Debut

Musim sa Vam pochvalit,ze onedlho vyjde moj debutovy roman Radovan Petro Jedna velka rodina.Je to pribeh sucastnej spolocnosti,s dorazom na ludsku moralku,je porovnavanim dvoch svetov-sveta penazi a moci a sveta pravych ludskych hodnot.Nemam nijake velke ambicie,ale moje dielo sa mi paci a tak dufam,ze sa bude pacit aj Vam.

dobre sa chvali samo

Aspon uryvok si mohol ponuknut, nech vieme, jak ti to pise :-)

Tak naozaj neviem,co z toho poslat..Skusim nieco najst..

Pred korekturou..letieť iným lietadlom,oznamil mu Robo a zaplatil,popriali si príjemný deň a auto sa stratilo v uliciach mestskej štvrte.Robo pomalými krokmi uberal z cesty ku komínu,strácal sily,začala sa mu krútiť hlava.Z tašky vybral fľasu s nápojom a doprial si poriadny dúšok,obzerajúc sa okolo.Bol prekvapený,že hustá a vysoká tráva smerom ku kominu bola ušľapaná,,pomohlo mu to so šetrenim fyzických síl.Udychčaný došiel pod komín a zdvihol hlavu,aby zahliadol jeho vrchol.Zdal sa mu nekonečne vdialený,chvíľu váhal,či vystačí so silami,no zaumienil si,že opäť raz prekoná sam seba a hore vylezie,ako vtedy, prvý krát.Tašku nechal na zemi,a chytil sa prvých železných schodikov.Chladili ho v dlaňiach,no po výstupe šiestého mal pocit,že mu ruky horia.Bola to reakcia na jeho oslabený organizmus,na strach,ktorý ho začal opantávať,na strach,ktorý pochopil jeho zámer vystúpiť až hore a uskutočniť svoj zámer.Pomalým tempom bral schod po schodiku,prekvapený že je už za druhým levelom, sa oprel o ochranné obruče a na chvíľu si oddýchol.Zazrel bociana plachtiaceho nad svojim hniezdom a malé pýtajuce zobáčiky mláďat o kúsok potravy.Hele bejcan,pohral mu úsmev na tvári,keď si spomenul v tejto chvíli na Petrov pokus začeštinovat si. Sily ho opúšťali,nemohol si dovoliť dlhšiu prestávku,nebol by schopný zasa rozbehnúť svoje vyslabnuté telo.Nadýchol sa a kráčal smerom k nebu pomaly,so sebazaprením a s odhodlaním.Pomalé kroky nahor trvali večnosť,prsty sa čoraz slabšie dokázali spojiť so železnými schodíkmi,no Roba hnala túžba a sila opäť pevne vziať svoj život do vlastných rúk.Posledné kroky boli pre ňho agóniou,no sediac na vrchole komína sa mu myseľ vyčistila a nalno začal vnímať realituJeho realitu života,keď si počas jej trvania nekompromisne stál za svojimi rozhodnutiami,jedným s posledných bolo nevzdať sa života kvôli chorobe,poraziť chorobu,aby sa mu nesmiala do tváre, ale aby sa jej do nej vysmial on.Aby nie ona rozhodovala kedy odíde z tohto sveta,ale on,veď zivot bol jeho,iba on mal na to právo,právo,ktoré si tak rad uzurpoval po cely život.Nerád chodil okolo horúcej kaše a tak sa nadýchol,prsty držiace sa schodikov ochabli a z Roba sa stal anonymne nekontrolovateľne padajúci predmet a v tejto chvíli mala výhradne právo na všetko nepochybne iba zemská príťazlivosť.Tupý dopad na zem naľakal krmiace bociany,ktoré placho vzlietli a plachtili nad svojimi mládatami...

...dobre ti to píše...ľahko.

Držím palce, do prvotín sa strieľa. Úryvok ma zaujal a dej som si vedela dokonale dynamicky predstaviť. Takže zdokonaľuj svoj talent.

Kukoso, bolo by vhodné robiť medzery medzi slovami, čiarkami, bodkami...

ja mam otazku. ta kniha ti vyjde na naklady vydavatelstva?

Chystam sa ju vydat vo vlastnom naklade..

Dakujem,Petrana,presne o to mi islo,nech je taky akysi sviezi,lahko stravitelny..

takze si rozsiril okruh sto sle****ovych spisovateliek cervenej kniznice.

hadam kohutich,nie?

vobec nie...vcera bol clanok na sme.sk, ze slovensko uz ma prvu stovku autoriek cervenych kniznic