Po proteste proti koronavirovým opatreniam, ktorý sa konal 1. augusta v Berlíne, začali na sociálnych sieťach kolovať fotografie obrích demonštrácií s tvrdením, že v nemeckej metropole sa zhromaždilo až 1,5 milióna ľudí.
Niektoré fotografie však vôbec nie sú z tejto demonštrácie, a namiesto toho zachytávajú júnový berlínsky protest proti rasizmu, prípadne sú z úplne iných miest. Presný počet protestujúcich sme nevedeli overiť, avšak podľa nemeckej polície neprekročil 20-tisíc ľudí.
Jedným z najvirálnejších je príspevok od poslanca NR SR za hnutie Sme rodina Miloša Svrčeka. Jeho príspevok obsahuje okrem iných aj viaceré fotografie, ktoré boli vyhotovené pred takmer dvoma mesiacmi alebo z Berlína vôbec nepochádzajú.
Tieto snímky sú však úplne vytrhnutá z kontextu. Nielenže táto demonštrácia neprebehla 1. augusta, ale neprebehla ani v Berlíne. Jedná sa o pochod proti rasizmu v súvislosti s hnutím Black Lives Matter, ktorý sa konal 6. júna 2020 v Hamburgu. Fotografia bola uverejnená na stránkach organizátorov pochodu s textom: „15-tisíc ľudí dnes demonštrovalo pred radnicou mesta proti rasizmu a náhodnému zabíjaniu ľudí políciou. Pokľakli a so zdvihnutou päsťou si pripomenuli Georgea Floyda ako aj obete rasovo motivovaného násilia v Nemecku.“
Taktiež sa v príspevku manipulovalo apelom na údajnú masovosť prostestov. Aj to však bola lož. Podľa stanoviska berlínskej polície sa zúčastnilo protestu okolo 20-tisíc ľudí. Nemecká fact-checkingová stránka Correctiv vyvrátila tvrdenia o masívnej účasti prostredníctvom online nástroja pre meraniu veľkosti davu “Mapchecking”. Ich odhad hovorí o tom, že pochodu na časti berlínskej ulice Strasse des 17. Juni sa zúčastnilo maximálne 66-tisíc ľudí. Podľa Correctivu teda tvrdenia o dave presahujúcom 500-tisíc účastníkov „nemôžu byť správne“.
Aj príspevok poslanca Svrčeka pôvodne spomínal, že protestu sa zúčastnilo viac ako milión ľudí. Neskôr bol však trikrát upravený, až z neho zmienka o účasti vypadla. Stále však spomína, že Nemci mali protestovať proti „štátnym teroristickým opatreniam” a „noseniu náhubkov”.
Podobné manipulatívne vyjadrenia majú tendenciu zaujať, vyrušiť, vzbudiť emócie hnevu, či strachu. To všetko sa v dobe, kedy o virálnosti informácií rozhodujú algoritmi spoločnosti Facebook vedie k tomu, že autori a šíritelia dezinformácií vedia efektívne manipulovať obrovské množstvo ľudí. Preto sa už ani nečudujeme, že tento príspevok bez akejkoľvek kvalitatívnej, či informatívnej hodnoty získal v krátkom čase cez 3100 zdieľaní.
Pretvárka, lož a faloš má na Facebooku náskok a preto je dôležité pamätať, že máme každý zodpovednosť overovať si zdroje a obsah informácií, ktoré šírime a pomáhať zvyšovať odolnosť voči manipuláciam. Sociálne siete nám pripomínajú aj našu spoločenskú zodpovednosť a preto je dôležité myslieť na to, aby sme chránili nielen seba, ale aj svoje okolie a najbližších.
Zdroj:
odkaz
