Cyklista srandista

Nikto nevie kde sa vzal, cyklista sa rúti v diaľ,
cez hory a cez lesy, dobre je mu, píska si.
Hore svahom šliape ťažko, do dráhy mu vbehol ježko,
čo si ježko, samovrah? Nechoď viac po cestičkách.
Cyklista má v duši dieru, do lesa ho zvrtlo veru.
Ženie sa už dolu kopcom, z času na čas buchne o strom.
Oči pleští, kriví tvárou, kolesá sú divných tvarov.
Smolu má dnes riadnu ale, sedadlo mu padlo dole.
Natriasa ho a na tvári, od šťastia hneď celý žiari,
iba slasť no žiadne city, bicyklom je zneužitý.
Lesné zvery utekajú, kríky, tie sa nepoddajú.
Doškrabaný hlava duní, cyklista sa váľa v tŕní.
Na ten veľký nárek, krik, zjavil sa tam poľovník,
neruš chlape lesnú tíš, pokutu hneď zaplatíš.

Toto je prvá báseň na tomto DF.
Gratulujem!

Vidno, že si nová, lebo už som ich sem fikol aspoň tisíc bejbé.

cumel, nádejné, ale vysveli mi prečo máš označenie za menom -žena,

To preto, lebo už mi tri dni krváca z nosa, takže mám kramy, preto fieš.