Do videnia.

Niektorí ľudia vás pozdravia slovkom do videnia, ale z ich správania vycítite, že by vás už najradšej nevideli. Aký máte názor na takéto formálne používanie slov, ktoré majú svoj konkrétny význam. Používajú ich niektorí ľudia len formálne.

Môže ísť napr. o skrytú výčitku. Alebo o iróniu, keď sa niečo myslí v opačnom význame než ako je to povedané. Bolo by lepšie, keby sa to vyskytovalo menej (ak by bola lepšia možnosť), ale nie vždy sa tomu dá vyhnúť. Sú asi dve možnosti, prečo sa to deje: 1) buď to robí niekto, kto nemá dobrý charakter (ak to robí často); alebo preto 2) že ľudský život je trochu zložitejší a nedá sa vždy všetko (pocity, stavy) povedať priamo (otvorene), lebo by to bolo zdĺhavejšie, vyvolalo zbytočné spory či otázky. Príklad: Niekto chcel od niekoho určitú radu alebo službu, ale z druhej strany zažije neochotu (možno z dôvodu únavy či zaneprázdnenosti); preto reaguje slovami "ďakujem velice pekne", z tónu jeho hlasu však zaznieva ironický tón. (Zaznieva naozaj? V skutočnosti ani to nie je vždy isté, možno sa nám to zdá, hoci z tej situácie by sa to dalo logicky odvodiť.)

Zvieratá (napr. v lese) majú v tomto neporovnateľne jednoduchší a iný život, určité ľudské situácie u nich ani neprichádzajú do úvahy, preto neexistujú tam ani také skryté výčitky a irónia. Príklad: Nemôže sa stať, že by medveď prišiel do hotela a opýtal by sa recepčného: "Prosím Vás, na ktorej izbe býva ten a ten môj známy?" - pričom recepčný by medveďovi odpovedal, že nie je povinný (resp. nesmie) oznamovať také informácie; nato by medveď trochu urazene povedal: "ďakujem Vám velice pekne" - s iróniou v hlase! 🙂

Na formálne používanie slov mám taký názor, že kedysi dávno vznikli z reálnej podstaty a že dúfam, že ľudia sa opäť v budúcnosti vrátia k pochopeniu toho, čo teraz hovoria iba formálne 🙂