1
|
Když je na schodišťovém světle nastaven časový spínač na krátký interval, pomáháme si v nouzi žvýkačkou, ta na určitou dobu podrží tlačítko vypínače v poloze sepnuto...
Naše těla to s geny dělají podobně. Řeč je o epigenetice.
pigenetika je poměrně nový obor, zabývá se změnou chování našich genů, a také tím, jak se geny mění následkem chování nás samotných. Jako učebnicový příklad fungování epigenetiky lze zmínit odpírání krmiva potkaní matce. Když to uděláme, matka změní fungování genů v mozku u svých potomků. Ti se pak jinak chovají a jinak reagují na stresové podněty. Projeví se to u nich ale až v dospělosti. Epigenetika není ale jen výsadou potkanů. Platí obecně. Statisticky se její vliv potvrzuje i na lidech. V Británii a ve Finsku vědci zjistili, že nedostatečná výživa těhotných žen způsobuje, že jejich potomci mají v dospělém věku více nemocí jako je cukrovka, mrtvice a onemocnění srdce.
Existují jevy, kdy jednoduchá složka výživy (vitamín, jed), nebo vystavení dalším nejrůznějším vlivům vnějších podmínek (může jít i o chování), tlumí a nebo zesiluje účinek genů. Funkčnost genů lze ovlivnit k lepšímu, i k horšímu.A pokud se tak děje bez toho aniž by vlastní genetický kód jakkoli změnil, jde o epigenetiku.
Jde o to, že vystavení vnějším podmínkám spouští v těle chemické změny, některé z nich mobilizují skupinu molekul , kterým říkáme metylové skupiny. Metylové skupiny se dokáží přitulit ke spuštěným genům, a přilepit se na jejich řídící úseky. Tím jejich funkčnost na čas utlumí. Umí ale i působit opačně, výkon jiných genů zase posílit. Epigenetickými vlivy se účinek genu dá posouvat od jedné mezní polohy ke druhé. Vlastnost, kterou gen řídí se tak může měnit, alteruje.
Hádat se o to, zda mají větší vliv na naše zdraví a na náš vývoj geny, nebo vnější prostředí, je nesmysl. Obojí je spolu nerozlučně provázáno spletitým předivem vztahů. Nejen strava, ale nyní už i prožitek se může projevit prostřednictvím vyvolaných biochemických změn, které ve svém důsledku určují genům zda se mají projevit, jak moc se mají projevit.
Zajímavé je, že ačkoli k těmto změnám dochází nejčastěji ve stádiu embryonálního a nebo fetálního vývoje, výsledek ve formě náchylnosti k nemocem, a nebo změn v chování, se ukáže až v dospělosti. To znamená, že toto ovlivnění genů určitou dobu trvá a může se tedy přenášet z jedné na další generaci. Dalo by se říci, že epigenetické děje tedy jaksi sedí až na samém vrcholu genetického řízení. Zapínají a vypínají geny, a nebo jejich výkon, podle potřeby, jen jemně korigují. Je prokázáno, že porucha v metylaci genů buněk, které dávají vznik buňkám krevní řady, spouští vznik leukémie. Naše poznání epigenetických vlivů je na samém počátku, je však jisté, že jde o velmi rozšířený jev, který dokáže pomáhat i škodit.
Epigenetické děje nám tak vnášejí do klasické genetiky mendelisticky dědičných znaků pěkný zmatek.
Dobrá zpráva – epigenetické děje jsou vratné
Zatímco děje genetické (poškození genu) jsou většinou děje nevratné, epigenetické děje (zmíněná metylace genů) je dějem reverzibilním. Geny lze demetylovat. Znovu se zde nabízí ono přirovnání metylových skupin k nalepené žvýkačce. Obojí na nějakou dobu přispěje k tomu aby vypínač byl sepnut, pak ale za nějakou dobu odpadnou. Sundání metylových skupin lze urychlit, a to stejným způsobem jakým došlo k jejich nalepení - změnou výživy, prožitím jiných zkušeností (místo stresu klídek), a nebo podáním syntetických účinných látek.
Epigenetika nás přesvědčuje, že chování genů je tvárnější, než jsme si kdy byli ochotni připustit. Význam znalosti genomu je tak trochu odsunut na méně významnější kolej. Tvrzení, že za daným projevem choroby je „určitě“ nějaký zmutovaný gen, se ukazuje být v řadě případů nesmyslným. Mnohdy se totiž o žádnou mutaci nebude jednat. Dramatický růst obezity, srdečních příhod, cukrovky a dalších poruch u obyvatel bohatých zemí se ukazují být ve své podstatě epigenetickými jevy, které zřejmě mají svůj původ v narušeném embryonálním vývoji.
Moshe Szyf prokázal, že mateřská péče mění v mozku potomka nastavení jeho genů. To se u něj v dospělosti projeví ovlivněním hladiny stresového hormonu v krvi.
Jako důkaz těchto tvrzení se hodí znovu zmínit pokus s obohacováním krmiva u pokusných myší, které vede k tomu, že potomci těchto myší změní barvu. Jde o to, že pokud mají březí myši v potravě dostatek čtveřice látek, kterými jsou vitamín B12, kyselina listová, cholin a betain, dojde u potomku ke změně jejich barvy. Tyto látky dokáží metylovat agouti gen (žlutá barva srsti) a potomci se rodí hnědí. Důležitější ale než to, že se potomci rodí s jinou barvou srsti je skutečnost, že současně tato změna snižuje u potomků jejich náchylnost k obezitě, diabetes a nádorovému bujení. Vyplývá to ze srovnání výskytu těchto chorob u potomků myší, které přídavek těchto látek do krmiva dáván nebyl.
Výživa není jen něco co navodí prchavé změny, které se týkají jen nás. Geny si metylaci nějakou dobu „pamatují“. Existují důkazy o tom, že nejsme ovlivněni jen tím co jíme nyní, ale i tím co jedli naši rodiče, nebo dokonce prarodiče.
Epigenetické vztahy odhaluje statistika
V zemích jako je Indie a Čína jsou doby hojnosti občas střídány hladomory s nedostatečnou výživou. Děti, které jsou v matčině těle epigenetickými mechanismy „softvérově“ naprogramovány na narození do konkrétních podmínek, a ukáže-li se že tyto podmínky jsou nakonec jiné, způsobuje to u celé jedné generace potomků pohromu.
Nemusíme však chodit až do Číny. Stačí se podívat do Finska, kde se prokázal vztah nízké porodní váhy novorozenců k náchylnosti ke koronárnímu onemocnění srdce, cukrovce, vysokému krevnímu tlaku, mozkové mrtvici a dokonce i k osteoporóze. Na velkých souborech tamní populace se ukázalo, že děti s nízkou porodní hmotností jsou od svých vypasenějších biologicky odlišní. Nemluvňata „prckové“ nemají tak hustou síť nefronů v ledvinách, jejich metabolismus je změněn, jsou mnohem méně vnímaví na hormon inzulin,... Nedostatečná výživa tahá za nitky epigenetiky i v naší staré dobré Evropě a nastavuje geny tak, že jejich nositelé reagují, po opuštění matčina lůna, na vnější podmínky odlišně.
Představa, že nemoci srdce jsou jen o našem chování ve středním věku je pasé. Přibývají důkazy, že na našem zdravotním stavu se velkou měrou podílí to, co nemůžeme sami ovlivnit, je to chování našich rodičů. Vlastně to není žádný alibismus když prohlásíme, že za hodně špatných věcí na nás nemůžememy ale naši rodiče, a že že nám to způsobili tím jak se chovali a v jakých podmínkách žili. A chybu neuděláme, když toto tvrzení rozšíříme i o rodiče jejich rodičů.
odkaz |
 |
|
2
|
|
|
1. Scarlette 30.08.2018, 01:59
Když je na schodišťovém světle nastaven časový spínač na krátký interval, pomáháme si v nouzi žvýkačkou, ta na určitou dobu podrží tlačítko vypínače v poloze sepnuto...
Naše těla to s geny dělají podobně. Řeč je o epigenetice.
pigenetika je poměrně nový obor, zabývá se změnou chování našich genů, a také tím, jak se geny mění následkem chování nás samotných. Jako učebnicový příklad fungování epigenetiky lze zmínit odpírání krmiva potkaní matce. Když to uděláme, matka změ...
▲
30.08.2018, 02:48
|
v kocke, - genetika je o tom ze dedime povahove/fyzicke crty, (ne) preddispozicie na rozne choroby, talent ( napr, ak sa rodicom narodi hudobne nadane dieta pritom sami nedisponuju hudobnym sluchom) a etc. ale epigenetika dokazuje ze sme schopni zdedit aj "skusenosti" , keby sme sa v tom rypali hlbsie, dalo by sa povedat ze dedime "stav mysle" . tym padom asi aj hostilitu, antisocialne spravanie alebo naopak pozitivne vnemi .
|
|
|
18
|
|
|
2. Scarlette 30.08.2018, 02:48
v kocke, - genetika je o tom ze dedime povahove/fyzicke crty, (ne) preddispozicie na rozne choroby, talent ( napr, ak sa rodicom narodi hudobne nadane dieta pritom sami nedisponuju hudobnym sluchom) a etc. ale epigenetika dokazuje ze sme schopni zdedit aj "skusenosti" , keby sme sa v tom rypali hlbsie, dalo by sa povedat ze dedime "stav mysle" . tym padom asi aj hostilitu, antisocialne spravanie alebo naopak pozitivne vnemi .
▲
30.08.2018, 15:01
|
Citát: "Dobrá zpráva – epigenetické děje jsou vratné... epigenetické děje (zmíněná metylace genů) je dějem reverzibilním. Geny lze demetylovat. Znovu se zde nabízí ono přirovnání metylových skupin k nalepené žvýkačce. Obojí na nějakou dobu přispěje k tomu aby vypínač byl sepnut, pak ale za nějakou dobu odpadnou. Sundání metylových skupin lze urychlit, a to stejným způsobem jakým došlo k jejich nalepení - změnou výživy, prožitím jiných zkušeností (místo stresu klídek)... Je nasnadě, že bude jen na nás lidech co si z této pandořiny skříňky vybereme. Doufejme, že to budou jen ty lepší věci. Třeba náprava špatne nastavených genů u sirotků, týraných dětí..."
Odpoveď: Áno epigenetika je reverzibilná, vratná a premenlivá, to znamená, že správanie daného človeka, spôsob jeho života a prostredie ovplyvňuje a mení aj epigenetické znaky prenesené z jeho rodičov. Napr. výživa v tom má úlohu. V tomto zmysle teda človek má svoj život do určitej miery vo vlastných rukách. Dokazujú to i niektoré vedecké výskumy, že napr. určitý dlhodobejší spôsob stravovania má výrazný vplyv - kladný alebo záporný - na zdravotný stav, cukrovku a pod.
Citát: "genetika je o tom ze dedime povahove/fyzicke crty... talent..."
Odpoveď: Povahu má v podstate každý vlastnú, každý má svoje "ja", "osobnosť" (psychologicky). Napokon po kom by mala byť zdedená povaha určitého človeka: po jeho 1) otcovi, 2) matke, 3) dedovi, 4) babke...? 🙂 Každý človek je telesne i duševne jedinečný. Dokonca aj jednovaječné dvojičky sú duševne odlišné, každé má svoju mysel a paradoxne do istej miery sa odlišujú i výzorom. Samozrejme biologické telo je výsledkom kríženia biologického otca a matky, plus je tam vplyv aj starých rodičov z jednej a druhej strany. Ale deti počas života od útleho detstva "preberajú" od rodičov ich charakterové vlastnosti alebo vzorce správania, sú pod ich vplyvom a stotožňujú sa nevedome s nimi ako so svojimi vzormi. Či už v dobrom alebo zlom. Napr. otec dáva tvrdšiu výchovu a matka jemnejšiu. To je teda súčasť vplyvu prostredia (výchova), nie genetiky rodičov, ale akiste aj tá genetika má do určitej miery vplyv na deti. Navyše niektoré charakterové vlastnosti sú kvázi všeobecné, takže deti z jednej rodiny môžu mať vlastnosti podobné iným rodičom z inej rodiny 🙂 Niečo teda robí prostredie, niečo genetika, niečo vlastné "ja".
Talent ťažko povedať, odkial pochádza, tým skôr ak rodičia nemali taký talent ako dieťa. To je skoro ako odpovedať na základné filozofické otázky bytia 🙂 Hovorí sa napr., že talent je "dar od Boha", ale každopádne sa to nedá predbežne s istotou zistiť, pretože niektoré otázky sú pomaly na úrovni základných filozofických otázok, na ktoré je viac možných odpovedí.
Citát: "epigenetika dokazuje ze sme schopni zdedit aj "skusenosti" , keby sme sa v tom rypali hlbsie, dalo by sa povedat ze dedime "stav mysle". tym padom asi aj hostilitu, antisocialne spravanie alebo naopak pozitivne vnemi."
Odpoveď: Iba ak dôsledky skúseností predkov môžeme "dediť". Skúsenosť je individuálna vec, každý ju prežíva po svojom. Ale jej dôsledky pri opakovaných skúsenostiach sa asi môžu preniesť epigeneticky. Čo sa týka "stavu mysle", neviem, do akej miery sa vplyv naň môže prenášať epigeneticky. Stavom mysle sa zaoberá napr. psychológia, ale aj psychosomatika a neuroplasticita mozgu - tá hovorí, že človek stav svojho mozgu môže meniť počas celého života. Čiže opäť niečo, čo má do určitej miery človek vo svojich rukách. Psychológia (napr. E. Fromm, 1947) zistila, že človek môže meniť svoj charakter do určitej miery aj v dospelosti, novými zážitkami, skúsenosťami a pod. Samozrejme, "ja" zostáva to isté, ale niektoré jeho prejavy a charakterové vlastnosti sa môžu meniť, dokonca nahradiť inými. Existuje aj pojem sebavýchova odkaz Takže ani hostilita a antisociálne správanie nemusia byť celoživotným osudom daného jednotlivca. Niečo záleží na svetonázore a ten sa môže zmeniť počas života, napr. obrátený ateista. Alebo buddhizmus hovorí o osemdielnej strednej ceste, ktorá vedie k odstráneniu žiadostivosti, nadobudnutiu určitého pokoja a pod. Ale je to "cesta", teda dlhodobejšia (až celoživotná) práca. Podla príbehu o Buddhovi bol on párkrát pokúšaný Márom, ktorého možno prirovnať ku kresťanskému Diablovi Satanovi. Ale Buddhu nezviedol. Podobne Ježiš bol pokúšaný na púšti Diablom a tiež mu nepodľahol. Spomínam to tu preto, že s tou mysľou a jej dobrými či zlými stavmi to má celé viac rovín, nedá sa patrične vystihnúť len jednou vecou, napr. epigenetikou |
 |
|
19
|
|
|
18. Krištof 30.08.2018, 15:01
Citát: "Dobrá zpráva – epigenetické děje jsou vratné... epigenetické děje (zmíněná metylace genů) je dějem reverzibilním. Geny lze demetylovat. Znovu se zde nabízí ono přirovnání metylových skupin k nalepené žvýkačce. Obojí na nějakou dobu přispěje k tomu aby vypínač byl sepnut, pak ale za nějakou dobu odpadnou. Sundání metylových skupin lze urychlit, a to stejným způsobem jakým došlo k jejich nalepení - změnou výživy, prožitím jiných zkušeností (místo stresu klídek)... Je nasnadě, že bude jen n...
▲
30.08.2018, 15:28
|
18. dakujem za reakciu, dakujem ze si sa zapojil 🙂 tym sa mysli ( skusenosti) prave tie traumy, ziale, hlad atp. epigenetika sa opiera ze geny mozeme menit uz za zivota , to je ta dobra sprava 🙂
|
|
|
20
|
|
|
18. Krištof 30.08.2018, 15:01
Citát: "Dobrá zpráva – epigenetické děje jsou vratné... epigenetické děje (zmíněná metylace genů) je dějem reverzibilním. Geny lze demetylovat. Znovu se zde nabízí ono přirovnání metylových skupin k nalepené žvýkačce. Obojí na nějakou dobu přispěje k tomu aby vypínač byl sepnut, pak ale za nějakou dobu odpadnou. Sundání metylových skupin lze urychlit, a to stejným způsobem jakým došlo k jejich nalepení - změnou výživy, prožitím jiných zkušeností (místo stresu klídek)... Je nasnadě, že bude jen n...
▲
01.09.2018, 02:36
|
|
21
|
|
|
20. Scarlette 01.09.2018, 02:36
18. co povies ? https://www.interez.sk/dvojicky-jim-jim
▲
01.09.2018, 14:29
|
20. Na tej fotke vyzerajú tí dvaja muži odlišne, veľmi sa na seba nepodobajú. Skôr by som veril týmto prípadom zo života:
"Totálne rozdielne dvojičky. Ahojte dvojmatky aj vase dvojicky su totalne povahovo odlisne?"
1. "keďže s nimi trávim veľmi veľa času, môžem potvrdiť, že tie naše, majú teda povahu každá úplne inú. Prejavuje sa to pri hre, spaní, jedení... vlastne pri všetkom."
2. "My mame rozdielne nase dvojicky - vyzorom, povahou, stavbou tela.... Jedna modrooká, druha hnedooka Jedna blondinka, druha brunetka Su krasne, uzasne, kazda samostatna"
3. "samozrejme, každý je osobnosť, každý má svoj názor a svoju hlavu. Len umenie je koľkokrát sa "prebojovať" cez tie dve tvrdé hlavy :-| a na každého platí iné. To je normálne a tak to má byť."
4. "Su to dve rozlisne osoby, nikdy by si sa nepytala ci starsi a mladsi surodenec maju rovnake povahy, alebo rovnako vyzeraju...."
5. "Ja si myslim, ze asi vsetky ti odpovedia, ze ano. To sa asi malo stane, ze su rovnaki. Nasi su rozdielni este aj vyzorom. Niektori ludia by ich ani ako surodencov nevideli, nieto este dvojcata. A este su chlap a baba. A ja som za to rada. Nemame problem s riesenim identity"
6. "povahovo, vyzorovo, zalubami... vsetkym. Jedine, co maju spolocne, su rodicia. od narodenia boli taky. Rozdielne sa zacali pretacat, sediet, chodit.. teraz v skole mala v pohode cita, rata. Syn zas krajsie pise a je trpezlivejsi...."
7. "Ja mam jednovajky [jednovaječné dvojičky] a tiez su ine"
8. "jednovajecne povahovo ine"
9. "Ano, absolutne rozdielni su chalani"
odkaz
"Pri dospievaní sa však stále viac diferencujú a nie je výnimočné, že si zvolia odlišné štúdium a následne aj kariéru. ...
Sme dvojvaječné dvojičky, takže sme úplne rozdielni, ani ľudia nemajú problém nás rozlíšiť, ja som o hlavu vyšší ako brat a odlišujeme sa aj povahou. Som flegmatik a brat je cholerik," hovorí Peter. ...
Tieto dvojičky nemusia spájať ani záľuby, ak to tak je, môže to skôr vyplývať z prostredia, v ktorom vyrastali." [Mimochodom podobné záujmy majú aj ľudia, ktorí nie sú príbuzní, sú z iných rodín.]
"Ani podľa nej ich nespájali rovnaké vlastnosti, azda okrem nedôverčivosti... Paľo je do maminej rodiny, je komunikatívnejší a maximalista. Ide tvrdo za svojím cieľom a neúspech ho vie niekedy vyviesť z rovnováhy. Peťo je do otcovej rodiny, je introvert a v lodi niekedy bútľavá vŕba. ...
Zhruba u dvoch tretín z nich sa vytvorí deľba rolí. Znamená to, že jedno, dominantnejšie, sa stáva hovorcom celého páru a druhé dvojča má na starosti iné oblasti," hovorí Švancara...
Siamské dvojičky Andrejku a Lucku Tóthové spoľahlivo rozlíši najmä mama, pozná ich aj podľa hlasu, ostatní ich rozlišujú podľa toho, že Andrejka píše pravou a Lucka ľavou rukou a je aj trochu vyššia. ... sestry Tóthové nemajú absolútne zhodné povahy... Obe dievčatá chodia na klavír, a kým Andrejke to zatiaľ stačí, Lucia by stále skúšala niečo nové, chodí aj na angličtinu, počítačový krúžok a ľudové tance. Chcú sa na seba podobať a von chodia rady v rovnakom oblečení, aj keď Andrejke by sa páčilo, keby bolo zelené a modré a Lucke zase ružové a červené.
Dvojičky Tóthové oddelil od seba profesor Jaroslav Siman z Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave. "Sú svojimi zrkadlovými obrazmi a sú si podobné fyzicky, no nervový systém a psychiku majú každá inú..."
odkaz |
|
|
22
|
|
|
21. Krištof 01.09.2018, 14:29
20. Na tej fotke vyzerajú tí dvaja muži odlišne, veľmi sa na seba nepodobajú. Skôr by som veril týmto prípadom zo života:
"Totálne rozdielne dvojičky. Ahojte dvojmatky aj vase dvojicky su totalne povahovo odlisne?"
1. "keďže s nimi trávim veľmi veľa času, môžem potvrdiť, že tie naše, majú teda povahu každá úplne inú. Prejavuje sa to pri hre, spaní, jedení... vlastne pri všetkom."
2. "My mame rozdielne nase dvojicky - vyzorom, povahou, stavbou tela.... Jedna modrooká, d...
▲
01.09.2018, 14:32
|
ale kristof ved to docitaj , Ukázalo sa, že v ranom veku sú dvojčatá epigeneticky takmer identické, kým významné rozdielnosti sa ukážu až vo vyššom veku. Väčšie rozdiely sú medzi dvojčatami, ktoré spolu strávili menej času.
 |
|
|
3
|
mna v tejto civilizacii tyraju peniaze a moje socialne spravanie menia aj ludia, ktorych tiez tyraju peniaze, takze epigenetika dedi aj skusenosti z hlbky penazenky a podla toho nastavenej mysle
|
|
|
4
|
Scarlette- ako vždy spamované a dlhé. Celé je to o deformáci a následnom výbere pri rýchlej zmene prostredia V takom prípade živočíšna druh ktorý sa neprispôsobí vymiera a naopak iným sa otvára cesta k vrcholu. Ale toto je už 200 rokov stará úvahy o vývoji druhov a platí to i pre človeka.
|
 |
|
5
|
|
|
4. havran 30.08.2018, 09:34
Scarlette- ako vždy spamované a dlhé. Celé je to o deformáci a následnom výbere pri rýchlej zmene prostredia V takom prípade živočíšna druh ktorý sa neprispôsobí vymiera a naopak iným sa otvára cesta k vrcholu. Ale toto je už 200 rokov stará úvahy o vývoji druhov a platí to i pre človeka.
▲
30.08.2018, 10:12
|
Ale zas na druhej strane, dá sa to brať aj pozitivisticky, ako informácia.
Napríklad o tom, že na začiatku ľudia odpozorujú a popíšu zákony genetiky, ktoré už už samy osebe sú trochu všeobecné a voči budúcnosti vlastne iba štatistické, potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch, ale zistia, že to tak celkom úplne nefunguje, tak nájdu epigenetiku, ktorá môže genetickú informáciu zmeniť, takže pohľad do budúcnosti je ešte viac rozmazaný.
Ale napriek tomu z toho vychádza krásny morálny záver:
Správajte sa morálne a tak aj vaše deti budú mať nadanie byť morálnymi.
Správajte sa zákerne a tak aj vaše deti budú mať nadanie byť zákernými.
|
 |
|
8
|
|
|
5. -era- 30.08.2018, 10:12
Ale zas na druhej strane, dá sa to brať aj pozitivisticky, ako informácia.
Napríklad o tom, že na začiatku ľudia odpozorujú a popíšu zákony genetiky, ktoré už už samy osebe sú trochu všeobecné a voči budúcnosti vlastne iba štatistické, potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch, ale zistia, že to tak celkom úplne nefunguje, tak nájdu epigenetiku, ktorá môže genetickú informáciu zmeniť, takže pohľad do budúcnosti je ešte viac rozm...
▲
30.08.2018, 12:37
|
5. -era- tak zase nie. napr. potomstvu u ludi ktori prezili holokaust sa dokazal zvyseny kortizol ( stresovy hormon) v krvi . to nema nic s moralkou. jedine ze svojim spravanim inemu ublizis tak ze mu sposobis zivotnu traumu 🙂
|
|
|
16
|
|
|
8. Scarlette 30.08.2018, 12:37
5. -era- tak zase nie. napr. potomstvu u ludi ktori prezili holokaust sa dokazal zvyseny kortizol ( stresovy hormon) v krvi . to nema nic s moralkou. jedine ze svojim spravanim inemu ublizis tak ze mu sposobis zivotnu traumu 🙂
▲
30.08.2018, 14:26
|
A čo má kortizol v krvi s epigenetikou?
|
|
|
17
|
|
|
16. -era- 30.08.2018, 14:26
A čo má kortizol v krvi s epigenetikou?
▲
30.08.2018, 14:51
|
16. vsetko 🙂 radim si precitat clanok
|
|
|
23
|
|
|
5. -era- 30.08.2018, 10:12
Ale zas na druhej strane, dá sa to brať aj pozitivisticky, ako informácia.
Napríklad o tom, že na začiatku ľudia odpozorujú a popíšu zákony genetiky, ktoré už už samy osebe sú trochu všeobecné a voči budúcnosti vlastne iba štatistické, potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch, ale zistia, že to tak celkom úplne nefunguje, tak nájdu epigenetiku, ktorá môže genetickú informáciu zmeniť, takže pohľad do budúcnosti je ešte viac rozm...
▲
02.09.2018, 14:36
|
-era-, opát Gregor Johann Mendel, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... pri svojich objavoch boli vedení materialistickým svetonázorom? ... čelní predstavitelia kreacionizmu Michael J. Behe Ph.D. ; Jonathan Wells, Ph.D.; ... ale aj Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... si vybrali molekulárnu biológiu /podobné vedecké odbory... / vedení materialistickým svetonázorom? ... Mikuláša Kopernika, Johannesa Keplera, Isaaca Newtona... Alberta Einsteina, Nielsa Bohra... k ich objavom ich viedol materialistický svetonázor? 
Keď Janko Penky z Malužinej objavoval kvôli tomu, aby sa zapáčil Mare Bečkovej... nejaký génius z humanitárnych dôvodov, či svätec ku sláve Božej... čo to vypovedá o pravdivosti, nepravdivosti, prelomovosti, „hodnote“ ich objavov? Ak nejaký objav, teória, argumenty, názor... protirečí prijatej viere – je pritom jedno, či antropozofickej, katolíckej, jehovistickej... teistickej, ale aj ateistickej, alebo politickému presvedčeniu – poniektorí začnú poukazovať na autorov, poukazovať i na často vymyslené dôvody, ktoré ich viedli k objavom /teórii, argumentom, názorom.../ nelogicky si mysliac, že týmto spôsobom spochybnili, či dokonca ich vyvrátili ... potvrdzujú však „len“ oprávnenosť výroku: "Viera znamená nechcieť vedieť, čo je pravda." / Friedrich Nietzsche/
 |
 |
|
25
|
|
|
23. J.Tull 02.09.2018, 14:36
-era-, opát Gregor Johann Mendel, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... pri svojich objavoch boli vedení materialistickým svetonázorom? ... čelní predstavitelia kreacionizmu Michael J. Behe Ph.D. ; Jonathan Wells, Ph.D.; ... ale aj Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... si vybrali molekulárnu biológiu /podobné vedecké odbory... / vedení materialistickým svetonázorom?...
▲
02.09.2018, 14:51
|
23. O čom ty?
K materialistickému svetonázoru som napísal iba túto vetu:
potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch
Tak prosím nešermuj s tým "materialistickým svetonázorom" ako keby som ho použil tam, kde ho ty zneužívaš vo svojich útokoch.
🙂
|
|
|
26
|
|
|
25. -era- 02.09.2018, 14:51
23. O čom ty?
K materialistickému svetonázoru som napísal iba túto vetu:
potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch
Tak prosím nešermuj s tým "materialistickým svetonázorom" ako keby som ho použil tam, kde ho ty zneužívaš vo svojich útokoch.
🙂
▲
02.09.2018, 15:13
|
-era-, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... boli tí, ktorí, vyjadrím sa Tvojimi slovami /DNA, gény nie sú nositeľmi zákonov... /, "hľadali nositeľov týchto zákonov"...
Ak tvrdíš, že vedci-genetici hľadajúci v genetike, sú vedení materialistickým svetonázorom, potom je, podľa mňa, namieste i otázka, či to platí aj o ostatných vedcoch, ktorí pri svojich objavoch nepotrebovali do nich "zahrňovať boha"...
Okrem toho, nie je pravdou, že sa často odvolávaš pri reakciách na vedecké teórie na materialistický svetonázor... ergo šermuješ ním...?
|
|
|
27
|
|
|
26. J.Tull 02.09.2018, 15:13
-era-, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... boli tí, ktorí, vyjadrím sa Tvojimi slovami /DNA, gény nie sú nositeľmi zákonov... /, "hľadali nositeľov týchto zákonov"...
Ak tvrdíš, že vedci-genetici hľadajúci v genetike, sú vedení materialistickým svetonázorom, potom je, podľa mňa, namieste i otázka, či to platí aj o ostatných vedcoch, ktorí pri svojich objavoch nepotrebovali do nich "zahrňovať boha"...
Okrem...
▲
02.09.2018, 15:35
|
Samozrejme. Všetci čo tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote, sú materialistami.
Nemusia seba sami tak označovať.
|
|
|
28
|
|
|
27. -era- 02.09.2018, 15:35
Samozrejme. Všetci čo tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote, sú materialistami.
Nemusia seba sami tak označovať.
▲
02.09.2018, 15:52
|
-era-, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... Mikuláš Kopernik, Johannes Kepler, Isaac Newton... Albert Einstein, Niels Bohr... tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote?
Napríklad, je množstvo vedcov genetikov, ktorí i v genetike vidia dielo Boha... dokonca v tom, ako to v molekulárnej biológii, v "zázračnosti" toho, ako to funguje, vidia dôkaz existencie Boha... to sú materialisti, sú vedení materialistickým svetonázorom?
Alebo sú takí, ktorí sa dali na vedeckú dráhu z humanitárnych dôvodov, podobne ako sa stal napr. Albert Schweitzer lekárom... a pod. ...svoje životy venujú výskumu s cieľom znižovať, odstraňovať utrpenie... to sú všetko materialisti?
A nech sú medzi nimi i ateisti, sú vari pri tom vedení materialistickým svetonázorom?
|
|
|
30
|
|
|
28. J.Tull 02.09.2018, 15:52
-era-, diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... Mikuláš Kopernik, Johannes Kepler, Isaac Newton... Albert Einstein, Niels Bohr... tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote?
Napríklad, je množstvo vedcov genetikov, ktorí i v genetike vidia dielo Boha... dokonca v tom, ako to v molekulárnej biológii, v "zázračnosti" toho, ako to fun...
▲
02.09.2018, 16:04
|
28. AK vidia v hmote PRÍČINY, POTOM sú materialistami.
"potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch"
Tí, čo veria, že našli NOSITEĽOV ZÁKONOV v génoch, sú bezpochyby materialistami. Môžu kludne v nedeľu chodiť do kostola.
Áno, materialisti vedia byť obetaví. Vedia sa oduševniť za ideál a vedia znižovať utrpenie, vedia odstraňovať nejaké konkrétne utrpenie, prečo nie? To, že neuznávajú duchovné príčiny neznamená, že nedokážu občas múdro narábať s hmotnými faktormi.
|
|
|
31
|
|
|
30. -era- 02.09.2018, 16:04
28. AK vidia v hmote PRÍČINY, POTOM sú materialistami.
"potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch"
Tí, čo veria, že našli NOSITEĽOV ZÁKONOV v génoch, sú bezpochyby materialistami. Môžu kludne v nedeľu chodiť do kostola.
Áno, materialisti vedia byť obetaví. Vedia sa oduševniť za ideál a vedia znižovať utrpenie, vedia odstraňovať nejaké konkrétne utrpenie, prečo nie? To, že neuznávajú duchovné príčiny neznam...
▲
02.09.2018, 18:00
|
-era-, zopakujem: "diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... Mikuláš Kopernik, Johannes Kepler, Isaac Newton... Albert Einstein, Niels Bohr... tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote? "
To, že "vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch" je Tvoje tvrdenie... DNA, gény, nie sú nositeľmi žiadnych zákonov /ani pre ateistov... /, sú nositeľmi "informácií"... "zákony", respektíve to, že DNA, gény, sú nositeľmi "informácii" mohol pokojne stanoviť "boh" zákonom, určiť, byť príčinou toho, ako to funguje... takto, alebo nejako podobne, tomu mnohí veria, podľa Teba sú však materialisti...
Čím ďalej, tým viac mám dojem, že podľa Teba, nematerialistami sú len "antropozofovia"
Aj tých materialistov, ktorí vedia byť obetaví, vedia sa oduševniť za ideál a vedia znižovať utrpenie, vedia odstraňovať nejaké konkrétne utrpenie, aj tých k tomu vedie ich materialistický svetonázor... 
|
|
|
32
|
|
|
31. J.Tull 02.09.2018, 18:00
-era-, zopakujem: "diakon Hugo de Vries, sir Ronald Aylmer Fisher aktívny člen anglikánskej cirkvi, kvaker Frederick Sanger... Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc.; rímskokatolícky kňaz, teológ P. Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D... Mikuláš Kopernik, Johannes Kepler, Isaac Newton... Albert Einstein, Niels Bohr... tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote? "
To, že "vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch" je Tvoje tvrdenie... DNA, gény, nie sú n...
▲
02.09.2018, 18:07
|
Vieš čo? Nemyslím si, že aj tých materialistov, ktorí vedia byť obetaví, vedia sa oduševniť za ideál a vedia znižovať utrpenie, vedia odstraňovať nejaké konkrétne utrpenie, aj tých k tomu vedie ich materialistický svetonázor.
Fakt si to nemyslím. Takže o čom mala byť táto tvoja veta? Provokácia? Aby reč nestála? Alebo je to tvoj názor?
|
|
|
33
|
|
|
32. -era- 02.09.2018, 18:07
Vieš čo? Nemyslím si, že aj tých materialistov, ktorí vedia byť obetaví, vedia sa oduševniť za ideál a vedia znižovať utrpenie, vedia odstraňovať nejaké konkrétne utrpenie, aj tých k tomu vedie ich materialistický svetonázor.
Fakt si to nemyslím. Takže o čom mala byť táto tvoja veta? Provokácia? Aby reč nestála? Alebo je to tvoj názor?
▲
02.09.2018, 18:52
|
-era-, ospravedlňujem sa... zabudol som na otáznik
Ak ich k tomu nevedie materialistický svetonázor, potom prečo by mal hľadajúcich "nositeľov týchto zákonov" /už som písal, nenachádzajú nositeľov zákonov, ale nositeľov "informácii", "kódov"... / ktorí ich nájdu v DNA, v génoch, viesť materialistický svetonázor a nie povedzme i humanitárne dôvody? ... alebo hocijaké iné - radosť z bádania, objavovania nového, jednoducho našli v tejto práci zaľúbenie, možnosť sebarealizácie... prečo by nemohli skúmať, hľadať, objavovať, nie pre vlastnú slávu, ale pre slávu božiu? |
|
|
29
|
|
|
27. -era- 02.09.2018, 15:35
Samozrejme. Všetci čo tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote, sú materialistami.
Nemusia seba sami tak označovať.
▲
02.09.2018, 16:00
|
-era-, The custom of making abstract dogmatic assertions is not, certainly, derived from the teaching of Jesus, but has been a widespread weakness among religious teachers in subsequent centuries. I do not think that the word for the Christian virtue of faith should be prostituted to mean the credulous acceptance of all such piously intended assertions. Much self-deception in the young believer is needed to convince himself that he knows that of which in reality he knows himself to be ignorant. That surely is hypocrisy, against which we have been most cons****ously warned.
Sir Ronald Aylmer Fisher
|
|
|
34
|
|
|
27. -era- 02.09.2018, 15:35
Samozrejme. Všetci čo tvrdia, že príčiny spočívajú v hmote, sú materialistami.
Nemusia seba sami tak označovať.
▲
03.09.2018, 11:36
|
-era-, nedá mi, budem zlý... snáď motyka vystrelí a porozumieš... Materialisti nie sú tí, ktorí sa sami označujú za materialistov, ale Tí, ktorých takto označíš Ty...
Príklad:
Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc. je materialista, lebo sa špecializuje na:
Fyzikální biochemie, struktura genetického materiálu, molekulární onkologie, chemická reaktivita nukleových kyselin, elektrochemie biomakromolekul, interakce DNA s bílkovinami, struktura DNA v roztocích, na površích a v buňkách, vztahy mezi strukturou a funkcí DNA. Ještě jako student (vědecký aspirant) ukázal, že DNA může při interakci s elektrodami přijímat nebo odevzdávat elektrony a že elektrochemické signály reflektují změny ve struktuře DNA. Svými pracemi [např EP, Nature 188 (1960) 656], založil v 60. letech 20. století novou oblast vědy, která se nyní bouřlivě rozvíjí (elektrochemie nukleových kyselin, v posledních 5 letech ~700–800 prací/rok). odkaz
Je materialista a to napriek tomu, že vo všetkých oblastiach, ktorým sa venuje, vidí inteligentný plán Stvoriteľa, ako to dokazuje aj v tejto časti „Tančiacich skál“? odkaz
Podľa mňa, materialisti sú tí, ktorí tvrdia, že hmota je svojou vlastnou príčinou a funguje bez akéhokoľvek plánu, či zásahov niečoho, čo je mimo nej...
Samozrejme môžeš ľudí označovať za materialistov podľa vlastných kritérií... môžeš im prisudzovať i vymýšľať materialistické zásady, určovať materialistický svetonázor, obsahy pojmov a pod. ... prípadne, bez potreby overiť, bez potreby poznatkov /o teóriách, názoroch, zásadách... ich autorov, zástancov/ nekriticky veriť kritériám, vymysleným zásadám, obsahom pojmov a pod.... kohokoľvek...
|
|
|
35
|
|
|
34. J.Tull 03.09.2018, 11:36
-era-, nedá mi, budem zlý... snáď motyka vystrelí a porozumieš... Materialisti nie sú tí, ktorí sa sami označujú za materialistov, ale Tí, ktorých takto označíš Ty...
Príklad:
Prof. RNDr. Emil Paleček, DrSc. je materialista, lebo sa špecializuje na:
Fyzikální biochemie, struktura genetického materiálu, molekulární onkologie, chemická reaktivita nukleových kyselin, elektrochemie biomakromolekul, interakce DNA s bílkovinami, struktura DNA v roztocích, na površích a v buňkách, vzt...
▲
03.09.2018, 11:56
|
|
36
|
|
|
35. -era- 03.09.2018, 11:56
Tull, čo odo mňa chceš?
▲
04.09.2018, 10:26
|
-era-, poznáš moje myslenie lepšie ako ja ... názory, zásady... druhých, i to, čo ich k nim viedlo... vieš kto do akej škatuľky patrí... podobne to vieš aj o vedeckých teóriách... napríklad o genetike vieš, že na začiatku boli popísané zákony genetiky, že sú voči budúcnosti iba štatistické... že vedci vedení materialistickým svetonázorom nositeľov týchto zákonov našli v DNA, génoch, pričom zistili, že to celkom úplne nefunguje, tak nájdu epigenetiku...
Vieš nielen toto všetko a nevieš čo od Teba chcem?
|
|
|
24
|
|
|
5. -era- 30.08.2018, 10:12
Ale zas na druhej strane, dá sa to brať aj pozitivisticky, ako informácia.
Napríklad o tom, že na začiatku ľudia odpozorujú a popíšu zákony genetiky, ktoré už už samy osebe sú trochu všeobecné a voči budúcnosti vlastne iba štatistické, potom, vedení materialistickým svetonázorom, hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch, ale zistia, že to tak celkom úplne nefunguje, tak nájdu epigenetiku, ktorá môže genetickú informáciu zmeniť, takže pohľad do budúcnosti je ešte viac rozm...
▲
02.09.2018, 14:39
|
-era-,... na začiatku ľudia odpozorujú a popíšu zákony genetiky? Ktorí ľudia? Na začiatku Gregor Johann Mendel objavil zákony DEDIČNOSTI. Svojimi konkrétnymi experimentmi s hrachom prišiel ku konkrétnym výsledkom, ktoré platia všeobecne. Rozpoznal, že „znaky“ /farba kvetu, farba a tvar semena, farba a tvar struku, poloha kvetu, dĺžka stonky/, ktoré Mendel pomenoval faktormi, sa prenášajú na potomstvo párovými prvkami a to z generácie na generáciu s matematickou pravidelnosťou... Neskôr, ďalšími experimentmi, predovšetkým s „vínnymi muškami“, sa zistilo, že jednotlivé „znaky“ sú určené, zapísané v génoch, ktoré sú uložené v chromozómoch.
Píšeš, „hľadajú nositeľov týchto zákonov a nájdu ich v DNA, v génoch, ale zistia, že to tak celkom úplne nefunguje“. Čo nefunguje? Nik nič nefungujúce v tomto smere nezistil. Po objave štruktúry DNA bolo možné „čítať“ genóm. Hľadať, ktorý gén je za čo zodpovedný /pričom v prevažnej miere ide o kombináciu viacerých génov... /, ako aj nachádzať detailnejšie vysvetlenia... objaviť gény „vypínače/zapínače“ stavebných génov – epigenetiku... a mnoho iných súvislostí... napríklad i dedičné choroby. Je možné veriť, odvolávať sa na karmu, že /dedičná/ Huntingtonova choroba, ktorá spôsobuje v neskoršom veku demenciu, či daný druh rakoviny... je spôsobená predchádzajúcim nemorálnym životom postihnutého... alebo vyhľadať poškodený gén, ktorý ho spôsobuje a nájsť spôsoby ako ho opraviť, nájsť vhodnú génovú terapiu, čo sa v poslednej dobe aj stále viac darí ...
|
|
|
9
|
|
|
4. havran 30.08.2018, 09:34
Scarlette- ako vždy spamované a dlhé. Celé je to o deformáci a následnom výbere pri rýchlej zmene prostredia V takom prípade živočíšna druh ktorý sa neprispôsobí vymiera a naopak iným sa otvára cesta k vrcholu. Ale toto je už 200 rokov stará úvahy o vývoji druhov a platí to i pre človeka.
▲
30.08.2018, 12:38
|
4. a ty zas o com ? mimo misu 🙂
|
|
|
6
|
genetika v civilizaciach, kde mysel nie je tyrana nielen peniazmi a zije vo svetonazore s moralnymi najvyssimi zakonmi je svet prisposobeny k rastu, pamat bez degradacii a DNA bez patologickych mutacii, pretoze mysel je nad hmotu
odkaz
tu je mysel nastavena na financny biznis a na prezitie vo financnom svete, kde peniaze su viac ako priroda, ako zivot a viac ako laska k svojmu druhu, viac ako ochrana DNA a zuslachotvanie genov
civilizacia jednoznacne je na listine samovyhubenia |
|
|
7
|
civilizacia na zemi nie je prizemna a nie je barbarska
civilizacia na zemi je spata so samovyhubenim, pretoze je paraziticka
|
|
|
10
|
Plne s tým súhlasím, ľudia dedia hlavne povahu po svojich rodičoch prarodičoch.
Ked otec alebo matka strávila určitý čas života vo väzení, pravdepodobne bude aj ich dieťa......poznám X takých prípadov.......a nie nadarmo sa vraví " aká matka taká Katka, alebo aký otec taký syn.
|
 |
|
11
|
|
|
10. panoramix 30.08.2018, 13:09
Plne s tým súhlasím, ľudia dedia hlavne povahu po svojich rodičoch prarodičoch.
Ked otec alebo matka strávila určitý čas života vo väzení, pravdepodobne bude aj ich dieťa......poznám X takých prípadov.......a nie nadarmo sa vraví " aká matka taká Katka, alebo aký otec taký syn.
▲
30.08.2018, 13:12
|
10. no to je ta genetika 🙂
|
|
|
12
|
|
|
11. Scarlette 30.08.2018, 13:12
10. no to je ta genetika 🙂
▲
30.08.2018, 13:13
|
to je jedno  |
|
|
13
|
|
|
12. panoramix 30.08.2018, 13:13
to je jedno
▲
30.08.2018, 13:14
|
|
14
|
panoramix len ty si ich zdedil po morčati
|
 |
|
15
|
|
|
14. Osvietený 30.08.2018, 13:18
panoramix len ty si ich zdedil po morčati
▲
30.08.2018, 13:30
|
14. prestante vy dvaja 🙂 ale namiesto hnusneho psa si vrazil hnusne morca
|
|
|
82
|
PROBLÉM TĚLO-MYSL ANEB FYZIKÁLNÍ TEORIE VĚDOMÍ
Vztahem těla a mysli se zabývali také mnozí psychologové, zejména Carl G. Jung společně s fyzikem Wolfangem Paulim (Stríženec, 2011). Mezi další významné odborníky zabývající se vědomím patří Bernard Baars, David Chalmers (autor tzv. tvrdého problému vědomí), Paul Churchlandovi, Daniel Dennet, Francis Crick, Bejnamin Libet a John Searle (dle Koukolík, 2002).
S rozvojem kvantové fyziky, která popisuje realitu přesněji, než klasická fyzika, se rozšířily i snahy aplikovat kvantovou fyziku na objasnění některých biologických a psychologických jevů. V biologii se třeba dneska již běžně pracuje s hypotézou kvantového výlevu neurotransmitteru, kterou vytvořil Fatt a Katz (Nicholls, Martin, Wallace & Fuchs, 2013). Tato hypotéza se však nesnaží vysvětlit vědomí Wolfangem Paulim (Stríženec, 2011). Mezi další významné odborníky zabývající se vědomím patří Bernard Baars, David Chalmers (autor tzv. tvrdého problému vědomí), Paul Churchlandovi, Daniel Dennet, Francis Crick, Bejnamin Libet a John Searle (dle Koukolík, 2002).
S rozvojem kvantové fyziky, která popisuje realitu přesněji, než klasická fyzika, se rozšířily i snahy aplikovat kvantovou fyziku na objasnění některých biologických a psychologických jevů. V biologii se třeba dneska již běžně pracuje s hypotézou kvantového výlevu neurotransmitteru, kterou vytvořil Fatt a Katz (Nicholls, Martin, Wallace & Fuchs, 2013). Tato hypotéza se však nesnaží vysvětlit vědomí.
|
|
|
83
|
|
|
82. J.Tull 07.09.2018, 11:22
PROBLÉM TĚLO-MYSL ANEB FYZIKÁLNÍ TEORIE VĚDOMÍ
Vztahem těla a mysli se zabývali také mnozí psychologové, zejména Carl G. Jung společně s fyzikem Wolfangem Paulim (Stríženec, 2011). Mezi další významné odborníky zabývající se vědomím patří Bernard Baars, David Chalmers (autor tzv. tvrdého problému vědomí), Paul Churchlandovi, Daniel Dennet, Francis Crick, Bejnamin Libet a John Searle (dle Koukolík, 2002).
S rozvojem kvantové fyziky, která popisuje realitu přesněji, než klasická ...
▲
07.09.2018, 11:22
|
Jelikož je kvantová fyzika doménou především fyziků a matematiků, není divu, že se tito lidé snažili vysvětlit podstatu vědomí pomocí nových objevů kvantové fyziky. Od vzniku kvantové fyziky bylo vytvořeno velké množství teorií kvantového vědomí (srov. Atmanspacher, 2004; Vannini, 2007). Mezi první takové modely patří model Alfreda Lotky z roku 1924 (model Planck’s constant and the objective and subjective consciousness; Vannini, 2007). V průběhu času tak vzniklo více než 20 modelů kvantového vědomí.[3] Za zmínku stojí určitě kvantová teorie vědomí nositele Nobelovy ceny Johna Ecclese, kterou vytvořil společně s fyzikem Friedrichem Beckem (1992). Podle nich se kvantový fenomén vědomí vyskytuje při biologickém jevu exocytóze, během které se vytváří kvantové tunelování.
U nás zastává teorii kvantového vědomí docent Psychologického Ústavu Masarykovy univerzity Lubomír Vašina (2010; nedatováno), který mluví o c-kvantovém fenoménu. Dle něj (nedatováno) musíme pro pochopení vědomí radikálně změnit přístup celého vědeckého výzkumu mozku. Tvrdí, že psychický fenomén je specifický (sebe si uvědomující) kvantový fenomén na makroskopické úrovni a pokud jej chceme pochopit, musíme začít o vědomí uvažovat nikoliv jako o produktu neuronů a jejich spojů, ale jako o projevu mikrosvěta v našem mozku. Argumentuje tím, že je zásadní rozdíl mezi psychickým fenoménem a neurobiologickým fenoménem (což většina neurobiologů nebere v potaz) a jevem split-brain, kdy u pacientů s rozdělenýma hemisférami nevzniknou dvě vědomí, ale zůstává zachováno jedno vědomí.
...
Uvedené je len výcuc, ktorým som chcek dokladovať, že existuje veda, ktorá snáď nájde „dušu“ človeka... ak máš záujem, je tam toho ďaleko viac, tu je odkaz odkaz
|
|
|
85
|
|
|
83. J.Tull 07.09.2018, 11:22
Jelikož je kvantová fyzika doménou především fyziků a matematiků, není divu, že se tito lidé snažili vysvětlit podstatu vědomí pomocí nových objevů kvantové fyziky. Od vzniku kvantové fyziky bylo vytvořeno velké množství teorií kvantového vědomí (srov. Atmanspacher, 2004; Vannini, 2007). Mezi první takové modely patří model Alfreda Lotky z roku 1924 (model Planck’s constant and the objective and subjective consciousness; Vannini, 2007). V průběhu času tak vzniklo více než 20 modelů kvantového vě...
▲
07.09.2018, 19:53
|
Citát: "Jelikož je kvantová fyzika doménou především fyziků a matematiků, není divu, že se tito lidé snažili vysvětlit podstatu vědomí pomocí nových objevů kvantové fyziky."
- Ono to tak niekedy býva, že keď vedci "filozofujú" o živote, tak z hľadiska svojej vednej disciplíny sa snažia vysvetlovať aj veci, ktoré môžu byť inej povahy, napr. fyzici psychické fenomény akoby boli kvázi fyzikálnej povahy 🙂 Neberiem im to, hoci dalo by sa povedať, že psychické fenomény by bolo vhodnejšie vykladať, ak už kvázi vedecky, tak skôr na poli psychológie. Ale zas aj pri filozofickom uvažovaní o povahe mysli napr. vo vzťahu k prirodzenému telu môžu byť poznatky z kvantovej fyziky užitočné.
Citát: "Za zmínku stojí určitě kvantová teorie vědomí nositele Nobelovy ceny Johna Ecclese, kterou vytvořil společně s fyzikem Friedrichem Beckem (1992). Podle nich se kvantový fenomén vědomí vyskytuje při biologickém jevu exocytóze, během které se vytváří kvantové tunelování."
Čo som však čítal vo viacerých zdrojoch, tak John Eccles vysvetľoval myseľ práve ako duševnú resp. duchovnú stránku človeka odlišnú od fyzikálnej stránky. Napr.:
"John Eccles na základe výsledkov svojho dlhoročného výskumu a analýz hovorí, že hmota nie je schopná produkovať duševné javy a neexistuje nijaká premena fyzickej energie na energiu duchovnú. To znamená, že len duchovná realita môže vytvárať psychické procesy. Austrálsky laureát Nobelovej ceny pripomína, že z vedeckého hľadiska je potrebné výslovne zamietnuť tvrdenia materialistov, že ľudské vedomie je produktom hmoty. Pre J. Ecclesa začalo byť zrejmé, že myseľ človeka, jeho osobné ja existuje ako duchovný rozmer ľudskej prirodzenosti a je nesmrteľnou dušou. Tento vynikajúci vedec zdôrazňuje, že moderná veda nám odovzdáva posolstvo pokory tvárou v tvár zázraku života a veľkoleposti ľudskej osoby. Človečenstvo charakterizuje nielen inteligencia a rozum, ale predovšetkým tvorivosť a fantázia.
Eccles píše o dvoch základných pilieroch, a to: ľudská osobnosť je jedinečná vo svojom fyzickom rozmere a v duchovnej existencii nesmrteľnej duše. Na základe výsledkov svojho výskumu profesor Eccles dôrazne odmieta materialistickú teóriu pamäti, ktorá mozog definuje ako super komplikovaný počítač, ktorým mozgová kôra vytvára všetky myšlienky a pocity. Túto teóriu považuje za „úbohú a prázdnu“, pretože používa nejasné zovšeobecnenia a predovšetkým nie je schopná vysvetliť zázrak a tajomstvo existencie jedinečnosti ľudského „ja“ spolu s jeho duchovnými hodnotami: tvorivosťou a schopnosťou predstavivosti (Ako ja riadi svoj mozog, s. 33, 176). „Vzhľadom k tomu, že materialistický koncept,“ píše Eccles, „nie je schopný vysvetliť a zdôvodniť skúsenosť našej jedinečnosti, som nútený prijať nadprirodzený vznik jedinečného, duchovného, osobného ,ja‘, teda duše. Teologickými pojmami povedané: každá duša je novým Božím stvorením implantovaným do ľudského zárodku“ (Vývoj mozgu, zrod ega, s. 237). Profesor J. Eccles vyvinul novú geniálnu teóriu fungovania ľudskej mysle známu ako dualistický interakcionizmus (dualist–interactionism).
Jej autor vysvetľuje: „Vyhlasujem, že tajomstvo človeka je neuveriteľne znehodnotené vedeckým redukcionizmom s jeho odnožou ,sľubujúceho materializmu‘, ktorý chce vysvetliť existenciu celého duchovného sveta modelom činnosti neurónov. Takáto viera by mala byť považovaná za poveru. Musíme uznať, že sme duchovné bytosti s dušou existujúcou v duchovnom svete, rovnako ako bytosti fyzické s telom existujúcim v hmotnom svete“ (Vývoj mozgu…, s. 241). Tvrdenie materialistov, že myslenie je výsledkom fyzikálnych procesov Eccles odmieta ako poveru, ktorá nemá nič spoločného s poznatkami vedy: „Čím viac informácií o činnosti ľudského mozgu prinášajú vedecké výskumy, tým zreteľnejšie môžeme vidieť rozdiel medzi fungovaním mozgu a myslením – tu môžeme vidieť veľkosť fenoménu myslenia. Názor, že myslenie je výsledkom fyzikálnych procesov je jednoducho poverou, ktorej sa držia dogmatickí materialisti. Má rysy mesiášskeho proroctva s prísľubom budúcnosti, zbavenej všetkých problémov – ide o akúsi nirvánu pre naše nešťastné budúce pokolenia. Materialistickí kritici argumentujú, že najobťažnejšou je hypotéza, že nefyzické psychické udalosti môžu mať vplyv na fyzickú štruktúru neutrónov. Takáto činnosť údajne nie je v súlade so zákonmi fyziky, najmä s prvým zákonom termodynamiky. Táto námietka by však mohla byť námietkou fyzikov, neurológov a filozofov 19. storočia, ideologicky prepojených s fyzikou tamtej doby, ktorá nepoznala revolúciu kvantovej fyziky z dvadsiateho storočia“ (Celková hypotéza o rozumovo-mozgovej interakcii v mozgovej kôre (1990); článok uverejnený v Proceedings of the Royal Society B 240, s. 433-451)."
Viac na: odkaz |
|
|
86
|
|
|
85. Krištof 07.09.2018, 19:53
Citát: "Jelikož je kvantová fyzika doménou především fyziků a matematiků, není divu, že se tito lidé snažili vysvětlit podstatu vědomí pomocí nových objevů kvantové fyziky."
- Ono to tak niekedy býva, že keď vedci "filozofujú" o živote, tak z hľadiska svojej vednej disciplíny sa snažia vysvetlovať aj veci, ktoré môžu byť inej povahy, napr. fyzici psychické fenomény akoby boli kvázi fyzikálnej povahy 🙂 Neberiem im to, hoci dalo by sa povedať, že psychické fenomény by bolo vhodnejšie vyk...
▲
07.09.2018, 20:20
|
91,...."úvahy múdrych sú márne"!.....hovorí Písmo.
---------------------------------------------------
Ak vedci nepochopili,že duchovné zákonitosti sú dôležitejšie ,ako tie fyzikálne, tak diskusia je márna.
K čomu nám budú poznatky z fyzikálneho sveta ,ak si zničíme zem a samých seba?!
|
 |
|
88
|
|
|
86. Shagara 07.09.2018, 20:20
91,...."úvahy múdrych sú márne"!.....hovorí Písmo.
---------------------------------------------------
Ak vedci nepochopili,že duchovné zákonitosti sú dôležitejšie ,ako tie fyzikálne, tak diskusia je márna.
K čomu nám budú poznatky z fyzikálneho sveta ,ak si zničíme zem a samých seba?!
▲
09.09.2018, 10:06
|
Shagara, poznatky z fyzikálneho sveta sú nám na to, aby sme si nezničili Zem a samých seba... zlo, ktoré človek spôsobil, dokáže odstraňovať, zabraňovať mu, opäť len tým istým rozumom... ochranu životného prostredia nezabezpečíš, napáchané škody neodstrániš... bez poznania fyzikálneho sveta... rozum nám káže zmeniť priority, uvedomiť si, že "rýchly nešetrný ekonomický zisk", spôsobuje dlhotrvajúce, len ťažko odstrániteľné, ak vôbec, straty...
Keď existuje Boh, zveril nám Zem, so všetkým čo k nej patrí,...dal nám moc odkrývať jej tajomstvá, nechal na nás, ako poznatky využijeme, ako so zvereným majetkom naložíme...
|
|
|
84
|
|
|
82. J.Tull 07.09.2018, 11:22
PROBLÉM TĚLO-MYSL ANEB FYZIKÁLNÍ TEORIE VĚDOMÍ
Vztahem těla a mysli se zabývali také mnozí psychologové, zejména Carl G. Jung společně s fyzikem Wolfangem Paulim (Stríženec, 2011). Mezi další významné odborníky zabývající se vědomím patří Bernard Baars, David Chalmers (autor tzv. tvrdého problému vědomí), Paul Churchlandovi, Daniel Dennet, Francis Crick, Bejnamin Libet a John Searle (dle Koukolík, 2002).
S rozvojem kvantové fyziky, která popisuje realitu přesněji, než klasická ...
▲
07.09.2018, 12:58
|
Ospravdlňujem sa za chyby v "88" pri kopírovaní, pricapovaní. Náprava:
PROBLÉM TĚLO-MYSL ANEB FYZIKÁLNÍ TEORIE VĚDOMÍ
Problémem vztahu těla a mysli se zabývala filosofie dualismu a monismu. Dualisté věřili, že mysl a tělo jsou dvě rozdílné substance, které jsou na sobě nezávislé. Monisté se naopak domnívali, že existuje pouze jedna substance, která nelze být rozdělena. Složitější rozbor filosofie mysli není v možnostech této práce, proto přejdeme rovnou dále.
Vztahem těla a mysli se zabývali také mnozí psychologové, zejména Carl G. Jung společně s fyzikem Wolfangem Paulim (Stríženec, 2011). Mezi další významné odborníky zabývající se vědomím patří Bernard Baars, David Chalmers (autor tzv. tvrdého problému vědomí), Paul Churchlandovi, Daniel Dennet, Francis Crick, Bejnamin Libet a John Searle (dle Koukolík, 2002).
S rozvojem kvantové fyziky, která popisuje realitu přesněji, než klasická fyzika, se rozšířily i snahy aplikovat kvantovou fyziku na objasnění některých biologických a psychologických jevů. V biologii se třeba dneska již běžně pracuje s hypotézou kvantového výlevu neurotransmitteru, kterou vytvořil Fatt a Katz (Nicholls, Martin, Wallace & Fuchs, 2013). Tato hypotéza se však nesnaží vysvětlit vědomí.
|
|
|
87
|
Kvantová fyzika.....novodobé zlaté tela. Tela,ktorému málokto rozumie, a polemizuje sa iba v rovine neoverených úvah.
Komické je i to,že isté zákonitosti, nemusia mať zákonodarcu,.....ale sa naivne verí,že nejak sa to všetko dalo do pohybu samo. A kvantová fyzika len čakala za rohom.  |
|
|
89
|
Shagara, komické je, že diskutuješ na internete, ktorý funguje na základe poznatkov kvantovej fyziky... bežne používaš zariadenia, ktoré máme vďaka nej - klaniaš sa tomuto zlatému teľaťu 
Nie kvantová fyzika je zlatým teľaťom, ale žiaľ pre väčšinu ľudská hamižnosť... Mamon sa stal mocným bohom...
Sú aj iné zlaté teľatá - napríklad, pre niektorých, je zlatým teľaťom Strážna veža... |
|
|
|
