Gospelové kapely - Čo o nich vlastne vieme?

ACHARAI
Acharai je skupina ľudí, ktorí sa dali asi pred piatimi rokmi dokopy, kvôli dvom veciam: Každého baví hudba a chcel jednoducho hrať a druhý dôvod bola túžba využiť tento dar na oslavu Boha, či už vo chvále, na Bohoslužbe, alebo vlastnými piesňami a plniť tak povolanie, ktoré každý cíti - nasledovať Krista. Acharai totiž v hebrejčine znamená "nasleduj ma" ! Kapelu tvorí 6 mladých ľudí. 24- ročný Ľubo Michalko študujúci product design a keramiku sa v kapele stará o akustickú gitaru a tiež spieva. Obľubuje svojich kolegov z popredných slovenských gospelových zoskupení – Timothy a Tretí deň. Študent Jano Gero nie je zameraný výlučne na gospel. Rád si vypočuje U2, Norah Jones i Deep Purple. V kapele Acharai hrá na gitaru. Fanúšikom Tretieho dňa je aj klávesák Mišo Kabaja, ktorý študuje informatiku a informačné technológie. Nováčikom v kapele je basgitarista Mišo Murín, ktorý má len 19 rokov. Je študentom fakulty telesnej výchovy a športu UK. Mišo je tiež posledným mužským zástupcom skupiny. Zvyšok tvorí duo dievčat. Kým pracujúca neštudentka Zuzka Piptová má na starosti špeciálne efekty a sem-tam si aj zaspieva, jej o niečo staršia kolegyňa Janka Štofírová hrá výlučne na bicích. Z ich vlastnej produkcie sa obom najviac páči skladba Význam.

S2G BAND
Toronto, rok 2002. Práve tu sa v tomto roku schádzali všetky zbožné chodníčky mladých ľudí zapálených pre Ježišovo učenie, aby spolu s najvyšším kňazom katolíckej cirkvi, dnes už nebohým Jánom Pavlom II., mohli spoločne nabrať povzbudenie, silu a ochotu ohlasovať Božie kráľovstvo na Zem. Medzi miliónmi ľudí zo štyroch kútov sveta by ste po úpornom hľadaní našli aj tvár Katky Gašparovej z malej dedinky Hencovce. Mocné slova poľského veľkňaza sa dotkli aj jej a naplnili ju myšlienkou začať šíriť evanjelium všade, kde sa to dá. A tak sa plná Ducha Svätého vracia z kanadskej metropoly priamo do Hencoviec a zvoláva veľradu v zložení Peter Dzurjanin, Matúš Dzurjanin a Jožo Bubnár, aby spoločne kuli plány, ako to bude ďalej s ich farnosťou. Mládežnícke omše, stretávanie sa v spoločenstve s príjemnými mladými ľuďmi a pár nesmelých vystúpení po okolí naznačovalo, že zrno z amerického kontinentu padlo na úrodnú pôdu. No keď sa k nim po krátkom čase pridal dnešný basgitarista a manažér Matúš Uriga, ich pôsobenie začalo naberať iné dimenzie. On, človek ambiciózny a odvážny sa chcel s piesňami podeliť aj so širšou verejnosťou. Všetci teda nesmelo súhlasili a Pán začal ich snahy požehnávať. Postupne sa vykresávali z asi 20 členného spoločenstva „Krok k Bohu“ na menšie hudobné zoskupenie s názvom S2G Band, alebo Step to God. Príchod známeho slovenského bubeníka Mareka Hrdinského a špičkového gitaristu Peťa Tomka vdýchol ich hudbe to pravé orechové, aby sa mohli objaviť aj na pódiách slovenskej gospelovej scény. No nielen vďaka nim, ale i vďaka ich najoddanejšiemu dobrodruhovi, zvukárovi Jankovi Fabiánovi, ktorý doteraz ťahá svoje ťažké komponenty aparatúry po rôznych pláňach SR . Oprieť sa môžu vždy aj o členov ich rodín, Matúšovho brata Lukáša, či Jožkovho Miša a ostatných, ktorí sú ochotní kedykoľvek pomôcť v zháňaní finančných, technických a iných záležitostí. Ich piesne sa pomaličky začali presadzovať v kresťanských rádiách, ich usmievavé tváre sa objavili aj v debutovom videoklipe „Si úžasný“ a prednedávnom mali veľkú milosť držať v ruke už ich druhé CD s názvom Real time 2006 Live. Kapela má v súčasnosti 6 členov výlučne mužského pohlavia. Študent matematiky a biológie na KU Pdf v Ružomberku Peter Dzurjanin síce obľubuje spánok, no je to mimoriadne nadaný muzikant. Ovláda takmer všetky druhy gitár a popritom spieva vokály. Matúš Uriga, prezývaný „Chrobáčik“, hrá na base, skladá piesne a je tiež manažérom kapely. Je ženatý, žije v Kežmarku a jedným z jeho krásnych životných poslaní je vzdelávanie rómov. Dvadsaťročný fanúšik Stinga, Jozef „Joey“ Bubnár je sólovým spevákom kapely a tiež známym lámačom ženských sŕdc. Študuje na KU FF v Ružomberku, podobne ako ďalší člen kapely, klávesový mág, Matúš Dzurjanin. Zhoda priezvísk s jeho kolegom Petrom nie je náhodou, sú totiž bratia. Obľubuje jazz a organovú hudbu. Peter Tomko pochádza z hudobníckej rodiny. Je študentom i učiteľom hry na gitaru. Jeho domovská kapela je Smooth Company. Má rád dobré rozprávky. Stálym hosťom kapely je aj posledný člen Marek Hrdinský hrajúci na bicie. Je ženatý a má dve dcérky – Hanku a Alicu. Miluje šoférovanie.

LÁMAČSKÉ CHVÁLY
Lámačské chvály. Prečo práve takýto názov? Pretože členovia tejto kapely túžia po prielome. Chcú, aby prišiel prielom v uctievaní, chvále, v chodení s Bohom... Začalo to po ich obrátení asi pred 11 rokmi v Lamači (časť Bratislavy). Na chválach, vždy večer, raz do týždňa, sa začalo stretávať asi 100 ľudí len tak s gitarou a postupne sa sformovala skupinka, ktorá začala hudobne tieto chvály doprevádzať... Z toho vznikol aj názov - podľa miesta, kde sa schádzali (Lamačské chvály). No v poslednom čase už nikto z nich v Lamači nebýva, tak pred 2 rokmi zmenili názov, pribudol dĺžeň. Napriek tomu Lamač ostáva pre nich v mnohom duchovným domovom, miestom ich prebudenia a túžia, aby bol požehnaný a svätý. V dnešnej forme hrajú spolu asi 5 rokov. Hrajú iba čistý worship = chvála. Spievajú a hrajú, pretože prežívajú krásne chvíle s Pánom Ježišom Kristom a chcú sa o ne podeliť. Jadro kapely tvorí kvarteto muzikantov, často však s nimi hrávajú aj hostia. Juraj Sušanik, prezývaný Snickers, je čerstvo skončený pán teológ a v kapele sa stará o bubny, ktoré aj vyučuje na ZUŠ. Býva v Novej Dubnici a je ženatý. Manželku má i ďalší člen Lámačských chvál – Tomáš Florián. Hrá na klávesy a vrámci kapely je najcitlivejší človek na krízové stavy. „Pohoďák“ Stenley je najmladším členom kapely. K svojej base sa dostal až na strednej škole. Rovnako ako dvojica pred ním, i on je šťastne ženatý a so svojou Aničkou majú syna Timoteja. Známy je tým, že ide aj tam, kde sa iným nechce. Na záver treba spomenúť ešte Braňa Letka. Je zakladateľ a líder kapely. Jeho miesto je uprostred pódia za mikrofónom, no rozumie si aj s gitarou. Má radšej voľnejšie chvály ako veľké koncerty. Obľubuje dobré jedlo a s manželkou Martou má dve dcérky Hannah a Sarah.



SMAILY
Rozhodujúcou chvíľou pre vtedy ešte neexistujúcu skupinu SMILEY bolo, keď Ján Karkoszka (zakladateľ skupiny) zložil svoju prvú pieseň už niekedy v máji – júny roku 2000. „Nikdy som nenapísal ani báseň a vôbec som si o sebe nemyslel, že som umelecká duša, keď sa mi zrazu v hlave vynorili tie verše, tá melódia... Utekal som na intrák, požičal som si gitaru a hľadal akordy melódie ktorú som počul." Takto vznikla pieseň Kráčal som ulicou. „Ani po nej som však názor na moje umenie nezmenil, myslel som si, že to bola iba náhoda ktorá sa už asi ťažko zopakuje“
Táto náhoda sa však v živote Jána zopakovala doteraz už niekoľko desiatok krát.
Prvý Jánov poslucháč a povzbudzovateľ bol Peter Jacko SDB, ktorý mu dodal odvahu, aby svoj dar rozvíjal ďalej.
K založeniu skupiny došlo nevinne, z dôvodu zapojenia sa do každoročného programu Don Bosco show (Január 2002) v saleziánskom mládežníckom stredisku Úsmev v Poprade, ktorému sa Ján aktívne venoval. Spolu s ním sa však aktívne zapájali do činnosti oratka aj jeho dve sestry Lucia a Veronika. Takto sa prvý krát na pódiu objavila skupina Smiley (vtedy ešte bez názvu) v zložení: Ján Karkoszka, Lucia Karkoszková, Veronika Karkoszková, Štefan Šebest a Ondrej Ujčík, s piesňami Len Ty a Láska. Od toho času skupina začala vystupovať v rôznych kostoloch, saleziánskych strediskách...
Po istom čase im ich manažér Peter Jacko povedal, že sa stále usmievajú teda nech sa volajú SMILEY. Druhý dôvod s ktorým sa spája ich názov je podobnosť s názvom ich Popradského oratória Úsmev (Smile).
Po dohode členov skupiny sa koncom roku 2005 ich názov poslovenčil z anglického SMILEY na slovenskejšie SMAILY.
V polovici roku 2003 sa skupina ocitla v existenčnej kríze, keď z nej odišli dvaja výborní hudobníci Števo a Ondro, z dôvodu dlhšieho rozchádzania sa v názore na štýl a formu hudby. Asi po pol roku úplného útlmu skupina prijala medzi seba ďalšieho člena: Aničku Hudáčovú, ktorá sa stala dušou celej skupiny. Dodnes sa stretáva u nej doma na svojich skúškach a až vďaka jej vplyvu začala chápať svoju hudbu ako modlitbu. Pri vybavovaní jedného vystúpenia v popradskej nemocnici (2004) skupina našla ďalšieho člena, ochotného a veľmi dobrého klávesistu (neskôr aj textára, speváka a trombonistu) Petra Dorku, ktorý tiež našiel zmyslel v tejto dobrovoľníckej činnosti a začal sa skupine aktívne venovať. Začiatkom roku 2005 skupinu významne posilnil príchod gitaristu, speváka a textára Karola Šebesta, ktorý sa dlhoročne venuje spevu a hre na gitare v rímskokatolíckom mládežníckom spevokole v Poprade - Veľkej. Dodnes skupina spolupracovala s viacerými hudobníkmi a dobrovoľníkmi, ktorými sú hlavne: Peter Greňa a Matúš Magúth. Kapela sa ustálila na šiestich členov. Spevák Ján Karkoszka sa narodil v Kežmarku, no celú svoju mladosť prežil v Poprade. Baví ho tanec, ktorému sa dlhodobo venoval. Pôsobil aj vo folklórnom súbore Letnička v Poprade. Okrem spevu v kapele hrá na akustickú gitaru, bongo a fujaru. Tiež skladá texty a hudbu k piesňam. V kapele sa realizujú aj jeho dve sestry a snúbenica. Anička Hudáčová býva v Spišskej Sobote. Študuje na pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici učiteľstvo pre prvý stupeň základných škôl. V budúcnosti sa túži zamestnať vo svojom odbore a byť nielen učiteľkou, ale osobou ktorá do svojej práce vkladá celé svoje srdce. V kapele hrá na flautu a pochopiteľne tiež spieva, keďže spevu sa venuje už od roku 1993. Tichý a uzavretý. Taký je Peter Dorko, ktorý v kapele pôsobí ako klávesista a trombonista. Je všestranne hudobne nadaný a organizoval sa už vo viacerých hudobných telesách. Študuje v bilingválnej sekcii osemročného gymnázia na ulici Dominika Tatarku v Poprade. Lucia Karkoszková v skupine Smaily spieva a hrá na rôznych perkusiách. V roku 2002 bola misijnou dobrovoľníčkou na Ukrajine. Študuje odbor Sociálna práca na filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Jej sestra, Veronika, hrá v kapele na flautu a tiež spieva. V minulosti sa venovala historickému šermu. Jej dlhoročnou a najväčšou láskou sú kone a všetko čo s nimi súvisí. Najstarším členom skupiny je Karol Šebest, ktorý sa v Smaily uplatnil ako spevák a hráč na akustickú gitaru. Vyštudoval stolárčinu a momentálne pracuje vo firme na výrobu protipožiarnych dverí v Batizovciach.

JANA DZURIŠOVÁ
Jana Dzurišová – Janais pochádza z Východného Slovenska, konkrétne z obce Medzianky, ktorá leží 20 km za Prešovom. Študuje na FiF UK v Bratislave anglický a francúzsky jazyk. Medzi jej obľúbencov v hudobnej sfére patrí napríklad Sheryl Crow, Alanis Morissette, či Joan Osborne. Jej obľúbeným filmom je Johanka z Arku a určite aj Láska cez internet, ktorý videla asi 20-krát. Obľubuje ružovú a francúzskeho maliara Renoira. Svoju kapelu poskladala zo spriaznených duší, ktoré postretávala na internátoch v Mlynskej doline. O elektrickú gitaru sa jej stará Peťo Hvišč, na basgitare brnká Paľo Hvišč, bicie má na starosti Jakub Krátky a kapelu dopĺňa vokalista Peter Kothaj, ktorý hrá aj na akustickej a elektrickej gitare a je Jankiným manželom.

MÁRIA PODHRADSKÁ
Narodila sa v roku 1975 v Bratislave. Vyrastala v hudobnom prostredí, keďže mama je huslistka. Už ako malé deti si doma hrávali najprv na hrncoch a potom aj na hudobných nástrojoch. Ako 6 ročnú ju rodičia prihlásili do detského zboru. Začala chodiť aj do ZUŠ na husle, ale to ju až tak nebavilo. Viac ju chytila gitara, na ktorú sa naučila hrať na Strednej pedagogickej škole a tam sa aj vrátila späť k husliam. Ale akosi stále však najviac inklinovala k spevu. V 16-tich začala spievať v lamačskom kostole s kapelkou. Postupne sa z nich vykryštalizovala skupina Atlanta. Bolo ich 5 a stali sa z nich veľmi dobrí priatelia. Zažili spolu kopec úžasných chvíľ. Doteraz nahrali 5 albumov, odohrali vyše 500 koncertov. Medzičasom vyštudovala UK Komenského – angličtinu a španielčinu, vydala sa a dnes majú s manželom dve úžasné detičky. V súčasnosti si užíva materskú dovolenku, ktorá je plná hudby a detského smiechu (aj plaču...). Spolu s Rišom Čanakym nahrávajú detské albumy a koncertujú kade-tade hlavne pre detičky. V nedávnej minulosti vyšiel po štyroch rokoch jej druhý sólový album. Piesne z neho majú prinášať radosť do sŕdc poslucháčov.


RICHARD ČANAKY
Richard pochádza z malého mestečka na Považí. Nebol rodičmi vychovávaný vo viere, ale cez svoju širšiu rodinu mal možnosť sa predsa len niečo o Bohu dozvedieť. Jeho poznanie mu trochu naháňalo strach z Boha, ktorý trestá hriešnikov, takže nebol ním nadšený, ale bolo mu jasné, že existuje. Nešlo mu o vzťah s Bohom, bolo to skôr prispôsobenie sa tradíciám, ktorými žila rodina kde trávil každoročne svoje prázdniny. Ich viera bola úprimná a on im nemal čo vyčítať, ale zrejme jeho čas ešte len mal prísť. Mal vcelku šťastné detstvo. Jeho veľkým strašiakom však bola škola. Bol to jeho nekonečný zápas. Základná škola bola ako zlý sen. Niekedy keď bol približne v šiestom ročníku, sa presťahovali do Bratislavy. V škole to dopracoval až na trojku zo správania, čo v tej dobe bolo niečo ako trestný čin. Virtuálne prechádzal do vyšších ročníkov. Jeho príchod do Bratislavy razom zrušil všetky jeho očakávania z úžasného veľkomesta. Má skvelých a milujúcich rodičov, ale vtedy mali dosť starostí so sebou – práca, bývanie, takže veľmi nemali šancu registrovať jeho štart, no a Rišo skončil v jednej petržalskej základnej škole a ešte k tomu v športovej hádzanárskej triede. Na prvý pohľad všetko OK, ale v tej dobe bol šport pre neho niečo ako pre korytnačku lietanie. Čiže úplný antitalent. Jeho postava bola tiež v tom štýle a nato neraz doplatil výsmechmi a posmeškami od spolužiakov. V jeho vnútri nastalo temno. Bolo to ako prekliate obdobie. Jediné, čo ho napadlo bol útek. Nie len vnútorné uzavretie sa, ale aj skutočné úteky z domu. Boli tri. Vždy k jeho tete do hôr, kde trávil detstvo. Doteraz sa tam cíti ako v raji. Neboli to úteky od rodičov, ani hľadanie pochopenia. Bolo to ako bezhlavý útek zvieraťa z horiaceho lesa. Je mu jedno kam beží. Chce byť proste preč od zdroja bolesti. Lenže on si tú svoju bolesť niesol so sebou. Nebolo úniku. Začal hľadať akési náplaste na svoj bôľ. Tou prvou bola gitara. Vzal ju a vedel, dúfal, že bude jeho záchranou. Nestalo sa tak, ale hudba mu začala pomáhať popisovať jeho vnútorné stavy. Začal viac chápať sám seba. Bolo to holé konštatovanie stavu, ale istý čas to zaberalo. Pri pohľade do zrkadla vedel, že musí niečo urobiť so svojou postavou. Začal tancovať folklórne tance. Jeho veľkým vzorom v pevnej vôli bol a je jeho brat. Veľmi tvrdo vedel na sebe pracovať a to Riša motivovalo k fyzickým výkonom. Keď mal okolo šestnásť rokov, spravil 3620 klikov na pästiach, čo v tom období bol neoficiálny svetový rekord. To ho tiež pár dní podržalo. Neskôr sa dal na kulturistiku, dokonca súťažne a jeho postava razom začala naberať iné tvary. To si všimli aj rovesníci - čo v nich vzbudzovalo rešpekt, a rovnako aj dievčatá, čo si zase veľmi všimol on. Medzi tým asi dva roky intenzívne hľadal svoje miesto aj medzi kresťanmi. Po dvoch intenzívnych rokoch to zabalil. Zdalo sa mu, že ten život ho ničím neláka, nemá mu čo poskytnúť. Unavovalo ho byť každý deň na omši. Bol aj na duchovných cvičeniach, aktívne pôsobil v jednom kostole, ale bola to akoby len technická snaha. Žiaden osobný Boh - Ježiš. Akcie, stretká, to áno, ale nič viac... Postupne to zabalil a skončil v akomsi konzumnom štýle, kde bol normálny neviazaný sex, alkohol, cigarety, bary, diskotéky, jednoducho v úvodzovkách „normálny“ život. Zrazu popri športe začal bezhlavo skákať do vzťahov s dievčatami. Cítil tam akoby skrytú pomoc. Lenže opak bol pravdou. Mal naozaj veľa vzťahov, ale množstvo z nich končilo zraneniami. Najskôr na ich a potom aj na jeho strane. Bolo mu ubližované a tak ubližoval. Bola to zmena a dobrodružstvo. Popritom všetkom cvičil aj bojové umenia. Jet-Kune-Do - tento štýl mu učaroval. Intenzívne sa mu venoval a popri tom aj meditáciám a najmä Silvovej metóde. Mal svoj vlastný domáci bojový oltár a tiež svoje čierne kimono, v ktorom strávil jedny Vianoce a jedol pri štedrovečernom stole ryžu s paličkami. Vydal sa tomu telom aj dušou. Na oltári mal fotky aj Bruce - Leeho, aj Ježiša aj pannu Máriu. Bolo mu jedno, čo mieša dokopy. Šlo o to, že chcel všetky zdroje, ktoré by mu mohli niečo duchovne priniesť. Počas vojenčiny sa dostal na jeden kresťanský tábor, kde bol ako športový inštruktor. Bolo to asi v roku 1993. Tam sa zoznámil so svojou dnešnou manželkou Silviou. Po tomto tábore pôsobil vo farnosti Lamač v Bratislave a viedol „kresťanské spoločenstvo so zameraním na bojové umenia“. Brali to vážne. Mali riadne tréningy, kde dokonca čítali aj Bibliu. Na začiatku sa pomodlili a potom začal tréning. Rišo viedol asi desať mladých nadšencov. Rovnako ako jeho úteky z domu, gitara, dievčatá, ani bojové umenia neriešili jeho skutočný problém. Svoje schopnosti musel čím viac krotiť a dávať pod kontrolu meditáciami. Je to niečo ako mať bojového psa. Keď je šteňa, je to hračka, ale keď vyrastie potrebuje výcvik, inak ohrozí aj svojho majiteľa. Rovnako je to aj v bojových umeniach. Môžete to robiť ako šport, ale jedného dňa sa to stane vašim životným štýlom a vy potrebujete k tomu mentálny výcvik, filozofiu, ktorou sa budete riadiť a mať všetko pod kontrolou. Rišovi sa práve tento bod najmenej daril. Ocitol sa v akejsi jaskyni. Druhých vnímal mimo seba. Aj problémy akéhokoľvek druhu riešil vo svojej ulite a pri svojom oltári. Silvia tým trpela. Komunikácia stagnovala a Rišo problémy riešil sám v sebe. No čosi ho vťahovalo kamsi hlboko. Nevedel, čo to je, ale začalo ho to znepokojovať. Keďže jeho škola zakotvila v bode mrazu a jeho vzdelanie skončilo na učňovke bez maturity, pracoval ako inštalatér - údržbár. Bol na tú prácu hrdý. Jeho budúca manželka ho však motivovala ísť na večerné štúdium a tak popri zamestnaní trikrát do týždňa trávil večer opäť v školskej lavici. Myslel si, že to bude nuda, ale práve tu sa začal písať jeho príbeh života. Spolužiakom občas predvádzal údery nohou do steny či do stoličiek a to si všimol jeden chalan. Dali sa do reči a začal sa Riša pýtať na kresťanstvo. Samozrejme, že on sa nebránil tejto téme, veď pôsobil vo farnosti, čo mu dávalo aj záruku, že bojové umenia s kresťanstvom môžu ísť dokopy. Jeho nový priateľ však tvrdil čosi iné. Chvíľku skúšal argumenty, ale zrazu zmenil štýl a začal hovoriť o Ježišovi. Hovoril o sebe ako sa s ním stretol, čo prežíva teraz a čo Ježiš má pre každého človeka, ktorý ho prijme do srdca. Rišo tomu najprv úspešne odporoval, no čosi ho vo vnútri začalo nahlodávať. Jeho večerné meditácie pri oltári začali byť chaotické. Pobehal pár kňazov a uistil sa, že to čo robí je správne. Vyzbrojený povzbudením čelil novým rozhovorom. No potom to prišlo. Rišo ho pozval na ich stretnutia na fare, kde trénovali. Povedal mu, nech si prinesie aj tenisky a tepláky. K stretnutiu malo prísť asi o dva týždne. A aj došlo. No počas týchto dvoch týždňov došlo v ňom k obrovskej búrke. Nechápal, čo sa s ním deje, ale vedel, že prichádza čosi, čo nepozná. Slová o Ježišovi boli známe, ale tieto boli živé. Pálili ho a rozťahovali sa ako ortuť. Na jednom tréningu povedal všetkým, že končí s bojovými umeniami, že nevie, čo sa deje, ale vie, že to, čo robí a žije, je zlé. Nemal slová na vysvetlenie, len istotu, že končí. Vo svojom vnútri začal čosi vnímať. Niečo ho hnalo za ľuďmi, ktorí viedli modlitebné spoločenstvá na fare. Boli to vedúci. Povedal im všetko, čo sa mu stalo. Ich reakciou bolo, aby založili nové modlitebné spoločenstvo a aby to viedol. To bol pre neho riadny šok. To nečakal, ani nevedel, čo to obnáša. Na prvom stretnutí kľačali a modlili sa. Nevedeli ako. Nechceli sa modliť klasické modlitby. Cítili zvláštnu atmosféru. Prítomnosť kohosi neviditeľného, no silne prítomného. Plakali a dnes Rišo vie, že sa ich dotýkal Duch svätý. Na ich najbližšie stretnutie prišiel aj Rišov priateľ a modlil sa s nimi. Pred tým sa ich spýtal, či by chceli osobne spoznať Ježiša Krista a či sú ochotní ho prijať ako svojho Pána a Spasiteľa. Rišova odpoveď bola jasná a pri tejto modlitbe už vedel, že jeho život práve začína. Tá modlitba bola krásna v tom, čo prichádzalo, ale hrozná v tom, čo opúšťal. Pri modlitbe klesol na zem a hrozne zápasil. V jednom momente sa akoby zastavil čas a on som sa musel rozhodnúť medzi tmou a svetlom. Jeho rozhodnutie pre Ježiša však nebolo jednoduché. Akoby ho tma ťahala späť. Bolo mu ťažké vysloviť meno Ježiš. Snažil sa, ale nešlo to. Jeho priatelia sa stále modlili a postupne to zo seba dostal von. V tej chvíli jeho vnútro naplnil neopísateľný pokoj. Jeho rozhodnutie bolo jasné. Ježiš sa stal jeho jediným Pánom a Spasiteľom. Od tej chvíle ho opustil balvan zo srdca a rozbila sa jeho ulita. Začal žiť vo svetle. Rozbehlo sa ich spoločenstvo. Úspešne zmaturoval a začali slúžiť. Hudba sa stala jeho nie skrýšou, ale akoby terasou, strechou z ktorej môže kričať a spievať o tom, čo Boh pre neho urobil. Strach zo školy pominul a on šiel na vysokú školu. Po piatich rokoch denného štúdia držal v ruke diplom. Vtedy si uvedomil, že Bohu nič nie je nemožné. Modlitba, pôsty, rodina a spoločenstvo, sa stali jeho novými hodnotami a on začal žiť život, ktorý mu Boh už dávno pripravil. Dnes je ženatý, má skvelú manželku a úžasné dve deti, dcérku a chlapčeka. Jeho manželka bola prvým človekom, ktorý hľadel do jeho vnútra. Veď keď sa zoznámili, mal len učňovku. Ona študovala vysokú školu. Verila mu. Videla v ňom hodnoty, ktorým on sám neveril, lebo boli v jeho živote často zaznávané. Dala mu svoju dôveru a lásku a s jej a Božou pomocou prekonal svoj veľký strašiak – školu. Dnes vedia žiť v hojnosti aj v nedostatku. Zažívajú Božiu starostlivosť v každej oblasti. Spoločenstvo sa im stalo druhou rodinou. Sú ich veľkým zázemím a ich spoločná služba tak môže stále rásť a dozrievať. Rišo si uvedomuje, že jeho veľkým darom boli a sú jeho rodičia, ktorým on sám často nevedome ubližoval. Ich láska mu často „kryla chrbát“, no niektoré veci musel prežiť na vlastnej koži. Vie, že kresťanstvo nie je ružový príbeh z rozprávky, ale reálna skutočnosť, v ktorej sa oplatí žiť.

GESTO
Kapela Gesto vznikla v roku 2004. Dovtedy vznikali gospelové skladby a nahrávky len príležitostne. Tieto skladby nahrali pomocou počítača, teda "doma, na kolene." V tom čase hrali v kapele Global, ktorej zameranie bolo skôr na zábavy, plesy a svadby. V kapele Gesto (teda tej gospelovej) pôsobili zo začiatku traja členovia: Marek Fľak, Paľo Matvej a Jana Matvejová. K nim trom sa neskôr pridal bubeník Filip a speváčka Veronika (až okolo roku 2004, kedy oficiálne vznikla kapela Gesto). Presný dátum vzniku Gesta je neznámy, bolo to však vraj niekedy na jar, pred akciou "Krídla lásky", kde si zahrali prvý koncert, už v spomínanej zostave. Po tomto koncerte nastalo dlhé ticho. Našťastie sa ukázalo, že toto ticho bolo povestným tichom pred búrkou. Touto búrkou boli zmeny v obsadení kapely, ktoré ju doviedli až do súčastného (stabilného) stavu. Mareka Fľaka dočasne nahradila za klávesami Anka Burdová, Janka chytila do rúk namiesto basy elektrickú gitaru. Za basou ju nahradil Števo Cvoliga. Avšak ešte pred Števom do kapely pribudol Jožko Fuchs, ktorý rozozvučuje struny elektrickej gitary a občas dodá hudbe trocha šťavy a "drajvu" zo svojim boostrom. Obidvaja nováčikovia sa rýchlo uchytili a tak sa mohlo začať poctivo cvičiť už začiatkom roku 2006. Trochu starostí im vyrobil ich bubeník Filip, ktorý mal tak trochu "zajačie úmysly" (na chvíľu ho zastúpili Jano Frančák a Peter Knapík) a tiež problémy s aparatúrou (hoci tie budú vždy). Zmenou bolo ukončenie činnosti kapely Global, tým pádom sa začali venovať už len gospelu. Odvtedy kapela tvorí, cvičí a hrá na oslavu Božiu. Ich najčerstvejším prírastkom sú husličky v umeleckom podaní Galiny Fľakovej a tiež klávesy Janky Blaščákovej. Na názov Gesto prišla ich speváčka Veronika spoločne so svojím kamarátom anglicko-slovenským slovníkom. Za použitia metódy náhodného výberu slova, ktoré bolo následne zhodnotené odbornou komisiou ostatných členov kapely, ich takto po čase slovník doviedol až k slovu "Gesto", ktoré jednohlasne schválili. Dnes majú pomerne stabilné osadenstvo, ktoré sa pravidelne stretáva v skúšobni v Bijacovciach. Podarilo sa im zabezpečiť dobrú aparatúru (za pomoci brigád, rodičov a Nebeského Otca) s ktorou si stihli zahrať zopár koncertov. Nahrali 2 demo nahrávky a podarilo sa im opraviť skúšobňu. Veria, že celý vývoj a fungovanie riadi niekto hore a prosia Ho o požehnanie tejto veci. Evanjelizovať a chváliť Boha takouto formou je krásny dar... Kapela sa teda ustálila až na osem členov. Paľo Matvej spieva a hrá na elektro – akustickej gitare, Števo Cvoliga ovláda basgitaru, Janka Blaščáková klávesy, Filip Kaľavský bicie nástroje a zvyšok tvoria spievajúci členovia – Jozef Fuchs, ktorý okrem spevu hrá aj na elektrickej gitare, gitaristka Janka Matvejová a Veronika Matvejová, ktorá obohacuje hudbu Gesta o perkusie.

ERIK STUPKA
Erik Stupka sa narodil v roku 1972 v Žiline. Ako desaťročný si kľakol v modlitbe a poprosil Ježiša, aby vstúpil do jeho srdca. O sedem rokov neskôr začal spolu s Markom Krajčím viesť chvály na mládežiach baptistického zboru Bratislava - Palisády. Od roku 1997 bol zodpovedný za celú službu chvál v zbore Viera v Bratislave. Medzičasom ukončil štúdium na Fakulte architektúry, absolvoval vojenskú službu (október 1997-1998), kde mu Pán veľmi konkrétne ukázal veci, do ktorých ho povoláva. V súčasnosti pracuje ako architekt. Svoj prvý album Z bludiska vydal v roku 1995. Album bol adresovaný ľuďom, ktorí ešte nespoznali živého Ježiša Krista. O dva roky neskôr Erik vydal album Nebeská párty. Album bol koncipovaný ako súvislé pásmo chvál a uctievania vo forme živého koncertu .Pred Vianocami 1999 vyšiel v poradí tretí album Oheň s viacerými piesňami o prebudení a nekompromisnom živote s Kristom. Najnovší album Vietor vydal Erik po viac ako päťročnej pauze. Erik ako jeden z mála slovenských spevákov natočil k svojim piesňam aj niekoľko videoklipov.

TRETÍ DEŇ
Miro Tóth, Samo Evin a Marcela Bertová, jadro kapely Tretí deň. Svoje začiatky datujú do roku 1992, ako jeden z troch chválospevových týmov zboru Apoštolskej cirkvi v Košiciach. S úsilím chváliť a uctievať Pána Ježiša. Kapela vtedy často hrávala pod názvom Košická chválospevka, Miro Tóth Band a iné. Keďže boli neraz pozývaní na rôzne podujatia, za správne sa považovalo mať vlastný názov. Rôzne nápady, ako Prázdny kríž, Prázdny hrob či Mesiáš nakoniec pokoril názov Tretí deň, pod ktorým kapelu poznáme dnes. Títo mladí kresťania zvolili takýto výstižný názov preto, lebo práve na tretí deň vstal Ježiš z mŕtvych. Kapela hráva worship, t.j. piesne chváliace Boha, moderný gospel. Všetci členovia patria do kresťanského spoločenstva s názvom Apoštolská cirkev v Košiciach. Jedným z hlavných pilierov ich služby je vedenie chvál, okrem toho hrávajú chválospevy na bohoslužbách. Tretí deň je úzko prepojený s neziskovým občianskym združením Mládež pre Krista (MPK). Skupina je zavše pozývaná hrať na worship a kresťanských festivaloch, napr. Lumen, Campfest či Kristfest. Svojich fanúšikov majú aj v susednej Českej republike. Za rok stihnú odohrať 130 vystúpení. Spoločne pracovali na nahratí a výrobe 11 albumov. Sny ľudí sú rôzne. Snom kapely Tretí deň je hrať hudbu, ktorá je o Bohu, a z ktorej je možné vyčítať, ako Ho vnímajú, že s Ním majú osobný vzťah. Sú ako jedno srdce a jedna duša, ich rozdielnosti ich držia pokope. V snahe zachytiť Ducha chvály sú dôslední, čo možno badať najmä na koncertoch, keď sa s účastníkmi menia na jedno srdce otvorené Pánovi, s túžbou chváliť Ho. Chvála a evanjelizácia sa stala motorom ich práce. Piesne o Bohu a pre Boha. Vidieť to napr. v piesni Ľúbiť Ťa chcem. Posolstvo žité a prezentované evanjeliom je predsa tým najkrajším darom, ktoré môžeme Bohu darovať. Ako vďaku. Za život. A Tretí deň je toho dôkazom. Kapelu tvorí obdivuhodný počet muzikantov. Je ich až deväť. Miro Tóth sa stará o sprievodnú gitaru a spev, Samuel Evin hrá na basgitare, rovnako na gitare, ale elektrickej brnká Laco Čekan, bicie má na starosti Miloš Kolesár a priečnu flautu Lenka Haberová. Tretí deň dopĺňa ešte kvarteto výlučne spevákov – sopranistky Evka Onderová a Marcela Bertová, Števka Samselyová a jej alt a tenorista Ľubomír Ihnatko.

TIMOTHY
Skupina Timothy má za sebou 5 štúdiových albumov (Predivná láska, Kráľ národov, Na orlích krídlach, Dýchaj skrze mňa, Slzy) a jeden spoločný s viacerými worship kapelami so Slovenska s názvom “Smädný po Tebe“. Každý rok odohrá viac ako 40 koncertov na Slovensku a v zahraničí, pre viac ako 20 000 mladých ľudí na open - air festivaloch, v mestských halách, školách, detských domovoch atď. Jej členovia patria pod občianske združenie MPK-S a aktívne sa zúčastňujú pri organizovaní worship festivalov a letného open - air festivalu Campfest. Žánrovo sa skupina orientuje na tzv. worship, čo znamená, že piesne vyjadrujú chválu a oslavu Boha, no tiež zvestujú evanjelium Ježiša Krista. Hudobný štýl sa definuje dosť ťažko, keďže worshipová hudba je štýlovo dosť rôznorodá a snaží sa priblížiť čo najširšiemu spektru poslucháčov. Dala by sa však definovať ako pop – worship prelínajúci sa s folk – rockovými prvkami. Názov skupiny, teda Timothy, čo znamená tí, ktorí uctievajú Pána Boha, hovorí najviac o jednotlivých členoch skupiny. Ich cieľom je priniesť evanjelium Ježiša Krista všetkým ľuďom a tiež osláviť Boha, ktorý dal ich životom zmysel. Lídrom kapely je spevák Marián Lipovský, ktorý tiež hrá na elektro – akustickej gitare. V speve ho dopĺňa aj klávesák Martin Husovský. O basgitaru sa stará Martin Andruščák, na elektrickú gitaru hrá Stanislav Kupský a do bicích trieska Marián Uhriňák.

MAREK NOVOTNÝ
Marek Novotný má 32 rokov a pochádza z Nitry. Bol by dnes obyčajným chalanom, ktorý žije svoj obyčajný život s obyčajnými radosťami a starosťami. Bol by, keby... keby sa mu nedal spoznať Boh vo svojom Synovi. Stalo sa to pred 14 rokmi a odvtedy sa mu život úplne zmenil. Stal sa Božím dieťaťom, ako to prisľúbil všetkým tým, čo v neho uveria a rozhodnú sa Ježiša nasledovať v každodennom živote. Zistil, kvôli čomu je na svete, kam smeruje a komu chce slúžiť. Na vysokej škole v Trnave spoznal spoločenstvo Agape. Títo mladí ľudia sa rozhodli svedčiť o veľkých Božích skutkoch v ich životoch prostredníctvom piesní, divadelných predstavení, svedectiev hovorených pri návštevách väzníc, internátov či detských domovov. Tu spoznal, že Boh si želá, aby sa rozvinul život v spoločenstvách. Po vysokej škole sa oženil a so svojou manželkou Ivkou založil spoločenstvo Kanaán. Popri manželstve a spoločenstvu skladá gospelové piesne a vedie modlitby chvál nielen v Trnave. Spolu so svojou kapelou vrámci Slovenska navštevuje rôzne festivaly a spoločenstvá, kde slúžia buď formou evanjelizácie alebo vedením modlitieb chvál. Sú ochotní prísť všade tam, kde ich pozvú a kde je túžba po zvestovaní Božieho slova a piesní vyvyšujúcich Boha. Do tejto doby nahrali tri CD Liek pre tento svet, Na krídlach chvály a Na krídlach chvály 2. Marek tiež vlastní malé kresťanské hudobné vydavateľstvo Marcony na podporu mladých prevažne worshipových kapiel.

HEAVEN´S SHORE
Daniel a James sa stretli v Rumunsku počas krátkodobej misie v roku 1995. Obaja boli členmi rôznych skupín, predtým než naplno zaviazali svoje životy službe v Heaven´s Shore. V apríli 2000 začali spolu hrávať na ulici v Košiciach ako originálne akustické duo. Spolu s kamarátmi Tomášom Kelemenom a Robom nahrali prvý domáci album "Celtic Lands", z ktorého sa predalo viac ako 1000 kusov. Neskôr sa k Danielovi a Jamesovi pridal Giuzo a v tejto zostave hrávali v Košiciach asi 6 mesiacov. Giuza vystriedal perkusionista a manažér Stano "Shaun" Bakalár ako tretí člen Heaven´s Shore na plný úväzok. Kapela sa postupne dostávala do povedomia a tak sa chalani rozhodli nahrať oficiálny album. Vďaka kňazovi
Jurajovi Drobnému sa zoznámili s basgitaristom Paľom Smolkom a vokalistkami Martinou a Lenkou Ostatníkovou. Táto zostava začala spoločné nahrávanie začiatkom roka 2001. V máji 2001 v spolupráci so slovenskou nahrávacou spoločnosťou
LUX vyšiel debutový album s názvom Heaven´s Shore. Z tohto albumu sa predalo viac ako 4000 kusov. Skladby "Breathe"
-"Dýchať smiem" a "Halušky" sa vyšplhali na prvé miesto v hitparáde Poltón na STV. V lete do kapely pribudol bubeník Marián ´Kexo´ Uhrinák a o rok neskôr Ivana Kútniková na klávesy. Tak sa postupne vyformoval zvuk Heaven´s Shore, ktorý poznáte dnes. V priebehu rokov 2002 až 2005 sa udialo veľa vecí. Stano sa zaľúbil a odišiel z kapely. Martina, Lenka, Daniel a James vydali komerčný projekt "Oxygen" a spolupracovali pri tvorbe rôznych albumov a manažmente iných kapiel. Skupina Heaven´s Shore nahrala ďalší album "Sure Of Heaven". James sa oženil a narodil sa mu syn. Neskôr sa oženil aj Kexo. Kapela v tomto čase hrávala viac v Nemecku ako na Slovensku, a preto aj ďalší album "Heaven´s Shore on tour" bol vydaný v Nemecku. Ako vokalistky začali v kapele účinkovať Katka a Veronika Koščové, najmä počas vystúpení na východnom Slovensku. Paľo Smolka sa stal basgitaristom a manažérom Zuzany Smatanovej a Katka Košcová išla do súťaže Slovensko hľadá Superstar. Do kapely prišli nové vokalistky Barbora Kršiaková a Alena Súderová. Na basovej gitare sa vystriedali viacerí hostia, až kým nezačal na base hrávať Kexo a novým bubeníkom sa stal jeho brat Johny. V marci 2005 Daniel, James a Kexo založili neziskovú misijnú organizáciu "Ja verím" na povzbudenie mladých Slovákov v konaní skutkov lásky a vľúdnosti vo svojom okolí. Do tejto organizácie je zapojených už viac ako 1500 mladých. Chalani majú za sebou množstvo multimediálnych koncertov chvál i tanečných workshopov na rôznych miestach Slovenska, ako súčasť tejto misie. Kapelu teda tvorí duo spevákov – huslista a gitarista James B. Evans a Daniel G. Coulton – Shaw, ktorý tiež hrá na elektrickej a akustickej gitare. Elektrickú gitaru ovláda aj Miloš Humeník, basy má na starosti Marián Uhrinák a bicie Johnny Uhrinák.

N.D.E.
Bratislavská kapela N.D.E. vznikla v marci roku 1999 ako „Vlado one man band“ a dala si nálepku „melodický punk“. Svetlo sveta čoskoro uzrela demonahrávka "Licencia na pravdu", nahraná v domácich podmienkach. V januári roku 2000 odohrali prvý "one man" koncert a tiež vznikla ďalšia demonahrávka "Jediný spravodlivý zákon". Z tohoto dema zarezonovala skladba "Chceš byť iný" a dostala sa na kompiláciu vydavateľstva Universal "Punkrock made in Slovakia vol. II". „One man band“ však samozrejme koncertovať nemohol, ďalšia cesta sa zdala bez cieľa a tak prišla doba akéhosi útlmu, ktorá trvala až takmer do konca roku 2004. Vtedy sa Vlado Bis dáva muzikantsky dokopy s kamarátom Adamom Várym, ktorého pozná už niekoľko rokov. Adam dáva Vladovi ten správny impulz a zmysel ďalšej hudobnej činnosti. Vlado ponúka Adamovi asi 30 šuflíkových skladieb, z ktorých Adam vyberá 14 najlepších a spoločne sa začnú pripravovať na nahrávanie debutového albumu. Skladba "Krutý žart" z roku 2001 sa dostáva na punkovú výberovku vydavateľstva Hirax records "Slovak underground punx attack". "Vlado a Adam sa zatvárajú do štúdia k Rišovi Čanakymu, aby na jeseň 2005 vydali svoj debut "Hlas nenarodených". Album bol v istom zmysle pre skupinu prelomovým. Nielen, že rapídne vzrástla kvalita produkcie, ale čisto punkovú muziku vystriedal rock, kde-tu aj pop a zvyšky punku – akási nostalgická spomienka na minulosť – dodávajú tomu všetkému ten správny šmrnc. Texty už nie sú tak kritické, ako v minulosti, sú zväčša sondou do hlbín ľudskej duše a jej zrkadlom. Čo sa spevu týka, prevláda ženský vokál. Sú to pop - rockové veci s jemným punkovým nádychom. Vtedy sa kapela rozrástla o nových členov. Koniec roku 2006 a začiatok roku 2007 priniesli veľké zmeny, týka sa to predovšetkým zostavy. Do kapely prichádzajú skúsení muzikanti, basgitarista Dodo a bubeník Vlado, pridala sa aj speváčka Soňa a spolu nacvičujú repertoár a nové piesne "Armagedon", "Betlehemská hviezda", "Rock & Roll" a "Vraciam sa domov". Začiatkom apríla dokončili práce na maxisingli 2007, ktorý bol uvoľnený do predaja 15.júna. 6. októbra bol v relácii Poltón odvysielaný videoklip k piesni Dokonané a táto bola zaradená aj na kompiláciu "Bez Teba niet neba III" vydavateľstva LUX. Názov skupiny N.D.E. znamená Near Death Experience. Zážitok blízky smrti. Tunel a svetlo. Zomriete, ale vrátite sa späťa niečo prežijete. Kapelu v súčasnosti tvorí 5 členov. 19 – ročná speváčka Soňa Ferencová je obľúbenkyňou bryndzových halušiek a životopisov. Z filmov si rada pozrie Hriešny tanec alebo Jesus Christ Superstar. Počúva rôznorodú hudbu – IMT Smile, Mariku Gombitovú, Red Hot Chilli Peppers, či Tinu Turner. Adam Váry je ženatý fanúšik komédií. Má dvoch synov. Obľubuje Metallicu a z kníh Mayovky. Dobrá kombinácia, čo poviete? V kapele hrá na elektrickú gitaru a spieva vokály. Manažér kapely Vlado Bis je v N.D.E. od jej vzniku. Má manželku Janku, obľubuje katastrofické filmy a pop – punkové kapely. Je autorom textov, spieva vokály a hrá na elektrickú gitaru. Okrem iného je aj zakladateľom hitparády amatérskych gospelových kapiel – GosAmKa. Dodo Káčer sa stará o basgitaru. Obľubuje knihy o zvieratách, pizzu a pivo. Posledným členom je bubeník a perkusionista Vlado Mrázko. Má 43 rokov, manželku a tri deti. Počúva Coldplay, pije bylinkové čaje a miluje Tatry.

ANDŽELINO
Kapela Andželino už dlhšiu dobu pôsobí ako mladá gospelová kapela, najmä pri Kostole sv. Gorazda a pri Pastoračnom centre Nitra - Klokočina. Na týchto miestach sa takpovediac všetci ponachádzali, začali sa stretávať a cvičiť svoje talenty, ktorými ich Boh obdaroval. Ako to už býva zvykom i oni túžili nenechať si ich pre seba, a tak začali postupne koncertovať. Zo začiatku to bolo najmä v Kostole sv. Gorazda, neskôr i v iných mestách ako napr. Čadca, Žilina, Mojmírovce a iné. Takýmto spôsobom získali veľa priateľov a známych. Oficiálne ako kapela začali fungovať niekedy v septembri 2005. Erika, Juraj a Gabriel si najskôr si len tak hrávali, neskôr oslovili Danku, či by si s nimi nechcela občas zaspievať. Jej spev sa im zapáčil, a tak súhlasila a pridala sa k nim. Názov An(dž)elino vznikol podľa Gabrielovho trička, ktoré rád nosí a podľa pápeža Jána XXIII., ktorého v detstve volali Angelino. Kapelu teda tvorí už spomínané kvarteto muzikantov. Gabriel Burčiar okrem toho, že je kapelníkom skladateľom a textárom kapely, popritom všetkom ešte stíha aj spievať a hrať. Ovláda akustickú aj elektrickú gitaru. Na malé a veľké kongá hrá Erika Mikulová, na klávesy Juraj Hnidka a spieva Daniela Ohlasová, ktorá je tiež perkusionistkou.


GOLGOTA
Členovia kapely Golgota pochádzajú z krásnej dedinky Trenčianska Teplá, ktorá sa nachádza v blízkosti známych slovenských kúpeľov Trenčianske Teplice. .Začiatky kapely siahajú do roku 2001, kedy si povedalo pár gospelových nadšencov, že by mohli niečo vytvoriť. Tak vznikla kapela Golgota. Prečo však práve takýto názov? Preto, aby mali Ježišove utrpenie a kríž stále v mysli, či už hrajú, alebo spievajú. V priebehu vývoja kapely sa v nej vystriedali viacerí hudobníci a vďaka aj týmto členom sa postupne formovala až do dnešnej podoby. Hrávajú sväté omše, usporadúvajú vianočné a veľkonočné koncerty, hrali aj na duchovných cvičeniach, ale samozrejme aj na festivaloch. Hudbu a texty Golgoty skladá zväčša frontman kapely Dušan Kazík, ale medzi tých ktorí im poskytli svoje texty patria tiež Majka Bukovčáková, Vojtech Kanis a Daniela Pešková. Ako sa vlastne dostali ku gospelovej hudbe? Páčili sa im piesne, ktoré sa spievali na mládežníckych svätých omšiach, tak si doma začali tieto piesne s doprovodom gitary spievať, pridali ešte klávesy a začali skúšať aj vlastné skladby. Okrem ženatého klávesáka, speváka, vokalistu a hráča na akustickú gitaru Dušana tvorí kapelu Golgota ešte rovnako ženatý klávesák a gitarista Martin Kyjac a dve zástupkyne nežnejšieho pohlavia – 32 – ročná speváčka, vokalistka a perkusionistka Jarmila Kozáková a o štyri roky staršia mamička štyroch detí, speváčka a vokalistka Margaréta Robotová.

LEN TAK PRE RADOSŤ
Skupina vznikla niekedy v roku 2005. Pri jej zrode stáli traja ľudia - spevák a gitarista Janči, bubeník Marek a basista Lojzík. Chalani chceli zorganizovať malý chválový koncert, kde by zahrali zopár prebraných piesní. Hoci sa im koncert nepodarilo uskutočniť, nevzdali sa a pokračovali v spoločných skúškach. Janči začal skladať vlastné piesne, pridali sa k nim noví členovia - klávesák Števo a gitarista Marián, ktorý playlist kapely obohatil o vlastné piesne. Kapela postupne dostávala realistickejšiu podobu. Začiatky neboli ľahké, ale pomaličky, krôčik po krôčiku sa dostávali
do povedomia. Najprv odohrali niekoľko vystúpení na miestnych podujatiach. Potom prišlo vystúpenie na Magnificate v Čadci, kde zožali úspech. Chalanom to dodalo novú silu pokračovať v tom, čo robia. Prišli ďalšie koncerty a pridal sa k nim nový člen - basgitarista Lukáš, ktorý na tomto poste vystriedal Lojza (Lukášova premiéra bola na vystúpení VP v Námestove). Čo sa týka štýlu kapely, hrajú progressive rock. Členovia naplno využívajú svoju kreativitu, do svojej hudby sa snažia zakomponovať viacero žánrov a tak potlačiť jednotvárnosť a prílišnú jednoduchosť. A čo je cieľom celého ich úsilia? V prvom rade sa chcú svojou hudbou dostať bližšie k mladým ľuďom a nenásilným spôsobom im ukázať, že v tomto uponáhľanom svete, plnom rôznych prekážok, nie sú sami. Je tu Niekto, kto neustále nad nimi bdie a nekonečne ich miluje. Svojim snažením dokazujú, že viera v Boha nie je len staromódny prežitok.

PARADISE
Je prešovská skupina, ktorá hrá kresťanský rock. Ich vznik sa spája s dátumom 1. 12. 2004 a názvom - Armagedon. Od februára 2005 už účinkujú pod novým názvom Paradise, keďže pôvodný Armagedon sa im zdal nevhodný. Hrajú prevažne vlastné pesničky, aj keď sa nevyhýbajú skladbám "worship music" upraveným v rockovom štýle. Texty piesní orientujú evanjelizačne a odrážajú svedectvá niektorých členov kapely a ich lásku k Bohu. Hrajú rock 70' - 80' rokov, nakoľko sú všetci veľkými fanúšikmi rockovej hudby a ich priemerný vek to len potvrdzuje. V roku 2007 sa im podarilo v štúdiu nahrať ich prvú nahrávku štyroch piesní "Promo Maxi Singel" a odohrať pár koncertov a vystúpení na gospelových festivaloch. Kapela má piatich členov – Dušan Macko, prezývaný Dufo, sa okrem spevu v skupine venuje aj akustickej a elektrickej gitare, fúkacej harmonike a písaniu textov. O basgitaru a vokály sa v Paradise stará Anton Tartaľ, elektrickou gitarou a spevom prispieva aj ďalší člen prezývaný Papa Kelly – Juraj Šoltész, na bicie hrá Jozef Adam a partiu dopĺňa klávesák Vladimír Luterán. Za najväčší zážitok považujú koncert v prešovskom Bizarre klube, kde si zahrali spoločne s ich obľúbenou gospelovou kapelou The Elements.

THE ELEMENTS
Korene vzniku kapely siahajú do roku 2001. Začiatkom bolo spoločné hranie v miestnom spevokole, z ktorého sa časom vyprofilovala trojčlenná zostava – hráč na elektrickú gitaru Stanislav Švantner, basgitarista Peter Šulek a bubeník Martin Šulek. Čoskoro na to si za klávesy našiel cestu Dušan Veverka. Nasledovalo obdobie spoločnej tvorby a koncertovania, kým sa nazbieral materiál a financie na nahrávanie prvého CD. Nakoľko si niektoré texty vyžadovali ženský vokál, členka ich partie Katka Kvietková sa stala aj členkou kapely. Vo februári 2005 kapela nahrala u Riša Čanakyho svoje debutové CD "Out Of The Dark", ktoré bolo pokrstené v bratislavskom UPC v máji 2005. Koncom roka 2005 nastala zmena na poste speváčky. Katka začala pracovať, preto sa s nimi rozlúčila. Úspešne ju nahradila Stanka Kokavcová, absolventka banskobystrického konzervatória v odbore operný spev. Kapela momentálne prežíva jedno z najúspešnejších období svojej histórie. Teší ich rastúci záujem o ich hudbu i množiace sa pozvania na rozličné vystúpenia. Pevne veria, že s pribúdajúcim počtom koncertov bude rásť aj kvalita produkcie.

SALEZIÁNI
Skupina Saleziáni je kapelkou, produkujúcou piesne s vlastnou hudbou a textami v pop - rockovom štýle, zamerané na gospelovú tvorbu. Vznikla v septembri, roku 2003 v Bratislave, v Salese, stredisku formácie, kde sa ich v tomto čase zišlo viac saleziánov s dovtedajšími hudobnými skúsenosťami a rozhodlo sa dať svoj potenciál dokopy. Momentálne skupinu tvorí sedem hudobníkov v nástrojovom zložení - klávesy, sólo elektrická gitara, basgitara, bicie, spev a vokály. Vo svojej tvorbe sa sústreďujú na hudobné prevedenie piesní s tematikou nádeje a radosti, ktoré chcú ponúknuť predovšetkým mladému človeku. Rozhodli sa pre túto činnosť z dvoch väčších motívov. Hlavne chcú na scéne gospelovej hudby na Slovensku ponúknuť mladým nové skladby v novom štýle, viac rockovejšom, modernejšom a cez to ponúknuť niektoré životné hodnoty aj tej vrstve mladých, ktorí v slovenskej gospelovej produkcii dosiaľ nenašli svoj štýl, alebo je im kresťanstvo zatiaľ čímsi cudzím. Preto ich koncerty, s ktorými chcú navštíviť okrem domácej Bratislavy stále ďalšie mestá na Slovensku, sú už vychýrené tým, že ponúkajú mladým ľuďom svojskú dynamiku, efekt, humor a hĺbku. Mladí z ich koncertov odchádzajú naozaj vyšťavení a vyskákaní. Keďže sa vo svojej prvotnej tvorbe zamerali najmä na zhudobnenie žalmov, ktoré nachádzali veľkú odozvu v saleziánskych strediskách, dali si ako ďalší významný cieľ vydať tieto skladby na CD. Tento plán sa hneď po roku ich fungovania odrazil už na ich prvom albume „Dotyk zhora“, čím otvorili svoju novú hudobnú sezónu a repertoár tohto CD postupne predstavovali po slovenských mestách na svojich pravidelných jarných a jesenných turné. Popritom tvorili nové veci a o dva roky bol tak na svete ich druhý album „Da mihi animas“, ktorý v decembri 2006 uviedli veľkým koncertom pred naplnenou sálou vyše šesťsto mladých ľudí. Časť svojho nového repertoáru už predstavili v predstihu na veľkom hudobnom festivale Lumen v Trnave, v apríli roku 2006. Doterajšia činnosť skupiny sa stretla s veľmi pozitívnym ohlasom verejnosti, hudba dokáže stále osloviť bežného mladého človeka, stáva sa populárnou, preto chcú vo svojej činnosti pokračovať aj na ďalších turné a na iných vystúpeniach. Za dobu svojho fungovania úspešne absolvovali asi 30 koncertov po slovenských mestách, festival v Čechách, či v bratislavskom Istropolise. Každý koncert a vystúpenie, ktoré doteraz pre mladých pripravili, prirodzene so sebou prinieslo požiadavku vynaloženia veľkých námah a energie. Celé týždne prípravy sa takto akoby „skonzumovali“ za dve hodiny vystúpenia. O hodnote týchto dvoch hodín, do ktorých sa oplatí investovať toľko času, ich ale presviedča silná atmosféra modlitby počas koncertov. Snažia sa mladým ponúkať silné podnety a hodnotné posolstvo. Prostredníctvom žalmov a vlastných piesní, prežívajú spolu s mladými atmosféru radosti, hĺbky, saleziánskej živosti a rodiny. Príprava týchto koncertov prebieha spoločnou činnosťou celej kapely. Celý program sa snažia dobre pripraviť nielen z hudobnej stránky, ale taktiež aj zo stránky choreografickej, divadelnej ako aj scénickej. Medzi piesne, alebo priamo do nich, vkladajú nenásilné duchovné posolstvo v podobe hovoreného slova alebo videoprezentácií. Skrytá, no úprimná modlitba je hlavnou niťou všetkých koncertov Saleziánov.