Dechtice nie sú uznané katolíckou cirkvou

Minulý rok z iniciatívy niektorých návštevníkov Dechtíc vznikla petícia, ktorú odoslali biskupom slovenska a tí sa vyjadrili v kat. novinách č. 5/2017, že cirkev neuznáva zjavenia v Dechticiach.

Dechtice schválené nie sú
„K údajným súkromným zjaveniam v Dechticiach i naďalej platí usmernenie vtedajšieho ordinára niekdajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Jána Sokola, vydané v roku 1998. Vzhľadom na skutočnosť, že údajné zjavenia sa ešte stále neskončili, Diecézna komisia Trnavskej arcidiecézy na posúdenie predpokladaných videní a zjavení k tomuto fenoménu nemôže vydať kompetentné stanovisko,“ informoval Katolícke noviny hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík. „Preto podľa platných nariadení nie je kňazom dovolené celebrovať sväté omše na miestach údajných zjavení, ani nie je dovolené postaviť či zriadiť kaplnku pre verejné bohoslužobné účely. Taktiež sa správcom farností nepovoľuje organizovať púte do Dechtíc. Treba ďalej pripomenúť, že v katolíckych chrámoch nemožno šíriť náboženský časopis AVE i rôzne modlitby, ktoré nemajú cirkevné schválenie a súvisia s údajnými zjaveniami v Dechticiach,“ upozornil Dušan Kolenčík.

ešte pár poznámok k tomu:
1. Netuším aký má cirkev, porípadne určená osoba katolíckej cirkvi nástroj na posúdenie, či sa jedná o skutočné posolstvo z neba, ako to o sebe tvrdí osoba, ktorá sa zjavuje, že je poslaná priamo otcom ježiša krista, aby pomáhala ľuďom. Zvlášť duchovne a teda jej vyjadrenia sa zmeriavajú na to, aby sme sa bližšie priblížili k Ježišovi, k jeho srdcu, k jeho tvári ako k jedinému záchrancovi, vykupiteľovi, atď.,
Pán kolenčík sa vyjadruje, že nemôže vydať kompetentne stanovisko a preto cirkev všetko zakazuje. Je to presne ako napríklad revízny technik elektriky povie na to a to elektrické zariadenie, že ho nemôže posúdiť a teda zakazuje ho používať, aby nedošlo k úrazu. logika svetskej stránky, respektíve vyjadrenia synov tohoto sveta, uplne prirodzené, ale čo synovia svetla ? Aké majú oni nástroje na posúdenie, alebo ako posúdia situáciu ak nemajú prístup s meracími nástrojmi ako napríklad ten elektrikár.
Vlastne prístup by tu bol a neviem kolko rázy už pan kolenčík na zjaveniach bol prítomný, alebo tak isto arc, Sokol, ktorý vydal striktný zákaz, ktorý platí dodnes. To by ma zaujímalo, či sa a kolkokrát postavil vedľa visionárov, ak prišla tá chvíľa kumunikácie so zjavením? A taktiež, čo sa týka samotných vizionárov, ich by som sa chcel opýtať, čo bol niekedy prítomný na týchto zjaveniach aj nejaký exorcista. Z horeuvedeného vyjadrenia cirkvi je zakázané kňazom slúžiť na tomto mieste omše, ale nie je zakázaná nejaká osobná, nie organizovaná prítomnosť kňaza a teda exorcistu. Či teda je možné v tomto prípasde prekonať fenomém sv, jána pavla, že ak by som nebol pápež, tak tam idem. František je pápežm a do Fatimy šiel, ako prvá návšteva, navštívil guadalupe, atď.
nie som exorcista a ani znalec nejakých posadnutí, ale viem že sa rozlíšujú rôzne posadnutia. Exorcisti spolupracujú priamo s psychiatrami, aby rozlíšili skutočné posadnutie zlých duchov, alebo sa jedná o duševnú chorobu. Takíto ťudia sa väčšinou neuveriteľne trýznia škriabaním do krvy, prehltaním hrozných premetov a a podobne, totu nie je treba rozpisovať, jedná sa hlvne o mladistvých.
Iný stupeň posadnutia ato je oveľa nebezpečnejší je ten, ako sa opisuje mnohokrát v evanjeliu.
Napríklad, to, či je ježiš boh, alebo nie je, vzniklo už za jeho života. niektorí hovorili: také veci nemôže robiť nik iný, len ak s ním je boh a druhí tvrdili, také veci nemôže robiť človek, len ak je sám boh. Preto sa Jžiš pýta svojích učeníkov, za koho ma pokladajú ľudia a za koho ma pokladáte vy? Na to peter ovorí, ty si syn boží mesiaš. Ježiš mu odpovedá, nezjavilo ti to tvoje telo a tvoj duch, ale duch môjho otca. (Nie je to doslovne). Teda môžeme povedať, že Otec ježiša hovoríústami petra, že ježiš je syn boží, mesiaš, nič viac, lebo ak by naozaj bol boh, tak to by určite bolo dôkladne zdôraznené. A teda ježiš sa pýta, dostáva odpoveď jasnú a potvrdzuje ju, to pre mňa osobne je jasné vyjadrenie otca a syna, že Ježiš nie je boh. Je tm ešte tomášove vyhlásenie, môj bo a pán, ale k tomu sa ježiš nevyjadruje, pretože tomáš s nimi dlho nehodil ako neveriací a ešte je tu prológ do Jánovho evanjelia, ktorý tiež nehovorí o tom, že ježiš je bohTeda po takomto dôležitom vyjdreníé, ktorého následky nesie svetdodnes, hneď na to hovorí ježiš, že bude umučený a zabitý. Na to Peter hovorí ježišovi: To sa ti nesmie stať. Ježiš ale nepríjma jeho vyjadrenia chrabrosti chrániť jeho život až na smrť, a ani sa ďal nerozpráva s Petrom, ale hovorí satanovi, ktorý bol v ňom: Choď odomňa satan, lebo myslíš len na veci svetské !
Z tohoto jasne vyplýva, že ježiš v evanjeiu opisuje istý druh posadnutia, kedy človek netuší, že je v ňom satatn a robí skutky satanove. Teda chvíľku je v ňom duch jeho otca a hneď na to satan a peter si nič nevšimol. A snami jeto tak isto, ak nevedel Peter v živej ježišovej blízkosti, kedy je v ňom duch jeho otca a hneď na to satan, ako to môžeme dne vedieť my, teda ja, vzťahujem to radšej na seba?
potom je tu ešte v evnjeliu popisované aj mnohé iné prípady, ale vždy každý človek, ktorý bol posadnutý zlým duchom, neznášal prítomnosť ježiša, ježišu, prosím ťa nemuč nás, bola ich celá légia. Človek spútnaný v reťaziach, trhal reťaze, ak sa k nemu približoval ježiš. Pavol apočtol opisuje prípad, keď ho naopak prenasledovala jedna žena a neustále o ňom a za nim vykrikovala, kto vlastne pavol je, lebo mala v sebe ducha prorokovania a na tom mesto zarábalo, to nemusel byť zlý duch, ale pavlovi s tým išla na nervy a ztoho ducha z nej vyhnal.
Z tohoto jasne vyplýva, že duchovia dobrí, či zlí, usmerňujú naše konanie, či si to uvedomíme,alebo nie. A kto si to uvedomuje snaží sa podľa toho zariadiť, ale kto si to neuvedomuje a nestará sa o to, v tom práve takíto duchovia môžu existovať. Môžeme sa domnievať, že zlého ducha môže odpudiť svätosť duše, ale všetko je relatívne, ak teda zlý duch dokázal manipulovať s petrovou myslou v prítomnosti ježiša. Ktovie, možno práve táto scéna z evanjeli je určená práve vsokým predstaviteľom cirkvi, ale hlavne na tých na ktorých položí cirkev obrovskú zodpovednosť, ako napríklad v tomto prípade na pána Kolenčíka. Nikto nemôž tvrdiť, či p. kolenčík sa rozhodol pod vplyvom ducha dobrého, či zlého, pretože to by bol hriech proti duchu svätému "povedali, že je posadnutý", teda človek to nemôže vedieť, lebo nevidí do hlavy iného človeka a nie to ešte do hlavy boha, aby mohol za neho povedať, že boh chce to, alebo to. Čo boh chce a nechce je v evanjeliu a koniec, ak by som vyslovil niečo navyše, bál by som sa hrozby hriechu proti duchu svätému.
A preto nemôžeme súdiť a posudzovať, lebo súdiť bude on, ježiš.
A preto jaosobne si myslím, že aj posudzovanie toho zjavenia, teda posusudzovanie niečoho, čo o sebe tvrdí, že je z neba a predvádza sa nie pozemským spôsobom, prípadne nejakou vizuálnou technikou, nie je nikomu dovolené ani cirkvi.
Samozrejme, že je tu možnosť zorganizovania nejakého klamu, na napríklad obchodné účely vytvoriť na pútniskom mieste hotelový komplex a rôzne zárobkové aktivity, ale techniky, ktoré sa používajú pri zjaveniach práve vylučujú technické možnosti dnešnej doby.
technika však ide závratným tempom a možno by som ja už vedel vysvetliť niektoré javy dechtíc, či Fatimy, niesom žiadny vedec, ale vedel by som kde začať hľadať. Môžu to byť dokonca mimozemské civilizácie, ale to je čo sa týka tchniky, čo sa však týka duchovnej sfery týchto fenoménov, to je hlavný dôkaz. Technika je zariadenie tohoto sveta a synov tohoto sveta a duchovno je zariadenie synov svetla.
Napríklad vo fatime divadlo so slnkom, to by sa dalo, ale ak bolo priebehu 10 minút vysušených 70 000 ľudí, to je energia, krej sila, ak by bola vyslaná na týhto ľudí, tak ich zabije, ale oni si ani nevšimli,že im odev uschol, ale aj to tonie sú ti základné presvedčovacie veci, ako napríklad v guadalupe zástera roľníka, pre nás musia byť dôležité dôkazy duchovné a to bolo napríklad vo fatime vhlásenie načej pani, že čo musí cirkev urobiť a ak neurobí, príde druhí vojna a ešte hošia. Cirkev neurobila a vojna prišla. Môže slota povedať, sadnime do tankoch a pome na maďare, zostane na posmech, ale kto a aká moc mokla a môže nielenže povedať, ale aj zriadiť, že tak kolosálna svetová udalosť sa naozaj stane, a tak ako to predpoveda. Toto je dôkaz duchovný, teda dôkaz pre synov svetla.
A teda podľa môjho osobného názoru, by nemal nikto rozhodovať o tom, či niečo je pravda, alebo nie, ale myl by dať k dispozícii ľuďom dôkazy, mal by tieto dôkazy zozbierať od iných, ale aj tak, potrebujú synovia svetla takéto dôkazy, ak napríklad neveriací človek príde na boží hrob a povie, že cítil niečo zvláštne, niečo nepochopiteľné, nepochopiteľné pre neho ako neveriaceho, ale my veriaci vieme, čo je to za pocit, lebo podobný pocit prežívame pri pozdvihovaní, pri požehnaní po spovedi, pri prijímaní, pri vstupe do božieho chrámu, a pri vstupe na božie miesta, pri modlení ruženca.........
Neviem, či jedine katolíci cítia tento pocit a preto jedine im sa zjavuje, ale katolícka cirkev jediná neustále vychováva v ľuďoch tento pocit každou eucharistiou, a vecami, ktoré som spomínal vyššie.
A ja si myslím, že práve toto je ten fenomén niekoľkotisíc veriacích, čo prvidelne chodia na tieto miesta. Nechodia tam predsa obdivovať prírodu, alebo sa dokonca ukazovať, to sa dá jeden dvakrát, ale ak to zažije, tak uverí a tiež chodia aj tam nečerpať živej vody, po ktorej nikdy nebudeme smädní, ako to ježiš vysvetluje samarijčanke pri jakubovej studni. Ona sa mu najskôr zasmiala, ako mi chceš dať vodu, veď nemáš načieradlo ? Až potom uverila a všetci zo samárie, ktorých tam priviedla , ako môžeme piť túto ježišovú živú vodu.apotom tam zostal ešte niekolko dní.
Teda toto je naša viera, viera tých, čo cítia, že pijú jeišovú živú vodu a bez ohľadu na to kde nám ju ježiš dáva, či v chráímoch vo sviatostiach, či na miestach zjavení.

2. nie je dovolené celebrovať omše, nie je dovolené poriadať púte na tieto miesta, nie je dovolené , nie je dovolené
...............

Nie jej dovolné vydávať časopis a nieje dovolené sa modliť modlitby, z tohoto miesta.
Občas si prečítam tieto čsopisy a nenašiel som nič, čo b bolo proti ježišovi, či jeho otcovi, či jho matke. Snáď by stálo za to, aby p kolenčík zverejnile niektopré state a zdôvodnil, prečo opiera zákat tohoto časopisu,

3. Keď som sa rozhodol, že Dechtice navštívím, teda na skúšku, či tam budem niečo cítiť, prišli sme do prostred dediny, prešli hore dole a nikde ani zmienka ani najmenšia smerová taulka, kde byto malo byť. Akoby niekto až príliš dôkladne chcel zahladiť cestu na miesto, ako by to bolo miesto najhorších skutkov na zemi, museli sme sa dopytovať mnoho krát ľudí, ako sa tam dostaneme a mnohí už z dialky dali na javo aby sme ich s tým neotravovali, lebo pre nich bolo naprosto jasne, kto sme. Až takto úzkostlivo zahladzuje cirkev cestu za týmto fenoménom ?????? Čoho sa cirkev, alebo kto v cirkvi sa boji tohoto zjaveni, kto sa cíti ním ohrození ? Veď nič zlé proti ježišovi ani nikomu z neba sa tam nehovorí, naopak, veriací sú ešte viacej vzývaní ísť bližšie k ježišovi.
Teda nebo ohrozené nie je, ale cirkev , to už by možno bola iná otázka. le z čoho má cirkev, príadne trnavská diecez strach ????? lebo tie opatrenia na zakrytie a všemožné znemožnenie miesta zjavení sú fakt až zúrivé, to nemôže mať so svätosťou nič spoločné. To je tak deprimujúce, ale nakoniec, keď sa nám to podarilo nájsť, tak to práve zase bolo tzakéoslobodzujúce, ten nádherný pocit,bať na obyčajnom mieste, kde niesú ani lavičkya iba na brvne kmeňa stromu si môžete oddýchnuť, to mi dokonca pripadá, akoby to naozaj bolo aj na jej želanie, že nechce honosné chrámy, či kaplnky a che len ých, čo tie prekážky prekonajú.????
Ťažko povedať, Guadalupe a fatima sú pre cirkev zdvihnuté prsty, Tak ako v guadalupe sa zaviedla katolícka viera medzi pohanské národy, vo fatime dostala cirkev jedinečnú moc zachrániť seba a tento svet. Vguadalupe to snáď by sa dalo ochopiť ľahšie ako vo fatime, pretože napriek tomu, že pani povedal som z neba, dialogx detí, čo určite bola hlavná podstata zjavenia, teda odkaz svtu, a cirkvi, čo sa má robiť, aby tento svet nezahynul sa uznávaliako nepodstatné a nikto dnes nevie,či už neboli upravené podľa dogiem a učení svätýh otcov a a ktehizmu a čo ja viem čoho všetkého, čo cirkev akoby vyzdvihovala nad evanjelium. Je tuz dokonca podozrenie, že cirkev posolstvo z neba podradila svojim cirkevným záujmom, teda dogmám a učeniam svätých otcov, bez ohľadu na to, čo reálne preto hrozí tomuto svetu. A práve tusme došli k akémusi jednotnému postupu cirkvi k zjaveniam o fatime, či v medžugorí, či v dechticiach.

V guadalupe, prekonala matka biskupa zázrakom kvetov a biskup padol na kolená a odprosil je za to, že jej neveril,ibaže to vyzerá, že biskupi si nevzali z tohoto poučenie a ďalej jej neveria.
Tie zákazy a nariadenia akoby boli ostré kopie do neba a preto aj já mám velké obavy či práve toto nie je opovážlivosť voči bohu, ktorý ju poslal. modlíme sa za tých, ktorí dostali, či zobrali na seba odpovednosť rozhodovať o týchto veciach a zaklazovať ich, aby náš milostivý boh,ktorý vo svojej spravodlivosti prisľubil, že každá slza z oka bude zotretá a každá kvapka krvi zúčtovaná,aby bol k nám všetkým milostivý a a zhoievaý. Ježiš povedal, toto pokolenie užnedostane židne znamenia, iba ak jonášové. Je to všetko na nás, človek dozrel a zodpovedá za sebaa aj túto dilemu si musí človek vyriešiť sám. lebo pri vyhnaní z raja sme dostali úkol poraziť satan a on nám za to pohryzie pätu a fatima je obrovská príležitosť ho poraziť a zmeniť pomery vo svete, dnes je veriacích sotva 15% a v europe sa začínajú skladať zo stien kríže, nsmie sa nosiť na krku retiazka s krížikom, lebo to uráža moslimov. Ako rýchlo sme zistili,že tu nie sme sami a práve tým, ktorým sme podali pomocnú ruku v mene ježiša, práve tým vadia symboly, v mene ktorých sme im chceli pomôcť, v mene jeho kríža ktorý nenávidia a naši exorcisti s ním vyháňaju z ľudí zlých duchov. Musíme schovať doma vo svojom kríž, ktorý nás chráni pred zlými duchmi.
V poslednej dobe sa topíme v rôznych pravoverných predpovdiach a duch pravdy z fatimy, korý nám jasne ukázal, čo máme robiť zostal nepovšimnutý za závesom dogiem a učení svätých otcov.

.... ale my predsa nič, to sa nás predsa netýka, to iba niekto kydá špinu na našu cirkev a pritom si nevšímame, že sa nám zvesujú zo stien kríže a zajtra nám vytrhnú z ruky ruženec.
Nsmieme odmietnúť pomoc nikomu ani im a oni zato tiež nemôžu , oni radoví veriací, ktorí vo svojom živote tak isto cítia odozvu nasvoje modlitby, ako my na naše.Aj oni sú boží tak, ako si to myslíme my radoví veriací o sebe, ibaže aj oni majú nadriadených v cirkvi, ako my a počúvajú ich ako my ....................................................
Učme sa hodnotiť svet okolo nás, aby sme aspom tušili, či sme požehnaní, alebo potrestaní a či sme všetci jeho, lebo každý ide za hlasom svojho srdca a nik netuší, kolko je to naše srdce posadnuté a kolko sväté.

Sú takí, čo sa tam cítili šťastne a predsa sa nechali odhovoriť kňazom