Falošné uistenia katolíkov

Katolík je uistený: som pokrstený, som Božie dieťa

Kristus nám zanechal Testament, Nový testament, čiže Novú zmluvu Boha s ľuďmi. Tá zmluva nám udáva jasné podmienky za ktorých sa hriešny človek stáva Božím dieťaťom. V Novom testamente krst nikde nie je napísaný ako prijatie človeka za Božie dieťa. Teda katolíckym krstom sa človek NESTÁVA Božím dieťaťom.

Božím dieťaťom sa človek stáva až keď prijme a uverí v podmienky napísané v Novom testamente.

Katolík je uistený: ja mám vieru

Každý katolík by si mal položiť otázku: Komu verím? Prečo mu verím? To v čo verím aj som osobne preskúmal, alebo len slepo verím čo mi predložia? Verím Bohu, alebo kňazom, biskupom, pápežovi? Ak verím Bohu, poznám Božie slovo?

Bez poznania Božieho slova nie je viera ani poslušnosť k Bohu.

Dave Hunt v knihe Ďalší zvod kresťanstva cituje reformátorov:

“Viera sa skladá zo znalosti Boha a Ježiša Krista (Jn 17,3) a nie z úcty k cirkvi.”

“Byť pripravený prijať každý diktát cirkvi ako pravdu nie je cesta k spáse.“

“Je to viera nerozumieť ničomu a podriadiť svoje zásady ticho a absolútne cirkvi?”

“Existujú ľudia, ktorí chodia do kostola zo spoločenských, alebo rodinných dôvodov a hovoria že veria v niečo niečo, čomu vôbec ani neveria, pretože by bolo pre nich trápne od toho jednoducho odísť. Iní činia tak preto, že sú príliš hrdí, než aby vyslovili pochyby, keď každý okolo sa zdá že tomu verí. Neviera má mnoho tvárí; často sa skrýva za maskou predstieranej viery, ktorá po dlhšej dobe presvedčí aj toho, ktorý tú masku nosí. Viera, ktorá odmieta poslúchnuť nariadenia Spasiteľa je len pretvárkou a nikdy duše nespasí.”

Pravda je taká, že to, čo katolík verí nie je viera v Biblické základné pravdy, ale v katolícke pravdy. Keďže katolícke základné pravdy nenájdeme nikde v Biblii, viera katolíka nie je viera takú ako Boh vyžaduje ale je to viera v modlárstvo, čiže katolícka viera je pred Bohom závažný HRIECH.



Katolík je uistený: mám odpustenie hriechov

Katolícka spoveď a katolícke vyznanie nie je odpustenie hriechov. Katolík skrze spoveď nemá odpustené hriechy. Je jedno ako sa človek po spovedi cíti. Ale spoveď nie je od Boha. Je to ľudský výmysel. Biblické odpustenie hriechov je totálne niečo iné. Človek má odpustené hriechy až keď uverí v evanjelium.

Prečo nie je spoveď v RKC odpustením hriechov?

spovedajú kňazi a slovo kňaz Nový zákon nepozná. Kristus bol posledný kňaz a nikoho po sebe neustanovil.
človek keď chce mať odpustené hriechy je závislý na kňazovi a tak vždy vyhľadáva kňaza a nie Boha. Namiesto vzťahu s Bohom je duchovne závislý na prostredníkoch, na kňazoch.
odpúšťať hriechy môže len Boh
vyznávať hriechy máme len Bohu
náuka RKC o spovedi je založená na troch veršoch z Biblie (Jn 20,23; Mt 1ž,19; Mt 18,18) a nie celkovej náuke o odpustení hriechov v Novom zákone. Už v Starom zákone sú predobrazy a proroctvá o odpustení, odčinení hriechov, ktoré katolícka náuka úplne ignoruje. Náuka o odpustení sa musí brať z celku Biblie a nie vyťahovať verše. Čiže katolícka náuka o odpustení hriechov nemá nič spoločné s Biblickou náukou o odpustení hriechov.
spovede sú historický výmysel Katolíckej cirkvi od roku 1215.
napriek tomu že v spovedi sa vyznávajú hriechy, je potrebné ich ešte odčiniť v očistci – toto Biblia vôbec nepozná, lebo Ježiš Kristus svojou smrťou už zomrel za hriechy veriacich spasených aj ich odčinil.
Ten, kto sa spovedá len koná ďalší hriech. Je to hriech nedôvery v Ježišovo odpustenie a odčinenie skrze jeho smrť. To znamená, že Ježišova smrť nestačila na odpustenie a odčinenie hriechov, je tu človek, ktorý to dokáže.


Katolík je uistený: som v správnej cirkvi

Som v správnej cirkvi, konám správne úkony, mám správnych prostredníkov. Si v nesprávnej cirkvi, konáš modloslužbu a jediný prostredník skrze ktorého máš pristupovať k Bohu je Ježiš Kristus (1Tim 2,5) Kňaz ak má byť Božím služobníkom, mal by riadne poznať Božie slovo. Nepozná. Keby ho poznal, už by dávno nebol kňazom, zriekol by sa modloslužby a stal ba sa pastierom závislým iba na Božom slove.

Katolícka cirkev má ľudský základ, nie Božský. Jej učenie je doplnené o verše Písma a tak na prvý pohľad sa zdá, ako keby bolo Božie. Najvyššou autoritou nie je to, čo povedal Boh, ale to, čo povedal, schválil človek – pápež.

(2Jn 1:9 [SSV])
Ktokoľvek zachádza ďalej a neostáva v Kristovom učení, nemá Boha. Kto ostáva v jeho učení, ten má aj Otca, aj Syna.

Katolík je uistený: prijal som spásu, som spasený

Toto uistenie hovoria len tí, ktorým bolo zvestované evanjelium na nejakom kurze, napríklad Filip, DAŠ, alebo na nejakom evanjelizačnom seminári, alebo…

Použijem slová Dave Hunta: Ako môže niekto veriť, že Kristus skrze svoju obeť na kríži získal pre nás večné vykúpenie (Hebr 9,12) a v rovnakom čase veriť, že “dielo nášho vykúpenia je v stálom procese skrze Eucharistiu (obeť omše) ako učí II Vatikánsky koncil?

Ako môže niekto veriť, že Kristova výkupná obeť je skončená, dokonaná a na druhej strane že omša je zachovávaním Kristovej obeti? Žiadna mysliaca osoba nemôže veriť obidve naraz.

II Vatikánsky koncil učí, že “Kristus opakuje v nekrvavom spôsobe obeť kedysi ponúknutú na kríži. Ako môže niekto opakovať udalosť, ktorá bola v minulosti dokonaná?

Ako môže človek veriť, že skrze Kristovu obeť pred 2000 rokmi bol náš dlh voči Bohu zaplatený a v rovnakom čase sa zúčastňovať omše, ktorá sa vydáva ako ďalšia splátka tohoto dlhu?

Oficiálne katolícke učenie hovorí: “Omša je skutočne výkupná obeť, ktoré znamená že touto obeťou je Pán uzmierený, udeľuje milosť a dar ľútosti a On odpúšťa prehrešky aj veľké hriechy. Je to stále tá jedna obeť. Ten, ktorý sa teraz ponúka skrze kňaza je ten, ktorý sa obetoval na kríži”
Človek nemôže veriť len v Krista a pritom veriť v Krista plus krst, plus sviatosti a plus spásu od Rímskokatolíckej cirkvi. Tomuto sa v Biblii hovorí duchovné smilstvo.

…
Človek nemôže veriť Bohu Biblie a bohu Rímskokatolíckej cirkvi. Sú to dvaja odlišní a protirečiaci si Bohovia.

Katolík je uistený: Budem spasený (aj keď cez očistec)

Nie, podľa Biblie, tí čo konajú to, čo konajú katolíci, nebudú spasení. . Ako môže byť niekto spasený, kto nepočúva Božie slovo, ale vytvoril si v histórii po Kristovi svojho boha, svoju náuku a koná proti Bohu? Za modloslužbu nie je odmena Božie kráľovstvo. A aj tak NIKTO z RKC ani pápež katolíkovi nezaručí, že bude spasený.

Biblia spásu zaručuje každému, kto uverí. Už tu na zemi.

Preto nemá záujem po rozhovoroch žiadny katolík preskúmať si čomu ho RKC učí, lebo jej slepo verí, lebo v tom vyrastal, lebo to je viera, ktorú dostal od rodičov:

(Mt 15,14[SSV])
A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“

Katolíci, nechajte sa viesť Bohom, Božím slovom. Tam je napísané všetko, čo potrebujete k svojej spáse a náprave. Proste Ducha Svätého, aby vám dal spoznať, kde je pravda, čo je pravda. Možno to bude trvať rok, možno desať rokov, kým pochopíte základné Biblické učenie, ale nedajte sa odradiť od skúmania pravdy. Na tomto závisí večný život každého človeka.

Dúfam že vás tieto slová zdravo vyprovokovali všetkému čomu veríte ako katolíci a čo tu ja píšem dôkladne preskúmať.

odkaz

Tentokrát si m luther nepootešil, nepoteším ani ja teba.
Podľa tohoto to vyzerá, že svoje spasenie opieraš o negatíva v cirkvi v ktorej nie si. Svoj osud spasenia si oprel o negatíva, o niečo zlé.
Nie ste ani vy na tom lepšie, ako iné kresťanské cirkvi a riešenie je niekde v tom, čo si napísal o mne, že ja som niečo z jehovistov, evanjelikov a katolíkov nejaká kaša. lenže čo ak je práíve toto to najlepšie makové. ??????
Nebudem ti vyvracať tvoje argumenty rad, za radom, ale skopírujem tu tvoj posledný odstavec:

Katolíci, nechajte sa viesť Bohom, Božím slovom. Tam je napísané všetko, čo potrebujete k svojej spáse a náprave. Proste Ducha Svätého, aby vám dal spoznať, kde je pravda, čo je pravda. Možno to bude trvať rok, možno desať rokov, kým pochopíte základné Biblické učenie, ale nedajte sa odradiť od skúmania pravdy. Na tomto závisí večný život každého človeka.

No a uvediem iba zopár vecí ako sa ty necháš viesť bohom, božím slovom.
Pri Jordáne vyznávali ľudia jánovi svoje hriechy a on im hovoril, čo majú robiť krstil ich. Ale ty vedený bohom a biožím slovom tvrdíš, že človek nemá právo odpúšťať hriechy. A pri tom Ján odpúšťal hriechy za prítomnosti svätej trojice, kto je ešte fundovanejší na nebi a zemi, ako svätá trojica, ktorá dala týmto poverenie človeku odpäúšťať hriechy. Odpustenie hriechopv je jeden z najzákladnejších rozdielov, medzi starým a novým zákonom a do doby, než prišiel Ježiš, nebol nikto na svete spasený. Ako môže niekto veriť na spasenie, ak neverí na to, čo je napísané v evanjeliu a ty si to neuveril vedný Bohom a božím slovom ?????? Lenže akým bohom a akým božím slovom ? Alebo na akého boha a aké božie slovo sa spoliehaš, ak to čo je napísané v evanjeliu, nie je podľa teba pravda ???
V evanjeliu je napísané, že ježiš zobral do ruky chleba a povedal, toto je moje telo, vzal víno a povedal, toto je moja krv, ale ty tvrdíš, že to nie je pravda, lebo to treba prečítať celé. ??? Naozaj si si istý, že ten boh a to božie slovo, čo ťa nútia neveriť evanjelium, je ten správny?
proste ducha svätého, aby vám dal spoznať kde je pravda, čo je pravdfa. Neuveril si ježišovi základné piliere spasenia a to pod vedením Ducha svätého ????
Teraz už ani nechápem, čo je horšie a bližšie k hriechu proti duchu svätému, či to, čo tu píšeš ty, alebo to , čím katolícka hierarchia podoprela pravdivosť dogiem a hovorí, že dogmy sú bohom dané a bohom stanovené ? Ako môže človek povedať, čo boh dal a stanovil, ak nevidí do hlavy iného človeka, ale bohu do hlavy vidí ???? a dokonca mu dáva do úst vecí, ktoré on nikdy nevyslovil, lebo ani netuší, čo všetko boh vyslovil, alebo nevyslovil.
A pri tom obaja tvrdíte, že ste vedení duchom svätým. !!??!!
vyzerá to, že asi tým istým duchom, lebo naozaj sa nedá posúdiť, kto viacej škodí Ježišovi.

Jeden lepší ako druhý a ešte aj napíšeš, že ak slepý vedie slepého, spadnú do jamy.

Takže milý luther, toto je ten môj mišung, ani ty ani shagara, ani pápež, ale každý z vás má pravdy trochu a preto som ja nikdy nenapísal, že som vedený bohom, alebo duchom svätým, lebo na to mi dal boh rozum, aby som samostatne pochopil evanjelium a podľa toho, ako ho pochopíme evanjelium.

keby sme boli vedení bohom, boli by sme jeho zodpovednosť a nemali by sme vlastnú zodpovednosť za seba a svoje hriechy, to isté, ak by sme boli vedení cirkvou, lenže boh chce samostatné osobnosti, boh vyhľadáva ľudí, čo ho vyznávajú v duchu a v pravde. Ako to hovorí ježiš samárijskej žene pri studni.
A preto sa nevyhovárajme na boha a ducha svätého, lebo čo ak je to príležitosť toho druihého, ktorý nás presvedčí o tom že to čo vidíme v evanjliu, nie je pravda.

Každý z nás má pravdu trochu? ty si kto Boh? že tak smelo tvrdiíš kto má pravdu? Vravel som ti a budem vraviet rad sa písmom elemír. A nie svojimi domienkami.

(Lk 6:13)

Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi

Ježiš mal učeníkov, z ktorých si vybral dvanásť apoštolov. Všade, kde sa spomína slovo učeník, myslí sa väčší počet ľudí nasledujúcich Ježiša a jeho učenie. Vždy si treba všímať prí čítaní Biblie – komu Ježiš adresoval konkrétne slová.

Napríklad pri čítaní evanjelií sa katolíkom objasnia rôzne verše.

(Jn 20:23 [SSV])

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Katolícka náuka definuje podľa tohto verša, že odpúšťať hriechy môžu len biskupi, kňazi, lebo sú nástupcovia apoštolov.

Za prvé – Biblia o žiadnych nástupcoch apoštolov sa nezmieňuje.

Za druhé – tieto slová hovoril Ježiš učeníkom. To znamená že to hovoril viac ako len apoštolom

Za tretie – učeník v Biblii je definovaný ako ten, kto sa odovzdá Bohu a plní jeho vôľu. Toto môže spĺňať každý veriaci, u ktorého je na prvom mieste Boh.

Za štvrté – ten, kto už uveril v Ježiša Krista, ten už má odpustené všetky hriechy minulé, súčasné a budúce. Nepotrebuje teda žiadneho spovedníka, aby mu vyznal hriechy, aby ich mal odpustené. Veriaci človek vyznáva svoje hriechy Bohu. Ich vyznaním sa očisťuje. Odpustené ich mal už v momente uverenia.

Keď príde na vyznávanie hriechov, veriaci sú v 1 Jána 1:9 vedení k tomu, aby vyznávali svoje hriechy Bohu. Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy, keď Mu ich vyznávame. Jakob 5:16 hovorí o vyznávaní hriechov „jeden druhému”, ale to nie je to isté ako vyznávanie hriechov kňazovi tak, ako to učí rímskokatolícka cirkev. V kontexte Jakoba 5:16 sa kňazi / cirkevní predstavitelia nikde nespomínajú. Navyše, Jakob 5:16 nespája odpustenie hriechov s vyznávaním hriechov „jeden druhému”.

Znova, predstava vyznávania hriechov kňazovi sa nikde v Písme neučí. Naše hriechy máme vyznávať Bohu (1 Jána 1:9). Ako novozákonní veriaci, nepotrebujeme prostredníkov medzi nami a Bohom. K Bohu môžeme prichádzať priamo kvôli Ježišovej obeti za nás. 1 Timoteovi 2:5, „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš.”

Predstava vyznávania hriechov kňazovi sa nikde v Písme neučí. Poprvé, Nový zákon vôbec neučí, že by v rámci Novej zmluvy mali existovať kňazi. Namiesto toho, Nový zákon učí, že všetci veriaci sú kňazmi. 1 Petra 2:5-9 popisuje veriacich ako „sväté kňazstvo” a „kráľovské kňazstvo”. Obe miesta v Zjavení 1:6 a 5:10 popisujú veriacich ako „kráľov a kňazov”. V Starej zmluve sa verní smeli približovať k Bohu prostredníctvom kňazov. Kňazi boli prostredníkmi medzi ľuďmi a Bohom. Kňazi obetovali obete Bohu za ľudí. To už nie je viac potrebné. Kvôli Ježišovej obeti smieme teraz pristupovať k Božiemu trónu so smelou dôverou (Židom 4:16). Chrámová opona roztrhnutá na dve časti pri Ježišovej smrti symbolizovala deliacu stenu medzi Bohom a ľudstvom smerujúcim do záhuby. K Bohu môžeme pristupovať priamo, sami za seba, bez pomoci ľudského prostredníka. Prečo? Pretože Ježiš Kristus je našim veľkým veľkňazom (Židom 4:14-15; 10:21) a jediným prostredníkom medzi nami a Bohom (1 Timoteovi 2:5). Nový zákon učí, že majú byť starší (1 Timoteovi 3), diakoni (1 Timoteovi 3), biskupi (Títovi 1:6-9) a pastieri (Efežanom 4:11) – ale nie kňazi.


Častou otázkou býva: „čo sa stane, ak zhreším a potom zomriem, skôr než mám možnosť vyznať ten hriech Bohu?“ Ďalšou častou otázkou býva: „čo sa stane, ak spácham hriech a potom na to zabudnem a nikdy si nespomeniem priznať ho Bohu?“ Obe tieto otázky spočívajú na mylnom predpoklade. Spasenie nie je záležitosťou veriacich, ktorí sa snažia vyznať a činiť pokánie zo všetkých hriechov, ktoré spáchajú predtým, než zomrú. Spasenie nie je založené na tom, či kresťan priznal a oľutoval každý hriech. Áno, mali by sme vyznávať svoje hriechy Bohu, akonáhle sme si vedomí, že sme zhrešili. Avšak, nie vždy potrebujeme žiadať Boha o odpustenie. Keď vložíme našu vieru v spasenie skrze Ježiša Krista, všetky naše hriechy sú odpustené. To zahŕňa minulé, prítomné a budúce, veľké alebo malé. Veriaci nemusia stále žiadať o odpustenie alebo sa kajať, aby ich hriechy boli odpustené. Ježiš zomrel, aby zaplatil cenu za všetky naše hriechy a keď sú odpustené, tak sú odpustené všetky(Kološanom 1:14, Skutky 10:43).

To, čo máme robiť, je vyznávať svoje hriechy: „Keď vyznávame svoje hriechy, verný je a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“ (1. Ján 1:9). To, čo nám tento verš hovorí, je „vyznať“ svoje hriechy Bohu. Slovo „vyznať“ znamená „súhlasiť“. Keď vyznávame svoje hriechy Bohu, súhlasíme s Bohom, že sme sa mýlili a že sme zhrešili. Boh nám znovu odpúšťa skrze vyznanie, pretože je „verný a spravodlivý“. Ako je Boh „verný a spravodlivý“? On svoju vernosť prejavuje tak, že nám odpúšťa hriechy, ktoré sľúbil, že odpustí všetkým, ktorí prijali Krista ako Spasiteľa. On je spravodlivý tým, že aplikuje Kristovu cenu za naše hriechy, uznávajúc, že hriechy boli skutočne zmierené.

Zároveň, 1. list Jána 1:9 naznačuje, že nejakým spôsobom odpustenie závisí od nášho vyznania hriechov Bohu. Ako to funguje, ak všetky naše hriechy sú odpustené, keď prijmeme Krista ako Spasiteľa? Zdá sa, že to, čo tu apoštol Ján opisuje je odpustenie „založené na vzťahu“. Všetky naše hriechy sú odpustené „bezodkladne/akonáhle“ vo chvíli, keď prijmeme Krista ako Spasiteľa. Toto bezodkladné/akonáhle odpustenie zaručuje našu spásu a sľub večného domova v nebesiach. Keď stojíme pred Bohom po smrti, Boh nám nezaprie vstup do neba pre naše hriechy. To je bezodkladné odpustenie. Pojem „odpustenie založené na vzťahu“ spočíva na skutočnosti, že keď hrešíme, urážame tým Boha a zarmucujeme Jeho Ducha (Efezským 4:30). Hoci nám Boh v konečnom dôsledku odpustil hriechy, ktoré sme spáchali, ešte stále však spôsobujú blokovanie alebo prekážku v našom vzťahu s Bohom. Mladý chlapec, ktorý hreší proti svojmu otcovi, nie je vyhnaný z rodiny. Zbožný otec odpustí svojim deťom bezpodmienečne. Zároveň, dobrý vzťah medzi otcom a synom nemožno dosiahnuť, kým sa vzťah neobnoví. To sa stane až vtedy, keď dieťa prizná svoje chyby otcovi a ospravedlní sa. To je dôvod, prečo vyznávame svoje hriechy Bohu – nie aby sme udržali svoju spásu, ale aby sme sa vrátili späť do blízkeho obecenstva s Bohom, ktorý nás miluje a ktorý nám už odpustil.

Keby ste nevedeli, tak nemáte hriechu, ale teraz už viete a tak váš hriech zostáva.

Nevieme nič, či nejaký hriech vôbec existuje...to že to povie nejaký fanatický teológ, nemusí byť pravda....

Prečítaj si to už elemír konečne. Píšem ti to posledný krát.


1215 – transubstanciácia – od tohto roku je Ježiš skutočne prítomný telom a dušou v oplátke. Dovtedy to bola Pamiatka Pánovej večere – teda bez premieňania.

eucharistia je výmysel RKC

Ako vznikla skutočná prítomnosť Ježišova v eucharistii?
Roku 831 napísal benediktínsky mních Paschasius Radbert pojednánie „O Tele a Krvi Krista“.

Táto doktrína mnoho ľudí prekvapila a taktiež našla svojich oponentov. Toto nové učení v Rímskej cirkvi aj tak skvasilo a vyrástlo. Nakoniec bola teória „transsubstanciáce“ oficiálne prehlásená za dogmu viery, nevyhnutnú pre spásu. na Lateránskom koncile za pápeža Innocenta III roku 1215. A Tridentský koncil v r.1545-1563 prehlásil, že kto neverí, že v chlebe a víne je skutočne prítomný Kristus, nech je prekliaty. (Bennett)

Keďže ja tomu neverím, som teda prekliaty. Lenže ja som prijal spásu a prijatím spásy Ježiš sňal zo mňa všetky prekliatia a hriechy, takže som slobodný.

Katolícka omša a katolícka eucharistia je modlárstvo. Modlári nevojdú do Božieho kráľovstva. (Ef 5,5) Eucharistia vždy bolo vďakyvzdávanie, nie premenený chlieb. (až do roku 1215, napriek tomu sa katolícka náuka odvoláva, že to ustanovil Ježiš Kristus. Pozri katechizmus, článok 1345)

Modlárstvo znamená: kňaz koná obeť, neživá vec sa stáva živou, neživej veci sa klaňajú a uctievajú ju ako Boha.

Vysvetlenie: Kristus vykonal poslednú dokonalú obeť, tá obeť je úplne dostatočná, niet už inej obete za hriech. (Hebr 10,18) Kristus bol posledný Veľkňaz (katolíci majú pápeža veľkňaza) (Hebr 7, 27-28). Kristus je jediný, posledný kňaz Nového zákona. Nový Zákon už nemá kňazov, chrámy. Človek, ktorý uveril v biblického Ježiša Krista je Božím chrámom, patrí do Kristovho tela – Cirkvi. Klania sa Bohu v Duchu a pravde…

1215 – transubstanciácia – od tohto roku je Ježiš skutočne prítomný telom a dušou v oplátke. Dovtedy to bola Pamiatka Pánovej večere – teda bez premieňania.

Eucharistia vždy bolo vďakyvzdávanie, nie premenený chlieb.

Že máme jesť jeho telo a piť jeho krv je napísané v Jánovi 6 kapitole. Pre dokonalé pochopenie tohto verša je potrebné prečítať si celú 6 kapitolu. Kedy sa 6 kapitola odohráva? Zistíte že v niekde uprostred účinkovania Ježiša Krista a nie pri poslednej večeri.
Celá 6 kapitola nám hovorí o viere. Každú chvíľu sa tam spomína viera, viera, viera… To znamená že jesť a piť Ježišove telo a krv je duchovné jedenie a pitie a to je viera.
Slová 6 kapitoly Ježiš adresoval učeníkom, farizejom, ľudu. Biblia hovorí, že ak niečo zvestoval ľudu, Ježiš hovoril v podobenstvách. (Mt 13,34; Mk 4,34) to znamená že Ježišove slová o jedení a pití sú podobenstvo, obraz a ten význam je viera a pravda. Verše 34 a 35 nám to potvrdzujú.
Podľa 40 a 47 verša, viera je podmienkou večného života.
45 verš nám hovorí: Všetkých bude učiť sám Boh. Všetkých – to sa týka všetkých, ktorí uveria Božiemu slovu a Božím podmienkam spásy. Tých, čo už sú spasení. To znamená, že spasený človek nepotrebuje učiteľský úrad cirkvi, aby správne pochopil Bibliu. Tým by pohrdol Božím Duchom a držal sa ľudského učenia. Spasený človek spozná, že v katolíckom učení o eucharistii niečo nesedí.
Ďalej Ježiš v 50 verši hovorí, že nezomrie nik, kto bude z neho jesť. Zomretie je myslené duchovná smrť – peklo. Na katolícke jedenie a pitie sa to nedá povedať, pretože ľudia chodia na prijímanie a nie sú ubezpečení ani kňazom, ani pápežom, že nik z nich večnenezomrie. Všetci katolíci chodia, aj keď mnohí iba raz za čas na prijímanie. To by znamenalo, že nik z nich nepôjde do pekla. Sami vieme, že to nie je pravda. Že nikto z katolíkov aj napriek množstvu prijímaní nie si je istý svojou spásou. Ani kňaz, ani biskup, ani pápež. Ježiš hovorí, že nik nezomrie. Kto je potom podľa Biblie ten, čo požíva Ježiša a nezomrie? Je to zasa len viera v Ježiša, ktorá ubezpečuje spaseného človeka, že nezomrie. Všetci spasení kresťania vám povedia, že nezomrú, že nepôjdu do pekla. Boh im daroval takú vieru, a Boh ich v tom stále utvrdzuje. Každý, kto uverí spáse a Božiemu slovu podľa Božích podmienok spasenia, je utvrdzovaný, že nepôjde do pekla, nezomrie. (teda nie podľa katolíckych podmienok spasenia, tie ti nikdy nezaručia spásu ) Božie slovo nám hovorí, že viera je skrze hlásanie Božieho slova. Viera je dar od Boha. Teda vieru nezískame chodením do kostola, na prijímanie. Vieru ti dá Boh, teda utvrdí ťa v spasení, ak uveríš v jeho slovo.
51 verš nám dáva definíciu tohto chleba života: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. Už podľa 40 a 47 verša vidíme, že to jedenie ktoré zabezpečuje večný život je viera. Vidno, že to nie je eucharistia v katolíckom ponímaní, lebo katolíci nevedia o svojom živote v Kristovi, nie sú utvrdení o svojej spáse, neveria, že žijú naveky. Spasení vedia, že žijú naveky. Zasa je to len viera, ktorá utvrdzuje o žití naveky už tu a teraz. Ten chlieb je Ježišove telo za život sveta. To znamená že ten chlieb ešte nebol chlebom života, ešte to nebola a tá spasiteľná viera. Spásna viera je až keď Ježiš zomrie, vstane z mŕtvych, položí svoje telo za život sveta, keď dokoná jedinú, poslednú, úplne dostačujúcu obeť . Toto je ten chlieb z ktorého žijú spasení ľudia. Toto je tá viera, ktorej veria spasení ľudia a Boh ich v tom neustále utvrdzuje. Lenže katolíci neveria v jedinú, úplnú, dostačujúcu obeť. Stále obetujú obety, stále prinášajú obete za hriech. Toto je ale jasné odporovanie Božiemu slovu.
53 verš hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Ten život je večný život získaný vierou. Ten život pocítite v sebe, keď uveríte Božiemu slovu. Boh vám dá taký život. Ten život je vnútorné presvedčenie, že ti patrí už od okamihu uverenia Božie kráľovstvo a že tvoj život tu na zemi je už večným životom. Že nebudeš súdený, ale prejdeš zo života pozemského do života nebeského. Že večná smrť už nepatrí tebe.
V 63 verši sú jasné slová – Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal sú Duch a život. To znamená, že Kristus sa prijíma duchovne nie telesne, materiálne. Jeho slovo je Duch a život. Máš málo Božieho ducha? To znamená, že máš málo Božieho slova. Máš málo Božieho života? To znamená, že máš málo Božieho slova.
V 68 verši Peter hovorí: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. Samotný Peter vyznal Ježišovi za všetkých, ktorí od neho pre slová o jedení a pití Ježišovho tela neodišli. Tí, čo neodišli od Ježiša to pochopili správne, že tie Ježišove slová mali duchovný význam.
Takto by sa dala celá 6 kapitola Jána verš po verši vykladať. A neskĺznete k nepravde, ak Božie slovo budete vykladať Božím slovom. Ak pochopíte, že Boh v Biblii si neprotirečí.

Možno sa ešte opýtate: A čo posledná večera? Tam Ježiš ustanovil sviatosť oltárnu.

Odpoviem stručne:

Ak budete skúmať, pri čítaní Biblie zistíte:

- Žiadnu sviatosť oltárnu Ježiš neustanovil,

- nepíše sa nikde v Biblii o skutočnej prítomnosti Ježišovho tela a krvi

- Ak si spasený, Duch Svätý ti dá rozoznať čo je v Biblii myslené duchovne a čo skutočne.

- Ježiš sa obetoval raz a navždy, čiže to, čo robia kňazi nie je Biblické, ale ľudská náuka, Ježišova obeť bola posledná a dostačujúca na uzmierenie Boha.

- Vždy keď sa konala Večera Pánova, jedol sa chlieb a pil sa kalich, víno. Večera Pánova bola od čias apoštolov a je (u protestantov) duchovné spoločenstvo s Pánom, nie požívanie tela a krvi (katolíci, evanjelici)

- Sviatosť oltárna, teda skutočne prítomný Ježiš v eucharistii je výmysel ľudský. Doktrína o skutočnej Ježišove prítomnosti bola odsúhlasená na koncile v roku 1215. Dovtedy to bola Pánova večera.

Záver:

Keď je Božie slovo pravda, nemôže si protirečiť. Preto je Božie slovo jediným meradlom všetkého učenia o Bohu. Tým sa vylučuje ako meradlo pravdy nejaké náboženstvo, pápež, alebo nejaký charizmatický vodca, tradícia…

Ježiš Izraelským náboženským najvyšším vodcom, ktorí nechceli počuť pravdu, nechceli zachovať Ježišovo slovo adresoval tieto slová, ktoré sú v dnešnej dobe adresované všetkým náboženským vodcom, ktorí nechcú počuť poznať pravdu a nechcú zachovávať Ježišovo slovo:

(Jn 8:43-47 [SSV])
Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo.
Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.
Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte.
Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?!
Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“

(2Pt 3:16-18 [SSV])
Niektoré miesta v nich (Pavlových listoch) sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.
Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu.
Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.

Kristus v Bohostánku
(Mt 24:24-27)

Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených.

Hľa, hovorím vám to vopred.

Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte.

Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka.

Katolícky Kristus v bohostánku je falošný Kristus, falošný mesiáš. Zvedené je ním obrovské množstvo ľudí. Tento Kristus robí falošné znamenia a zázraky, ako je premieňanie sa na kúsky tela a krvi, a množstvo eucharistických zázrakov. (vyhľadajte si na webe, ak ich nepoznáte) Tento falošný Kristus zvedie aj je to možné aj vyvolených – tých čo verili Biblickému Kristovi. Dnešná doba to potvrdzuje – niektorí protestanti čo verili v Biblického Krista, uverili katolíckemu Kristovi.

Ďalej nás Ježiš varuje: Hľa, hovorím vám to vopred. Keby vám teda povedali: »Hľa, je na púšti,« nevychádzajte; »Hľa, skrýva sa v dome,« neverte. Skrýva sa v dome, iný preklad je skrýva sa v izbe, iný preklad je skrýva sa na tajnom mieste, iný preklad je v skrýši. Všetky preklady správne a jasne vystihujú to, čo katolíci uchovávajú v bohostánku. Ježiš nás vopred varoval: ak vám niekto povie, že sa skrýva v bohostánku: NEVERTE. Lebo ako blesk vzíde na východe a vidno ho až po západ, taký bude aj príchod Syna človeka. Príchod Ježišov bude nečakaný, rýchly. Príde od svojho nanebovstúpenia už len raz a uvidí ho každé oko.

(Hebr 9:24 -28)

Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví – bez hriechu – na spásu tým, čo ho očakávajú.

Toto je jedna z najpodstatnejších správ pre katolíkov. Musia uveriť, že Kristus sa obetoval raz a navždy za hriechy mnohých. Mnohí sú tí, čo v neho uverili. Čo uverili jedinej dostačujúcej obeti. Čo uverili, že Kristus neprichádza denne na státisíce oltárov sveta, ale príde len raz, na konci sveta pre tých spasených, čo ho očakávajú. Teda omša nemôže byť Kristova obeť. Je to ľudský výmysel a nie Kristove ustanovenie, ako to učenie katolíkov podáva.

Katolíci veria, že je v oplátke Ježiš skutočne prítomný. Že zostupuje do oplátky vždy, keď kňaz vysloví slová premenenia. Tým ale popierajú Ježišove slová, keď povedal, že sa zjaví len raz a to na konci vekov a uvidí ho každé oko. Len raz zostúpi z neba vo svojej telesnej podobe.

(Zjv 1:7 [SSV])

Hľa, prichádza s oblakmi a uvidí ho každé oko, aj tí, čo ho prebodli, a budú nad ním nariekať všetky kmene zeme. Tak je. Amen.

Kristus ako Boh prišiel z neba na zem. Predtým bol v nebi. Bol tam ako duch. Prišiel na zem a vzal si telo z Márie panny a stal sa človekom. To znamená že si vzal jedno jediné telo. To telo chodilo po zemi a potom sa obetovalo za hriech sveta na kríži. To telo vstalo zmŕtvych a zjavovalo sa apoštolom a učeníkom. Potom vystúpilo do neba. Kristus zasadol po pravici Otca (Mk 16,18)Kristus je jediný v nebi, ktorý má telo. Jeho jediné telo, od Márie panny telo človeka sedí po pravici Otca. No Kristus je na zemi prítomný svojim Duchom. To znamená, že jeho jediné telo sedí po pravici a jeho Duch je prítomný tu na zemi (aj v nebi). To znamená, že Ježiš Kristus nemôže denne zostupovať na státisíce oltárov sveta a byť tam svojim telom prítomný. Jeho telo je len jedno a nemôže sa deliť. Duch je ten, ktorý môže byť všade prítomný. Duch je taký, že môže obsiahnuť celú zem, svet, vesmír, nebo. Ak je teda Ježiš Kristus na svete prítomný, tak len svojim Duchom. Ak prijímajú Ježiša Krista ľudia, tak Biblia hovorí, že Ježiš Kristus sa dá prijať duchovne len vierou a len raz v živote. Nedá sa viackrát prijímať. Prijatý Kristus ostáva svojim Duchom v spasenom človeku navždy.

Katolíci potrebujú čo najčastejšie prijímať oplátku - Ježiša Krista na svoju spásu. Katolícke učenie odporúča Ježiša Krista čím viac razí prijímať. Katolíci si uskladňujú telo Ježiša Krista v bohostánku.

Biblia – Božie slovo – čiže Boh to, čo katolíci konajú nazýva modlárstvo. Robia si z materiálnej veci boha a klaňajú sa mu. To je prehrešenie proti prvému prikázaniu desatora a proti druhému bodu Biblického desatora, ktorý si katolíci v katolíckom desatore vynechali:

(Ex 20:4 -6)

Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.

(Flp 3:20 [SSV])

Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista.

Ďalší dôkaz o neprítomnosti Ježiša v omši, oplátke. Božie slovo hovorí, že z neba očakávame Ježiša Krista. OČAKÁVAME. Očakávame jeho príchod v oslávenom tele. Jediný príchod v tele, keď ho uvidí každé oko.

(Jn 6:35 [SSV])

Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.

(Jn 6:50-51 [SSV])

Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.

Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

V poslednom verši je podaná definícia chleba. Je to jeho telo, jeho obeta za život sveta. Tam na tom kríži som mal skončiť ja, ty a celý svet. Lenže Kristus to urobil za mňa. A ten chlieb je VIERA v jedinú dostatočnú, dokonanú, dokonalú obeť Ježiša Krista. Ten kto uverí v túto obeť raz a navždy, zostúpi doňho Kristov Duch a On je tým životom spaseného kresťana.

O tom, že ten chlieb = viera nám to podáva sa celá šiesta kapitola Jánovho evanjelia.

(1Jn 4:13 [SSV])

A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha.

Že máme jesť jeho telo a piť jeho krv je napísané v Jánovi 6 kapitole. Pre dokonalé pochopenie tohto verša je potrebné prečítať si celú 6 kapitolu. Kedy sa 6 kapitola odohráva? Zistíte že v niekde uprostred účinkovania Ježiša Krista a nie pri poslednej večeri.
Celá 6 kapitola nám hovorí o viere. Každú chvíľu sa tam spomína viera, viera, viera… To znamená že jesť a piť Ježišove telo a krv je duchovné jedenie a pitie a to je viera.
Slová 6 kapitoly Ježiš adresoval učeníkom, farizejom, ľudu. Biblia hovorí, že ak niečo zvestoval ľudu, Ježiš hovoril v podobenstvách. (Mt 13,34; Mk 4,34) to znamená že Ježišove slová o jedení a pití sú podobenstvo, obraz a ten význam je viera a pravda. Verše 34 a 35 nám to potvrdzujú.
Podľa 40 a 47 verša, viera je podmienkou večného života.
45 verš nám hovorí: Všetkých bude učiť sám Boh. Všetkých – to sa týka všetkých, ktorí uveria Božiemu slovu a Božím podmienkam spásy. Tých, čo už sú spasení. To znamená, že spasený človek nepotrebuje učiteľský úrad cirkvi, aby správne pochopil Bibliu. Tým by pohrdol Božím Duchom a držal sa ľudského učenia. Spasený človek spozná, že v katolíckom učení o eucharistii niečo nesedí.
Ďalej Ježiš v 50 verši hovorí, že nezomrie nik, kto bude z neho jesť. Zomretie je myslené duchovná smrť – peklo. Na katolícke jedenie a pitie sa to nedá povedať, pretože ľudia chodia na prijímanie a nie sú ubezpečení ani kňazom, ani pápežom, že nik z nich večnenezomrie. Všetci katolíci chodia, aj keď mnohí iba raz za čas na prijímanie. To by znamenalo, že nik z nich nepôjde do pekla. Sami vieme, že to nie je pravda. Že nikto z katolíkov aj napriek množstvu prijímaní nie si je istý svojou spásou. Ani kňaz, ani biskup, ani pápež. Ježiš hovorí, že nik nezomrie. Kto je potom podľa Biblie ten, čo požíva Ježiša a nezomrie? Je to zasa len viera v Ježiša, ktorá ubezpečuje spaseného človeka, že nezomrie. Všetci spasení kresťania vám povedia, že nezomrú, že nepôjdu do pekla. Boh im daroval takú vieru, a Boh ich v tom stále utvrdzuje. Každý, kto uverí spáse a Božiemu slovu podľa Božích podmienok spasenia, je utvrdzovaný, že nepôjde do pekla, nezomrie. (teda nie podľa katolíckych podmienok spasenia, tie ti nikdy nezaručia spásu ) Božie slovo nám hovorí, že viera je skrze hlásanie Božieho slova. Viera je dar od Boha. Teda vieru nezískame chodením do kostola, na prijímanie. Vieru ti dá Boh, teda utvrdí ťa v spasení, ak uveríš v jeho slovo.
51 verš nám dáva definíciu tohto chleba života: Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. Už podľa 40 a 47 verša vidíme, že to jedenie ktoré zabezpečuje večný život je viera. Vidno, že to nie je eucharistia v katolíckom ponímaní, lebo katolíci nevedia o svojom živote v Kristovi, nie sú utvrdení o svojej spáse, neveria, že žijú naveky. Spasení vedia, že žijú naveky. Zasa je to len viera, ktorá utvrdzuje o žití naveky už tu a teraz. Ten chlieb je Ježišove telo za život sveta. To znamená že ten chlieb ešte nebol chlebom života, ešte to nebola a tá spasiteľná viera. Spásna viera je až keď Ježiš zomrie, vstane z mŕtvych, položí svoje telo za život sveta, keď dokoná jedinú, poslednú, úplne dostačujúcu obeť . Toto je ten chlieb z ktorého žijú spasení ľudia. Toto je tá viera, ktorej veria spasení ľudia a Boh ich v tom neustále utvrdzuje. Lenže katolíci neveria v jedinú, úplnú, dostačujúcu obeť. Stále obetujú obety, stále prinášajú obete za hriech. Toto je ale jasné odporovanie Božiemu slovu.
53 verš hovorí: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Ten život je večný život získaný vierou. Ten život pocítite v sebe, keď uveríte Božiemu slovu. Boh vám dá taký život. Ten život je vnútorné presvedčenie, že ti patrí už od okamihu uverenia Božie kráľovstvo a že tvoj život tu na zemi je už večným životom. Že nebudeš súdený, ale prejdeš zo života pozemského do života nebeského. Že večná smrť už nepatrí tebe.
V 63 verši sú jasné slová – Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal sú Duch a život. To znamená, že Kristus sa prijíma duchovne nie telesne, materiálne. Jeho slovo je Duch a život. Máš málo Božieho ducha? To znamená, že máš málo Božieho slova. Máš málo Božieho života? To znamená, že máš málo Božieho slova.
V 68 verši Peter hovorí: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. Samotný Peter vyznal Ježišovi za všetkých, ktorí od neho pre slová o jedení a pití Ježišovho tela neodišli. Tí, čo neodišli od Ježiša to pochopili správne, že tie Ježišove slová mali duchovný význam.
Takto by sa dala celá 6 kapitola Jána verš po verši vykladať. A neskĺznete k nepravde, ak Božie slovo budete vykladať Božím slovom. Ak pochopíte, že Boh v Biblii si neprotirečí.

Možno sa ešte opýtate: A čo posledná večera? Tam Ježiš ustanovil sviatosť oltárnu.

Odpoviem stručne:

Ak budete skúmať, pri čítaní Biblie zistíte:

- Žiadnu sviatosť oltárnu Ježiš neustanovil,

- nepíše sa nikde v Biblii o skutočnej prítomnosti Ježišovho tela a krvi

- Ak si spasený, Duch Svätý ti dá rozoznať čo je v Biblii myslené duchovne a čo skutočne.

- Ježiš sa obetoval raz a navždy, čiže to, čo robia kňazi nie je Biblické, ale ľudská náuka, Ježišova obeť bola posledná a dostačujúca na uzmierenie Boha.

- Vždy keď sa konala Večera Pánova, jedol sa chlieb a pil sa kalich, víno. Večera Pánova bola od čias apoštolov a je (u protestantov) duchovné spoločenstvo s Pánom, nie požívanie tela a krvi (katolíci, evanjelici)

- Sviatosť oltárna, teda skutočne prítomný Ježiš v eucharistii je výmysel ľudský. Doktrína o skutočnej Ježišove prítomnosti bola odsúhlasená na koncile v roku 1215. Dovtedy to bola Pánova večera.

Záver:

Keď je Božie slovo pravda, nemôže si protirečiť. Preto je Božie slovo jediným meradlom všetkého učenia o Bohu. Tým sa vylučuje ako meradlo pravdy nejaké náboženstvo, pápež, alebo nejaký charizmatický vodca, tradícia…

Ježiš Izraelským náboženským najvyšším vodcom, ktorí nechceli počuť pravdu, nechceli zachovať Ježišovo slovo adresoval tieto slová, ktoré sú v dnešnej dobe adresované všetkým náboženským vodcom, ktorí nechcú počuť poznať pravdu a nechcú zachovávať Ježišovo slovo:

(Jn 8:43-47 [SSV])
Prečo nechápete moju reč? Preto, že nemôžete počuť moje slovo.
Vaším otcom je diabol a vy chcete plniť túžby svojho otca. On bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži.
Ale ja hovorím pravdu, a preto mi neveríte.
Kto z vás ma usvedčí z hriechu? Prečo mi neveríte, keď vám hovorím pravdu?!
Kto je z Boha, počúva Božie slová. Vy nepočúvate, lebo nie ste z Boha.“

(2Pt 3:16-18 [SSV])
Niektoré miesta v nich (Pavlových listoch) sú ťažko zrozumiteľné a neučení a neutvrdení ľudia ich prekrúcajú, ako aj ostatné Písma, na svoju vlastnú záhubu.
Ale vy, milovaní bratia, ktorí to už viete, chráňte sa, aby ste sa nedali zviesť bludom ničomníkov a aby ste neodpadli od svojho pevného základu.
Vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Jemu sláva i teraz a až do dňa večnosti. Amen.

Možno sa ešte opýtate: A čo posledná večera? Tam Ježiš ustanovil sviatosť oltárnu.

Odpoviem stručne:

Ak budete skúmať, pri čítaní Biblie zistíte:

- Žiadnu sviatosť oltárnu Ježiš neustanovil,

- nepíše sa nikde v Biblii o skutočnej prítomnosti Ježišovho tela a krvi

- Ak si spasený, Duch Svätý ti dá rozoznať čo je v Biblii myslené duchovne a čo skutočne.

- Ježiš sa obetoval raz a navždy, čiže to, čo robia kňazi nie je Biblické, ale ľudská náuka, Ježišova obeť bola posledná a dostačujúca na uzmierenie Boha.

- Vždy keď sa konala Večera Pánova, jedol sa chlieb a pil sa kalich, víno. Večera Pánova bola od čias apoštolov a je (u protestantov) duchovné spoločenstvo s Pánom, nie požívanie tela a krvi (katolíci, evanjelici)

- Sviatosť oltárna, teda skutočne prítomný Ježiš v eucharistii je výmysel ľudský. Doktrína o skutočnej Ježišove prítomnosti bola odsúhlasená na koncile v roku 1215. Dovtedy to bola Pánova večera.

Záver:

Keď je Božie slovo pravda, nemôže si protirečiť. Preto je Božie slovo jediným meradlom všetkého učenia o Bohu. Tým sa vylučuje ako meradlo pravdy nejaké náboženstvo, pápež, alebo nejaký charizmatický vodca, tradícia…

Ježiš Izraelským náboženským najvyšším vodcom, ktorí nechceli počuť pravdu, nechceli zachovať Ježišovo slovo adresoval tieto slová, ktoré sú v dnešnej dobe adresované všetkým náboženským vodcom, ktorí nechcú počuť poznať pravdu a nechcú zachovávať Ježišovo slovo:

Modlím sa elemír aby si uz konečne pochopil pravdu.
Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí. (Jn 8, 31-32)

No týmto som našu debatu ukončil. Nebudem ťa neustále presviedčať.
Pavol sa neustále nevracal k Židom, ktorý Evanjelium odmietali. Keď neustále odporovali, tak im po istom čase povedal že pôjde teda k pohanom, oni budú počúvať, a nechal ich tak.