Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Čínske víťazstvo

3
reakcií
3159
prečítaní
Tému 6. apríla 2008, 08:45 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
12. 02. 2017
0
13. 10. 2018
4
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   6. 4. 2008, 08:45 avatar
REFLEXIE FIDELA CASTRA

ČÍNSKE VÍŤAZSTVO
I.časť

Bez znalostí niektorých dejinných faktov by táto téma nebola dosť pochopiteľná.

V Európe vedia o Marcovi Polovi, ktorý v jeseni 1298 podával správy o neuveriteľných zážitkoch z tejto svojskej krajiny, ktorú nazval Katay. Kolumbus, odvážny a inteligentný plavec, vedel od Grékov, že Zem je okrúhla; presvedčili ho o tom aj vlastné slúsenosti. Pripravoval sa na cestu na Ďaleký Východ. Optimisticky vypočítal vzdialennosť, ktorá bola viacnásobne väčšia. Neočakávane, medzi Atlantickým a Tichým oceánom, mu do cesty prišiel náš kontinent. Magallanes by bol urobil túto cestu, ale zomrel ešte pred návratom do Európy. Za peniaze, ktoré získal z predaja korenín, mohol pripraviť ďaľšiu expedíciu, pozostávajúcu z viacerých plavidiel. Bol to začiatok nevídaných ziskov.
Odvtedy sa svet začal meniť závratným tempom. Vrátili sa staré formy vykorisťovania, od otroctva po feudalizmus, planéta bola zaplavená starými a novými náboženstvami.
Z tejto zmesy kultúr a udalostí vznikol súčasný svet, ktorý by bol nepochopiteľný bez minimálnych znalostí predchádzajúceho sveta.
Medzinárodný obchod, so svojimi plusmi a mínusmi, bol určovaný kolonizátormi, hlavne Španielskom a Anglickom, ale aj inými európskymi štátmi. V prvom rade Anglicko začalo ovládať, pomocou sily, juhovýchod; juhovýchod Ázie - Indonéziu, Austráliu a Nový Zéland. Chýbalo ešte skolonializovať Čínu, obrovskú krajinu s tisícročnou kultúrou a ohromnými prírodnými a ľudskými rezervami.
Priamy obchod medzi Európou a Čínou sa začal rozvíjať v 16. storočí; potom, ako Portugalci založili obchodnú enklávu Goa v Indii a v Macau, na juhu Číny.
Španielska nadvláda Filipín umožnila zrýchlenú výmenu s touto ázijskou krajinou. Dynastia Qin, ktorá vládla Číne, sa všemožne snažila o zrušenie akéhokoľvek obchodu, ktorý bol v neprospech krajiny. Dovolili len obchodovanie cez prístav Kanton. Veľká Británia a Španielsko mali veľký obchodný deficit s Čínou, keďže z jej strany nebol dostatočný záujem o výrobky z Európy alebo, ktorá tieto nakupovala v Novom svete. Začali jej teda predávať ópium.
Obchod s ópiom vo veľkom bol na začiatku v rukách Holanďanov, ktorí ho získavali z Jakarty, z Indonézie. Angličania si všimli, že sa jedná až o 400 % zisky, a preto v r. 1730 zvýšili svoje dodávky z 15 ton na 75 ton v roku 1773. Za ópium nakupovali porcelán, hodváb, koreniny a čaj. Európskou menou na čínskom trhu nebolo teda zlato, ale ópium.
Na jar v roku 1830, v súvislosti s nekontrovateľným obchodom s ópiom, cisár Daoguang nariadil zničiť 20 tisíc škatúľ ópia. Cisárov úradník Lin Hse Tsu napísal list kráľovnej Viktórii, v ktorom ju žiadal o rešpektovanie medzinárodných noriem a zákaz vývozu toxických látok do Číny.
Anglickou odpoveďou bola ópiová vojna. Prvá z nich trvala tri roky; od 1839 do 1842. Do druhej sa zapojilo aj Francúzsko (1856 – 1860). Známe sú aj ako angločínske vojny.
Spojené kráľovstvo prinútilo Čínu k podpísaniu nevýhodnej dohody, v ktorej sa Čína zaviazala otvoriť pre obchod viaceré prístavy a odovzdať mu Hong Kong. Potom viaceré štáty, podľa príkladu Anglicka, prinútili Čínu ku nevýhodným obchodom.
Takéto poníženie prispelo ku povstaniu Taiping v rokoch 1850 - 1864, povstaniu Bóxer v r. 1899 a 1901 a konečne, v r. 1911 ku pádu Dynastie Qin, ktorá pre svoju slabú pozíciu voči zahraničným mocnostiam, stratila popularitu v samotnej Číne.

Ako to bolo s Japonskom?

Táto krajina, so starou kultúrou a veľmi pracovitá, tak ako všetky z tohoto regiónu, sa bránila západnej civilizácii viac ako 200 rokov. Bola hermeticky uzavretá pred zahraničným obchodom.
V r. 1854, po prieskumnej plavbe 4 delových člnov USA, ktorým velil Matthev Perry, pod hrozbou, že zaútočí proti japonskému obyvateľstvu neschopnému brániť sa proti tejto, vtedy modernej námornej vojenskej technike, prinútil Japonsko - 31. marca 1854 – podpísať Kanagawskú dohodu, ktorou začal do krajiny prienik obchodu a západnej techniky. Vtedy ešte Európania nepoznali s akou bravúrou sú Japonci schopní rozvinúť túto oblasť.
Po Američanoch prišli Rusi z ďalekého Východu, ktorí sa báli, že potom, ako predali Američanom Aljašku (18. októbra 1867), ich predčia aj v obchodnej výmene s Japonskom. Aj veľká Británia a ďaľšie kolonizátorské štáty sa ponáhľali s tými istými zámermi do tejto „novoobjavenej krajiny“.
Počas severoamerickej intervencie v r. 1862, Perry obsadil viaceré miesta v Mexiku. Štát na konci vojny stratil viac ako 50% zo svojho územia; práve toho, kde boli najväčšie náleziská ropy a zemného plynu, aj keď vtedy to bolo zlato a územie, čo zaujímalo kolonizátorov viac ako energie.

Prvá čínsko-japonská vojna bola oficiálne vyhlsená 1. augusta 1894. Japonsko sa vtedy chcelo zmoncniť Kórey, ktorá podliehala Číne. S vyspelejšími zbraňami zvíťazilo nad Čínou vo viacerých bojoch v blízkosti Soulu a Pjonjangu. Neskoršie vojenské víťazstvá mu otvorili cestu do celej Číny.
V novembri toho istého roku sa zmocnili Port Arthuru, terajšieho Lushunu. Pri ústi rieky Zalu a vojenskej základni Weihaiwei, prekvapenej útokom z poloostrova Liaodong, ťažké delostrelectvo rozbilo flotilu napadnutého štátu.
Dynastia stratila pokoj. Dohoda Shimonoseki, ktorá ukončila vojnu, bola podpísaná v apríli 1895. Čína bola prinútená vzdať sa Taiwanu a postúpiť poloostrov Liaodong a súostrovie Rybárov Japonsku. Okrem toho musela zaplatiť vojenské škody vo výške 200 miliónov strieborných taelov a otvoriť zahraničiu štyri prístavy. Rusko, Francúzsko a Nemecko, vo vlastnom záujme, prinútili Japonsko, aby vrátilo Liadong, za čo Čína zaplatila ďaľších 30 miliónov strieborných taelov.

Predtým, ako spomeniem druhú čínsko-japonskú vojnu, musím vsunúť ešte jednu vojenkú epizódu s dvojakým historickým dosahom, ktorá sa udiala v rokoch 1904-5 a ktorá nemôže byť zamlčaná.
Po svojom vstupe do ozbrojenej civilizácie a do vojen, ktoré vyvolal západ, aby získal územia - Japonsko, ktoré už malo skúsenosti z vojny proti Číne, vybudovalo svoju vojenskú silu do takej miery, že bolo schopné odraziť útok ruského impéria, v ktorom sa schyľovalo k predčasnej revolúcii, keď Lenin v Minsku založil stranu, ktorá po desiatich rokoch doviedla Rusko ku Októbrovej revolúcii.
10. augusta 1904, bez predbežného vyhlásenia, Japonsko zaútočilo a zničilo v Tichom oceáne ruskú flotilu. Cár Nikolaj II, exaltovaný útokom, rozkázal zmobilizovať Baltickú flotilu a nasmerovať ju na Ďaleký východ. Konvoje a nákladné lode s uhlím sprevádzali flotilu, ktorá plávala vytýčeným smerom. Kvôli diplomatickému nátlaku, jeden preklad uhlia musel byť vykonaný vo vysokých vodách.
Keď Rusi dosiahli južné pobrežie Číny, nasmerovali flotilu na Vladivostok, jediné miesto, kde sa mohla vykonať táto operáciu. Na doplávanie do Vladivostoku mali tri varianty: najlepší variant bol cez Tsushimu, pretože ostatné dve cesty viedli blízko východného pobrežia Japonska, čím by sa zvýšili náklady a nebezpečenstvo pre mužstvo flotily. S tým počítal aj japonský admirál, a preto pripravil plán útoku na báze prvého variantu. Rozmiestnil svoje lode do „U“- jednalo sa hlavne o krížniky – v približnej vzdialennosti 6 tisíc metrov od nepriateľských lodí, ktoré tak boli v dosahu japonských lodí, s perfektne vycvičenými námorníkmi a s veľkým množstvom delostreleckej techniky. V dôsledku dlhej trasy, ruské pancierové lode plávali vo vzdialennosti len 8 námorných uzlov od 16 japonských plavidiel.

Táto vojenská akcia dostala meno Tsushimská bitka. Odohrala sa 28. mája 1905.

Za ruskú stranu sa jej zúčastnilo 11 pancierových lodí a 8 krížnikov. Flotile velil Admirál Zinovy Roždenstvensky. Mala 4 380 mŕtvych, 5 917 ranených, 21 potopených lodí, 7 zajatých plavidiel a 6 vyradených z boja. Šéf ruskej flotily utrpel zranenie hlavy.
Za japonskú stranu bojovali: 4 pancierové lode a 27 krížnikov. Japoncom velil admirál Heičačiro Togo. Mala 117 mŕtvych, 583 ranených a 3 potopené torpéda.
Baltická flota bola úplne zničená. Napoleon by ju bol pomenoval Austerlitz na mori. Každý si môže predstaviť, aká to bola hlboká a dramatická rana pre tradičnú ruskú hrdosť a vlastenectvo.
Po tejto bitke sa stalo Japonsko obávanou námornou mocnosťou súťažiacou s veľkou Britániou, Nemeckom a USA.
Japonsko dosiahlo, že pancierová loď ako taká, bola považovaná v nasledujúcich rokoch za najdôležitejšiu zbraň. Japonsko sa venovalo posiľňovaniu svojej cisárskej armády. V jednej prestížnej anglickej lodenici si objednali postavenie špeciálnej pancierovej lode, ktorú potom okopírovali a podĺa nej začali vyrábať ďaľšie vo svojich lodeniciach. Neskoršie dokázali postaviť pancierové lode oveľa pevnejšie a výkonejšie.
Na svete neexistoval žiadny iný štát, ktorý by sa bol v roku 1930 vyrovnal japonskému námornému inžinierstvu, navrhujúcemu vojnové lode.
Toto vysvetľuje obávanú akciu, keď jedného dňa zaútočilo Japonsko na svojho učiteľa a rivala - USA, ktoré ho vlastne prostredníctvom námorného kapitána Perryho navigovali na vojenskú cestu.
Pokračovanie zajtra.
Fidel Castro Ruz, 30. marca 2008, 19:35 hod.


2.
označiť príspevok

Kasafran
   6. 4. 2008, 08:47 avatar
Pokračovanie:

10. augusta 1904, bez predbežného vyhlásenia, Japonsko zaútočilo a zničilo v Tichom oceáne ruskú flotilu. Cár Nikolaj II, exaltovaný útokom, rozkázal zmobilizovať Baltickú flotilu a nasmerovať ju na Ďaleký východ. Konvoje a nákladné lode s uhlím sprevádzali flotilu, ktorá plávala vytýčeným smerom. Kvôli diplomatickému nátlaku, jeden preklad uhlia musel byť vykonaný vo vysokých vodách.
Keď Rusi dosiahli južné pobrežie Číny, nasmerovali flotilu na Vladivostok, jediné miesto, kde sa mohla vykonať táto operáciu. Na doplávanie do Vladivostoku mali tri varianty: najlepší variant bol cez Tsushimu, pretože ostatné dve cesty viedli blízko východného pobrežia Japonska, čím by sa zvýšili náklady a nebezpečenstvo pre mužstvo flotily. S tým počítal aj japonský admirál, a preto pripravil plán útoku na báze prvého variantu. Rozmiestnil svoje lode do „U“- jednalo sa hlavne o krížniky – v približnej vzdialennosti 6 tisíc metrov od nepriateľských lodí, ktoré tak boli v dosahu japonských lodí, s perfektne vycvičenými námorníkmi a s veľkým množstvom delostreleckej techniky. V dôsledku dlhej trasy, ruské pancierové lode plávali vo vzdialennosti len 8 námorných uzlov od 16 japonských plavidiel.

Táto vojenská akcia dostala meno Tsushimská bitka. Odohrala sa 28. mája 1905.

Za ruskú stranu sa jej zúčastnilo 11 pancierových lodí a 8 krížnikov. Flotile velil Admirál Zinovy Roždenstvensky. Mala 4 380 mŕtvych, 5 917 ranených, 21 potopených lodí, 7 zajatých plavidiel a 6 vyradených z boja. Šéf ruskej flotily utrpel zranenie hlavy.
Za japonskú stranu bojovali: 4 pancierové lode a 27 krížnikov. Japoncom velil admirál Heičačiro Togo. Mala 117 mŕtvych, 583 ranených a 3 potopené torpéda.
Baltická flota bola úplne zničená. Napoleon by ju bol pomenoval Austerlitz na mori. Každý si môže predstaviť, aká to bola hlboká a dramatická rana pre tradičnú ruskú hrdosť a vlastenectvo.
Po tejto bitke sa stalo Japonsko obávanou námornou mocnosťou súťažiacou s veľkou Britániou, Nemeckom a USA.
Japonsko dosiahlo, že pancierová loď ako taká, bola považovaná v nasledujúcich rokoch za najdôležitejšiu zbraň. Japonsko sa venovalo posiľňovaniu svojej cisárskej armády. V jednej prestížnej anglickej lodenici si objednali postavenie špeciálnej pancierovej lode, ktorú potom okopírovali a podĺa nej začali vyrábať ďaľšie vo svojich lodeniciach. Neskoršie dokázali postaviť pancierové lode oveľa pevnejšie a výkonejšie.
Na svete neexistoval žiadny iný štát, ktorý by sa bol v roku 1930 vyrovnal japonskému námornému inžinierstvu, navrhujúcemu vojnové lode.
Toto vysvetľuje obávanú akciu, keď jedného dňa zaútočilo Japonsko na svojho učiteľa a rivala - USA, ktoré ho vlastne prostredníctvom námorného kapitána Perryho navigovali na vojenskú cestu.
Pokračovanie zajtra.
Fidel Castro Ruz, 30. marca 2008, 19:35 hod.


3.
označiť príspevok

Mojka žena
   6. 4. 2008, 12:22 avatar
..prepáč, neoblubujem dlhé zadanie témy. Oberajú o čas a možno aj o poitnu, ktorú očakávaš v odpovedi.


4.
označiť príspevok

jos24
   6. 4. 2008, 21:03 avatar
...presne tak...
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 03:47,  Cigánsky teror nie je do smiechu
dnes, 03:45,  Keď nevyhraju kiskovci-trubanovci-matovicovci dobrá sprava pre Slovensko
dnes, 03:39,  teraz neviem ci je to do smiech ( do placu?) http://diskusie.slovakforum.net/t376-topic
dnes, 01:40,  Nejako hlúpo si to napísal. SMER voľby vyhrá. A druhí budú kotlebovci. Takže prehrajú...
dnes, 01:36,  Bijjou, môžeš aj ty pomôcť.*19
dnes, 01:34,  Je humanistická zbierka: Protect Humanists At Risk. Prispeješ? Pozri:...
dnes, 01:31,  Nie, lebo riskujem, že nebudem na to mať. Môžem prispievať malými čiastkami. Pri povedzme...
dnes, 01:28,  Budeš môj priateľ, keď sa Ti podarí osloviť Kasafrana a Havrana, aby prispeli priamo do...
dnes, 01:24,  83. prečo maj sa . ja nikam nejdem az zajtra *39
dnes, 01:21,  Ok. Tak na mňa už nikdy nereaguj. Maj sa.
dnes, 01:19,  80. sorry, nenamáhaj sa, ja si tvoje videá uz nepozerám.
dnes, 00:59,  niektoré ženy ešte pred 50 rokom života si myslia, muž nie je našou národnou vlajkou
dnes, 00:46,  super
dnes, 00:45,  ja nie som Jánošík. *21
dnes, 00:45,  https://www.mojevideo.sk/video/1950d/nadavky_v_slovenskych_filmoch.html Ináč 0:23. Scarlet...
dnes, 00:45,  samozrejme
dnes, 00:44,  75. ale prd, ja ta mám na háku . a odteraz uz definívne *39
dnes, 00:42,  Ondrej. ve´d Kristus podporoval farizejov. Budte čím chcete. Ste super *18*03
dnes, 00:40,  Ako vidim naozaj nechapeš.....ale nedivim sa ti, odvrhol si Boha v Starom zákone, a povýšil...
dnes, 00:40,  Peter. Uvedom si, že stačí vyzerať múdro. Horšie je byť múdry a vyzerať ako hlupák. *21
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
I v pekle dobre, keď máš strýca diabla.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(61 782 bytes in 0,449 seconds)