Filozofia - čo je to?

Definícia: Slovo filozofia pochádza z gréčtiny a znamená ´láska k múdrosti´. Filozofia, ako sa toto slovo používa tu, nie je založená na viere v Boha, ale jej cieľom je poskytnúť ľuďom ucelený pohľad na vesmír a vychovať z nich kritických mysliteľov. Pri hľadaní pravdy využíva skôr špekulatívne prostriedky než pozorovanie - Kolosanom 2:8.

dobre, použil si výrok z etymológie, ktorý vlastne hovorí o rozumnom premýšľaní..) ..no ten, čo rozumne filozofuje, musí veľa vedieť ..mať prehľad aspoň v jednej danej oblasti, aby vedel porovnať za a proti ,.,..a prečo by súčasná filozofia mala byť zameraná len na viere v Boha ? už samo o sebe Kolosanom 2:8 potláča filozofickú myšlienku tým, ako ju nepriamo navádza na "špekulatívnosť", ..a tak si pofilozofujme, čo je to filozofia ?

Pride mi to tak, ze Pavol stretol sofistov a myslel si, ze su to filozofovia...

a neboli?

Je noz vrazedna zbran?
A len vrazedna zbran?

1. Náboženské učenia = Pri hľadaní pravdy využíva skôr špekulatívne prostriedky než pozorovanie

a napokon, filozofovanie je nezodpovedaná otázka, na jej konci je vždy otáznik.. napr. Hamlet použil monolog o zmysle života známym "byť či nebyť" ?! ..a vo filozofickej rovine sa pýtam " ako to myslel ?


„Byť, a či nebyť! kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac, či trpne znášať strely a šípy zlostnej Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať? Umrieť, spať - nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom sa končí srdca bôľ a stovky hrôz, čo sú
nám súdené, tak umrieť, spať - či v tom je méta našich túžení? Spať - azda snívať - to nás zaráža, čo prisniť sa nám môže v spánku smrti, keď unikli sme svetským krútňavám. A človek zaváha - tie obavy nám predlžujú strasti života.
Veď kto by znášal bič a posmech čias, bezprávie tyranov a spustnosť pyšných, žihadlá ohrdnutej lásky, krivdu, svojvôľu úradov
a ústrky, čo schopný od neschopných utŕži, keď poľahky je možné pokoj nájsť jediným bodnutím, kto by sa vláčil v pote tváre s bremenom života? Len hrôza z toho, čo je po smrti, z neznámych končín, odkiaľ nijaký pútnik sa nevracia, nám marí vôľu a káže radšej znášať známe zlá, než uniknúť k tým, ktoré nepoznáme. Tak svedomie z nás robí zbabelcov a prirodzená ľudská rozhodnosť chorobne bledne v tieni dohadov, aj smelé veľkolepé predsavzatia vzápätí spľasnú ako bublina a nemožno ich činmi nazývať. “ )