Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Čo sa deje v Európe

6
reakcií
1140
prečítaní
Tému 2. júla 2016, 23:06 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
02. 02. 2011
35
11. 08. 2015
3
28. 05. 2019
12
09. 07. 2018
42
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   2. 7. 2016, 23:06 avatar
Čo sa deje v Európe?
Napísal: Prof. Jaroslav Husár
Uverejnené: 02. júl 2016
www.slovenskeslovo.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

To, čo by sa nemalo. Brexit a ešte väčší problém utečenci.
Oba sú to veľké ekonomické problémy.
Európa je čoraz zraniteľnejšia. Neriešia sa ekonomické problémy. Denne v komentároch v STV či v článkoch autori zabúdajú na to, čo sa stalo v roku 1979. Vznikol európsky monetárny systém (EMS), čiže 12 krajín si ustanovilo parity mien. Veľký zásah do ekonomík. Každý občan vie, čo je výmenný kurz. Ak sú iba tri krajiny, napr. Slovensko, Švédsko a Nemecko, potom v medzinárodnom obchode máme tieto výmenné kurzy:
slovenská koruna/švédska koruna;
slovenská koruna/západonemecká marka a
švédska koruna/západonemecká marka.
Tieto náročné a zásadné problémy, na ktoré sa ťažko odpovedá, študuje zložitá ekonomická teória výmenných kurzov. Ekonómovia vedia, že zjednotenie Nemecka narážalo hlavne práve na problém výmenného kurzu; Bundesbank navrhla kurz 2:1 v prospech západonemeckej marky. Kohl násilne pretlačil kurz 1:1. Vyvolalo to búrku v radoch ekonómov západného Nemecka a mnohých ekonómov Európy. Kde je voľný trh? Čitateľa môže potom napadnúť otázka, že ako sa stanovil výmenný kurz slovenskej koruny a eura? Nátlakom? A aké mal dôsledky! Ekonómia hovorí o vzájomných výhodách z dobrovoľnej medzinárodnej výmeny. Európsku monetárnu úniu ustanovila Maastrichtská dohoda v roku 1993. Dodnes nemá vyriešených viacero problémov, ekonomických princípov, na ktorých stojí ekonomika celej EÚ. Nemal to kto urobiť!
Kancelár K. Adenauer v roku 1948 zveril sociálne-trhové hospodárstvo do rúk profesora L. Erharda. Má takého ekonóma J. C. Junker? Aj EÚ musí začať s ekonomikou.
Pozrime si bližšie iba čo sa dialo s európskou monetárnou úniou (EMU) v rokoch 1990-93. V odborných ekonomických časopisoch, ba aj knihách boli veľké diskusie. Totiž v Nemecku boli vysoké úrokové miery, čo je vážny ekonomický problém pre hospodársku politiku krajín. Treba si uvedomiť aj ašpiráciu krajín vzhľadom na EMU, a aj vzťah na prebiehajúcu fázu hospodárskeho cyklu. Najväčší záujem o EMU malo Francúzsko a najmenší Spojené kráľovstvo. Maastrichtská zmluva stanovila konvergenčné kritériá. Aby si čitateľ reálnejšie uvedomil stav ekonomík, ktoré sa chceli stať členmi EMU uvediem bázickú charakteristiku iba troch krajín:
Francúzko – rast HDP v roku 1990 2,5%; prejavilo vážny záujem o vstup do EMU; plnilo všetkých 5 konvergenčných kritérií v roku 1991 a iba 4 v roku 1992.
Taliansko – rast HDP malo v roku 1990 2,1%; zaujímalo sa o EMU, nespĺňalo ani jedno kritérium ani v roku 1991 ani v roku 1992.
Spojené kráľovstvo – rast HDP v roku 1990 0,4%; plnilo dve konvergenčné kritériá v roku 1992; Maastrichtskú zmluvu podpísalo iba keď mu bolo uznané právo o rozhodnutí sa k neúčasti (right to opt out). A práve z dôvodu vážnych problémov ekonomík mnoho ekonómov požadovalo použiť na rozhodnutie vstúpiť do EMU čo najobjektívnšejší nástroj na vyhodnocovanie plnenia kritérií. Ekonómia a ekonometria majú optimalizačné modely hodnotenia kritérií, ktoré obsahujú až 5000 rovníc umožňujúcich hlboký vhľad do fungovania ekonomík, prípadne aspoň tzv. Mundellov-Flemingov model, čo je oveľa agregovanejší prístup. Vedecké úsudky v spomenutých dielach sa opreli práve tieto nástroje, a tak ich riešenia boli nelichotivé, skôr pochmúrne, odhalili problémy, čo politikom nevyhovovalo.
Iba niekoľko čísiel o ekonomikách nám ukázalo, že pozícia Spojeného kráľovstva ostro kontrastovala s pozíciou Francúzska. Vládla silná opozícia voči EMU, aj priamo vo vláde. Teraz sa to nespomína. Čo je dôležité bolo, že negociácia v Maastrichte mohla pokračovať iba ak sa bude Británii garantovať právo opustenia monetárnej únie. Ale hádam najdôležitejšie bolo, že Británia bola v inej fáze hospodárskeho cyklu ako Francia či Taliansko. Národný príjem poklesol o 2% v roku 1991 a v roku 1992 stále klesal. Dodatočný reštriktívny efekt, ktorý vyvolali vysoké úrokové miery Nemecka sa ukazovali ako neprekonateľné. Vzhľadom na tieto problémy nebolo prekvapením, že Británia bola prvou krajinou, ktorá vystúpila z EMS počas krízy.

Vidíme, že zamyslenie sa nad údelom ekonómie a ekonómov v otázke Brexitu je náročné. Čiže byť ekonómom nie je jednoduché. Ukázal to však už ekonomický vývoj od vzniku Spoločnosti uhlia a ocele cez EHS až po EÚ. Ak by som to zjednodušil – vždy chýbali ekonómovia pri záverečnom rozhodnutí. Nebudem to dokazovať. Posolstvo ekonómov je jednoduché – ľudia musia robiť obtiažne rozhodnutia. Už nežijeme v raji. Svet neoplýva mliekom a medom; musíme sa rozhodnúť, či chceme čistý vzduch, či rýchlejšie automobily, priestornejšie domy, či rozsiahlejšie parky, či pracovať kratšie, a či sa zabávať.
Ekonómia – to je skúmanie voľby. A to je náročné! Nehovorí, čo si máme zvoliť, pomáha nám iba dôsledkom našej voľby dôkladne porozumieť.

Výstup z EÚ je súčasťou zmlúv už dávno. Brexit sa koná po prvýkrát. Ale prečo sa to deje? Nie je na vine EÚ, teda jej vedenie? Briti možno prestali rozumieť tomu čo sa v EÚ deje. EÚ nemá strojcu sociálno - trhového hospodárstva, teda L. Erharda. Nielen ľudia, ale ani ekonómovia nevidia perspektívu ekonomík krajín EÚ. Ľudí priam dusí neskutočná, nepríjemná a ohavná byrokracia a neodborné riešenia – napríklad pretláčanie toho, že ako majú byť zakrivené uhorky.
A pritom v Bruseli sú priam kráľovsky zarábajúci byrokrati, teda nie odborníci. Nechcem vypočítavať, čo všetko v Bruseli vzniklo: od úradníkov, cez komisárov, asistentov úradníkov a ich asistentov. Teda iný vlak ak ten, do ktorého sme nastúpili. Ba priam štát v štáte. Ako povedal Sokrates: keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy, a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe.
Uvedomia si to v Bruseli? To nie je iba zasadať každý polrok v inej krajine a hodovať.


2.
označiť príspevok

tonymafia muž
   3. 7. 2016, 07:46 avatar
TL;TR


3.
označiť príspevok

Kasafran
   3. 7. 2016, 12:17 avatar
Tonymafia,
buď taký láskavý a sprístupni mi význam Tebou použitých skratiek...


4.
označiť príspevok

tonymafia muž
   3. 7. 2016, 12:19 avatar
Súhlasí Kasafran


6.
označiť príspevok

Kasafran
   3. 7. 2016, 20:14 avatar
Tonymafia,
ďakujem za vysvetlenie - máš pravdu. Je to síce dlhé, ale odbornejšie a podrobnejšie vysvetľujúce stanovisko starého pána Profesora Husára k súčasnému vývoju v Európe...


5.
označiť príspevok

RighteousFred
   3. 7. 2016, 14:00 avatar
Ja si myslim, ze ludia boli vzdy dobri v rieseni problemov. Horsi boli vzdy v objavovani tych problemov.
Cize ked sa definuje pricina, tak riesenie je v podstate iste. U nas je problem sa dopracovat k pricine.


7.
označiť príspevok

Kasafran
   3. 7. 2016, 20:32 avatar
RighteousFred,
dovolím si poopraviť Tvoje konštatovanie takto: Aj ja si myslím, že ľudia boli vždy dobrí v objavovaní problémov. Horší vždy boli v ich riešení.
Ľudstvo si už v 2. polovici 19. storočia začalo uvedomovať, že príčinou biedy, vojen a utrpenia obyvateľov väčšiny štátov sveta je imperiálny kapitalizmus. Napriek niekoľkým kratšie, či dlhšie trvajúcim víťazstvám sa ho doteraz nedokázalo zbaviť...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Mimoriadne situácie neexistujú.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(59 165 bytes in 1,256 seconds)