Európski neonacisti chodia na výcvik do Ruska k teroristom

Nástrojmi ruských hybridných operácií v Európe nie sú len krajne pravicoví populisti a euroskeptici, ktorých Kremeľ finančne podporuje. Rusi ponúkajú aj široké možnosti bojových výcvikov pre polovojenské a neonacistické hnutia z celej Európy, vrátane tých slovenských.

Medzi najviditeľnejšie prejavy hybridných hrozieb s cieľom oslabiť obranyschopnosť protivníka, patrí propaganda, dezinformácie, kyberútoky či finančná podpora politických strán.

Pod hybridné hrozby však okrem toho patria aj akcie tajných služieb, ekonomické aktivity ale aj podpora rôznych extrémistických a polovojenských zoskupení v jednotlivých krajinách, ktorým Rusko poskytuje napríklad výcvik. Medzi tie s ruským know-how od ich inštruktorov sa sa radia aj tie slovenské ako Slovenskí branci.
Nemeckí neonacisti pod vedením ruských monarchistov

Nemecké média nedávno informovali, že členovia Mladých nacionalistov (mládežnícka verzia nemeckej extrémne pravicovej Národnodemokratickej strany Nemecka – NPD) a členovia organizácie Tretia cesta (tiež neonacisti) sa zúčastnili na bojovom výcviku neďaleko Petrohradu.

Počas výcviku sa účastníci oboznámili s používaním zbraní, výbušnín a s technikami boja na blízko.

NPD je pritom partnerom slovenskej strany Kotlebovci – ĽSNS v združení krajne pravicových strán Aliancia za mier a slobodu. Člen vedenia NPD Jens Pühse, ktorého mimochodom v roku 1996 odsúdili za organizovanie spomienkovej akcie na nacistu Rudolfa Hessa, bol v roku 2016 na sneme ĽSNS a udržujú spolu vzájomné kontakty.

Bojový výcvik Nemcov v Rusku viedol klub Partizan (vystupuje aj pod názvom Rezerv), ktorý je personálne prepojený na extrémistické Ruské imperiálne hnutie (RIM).

Šéfom klubu je totiž Denis Gariev, ktorý je zároveň jednou z kľúčových postáv RIM. To vzniklo ešte v roku 2002 a založil ho Stanislav Vorobjov.

RIM sa prezentuje ako monarchistická, nacionalistická skupina, ktorá chce obnoviť ruské impérium a urobiť z Ruska etnicky homogénny štát len pre Rusov. Tento štát by mal byť podriadený autorite panovníka (cára) a ruskej pravoslávnej cirkvi.
Verbujú ruských „dovolenkárov“ na front

Imperiálna Légia (IL) je polovojenské krídlo RIM, ktoré verbuje bojovníkov do bojov na východe Ukrajiny, v Sýrii, ale aj Líbyi. Jeden z predstaviteľov RIM – Vladimir Skopinov – bojoval aj na východnej Ukrajine a neskôr zahynul pri bojovej operácii v Líbyi.

Spojené štáty americké zaradili iba v apríli 2020 hnutie RIM medzi teroristické organizácie. Aj samotné ruské ministerstvo spravodlivosti vníma RIM ako extrémistickú organizáciu, no oficiálne proti nej nezakročili a nechávajú ju ďalej fungovať.
Najprv výcvik v Rusku, potom útok na azylantov

V Rusku absolvujú výcvik aj extrémisti z iných krajín. Známy je prípad dvoch Švédov z extrémne pravicovej organizácie Nordické hnutie odporu (NRM).

Viktor Melin a Anton Thulin absolvovali 11 dňový bojový výcvik Partizan, pod kuratelou RIM pri Petrohrade v roku 2016.

Krátko po návrate domov v novembri 2016 nechali vybuchnúť nálože v sídle ľavicovej organizácie a o dva mesiace neskôr v januári 2017 opäť útočili výbušninami no tentoraz na centrum azylantov v Göteborgu. Bilancia oboch útokov bola našťastie iba jeden zranený človek.
Slovenskí branci na strane Ruska

Výcvik v Rusku absolvoval aj Peter Švrček s ďalšími zakladateľmi Slovenských brancov. Traja členovia Brancov absolvovali trojtýždňový výcvik, ktorý organizovali ruskí kozáci v rámci Národného Soboru a viedli ho bývalí inštruktori z ruských bezpečnostných síl.

Slovenskí branci vedú rôzne bojové cvičenia v lesoch dodnes. Obdiv k Rusku a nedôveru voči Západu a NATO sa pritom snažia skrývať za vznešené frázy o vlastenectve a panslavizme.

Svedčí o tom aj spolupráca Brancov s európskou odnožou ruského motorkárskeho gangu Noční vlci, ktorí si v roku 2018 otvorili svoju európsku základňu v Dolnej Krúpe neďaleko Trnavy.

Bývalý člen Brancov Martin Keprta dokonca odišiel bojovať na východnú Ukrajinu na stranu proruských separatistov, od čoho sa však Švrček dištancuje.

Po boku Harabina, Rostása, či Stalinovho obdivovateľa Miloša Zverinu sa Švrček v roku 2018 zúčastnil tzv. Národnej konferencie, na ktorej účastníci predstavili svoj manifest a dohodli sa na podpore Štefana Harabina ako kandidáta na prezidenta SR.

O tom, že prokremeľská propaganda sa dá šíriť okrem internetu aj inými kanálmi, dokázali Slovenskí branci počas svojich prednášok na školách.

Okrem predvádzania svojich aktivít Branci žiakom vysvetľovali aj vlastný pohľad na dejiny Slovanov. Ukazovali im napríklad mapu „nášho národa“, ktorý zahŕňal všetky slovanské krajiny.

Školská inšpekcia skontrolovala školy v Preseľanoch a v Ludaniciach pri Nitre, kde Branci mali svoje prednášky a skonštatovala, že riaditelia základných škôl urobili chybu, keď pustili Brancov k deťom.

Podľa inšpekcie ich prednáška nemala nič spoločné s vlastenectvom a národným cítením a mohla skôr negatívne ovplyvniť postoje žiakov k vlastenectvu a ich dezorientáciu.

Navyše inšpekcia ďalej konštatovala, že Branci neboli odborne spôsobilí a kompetentní hovoriť o daných témach.
Moldavsko hnevá ruské verbovanie mladých

Podnestersko je separatistická časť Moldavska, ktorá síce de iure patrí Moldavsku, ale de facto je „nezávislá“, teda presnejšie závislá na Rusku.

Patový stav trvá v oblasti od roku 1992 a dohliada na neho okolo 1500 ruských vojakov. Podnestersko je podobnou oblasťou ruského záujmu ako Donbas na Ukrajine, Abcházsko a Južné Osetsko v Gruzínsku, či Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Pomocou týchto povstaleckých území, ktoré nie sú medzinárodne uznávané sa Moskva snaží udržiavať vlastný vplyv v krajinách, ktoré podľa nej patria do „ruského sveta.“

Tento týždeň moldavské ministerstvo zahraničia kritizovalo Rusov, že v Podnestersku verbujú mladých ľudí do Hnutia ruskej mládežníckej armády.

Podľa moldavského rezortu diplomacie ide o „porušovanie nezávislosti, suverenity, teritoriálnej integrity a neutrality Moldavska“.

Fotky z prijímajúceho aktu do mládežníckej armády zverejnilo na svojom webe ruské ministerstvo obrany. Mládežnícka armáda je hnutie, ktoré priamo sponzoruje ruská vláda. Hnutie má trénovať mladých ľudí a predstavovať im hodnoty a vojenskú históriu Ruska.

Rusko už roky verbuje mladých ľudí z Podnesterska do svojich radov aj napriek pravidelným protestom moldavskej vlády. V spornej oblasti Rusko dominuje, no významné slovo má aj v ostatnom Moldavsku.

Pomocou verných politikov, akým je napríklad prezident Igor Dodon a jeho Socialistická strana, či guvernérka autonómnej oblasti Gagauzsko Irina Vlahová si vie Kremeľ stále presadiť minimálne zastavenie akýchkoľvek prozápadných zmien.

V Moldavsku sú silné aj ruské média. O ruskej štátnej propagande v Moldavsku sme písali napríklad tu.

Podľa výskumu Disinformation Resilience Index je Moldavsko najzraniteľnejšou krajinou voči prokremeľskej propagande spomedzi krajín strednej a východnej Európy.

odkaz

V Moldavsku sú silné aj ruské média. O ruskej štátnej propagande v Moldavsku napríklad tu.

Moldavsko zakázalo vysielanie ruských spravodajských relácií

Podobne ako Ukrajina aj Moldavsko zakázalo vysielanie spravodajstva z ruských televízií. Vláda o zákone hovorí ako o nástroji v boji s kremeľskou propagandou a dezinformáciami.

Začiatkom februára začal v Moldavsku platiť zákon, ktorý zakazuje vysielanie spravodajských relácií z krajín, ktoré neratifikovali Európsku konvenciu o cezhraničnom vysielaní. Medzi ne patrí aj Rusko, o ktorom sa v súvislosti so zákonom hovorilo najčastejšie.

O boji s kremeľskou propagandou sa v Moldavsku vehementne diskutuje od roku 2015. Autorom zákona, ktorý má spoločnosť pred touto propagandou chrániť, je predseda vládnej Demokratickej strany Moldavska Vladimir Plahotniuc. Plahotniuc sa profiluje ako proeurópsky politik. V Moldavsku je okrem toho vnímaný ako veľmi vplyvný oligarcha, ktorý sa pohybuje aj v mediálnom biznise.

V roku 2015 prijal moldavský parlament zákon, ktorý ukladá všetkým mediálnym spoločnostiam zverejniť svoje vlastnícke štruktúry. Vďaka nemu vyšlo na povrch, že Plahotniuc vlastní štyri z piatich národných televízií a tri rádiá, čo podľa výskumníčky z amerického Inštitútu pre výskum zahraničných vzťahov Ally Rosci predstavuje 70 percent moldavského mediálneho priestoru. Vynárajú sa tak pochybnosti o Plahotniucových motívoch, ktoré stáli za presadením zákona.

Diskusia o ňom a jeho prijatie v parlamente vyvolalo v Moldavsku sériu zaujímavých zvratov.

Prezident Igor Dodon, ktorý je otvorene prokremeľský a netají sa svojimi antipatiami voči bližšej integrácii Moldavska k EÚ, totiž zákon odmietol podpísať a vrátil ho do parlamentu.

Parlament ho však opäť prijal bez zmien a Dodon ho opäť odmietol podpísať. Následne zasiahol ústavný súd, ktorý rozhodol, že Dodon nekonal v súlade so svojimi kompetenciami a prezidenta dočasne suspendoval. Zákon tak v januári 2018 mohol podpísať predseda moldavského parlamentu Andrian Candu. Takisto člen Demokratickej strany Moldavska.

Proti zákonu ostro okrem prezidenta Dodona vystupujú aj ďalšie významné politické proruské sily v Moldavsku, Dodonova Socialistická strana a Komunistická strana.

Prokremeľská Guvernérka Gagauzskej autonómnej oblasti Irina Vlahová oznámila, že zákon vo svojej zverenej oblasti rešpektovať nebude. Pokuty za jeho porušenie sa pohybujú od 40- do 70-tisíc moldavských lei. V prepočte od 1960 do 3500 eur. V prípade opakovaného porušenia sa pokuty môžu vyšplhať až do výšky 5000 eur.

Ruský parlament zákon označil za diskriminačný a protiruský. Kremeľ je presvedčený, že odporuje medzinárodnému právu a právu na voľný prístup k informáciám.

Moldavsko je krajina, v ktorej žije približne štvorpercentná ruská menšina. Ruštinou však podľa celonárodného prieskumu z roku 2014 bežne rozpráva 14,5 percenta ľudí.

V Moldavsku však bolo bežné, že ruské spravodajstvo a programy vysielali aj moldavské televízie. V krajine okrem toho vysielalo hneď niekoľko ruských kanálov ako napríklad Prvý kanál, RTR, NTV, REN TV a SNS.

Z prieskumu Inštitútu verejnej politiky z roku 2017 vyplynulo, že 43 percent obyvateľov Moldavska aspoň čiastočne sledovalo ruské mediálne zdroje a 54 percent ich vnímalo ako dôveryhodné. 62 percent obyvateľov označilo za obľúbeného zahraničného lídra Vladimira Putina. V roku 2009 podporovalo integráciu do EÚ 67 percent občanov, ale v roku 2016 už len 38 percent. Moldavsko tak predstavuje ideálnu pôdu pre šírenie kremeľskej propagandy.

Ukrajinské mediálne krízové centrum označuje okrem zmieňovaných televízií za ďalších producentov prokremeľskej propagandy aj moldavského prezidenta Dodona, neziskovky financované z Ruska, pravoslávnu cirkev či rôzne weby ako napríklad Sputnik.md, Pan.md (stránka ruských novín Panorama), Kp.md (stránka ruských novín Komsomolskaia pravda), Ntv.md (stránka ruského televízneho kanála NTV) či stránku Socialistickej strany Moldavska Actualitati.md, alebo stránku Gagauzskej autonómnej oblasti Gagauzinfo.md.

Spomínané ukrajinské centrum sa venovalo aj výskumu obsahu týchto webov. Prokremeľská propaganda sa na nich snaží využívať hlavne slabosti Moldavska, akými sú napríklad separatistické tendencie v Gagauzsku.

V prezidentských voľbách v roku 2016 jednoznačne podporovali Igora Dodona, ktorý podľa riaditeľky Asociácie nezávislej tlače Petri Makovejovej porazil svoju protikandidátku Maiu Sanduovú aj vďaka tejto podpore. Veľký vplyv mali vo voľbách aj fake news, ktoré mierili na Sanduovú. Jedna z nich tvrdila, že ak sa Sanduová stane prezidentkou, tak Moldavsko prijme 30-tisíc sýrskych utečencov.

Výskum webov odhalil podobné naratívy prokremeľskej propagandy, ktoré sú známe aj mnohým obyvateľom Slovenska a strednej Európy. Propaganda vykresľovala Európsku úniu ako spolok, ktorý sa rozpadá. Moldavská vláda mala byť riadená zo zahraničia. NATO sa podľa nich pripravovalo na vojnu proti Rusku, alebo ak Moldavsko nezmení svoju proeurópsku orientáciu, tak dopadne ako Ukrajina.

Na spomínaných päť ruských televíznych staníc, ktoré pôsobili v Moldavsku, sa sústreďoval výskum Asociácie pre nezávislú tlač a Centrum nezávislej žurnalistiky z marca a apríla 2017. Prvá fáza výskumu trvala od 27. marca do 10. apríla. Druhá od 11. do 26. apríla. Koordinátormi výskumu boli Petru Makovej a Nadine Gogu.

Okrem opisu základných naratívov sa výskum zaoberal aj manipulatívnymi technikami týchto televízií.

Medzi najčastejšie presadzované témy výskum zaradil antiukrajinské, antieurópske a antizápadné príspevky. Naopak o Rusku televízie referovali prevažne pozitívne.

Klasickým príkladom dezinformácie, v ktorej je spojený antieurópsky a proruský naratív, je správa, o ktorej sme písali aj my. Pomocou skreslenia reálnych čísel obchodu so zeleninou v prospech Ruska sa snažila vytvoriť dojem, že Moldavsko nemá z asociačnej dohody s EÚ veľké výhody a naopak, že dôležitejším ekonomickým partnerom je práve Rusko.

Autorky výskumu tvrdia, že vďaka nemu sa podarilo identifikovať aj niekoľko najvyužívanejších manipulatívnych a propagandistických taktík. Patrili medzi ne napríklad:

skreslená prezentácia udalostí,
zhoršovanie faktov,
jednostranná prezentácia podľa jedného zdroja,
selekcia informácií,
manipulácia fotkami a obrázkami.

Napríklad Prvý kanál často využíval konštatovania ako „Ukrajina je slabá, rozpadá sa a klame“, „Ukrajina je pohltená v chaose“, „Boh je na ruskej strane“, „Rusko by malo byť voči Ukrajine agresívnejšie“, „Európa slabne“.

Aj v druhej fáze autorky opísali niekoľko manipulatívnych techník:

selektívne a nevyvážené prezentovanie faktov,
selektívne citovanie zdrojov,
nálepkovanie,
prezentovanie názorov ako faktov,
prezentovanie informácií iba z jedného zdroja.

Podľa autoriek boli nevyvážené aj televízne debaty, ktorým chýbal názorový pluralizmus. Pozývaní boli väčšinou len hostia z rovnakého názorového spektra. Ak aj nejaký hosť prezentoval názory odlišné od prokremeľských naratívov, tak sa rýchlo stal terčom urážok a útokov.

Charakteristickým znakom prokremeľskej propagandy v Moldavsku je aj využívanie vojnovej terminológie a častých zmienok o armáde a vojne.