Darwin

Podľa štandardov 30. až 60. rokov 19. storočia v Británii nebol rasistom. Bol abolicionistom. Mal černošského učiteľa, ktorého opisuje a je príjemný a inteligentný. Dokonca si prial, aby boli zavraždení otrokári. Vo svojich súkromných zápisníkoch si pamätá z plavby Beagle, ako sa k černochom správali ako k zvieratám, že sa otroci kupovali, predávali a týrali ako kone alebo psy. Pre Darwina to bolo odporné, pretože bol vychovávaný k nenávisti k otroctvu a k viere, že černosi sú z jednej ľudskosti so sebou samým. Darwin veril, že všetky rasy sú členmi tej istej rodiny. Toto bolo v ňom zakorenené od detstva. A to ho viedlo k teórii o spoločnom pôvode všetkého života.

Bol silným abolicionistom. Bol zhrozený tým, čo videl v Brazílii. Myslel si, že je to také strašné, že si prial, aby jedného dňa došlo k vzbure ako na Haiti a bieli otrokári boli zavraždení.

Nikdy som nevidel žiadneho .... Portugalca, ... bez toho, aby som si takmer prial, aby Brazília nasledovala príklad Hayti; a vzhľadom na obrovskú zdravo vyzerajúcu černošskú populáciu bude úžasné, ak sa to niekedy v budúcnosti neuskutoční.

"Brazílčania, lebo im nenesiem dobrú vôľu - tiež krajina otroctva, a teda aj morálneho poníženia"

Cítil, že každý, kto bol súcitným otrokárom, bol veľmi pomýlený a nevnímal sa, aká bude situácia otroka. .

Zdá sa, že tí, ktorí nežne hľadia na otroka a s chladným srdcom na otroka, sa nikdy nestavajú do pozície otroka; aká neradostná vyhliadka, bez nádeje na zmenu! predstavte si pre seba šancu, ktorá nad vami niekedy visí, že vaša žena a vaše malé deti – tie predmety, ktoré príroda nabáda aj otroka, aby ich nazýval svojimi –, že vás odtrhnú a predajú ako zvery prvému záujemcovi! A tieto skutky robia a zmierňujú muži, ktorí vyznávajú, že milujú svojich blížnych ako seba samých, ktorí veria v Boha a modlia sa, aby sa na zemi diala Jeho vôľa! Pri pomyslení na to, že my Angličania a naši americkí potomkovia, s ich chvastúnskym výkrikom slobody, sme boli a sme takí vinní, človeku vrie krv v žilách, no srdce sa chveje; ale je útechou zamyslieť sa nad tým, že sme prinajmenšom priniesli väčšiu obeť, než kedy iný národ priniesol, aby sme odčinili svoj hriech.

Bol veľmi šťastný, že opúšťa Brazíliu a dúfal, že už nikdy nenavštívi krajinu otrokov. Zdá sa, že opisuje určitý druh PTSD, ktorý mal z pobytu v Brazílii. Hovorí, že ak niekedy počul krik, jeho myseľ sa vrátila späť k otrokom, ktorí boli mučení v Brazílii

19. augusta sme konečne opustili brehy Brazílie. Ďakujem Bohu, už nikdy nenavštívim krajinu otrokov. Ak do dnešného dňa počujem vzdialený výkrik, s bolestnou živosťou mi pripomína moje pocity, keď som prechádzal okolo domu neďaleko Pernambuca, počul som tie najžalostnejšie stonanie a nemohol som len podozrievať, že nejaký úbohý otrok je mučený.

Bol znechutený tým, že otroci „sú naleštenými divochmi v Anglicku hodnotení ako sotva ich bratia, dokonca aj v Božích očiach“. Darwin bol oddaný skôr monogénnemu než prevládajúcemu polygénnemu pohľadu na ľudský pôvod. To znamená, že si myslel, že všetci ľudia sú príbuzní a nemajú samostatný pôvod. Cítil, že v podstate sú všetci ľudia rovnakí. Na svoju dobu to nebol priemerný ani bežný nápad.

„Hoci sa existujúce ľudské rasy v mnohých ohľadoch líšia, ako je farba, vlasy, tvar lebky, proporcie tela atď., ak vezmeme do úvahy celú ich štruktúru, zistíme, že sa navzájom veľmi podobajú. bodov. Mnohé z nich sú tak nedôležité alebo tak jedinečné, že je mimoriadne nepravdepodobné, že by ich nezávisle od seba získali odlišné druhy alebo rasy domorodcov.

Boli to vtedajší myslitelia, ktorí sa postavili proti Darwinovým myšlienkam a ktorí boli úplne oddaní myšlienke, že nebieli mali samostatné a podradné výtvory. Boli to polygéni. Louis Agassiz, ktorý bol slávnym profesorom z Harvardu, bol rasista a polygenista a bol neúprosne proti Darwinovým teóriám. Ľudia ako on predpokladali, že stvorenie Adama a Evy vytvorilo belochov, ale iné rasy pochádzajú z predchádzajúcich a podradných skutkov stvorenia. Pre nich to znamenalo, že belosi boli oprávnení uplatňovať iný morálny štandard na ľudí nebielej rasy, ktorí neboli stvorení na Boží obraz. Polygenisti videli černochov ako medziľudských medzičlánkov alebo dokonca ako príslušníkov iného druhu, čo ospravedlňovalo ich podrobenie a zotročenie. Darwin cítil, že existuje jednota života. Cítil, že v tomto pohľade je vznešenosť. Mal morálnu vášeň, ktorá odpálila jeho evolučnú prácu. Cítil, že existujú dôkazy o „bratstve človeka“. Z dnešného hľadiska je to blízko k opaku rasizmu.

Ústredným vieroučným predpokladom a filozofickým predpokladom, ktorý inšpiroval a motivoval Darwinovu vedeckú prácu, bol koncept jednoty ľudstva. Tento názor, nazývaný monogenizmus, potvrdil, že všetka súčasná ľudská rozmanitosť pochádza zo spoločného zdroja a že všetky rasy boli historicky zjednotené.




v jedinom „bratstve človeka“. Od začiatku bol Darwin uchvátený myšlienkou ľudskej jednoty, ktorá súvisí s otázkou ľudského pôvodu.

Keď Darwin pripojil svoju vedeckú myseľ na pomoc monogenistickej veci, išiel hlboko proti vedeckému prúdu svojej doby. Darwinovo chápanie ľudskej jednoty sa stretlo so svetovými vedeckými autoritami. Za Darwinových čias sa všeobecne chápalo, že „moderná veda podporovala Polygenézu“ a že empiricky objektívna, „nezaujatá a nebojácna exegéza skál a hrobiek“ nakoniec „ukázala na oddelený čiernobiely pôvod“. Na druhej strane Darwin postavil celý život proti týmto rasistickým myšlienkam.

Darwinov hnev na otroctvo bol taký veľký, že sa dostal do obrovskej hádky s kapitánom Beagle. Darwin nebol v platenej pozícii. Bol pozvaný, aby dal Fitzroyovi niekoho z jeho triedy, s ktorým by sa mohol porozprávať a navečerať sa. Fitzroy sa bál, že sa zblázni, keď nebude môcť hovoriť s nikým iným, než so svojimi podriadenými. Vedel o samovraždách kapitána Stokesa, ktorý bol pred ním kapitánom lode Beagle, aj jeho strýka vikomta Castlereagha. Darwin bol zvyčajne veľmi opatrný, aby zostal s Fitzroyom pokojný. Fitzroy mal povahu, o ktorej sa hovorilo, že „hraničí so šialenstvom“. V súvislosti s otroctvom však odmietol ustúpiť. Odmietol prijať FitzRoyov názor, že brazílski otroci sú „šťastní“.

„Bránil a vychvaľoval otroctvo, ktoré som ohavil, a povedal mi, že práve navštívil veľkého otrokára, ktorý si zavolal mnohých svojich otrokov a pýtal sa ich, či sú šťastní a či chcú byť zadarmo a všetci odpovedali „Nie“. Potom som sa ho, možno s posmechom, spýtal, či si myslí, že odpovede otrokov v prítomnosti ich pána za niečo stoja.

Na univerzite v Škótsku Darwin vyhľadal a zaplatil za učiteľa slobodného černocha v Edinburghu menom John Edmonstone. Pracoval ako taxidermista v dnešnom Národnom múzeu Škótska, keď sa dozvedel o tejto oblasti v Guyane. Edmonstone ho inšpiroval príbehmi z tropickej Južnej Ameriky. Zručnosti, ktoré sa naučil od Edmonstone, boli mimoriadne dôležité pre zbieranie správnych vzoriek na jeho plavbe na lodi Beagle. Darwin opisuje Edmonstone vo svojej autobiografii ako muža s vysokým intelektom, s ktorým rád viedol dlhé rozhovory, vrátane Edmonstoneovej vlasti a tamojšej divočiny.

„V Edinburghu žil černoch, ktorý cestoval s Watertonom a živilo sa vypchávaním vtákov, čo robil vynikajúco: dával mi lekcie za odmenu a často som s ním sedával, pretože bol veľmi príjemný a inteligentný. muž.'




Nebol len odporcom otroctva. Celá jeho rodina boli veľkí abolicionisti. Jeho starý otec Josiah Wedgwood vytvoril tisíce medailónov, ktoré rozdával na podporu boja proti otroctvu. Pre túto vec vytlačil aj tisíce brožúr. Imidž sa stal módnym artiklom a ženy si nechávali vyrábať ihlice a brošne a podobne. Bol nápomocný pri presadzovaní a šírení myšlienok, ktoré viedli ku koncu medzinárodného obchodu s otrokmi v roku 1807. Wedgwood poslal veľké množstvo portrétov Benjaminovi Franklinovi do Philadelphie, ktorý tiež poznamenal, že medailón má hodnotu ako prostriedok na zvýšenie povedomia. Od roku 1787 až do svojej smrti v roku 1795 sa Wedgwood aktívne podieľal na tejto veci a stal sa členom jedného z výborov Spoločnosti pre zrušenie otroctva.

„Adamiská jednota a bratstvo človeka boli axiomatické v traktátoch proti otroctvu, ktoré on a jeho rodina hltali a distribuovali. Znamenalo to jediný pôvod čiernej a bielej farby, spoločný pôvod.“

👍: J.Tull

For a time in history, after Herbert Spencer thought it up, Social Darwinism was a “thing”. That was a long time ago. It has been discredited since the mid 1940s. It has been viewed as a pseudoscience for over 70 years. The American historian Richard Hofstadter published his influential Social Darwinism in American Thought (1944) as a critique of the idea. That brought the term that had been coined but hardly used in the 1870s and 80s into more common use. “a critique of late-19th-century American capitalism and its ruthless "dog-eat-dog" economic competition and Social Darwinian self-justification.”

Spencer was a sociologist and philosopher, not a biologist and he died in 1903. His ideas were Lamarckian, not Darwinian. Spencer was rightwing -libertarian and against the late Victorian reforms. That is the opposite of Darwin.


Darwin would never agree with any of social darwinism, but dead men can't complain when you steal their image.

Charles Darwin is mostly remembered for his theory of evolution, even though it wasn’t a new theory, But that is what he is famous for.

But what hardly anyone remembers Darwin for is that he was one of the first scientists who ever broke ranks over the idea of natural superiority of white males. One of the weirder things about nineteenth century natural scientists was that they all had a kind of blinkered conditioning to see white people as inherently superior to all other races. And they frequently ignored or rationalised all evidence to the contrary.

Thirteen years after he published Origin of the Species, Darwin published a much less famous book: The Expressions of Emotion in Man and Animals. And in that book Darwin noted that all people - irrespective of race or culture - used the same sort of facial expressions to convey emotion. Now that doesn’t sound much today, but this was really the first time anyone had seriously expressed the view that human beings were much the same, regardless of race. The idea that all humans shared a common heritage was pretty revolutionary back in 1872.


- Charlesa Darwina si väčšinou pamätáme pre svoju evolučnú teóriu, aj keď to nebola nová teória. Ale práve tým je známy.

Čo si však sotva niekto pamätá na Darwina, je to, že bol jedným z prvých vedcov, ktorí kedy prekonali myšlienku prirodzenej nadradenosti bielych mužov. Jedna z najpodivnejších vecí na prírodných vedcoch z devätnásteho storočia bola tá, že všetci mali určitý druh podmieňovania, aby videli bielych ľudí ako bytostne nadradených všetkým ostatným rasám. A často ignorovali alebo racionalizovali všetky dôkazy o opaku.

Trinásť rokov po tom, čo vydal Origin of the Species, vydal Darwin oveľa menej slávnu knihu: The Expressions of Emotion in Man and Animals. A v tejto knihe Darwin poznamenal, že všetci ľudia - bez ohľadu na rasu alebo kultúru - používali rovnaký druh výrazov tváre na vyjadrenie emócií. Dnes to neznie veľa, ale toto bolo naozaj prvýkrát, čo niekto vážne vyjadril názor, že ľudské bytosti sú takmer rovnaké, bez ohľadu na rasu. Myšlienka, že všetci ľudia zdieľali spoločné dedičstvo, bola v roku 1872 dosť revolučná.

👍: J.Tull

Fotonko, ty nepoznáš podstatu evolucie? 🙂

a ty poznaš teta Nadjenka?

Ja áno, veľmi dobre, učivo už na základnej škole, ale v Čechách, tuna neviem.
Niečo ako 1+1=2 🙂

👍: J.Tull

darwinisti povyskakovali z ukrytu ako na povel....

👍: Nadja

Je to možné. Ono väčšinou je to tak, že keď doba "vyzreje" a nastane istá úroveň vedomostí, tak viacero vedcov príde na podobné teorie a myšlienky, ved už Darwinov ocko mu pripravil cestu a tak to ani moc na povel nebolo 🙂

jednou vetou prosim podstatu.....

Jednou vetou sa nedá, to sú miliony rokov... 🙂 čítaj 18, Lemmy zhrnul Darwinovu teoriu, to je takmer ako evolučná.

Vtáky majú predkov plazov spred milionov rokov, a už tie znášali vajička. No, nedá sa nič robiť, vajíčka sú fajné, a najlepšie vraj korytnačie, ale nejedla som to...

👍: J.Tull

ti ale nezakecáš...ten neuveritekný sulad...medzu samcom a samicou....

Aké zakecávanie, šak nebol súlad, tak vyhynuli, neprežili..
Jak to my ľudia robíme, hádžeme po sebe taniere a prežívame aj tak

a znova zakecávaš.....

Nezakecávam, rozvíjam myšlienku

maš nad čím rozmýšľať....