávajú prednosť určitému druhu zamestnaní: vysokoškolsky vzdelané ženy sú učiteľkami v dievčenských školách, profesorkami na ženských fakultách, sú lekárky- gynekologičky alebo pediatričky. Tie, čo majú stredné vzdelanie, pracujú ako ošetrovateľky v zariadeniach, kde sa ošetrujú ženy a deti a odnedávna ich vídať spolu s mužskými kolegami v administratívnych službách alebo v laboratóriách.

Život v súkromí je dnes výsadou manželiek bohatých mužov. Je pravda, že v dôsledku nezamestnanosti mnoho mužov nevládze dostatočne zabezpečiť svoje rodiny, ale manžela, ktorý by dovolil žene pracovať mimo domu, navyše pod dohľadom iných mužov, by považovali za kupliara. Zvlášť ohraničené možnosti emancipovať sa prostredníctvom práce majú ženy v krajinách, kde je nadbytok pracovných síl.

RODINA V ISLAME
Rodina je v islame chápaná ako základný článok veriacej obce. Ak má obec prosperovať a ubrániť sa rozvratu, musí rodina fungovať a byť právne chránená. Rodina je jednou z najprepracovanejších súčastí právnej vedy, ktorá použila nielen eticko-sociálne aspekty koránu a tradície, ale vytvorila z rodiny inštitúciu plne podriadenú právu a verejnej kontrole moci. Hlavou rodiny je dedo, resp. otec a ďalší mužskí príbuzní. Od privydaných žien sa očakáva zaistenie kontinuity rodu po mužskej línii a podiel na hospodárskej prosperite, harmónii a súdržnosti rodiny.

ROZVOD V ISLAME
Rozvod je podrobne kodifikovaný v šaríe(šariát- zbierka zákonov založená na koráne). Základná právna norma síce hovorí, že manžel môže svoju ženu zatratiť trojnásobným vyslovením formulky: „Zatracujem ťa“. Ani v minulosti- tým menej dnes- nie je takáto prax klasická. Už Mohamed povedal: „Medzi vecami, ktoré nenávidím, sa mi najviac hnusí rozvod“. V klasickej právnej vede je postavenie ženy značne obmedzené, avšak i ona má právo na rozvod, ak preukáže pred sudcom, že s ňou alebo s jej deťmi bolo zle zaobchádzané, bezdôvodnú dlhodobú neprítomnosť manžela alebo jeho impotenciu. Mohamed sám povoľoval žene rozvod i v prípade straty citového vzťahu.

RODINNÉ SVIATKY V ISLAME
1.Narodenie dieťaťa
2.Obriezka- Pri obriezke sa koná veľká oslava. Súčasne sa hádže nádoba zo strechy, aby spôsobený lomoz pomohol synovi zabudnúť na bolesť.
3.Ukončenie čítania koránu alebo nejakej školy
4. Svadba- Podľa islamskej tradície má päť cieľov- plodiť deti a tým si zaistiť potomstvo, skrotiť chúťky a tým zlikvidovať vplyv diabla, vytvoriť s partnerom spoločnú domácnosť, rozmnožiť rady príbuzných, starať sa o druhých a naučiť sa obetovať svoj čas i majetok.
Svadba je veľká spoločenská udalosť. Najprv sa oznamuje zasnúbenie. Potom nasleduje recitovanie prvej súry(súra- kapitola v koráne) z koránu a stretnutie za účelom zoznámenia sa s rodinou. Hlavným svadobným aktom je podpísanie zmluvy. V zmluve je zakotvené, aké veno zaplatí ženích pri svadbe rodičom svojej nevesty. V zmluve je takisto stanovené aj tzv. druhé veno, ktoré musí vyplatiť manžel neveste v prípade, že sa s ňou dá rozviesť. Toto druhé veno býva 10-100 krát väčšie ako prvé veno(v prípade rozvodu má ekonomicky zaistiť manželku; pokiaľ ale dôjde k rozvodu z manželkinej iniciatívy, čo je tiež možné, manželka nemá na toto druhé veno nárok). Po týchto formalitách nasleduje svadobná oslava trvajúca tri až sedem dní. Moslimovia tvrdia, že ženích je prvých sedem dní po svadbe kráľom, ďalších sedem dní ministrom a potom nasleduje etapa trvajúca až do smrti.

kolko si uz na Slovensku?

svatky nenisu rovnake na cely muslim svet muslim mas Arabi aj Albanci, Turci, peržani nemožeš mat rovnake tradicia všade. rok som na slovensko

islam je len naboženstvo ani slovaci nemaju rovnaka kultura ako nemci alebo talian alebo američan a ste kriščeny

👍: Slušný človek

tebrikler, bir dahi 🙂 hakkinda, mükemmel Slovakca konucmak

tsessekur Ayse, tessekur, haristo, haristo, ke tora romeika na milisoume les?? :DDD

iyi geceler 🙂))

el, el :D

Ne yapiyorsun Lea, kedi, hatta sen, orospu konuyuyor bilmiyorum!!!!!!!!! el, el

acisindan bizi tedavi, her kadin sizin saygisi, el ele hak

Boylece onlara kendimi davranir, insanlar beni nasil ele Ayse, bu Lea aitti. bana alcak azarlamayiniz kimse, el.