Dokedy ovčan?

Z postu predsedkyne FNM bola odvolaná Anna Bubeníková. Na účet jej muža Penta previedla províziu dvesto miliónov korún. Bubeníková bola ohnivkom zločinu medzi Pentou, FNM a politikmi. Zostane Bubeníková spoločnosti predhodenou obeťou, alebo sa spustí lavína zatýkania a trestov v radoch politikov? Gorila je “nedopatrením” a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Jedná sa im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 30 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 8 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 24 000eur. Politici, prokuratúra a prezident sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.

Prezident myslí národne a cíti sociálne. Práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniklých miliardárskych manierov, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť , korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.

Elán a chuť do volebnej kampane majú tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou?
Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme do vyšetrenia konečného verdiktu zastaviť.
Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta.

Vyzývam všetkých občanov, nenechajme sa oklamať a nedajme si tárať bludy!!! Kedy zatrasieme politikmi, keď nie dnes!!! Dnes máme čas, spoločnosť generálne zmeniť!! Vyzývam všetkých vlastencov zapojiť sa do tvrdého odporu proti zločincom a nekompromisných revolučných zmien!!!

Keď súhlasíte s týmto názorom, rozmnožujte a rozširujte ho do každej dediny a do každej rodiny!!!

MOR-HO!!!

Štefan Martoš

Zoznam podnikov, ktoré boli vybudované alebo z modernizované v rokoch 1948-1989:

1. TATRASKLO - Trast sklárskych podnikov v Trnave.
– Spojené sklárne v Lednických Rovniach
- Stredoslovenské sklárne v Poltári
- Slovenské závody technického skla v Bratislave
- Skloplast v Trnave
- Skloobal v Nemšovej

2. SLOVAKOTEXT – Trast textilných, odevných a pletiarskych podnikov v Trenčíne.
– Bavlnárske závody V. I. Lenina v Ružomberku
- Závody MDŽ v Bratislave
- Závody 1. mája v Liptovskom Mikuláši
- Tatraľan v Kežmarku
- Ľanárske a konopné závody v Holíči
- Lykové textilné závody v Revúcej
- Slovena v Žiline
- Merina v Trenčíne
- Poľana v Lučenci
- Tatrasvit vo Svite
- Slovenska v Banskej Bystrici
- Pleta v Banskej Štiavnici
- Trikota vo Vrbovom
- Odevné závody v Trenčíne
- Makyta v Púchove
- Odevné závody kapitána J. Nálepku v Prešove
- Zornica v Bánovciach nad Bebravou

3. SLOVCEPA – Trast podnikov priemyslu celulózy a papiera s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici. V roku 1978 mal 17370 pracovníkov, priemerný mesačný zárobok bol 2420 Kčs, produktivita práce na pracovníka 229000 Kčs.
– Juhoslovanské celulózky a papierne v Štúrove
- Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku
- Bukóza vo Vranove nad Topľou
- Grafobal v Skalici
- Harmanecké papierne v Harmanci
- Chemicelulóza v Žiline
- Turčianske celulózky a papierne v Martine
- Slavošovské papierne v Slavošovciach
- Gemerská celulózka a papiereň v Gemerskej Hôrke
- Drevokup v Ružomberku
- Slovpap. Obchod. Podnik v Bratislave
- Výskumný ústav papiera a celulózy v Bratislave
- Projektová organizácia Celprojekt v Ružomberku

4. Slovchémia – Trast podnikov chemického priemyslu: V roku 1978 zamestnával 63505 pracovníkov.
– Slovnaft Bratislava, Vybudovali 1957-1963, postupne sa rozširoval, v Roku 1978 mal 8173 pracovníkov.
- Chemické závody Juraja Dimitrova v Bratislave
- Matador v Bratislave
- Benzinol v Bratislave
- Chemika v Bratislave
- Petrochémia v Dubovej
- Chemické závody Wilhelma Piecka v Novákoch
- Chemolak Smolenice
- Považské chemické závody v Žiline
- Slovenské lučobné závody v Hnúšti
- Duslo Šala
- Chemko strážske
- Fosfa Poštorná
- Chemlon v Humennom
- Chemosvit vo Svite
- Slovenský hodváb v Senici
- Gumárne 1. mája v Púchove
- Gúmárne SNBP v Dolných Vesteniciach
- Plastika v Nitre

5. VSŽ Košice.
Výstavba Východoslovenských železiarní začala v roku 1960. Prvý valcovaný plech za studena sa vyrobil v roku 1964. Prvá vysoká pec začala prevádzku 1965, Prvú oceľ vytavili v roku 1966. V roku 1976 pracovalo v podniku 23302 robotníkov.

6. Závody ťažkého strojárstva (ZTS), generálne riaditeľstvo so sídlom v Martine, okolo 70000 pracovníkov.
- ZTS Martin n.p.
- ZTS Detva n.p.
- ZTS v Dubnici nad Váhom
- ZTS v Košiciach n.p.
- ZTS Bratislava
- ZTS v Komárne
- Účelové organizácie Závodov ťažkého strojárstva
- Martimex v Martine
- ZTS projekčno organizačný ústav v Banskej Bystrici
- ZTS obchodný podnik v Banskej Bystrici
- ZTS ústav technológie a racionalizácie v Bratislave
- ZTS výskumný ústav pre stavbu lodí v Komárne
- ZTS Elektrotechnický výskumný ústav v Novej Dubnici
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Martine
- ZTS Výskumný a vývojový ústav vo Zvolene
- ZTS Výskumný a vývojový ústav v Košiciach
- ZTS Výskumný ústav hydraulických mechanizmov v Dubnici

7. Závody 29. augusta (ZDA), národný podnik v Partizánskom.
Výroba obuvi:
v roku 1950=11,1 milión párov obuvi
v roku 1960=20,7 milión párov
v roku 1970=28,3 milión párov
V roku 1980=32,8 milión párov.

8. Hlinikáreň – Závod SNP v Žiari nad Hronom.
- v roku 1980 mal 16000 pracovníkov. Produktivita práce na pracovníka v roku 1980 bola 411000 Kčs.

9. Závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie – národný podnik so sídlom v Bratislave.

10. Trast podnikov drevárskeho a nábytkárskeho priemyslu so sídlom v Žiline.
- Bučina Zvolen
- Drevina Turany
- Drevoindustria Žilina
- Smrečina banská Bystrica
- Preglejka Žarnovica
- Piloimpregna Košice
- Mier Topoľčany
- Západoslovenské nábytkárske závody Bratislava
- Tatra nábytok Pravenec
- Nový domov v Spišskej Novej Vsi

11. Koncern: Slovenské energetické podniky. So sídlom v Bratislave
v roku 1978 mal 20000 pracovníkov, priemerný plat bol 2837 Kčs. Produktivita práce na pracovníka 307 887 Kčs.
- Koncern Elektrárne Vojany vo Vojanoch
- Koncern Elektrárne Nováky
- Koncern Vodné elektrárne v Trenčíne
- Koncern Atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach
- Koncern Stredoslovenské energetické závody v Žiline
- Koncern Východoslovenské energetické závody Košice
- Elektrovod v Bratislave

12. Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova v Tlmačoch. Bol monopolným výrobcom komponentov pre jadrový program na Slovensku.

13. Slovenské lodenice. Od roku 1979 Závody ťažkého strojárstva, národný podnik v Komárne.

14. Slovenské magnetizové závody v Košiciach, mali závody v:
- v Hačave
– v Jelšave
- v Lovinobani
- v Košiciach
- v Lubeníku
- v Banskej Belej
- v Kalinove
- v Kunovej Teplici

15. Naftový a plynárenský priemysel. Generálne riaditeľstvo v Bratislave.
V roky 1978 pracovalo v podniku 7000 pracovníkov, mesačný zárobok bol 2740 Kčs, v cenách 1978, produktivita práce na pracovníka bola 208000 Kčs.

16. Trast podnikov Pivovary a Sladovne v Bratislave.
počet pracovníkov v 1977 bol 5786, produktivita práce na pracovníka bola 289000 Kčs, mesačný plat 2230 Kčs.
- Slovenské sladovne národný podnik v Trnave začlenený do GRT Pivovary a sladovne v Bratislave

17. LIKO -Trast podnikov konzervárskeho, liehovarníckeho, mraziarenského, rybného a škrobárenského priemyslu v Bratislave. V roku 1977 tam pracovalo 10460 pracovníkov, mesačný zárobok 2164 Kčs, Produktivita práce na pracovníka bola 247000 Kčs.
– Slovlik v Trenčíne
- Stredoslovenské konzervárne a liehovary v Liptovskom Mikuláši
- Frukona v Prešove
- Slovenské škrobárne v Trnave
- Mraziarne v Bratislave

18. Slovakofarma v Hlohovci: začlenený do VHJ Spofa v Prahe.
- závod Liečebných rastlín v Malackách

19. Cementárne a vápenky – generálne riaditeľstvo Trenčín.
- Stredoslovenké cementárne Banská Bystrica
- Východoslovenské cementárne a vápenky Košice
- Západoslovenské cementárne a vápenky Bratislava
- Azbestocementové závody Nitra
- Výskumný a vývojový ústav maltovín v Trenčíne
- Cementáreň Lietavská Lúčka
- Ladecká cementáreň Ladce
- Hornosrnianska cementáreň Horné Srnie
- Cementáreň Bystré v Bystrom
- Stupavská cementáreň Stupava

20. Trust podnikov Spojené strojárne a smaltovne
– CALEX Zlaté Moravce
- Elektrosvit Nové Zámky
- Kovosmalt Fiľakovo
- Slovenská armatúrka Myjava
- Srojsmalt Medzev
- Strojsmalt Pohorelá
- Tatramat Poprad
- Obchodnoservisný podnik Strojsmalt Piešťany
- Ústav pre rozvoj strojárskeho spotrebného tovaru Piešťany

21. Strojstav – n.p. v Bratislave.
– závod v Bernolákove
- závod v Novom Meste nad Váhom
- závod v Záhorskej Vsi
- závod v Sečovciach
- závod v Šahách
- závod v Prešove
- závod v Senci
- stredisko obchodno-technických služieb v Bratislave – v Devínskej Novej Vsi.

Po roku 1989, boli všetky priemyselné podniky zničené, rozkradnuté alebo predané, väčšinou do zahraničia. Slovensko sa stalo stredoeurópskou rezerváciou.

zdroj: necenzurovane.sk

Naša krajina
Je v zlom stave. Nahovárame si, že tomu tak nie je, klameme sa, milosrdne sa klameme. Doslova si zatvárame oči pred skutočnosťou. Tú skutočnosť pociťujeme len chvíľu po tom, ako sa vrátime z nejakej vyspelejšej krajiny. Potom si čoskoro zvykneme a uspokojíme sa s tým, ako to je.

Povieme si azda, že každý národ je iný, my sme taký. Lajdácky, ignorantský, apatický.
Veď ryba smrdí od hlavy, to, ako obec, mesto vyzerá, je vizitka vedenia obce, mesta. Súhlasím. Aj starostom a primátorom je táto úvaha určená. Ale poznáte to, ako dieťa ste si stavali hrad z piesku. A keď vám ho niekto neustále búral, prestalo vás to baviť. Čiže podstatné je aj správanie sa okolia, nás všetkých.

Nepomôže nám, ani keď budeme bohatí. Pretože chýba kultúra žitia. Niečo, čo nemožno tak rýchlo dobehnúť, ako napríklad úroveň HDP iného štátu.
Je to o prioritách, či si povieme, že nám stačí v tej a tej dedine, keď bude na hlavnej ulici pokosené (tráva môže byť hocijakej farby), že nebude okolo krčmy rozbité sklo a dopravné značenie nebude stáť krivo, lampy budú večer svietiť.
Alebo budeme náročnejší a pokúsime sa naše územie pretvoriť do dokonalosti. V rámci možností. Tie možnosti úzko súvisia s našou ochotou a usilovnosťou. Doteraz väčšinou s našou lenivosťou.

Podľa môjho názoru bolo pre vzhľad našej krajiny kritické obdobie v rokoch 1949 až 1989. A názory, spôsoby z tej doby sa stále ešte držia pri živote. Spomeniem fakty, ktoré mi doslova udierajú do očí. Takže po rade:

Stromy
Vzťah verejnosti k stromom je u nás katastrofálny. Statný, zdravý listnatý strom pôsobí mnohostranne na naše vnímanie prostredia. Pekné stromoradie môže dodať obci jedinečný punc, niečo, vďaka čomu sa na tom mieste cítime dobre. Inak ako na vybetónovanom, otvorenom, veternom, prašnom mieste.
My, Slováci, zrejme neznášame vyššie stromy. Hen z tých je alergia, z tamtoho môže spadnúť na moje auto vetva, tamten zacláňa výhľad z nášho okna, ten sa mi nepáči, z toho padá veľa listov do mojej záhrady, z iného je lepkavý peľ na kapote môjho auta. Iný vydvihuje asfalt na chodníku, ďalší zavadzia elektrickému vedeniu. A dalo by sa pokračovať.
Najlepšie by bolo, ak by na ulici vôbec nebol ani jeden vyšší strom, nikto sa nebude sťažovať. Asi takto dnes u nás rozmýšľajú starostovia a primátori. A samozrejme vlastne aj občania.

Kanalizácia
No ja neviem, príde mi to, ako niečo neskutočné. My dnes v 21. storočí nemáme ešte často kompletne odkanalizované ani okresné mestá. V Bratislavskom kraji, ktorý je piaty najbohatší v Európskej únii (podľa HDP), je strašne veľa obcí, ktoré nemajú kanalizáciu vôbec, a plno takých, čo majú povedzme len tretinu spravenú. V škole nás učili, že už v starovekom Ríme mali vybudovanú kanalizáciu. Ja teda mám v tom chaos, ako si to vysvetliť. Viem len jedno, spodné vody sú v hroznom stave.

Atmosféra
Úzko súvisí s úhľadnosťou okolia. Prostredie vraj vychováva, hovorí sa. Ale to nie je všetko. Zase ide o kultúru žitia. Aj v meste môže byť úžasná atmosféra. Ak je zaujímavé. Takisto život na dedine môže byť fantastický. Keď je na úrovni. Prostredie, aj ľudia.

Potoky, riečky
Výborne by pôsobili čisté, podotýkam čisté potoky alebo riečky, pretekajúce stredom našich obcí a miest. Občerstvujúco, prinášali by vitalitu, veselosť. Kde sú? Sú niekde? Nie sú. A prečo? Dá to veľa roboty, čistenie, údržba. Nie, nie. Radšej nech tečú v podzemí, v kanáloch. Žiadna voda na povrchu v meste ani v obci.

Pštrosy, levy, chameleóny a tarantuly
Slovák sa chce ukázať, predviesť. Nebude sa sústrediť na vytvorenie ideálnych podmienok pre dobrého, ostražitého strážneho psa. Chová pštrosy, levy, chameleóny alebo tarantuly.

Na záver by som sa opäť rád prihovoril k Slovači v tom, aby nekradla. Neodvádzanie daní je krádež ako vyšitá. Potom nemôže byť na úrovni zdravotníctvo, školstvo, polícia, cesty. To sa totiž všetko platí z daní. A práve tie vaše chýbajú. Kvôli vám to ja také zlé, ako to je!
Platenie daní nemôže byť v spoločnosti synonymom hlúposti. Taká spoločnosť je potom sama o sebe hlúpa. Naozaj. Veď si len uvedomte, že severské štáty vďačia za svoju prosperitu vo veľkej miere aj ukážkovej morálke v otázke odvádzania daní. Podporené je to samozrejme vysokými postihmi pri nedodržiavaní povinnosti.

Uzatvárate sa v domovoch pred realitou a s radosťou sa vrháte do virtuálnej reality pomocou dvd prehrávačov, počítačových hier a televízneho vysielania.
Realita tam vonku za dverami vášho príbytku sa ale nemení. Je to bieda. Nemáme byť na čo hrdí. Vravím vám úprimne.
Naša krajina je v zlom stave, tak ako napokon aj jej samotní obyvatelia. Unavení, apatickí, chorí. Ako voda ponechaná na samospád. Nie voda vo vysokohorskom prameni, ale voda na území vstupu do mesta, kde je väčšinou odvádzaná do kanála.

Libor Lukáč
odkaz

vsetko je chore, lebo bola vymyslena siet, ako psotupne odcucat bohatstvo a peniaze najrakovine sveta.ô