Človek je tvor spoločenský, nie samotár...

Už od počiatku existencie ľudstva žil pračlovek v skupinách. Veď už život v prvotnopospolnej spoločnosti prinášal pre človeka veľa nástrah. Predovšetkým to bol boj o prežitie, kde skôr skupina ľudí ulovila korisť ako jedinec, a taktiež sa skupina skôr ubránila pred nepriateľom či divým zvieraťom. Spočiatku to neboli rodiny, ale tlupy praľudí spoločne žijúcich v jaskyniach. Už kedysi si delili prácu. Ženy sa starali o oheň a muži lovili.

Podobný charakter spoločenského života človeka pretrvával celé tisícročia. Len vývoj poznania, posúval ľudstvo ďalej. Zmenili spôsob bývania, lovenia zveri, začali vyrábať nástroje, zbrane. Vždy však človek zostával žiť v skupinách, či to už boli rody alebo kmene. Každé takéto spoločenstvo malo vlastnú hierarchiu. Vždy musel niekto rozhodovať a niekto rozkazy prijímať. Čo teda spoločenský život človeku v minulosti priniesol? Predovšetkým samotnú existenciu, lebo jedinec sám nemal šancu prežiť. Veľakrát sa stávalo, že napríklad: odsúdenec bol vyhnaný zo skupiny, čo preňho znamenalo "smrť". A ako chápeme pojem "Človek je tvor spoločenský" dnes? Myšlienka je rovnaká ako v minulosti. Ľudia tvoria národy, no nespájajú sa do tľúp, ale tvoria rodiny, ktoré sú základné bunky spoločenstva. Ale i dnes je na Zemi ešte veľa národov, ktoré žijú v kmeňoch. Ich spoločenský vývoj v porovnaní s nami zaostáva, čo je dôsledkom. Preto existujú rôzne organizácie, ako napríklad UNICEF, ktoré takýmto národom pomáhajú. Nedávno som sa kamarátky opýtala: "Ako chápeš, že človek je tvor spoločenský?". "Lebo chodí do spoločnosti, na diskotéky, oslavy, zabáva sa s ostatnými...". Ja si myslím, že to, že je človek spoločenský, nie je len tým, že chodí na diskotéky. Už tým, že žijeme v rodinách, chodíme do škôl, kde sme v triedach, či rodičia do práce, kde pracujú v skupinách, sa prejavuje spoločenskosť človeka. Sú aj ľudia, čo žijú osamelo. Môžu byť životom sklamaní, či spoločnosťou odstrkovaní. Takýto človek spravidla nič iným nedáva a nemôže ani dostávať. Veď na spoločenskom živote je najkrajšie pomôcť druhému, urobiť ho šťastným, či mu len tak nezištne podať pomocnú ruku. V živote by sa mal každý z nás snažiť pomáhať iným, a potom aj tí druhí, pomôžu jemu. Často rozmýšľam od čoho záleží spoločenské správanie človeka. Čo si myslíte Vy? Ja si myslím, že tak ako človek formuje spoločnosť okolo seba, tak spoločnosť formuje jeho.

Každý jeden človek, ktorý žije v spoločenstve iných si počas svojho života môže vytvoriť, ale aj nemusí, veľa priateľov, blízkych, či mať šťastnú a rozvitú rodinu. Pri narodení každého malinkého človiečika sa začína jeho vývoj. Či už osobnostný alebo spoločenský. V čase jeho narodenia, človiečik plače, lebo prichádza na tento svet a všetci okolo sa radujú. Poslaním každého z nás by malo byť žiť tak, že keď budeme umierať a z tohto sveta odchádzať, my sa budeme usmievať a ostatní okolo nás plakať. Naším šťastím pred smrťou budú ľudia, v ktorých sme cez svoju púť stretli a život, ktorý sme naplnili ako sme plánovali.

-Sphynxinatorix

myslel som, ze si novacik a tak si kopiruj, ale si tu len 2 mesiace a uz mas 30 tem, kde len cosi skopirujes!

co nepises vlastne nazory? co je toto nastenka?

5. Napísal som, skontroluj si lepšie moje témy. Napr. odkaz

To je taký pohľad extroverta.

Sme spoločenskí, veď sa nám chce aj diskutovať na fóre.

Aj samotari su uzitocni..., nevyhladavaju spolocnost pre svoje dovody, ale aj samotar zije v spolocenstve. Samotar pracuje, chodi na nakupy, cestuje minimalne do prace...a vsade su ludia. Moze pustit starsiu osobu sadnut vdopravnych prostriedkoch, moze otvoritdvere maicke,ktora ma plne ruky, pustit uponahlaneho cloveka blizsie k pokladni....moze cokolvek a nemusi tych ludi vobec poznat a ani s nimi viest nejake rozhovory...
Clovek nakoniec vzdy zije v symbioze, aj ked si to neuvedomuje, si myslim...

👍: Lemmy

Lebo na samotárov sa zvykne poukazovať ako na čudákov. Pritom samotár sa nemusí cítiť sám (aj si myslím, že je mu tak dobre, že mu to vcelku vyhovuje) čo neznamená, že je úplne izolovaný od spoločnosti od ľudí.

samotari neexistuju

rozdiel medzi ludmi je len v tom, nakolko sa clovek vzda vlastneho pohodlia a vlastnych nazorov a uprednostni zivot v skupine

aj som si myslela, ze som len sebec 🙂)