Čas posledných rozhodnutí.

Keďže každý človek už určite aspoň raz v živote cestoval železnicou, táto všeobecná skúsenosť z cesty po jej „železných dráhach“ nám môže poslúžiť, ako mimoriadne výstižný príklad, k priblíženiu si nášho osobného putovania stvorením, po úplne rovnako „železných dráhach“ jeho Zákonitostí.

Princíp fungovania prepravy po železnici je teda nasledovný: Vlaky sa presúvajú po oceľových koľajniciach, presne a nemenne vytýčenou trasou, na ktorej sa nachádzajú určité uzlové body, umožňujúce zmenu smeru, nazývané výhybky. Po ich absolvovaní pokračuje vlak ďalej svojou vybranou dráhou a možnosť zmeniť smer bude reálnou až na ďalšej, najbližšej výhybke.

No a naprosto totožným spôsobom funguje i naša vlastná púť stvorením. Pohybujeme sa v ňom taktiež po presne vytýčených, oceľových koľajach jeho Zákonitostí, na ktorých sa vždy, v pravidelných vzdialenostiach, nachádzajú i spomínané uzlové body, umožňujúce prípadnú zmenu smeru. A týmito bodmi sú naše rozhodnutia.

Môžeme ich rozdeliť do dvoch základných kategórií: na dobré a zlé, alebo inak povedané, správne a nesprávne, či lepšie a horšie. Akonáhle však nejaké rozhodnutie urobíme, nech už také, alebo onaké, určili sme tým vlaku nášho života smer, ktorým bude musieť neodvratne isť určitú dlhšiu, alebo kratšiu dobu, samozrejme, s možnosťou zmeny smeru na najbližšej „ výhybke“.

Ak sme si teda vybrali zlú dráhu, či chceme, alebo nechceme, istý čas jednoducho musíme po nej ísť a bolestivo prežívať neblahé dôsledky nášho nesprávneho rozhodnutia, čo má za následok, že na najbližšej „výhybke“, teda pri najbližšom rozhodovaní, si už určite dáme omnoho lepší pozor na to, ktorým z ponúkaných smerov sa vyberieme.

Takto veľmi jednoducho funguje škola života, ktorej úlohou je osobné zdokonaľovanie ľudí prostredníctvom prežívania dôsledkov vlastných rozhodnutí.

Ale žiaľ, priam neuveriteľnou a bezmedznou je povrchná ľahkomyseľnosť ľudí, ktorí, ako sa zdá, sú takmer nepoučiteľní. Ak sa im totiž čo i len trochu darí, ak teda ich predchádzajúce rozhodnutie bolo správne a život sa im uberá dobrým smerom, prestávajú si spravidla absolútne uvedomovať, že Zákonom pohybu hnaný vlak ich žitia sa opätovne a nezadržateľne blíži k ďalšiemu zlomovému momentu, spočívajúcom v nutnosti nového rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré ich opäť postaví pred nevyhnutný výber dvoch možností: dobrej, alebo zlej.

Avšak oni, opitý dlhým obdobím priazne, v ktorom sa v nich ešte navyše zvykne prebudiť aj pýcha a arogancia, neprikladajú nastávajúcemu rozhodovaniu zodpovedajúcu vážnosť a vo svojej ľahkomyseľnosti a podcenení situácie sa takmer vždy rozhodujú ...nesprávne!

Potom samozrejme, v zmysle „železných dráh“ Zákonov vo stvorení, musia nastúpiť nemeniteľnú cestu dôsledkov svojho zlého výberu, na ktorej je im opäť „zrazený hrebienok“, čo spôsobí, že na základe poučenia z prežitej nepriazne sa pri najbližšej príležitosti opäť rozhodujú pre lepšiu alternatívu.

No a podobným spôsobom to už ide po celé tisícročia. Stále a opätovne zdola nahor a zhora nadol, bez vážneho a zodpovedného chcenia k trvalému vzostupu. A takýmto spôsobom by to určite išlo ešte aj po ďalšie tisícročia keby … Keby na cestách železných dráh Zákonov vo stvorení nebola presne stanovená definitívna a posledná možnosť výberu medzi dobrom a zlom!

A tento čas, práve teraz nadchádza! Je to tá najvážnejšia doba posledného a najzásadnejšieho rozhodnutia v celom našom doterajšom bytí, zahŕňajúcom osobné skúsenosti z prežití desiatok minulých životov a žiaľ, je iba vinou ľudí, že tento čas a túto dobu nerozpoznávajú, hoci na ňu neustále boli a aj sú upozorňovaní.
A všetko prebehne úplne rovnako, ako to doteraz vždy prebiehalo, iba s tým jediným a zásadným rozdielom, že trasa, na ktorú sa po svojom poslednom rozhodnutí vydáme, už nebude mať absolútne žiadnych „výhybiek“! Po oceľových koľajach Zákonov vo stvorení bude musieť tento krát dôjsť náš vlak až na samý koniec, nami dobrovoľne vybranej dráhy.
Ten, kto si vyberie správne, to znamená, že sa rozhodne pre dobro a Svetlo, ten sa povezie krajinou, ktorá sa bude čoraz viacej rozjasňovať, ožívať a rozkvitať, povezie s k otvorenej bráne do úplne novej reality života na zemi a vo stvorení. Bude smerovať stále nahor, k čoraz väčšej dokonalosti, ušľachtilosti a nádhere, letiac v ústrety najvyššiemu daru – k výsade smieť žiť večne! Večne a radostne bude môcť potom spolupôsobiť na rozvoji a pozdvihovaní tohto veľkolepého stvorenia, aby sa aj iným mohlo dostať toho nádherného daru – daru večného bytia.

Čo sa však stane s človekom, ktorý si vyberie zlý smer? Jeho vlak sa bude nezadržateľne rútiť krajinou, čoraz väčšmi temnejúcou, nehostinnou a nepriateľskou, kde na každom kroku číha hrôza a nebezpečenstvo. Zmierajúc strachom a zdesením začne úpenlivo a túžobne modlikať o milosť ďalšieho rozhodnutia, ktoré mu však žiaľ, už nebude môcť byť darované. A jeho vlak života pôjde ďalej a ďalej, neodvratne ho vezúc do cieľovej stanice, ktorou je ...definitívne zničenie! Vymazanie z knihy života! A hoci to znie veľmi tvrdo, v nijakom prípade nemožno hovoriť o nespravodlivosti, ale iba o nevyhnutnom dôsledku nesprávneho využitia daru slobodnej vôle.

Čas posledných rozhodnutí! Veľká, jedinečná a neopakovateľná chvíľa v bytí každého z nás. Buď - alebo! Buď príklon k Pravde, Svetlu a dobru, spočívajúci v zásadnej a radikálnej zmene celého nášho života, od myslenia a cítenia, cez slovný prejav, až po každý jednotlivý čin.

Alebo naopak, príklon k navyknutej povrchnosti a ľahostajnosti voči vyšším pravdám, príklon k egoizmu, sebeckosti, rozumovej domýšľavosti, nečistej zmyselnosti, chamtivej nenásytnosti, zlobe, nenávisti a mnohému inému. Voľba záleží iba na nás.

Posledný súd! Áno, to je doba, ktorú dnes prežívame. Väčšina o ňom nič ani len netuší a tí, ktorí niečo tušia, tí si jeho priebeh predstavujú úplne nesprávne. Myslia si totiž, že ľudstvo bude súdiť niekto, k tomu „kompetentný“, niekto, kto všetkých ľudí spravodlivo rozdelí na dobrých a zlých. Avšak skutočnosť je iná, pretože tými nekompromisnými, prísnymi a spravodlivými sudcami si budeme iba ...my sami! My sami, lebo v samočinnom chode železných Zákonov vo stvorení je pevne stanovená časová hranica nášho posledného a najzásadnejšieho rozhodnutia, ktorým si vynesie definitívny rozsudok každý sám nad sebou.

Celým stvorením znie ohlušujúci hlahol zvonov oznamujúcich ...posledný súd! Hlahol zvonov, oznamujúci dobu posledných rozhodnutí! Iba ľudia nič nevidia a nepočujú, pretože vo svojej fanatickej honbe za hmotou už dávno stratili citlivosť, potrebnú ku vnímaniu a porozumeniu premnohých výstražných znamení.

A v tejto všeobecnej duchovnej ľahostajnosti, ba priam tuposti, sa snáď práve teraz, v tejto chvíli, tíško šinie vlak života mnohých z nás okolo poslednej „výhybky“, predstavujúcej naozaj úplne poslednú možnosť zmeny smeru. Avšak navyknutá ľahostajnosť a trestuhodná povrchnosť voči všetkému duchovnému, plné pohltenie prácou a každodennými starosťami zastiera a nakoniec i znemožňuje rozpoznanie vrcholného zlomového momentu celého nášho doterajšieho bytia. A tak pre tých, ktorí prehliadnu to najdôležitejšie vo svojom súčasnom živote, pre tých sa žiaľ, odchodom na takzvaný „druhý breh“ začína cesta, z ktorej, tento krát už naozaj, niet návratu. Ide totiž o cestu do ...záhuby! Cestu, smerujúcu k bolestnému zničeniu, dlhým vývojom nadobudnutého, osobne vedomého „ja“, ktoré sa však žiaľ, v najrozhodujúcejšom momente svojho bytia, rozhodlo pre nesprávny smer. Kiež by to nemuselo postretnúť nikoho z ľudí.


M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
odkaz

rozsudok každý sám nad sebou.

Celým stvorením znie ohlušujúci hlahol zvonov oznamujúcich ...posledný súd! Hlahol zvonov, oznamujúci dobu posledných rozhodnutí! Iba ľudia nič nevidia a nepočujú, pretože vo svojej fanatickej honbe za hmotou už dávno stratili citlivosť, potrebnú ku vnímaniu a porozumeniu premnohých výstražných znamení.

A v tejto všeobecnej duchovnej ľahostajnosti, ba priam tuposti, sa snáď práve teraz, v tejto chvíli, tíško šinie vlak života mnohých z nás okolo poslednej „výhybky“, predstavujúcej naozaj úplne poslednú možnosť zmeny smeru. Avšak navyknutá ľahostajnosť a trestuhodná povrchnosť voči všetkému duchovnému, plné pohltenie prácou a každodennými starosťami zastiera a nakoniec i znemožňuje rozpoznanie vrcholného zlomového momentu celého nášho doterajšieho bytia. A tak pre tých, ktorí prehliadnu to najdôležitejšie vo svojom súčasnom živote, pre tých sa žiaľ, odchodom na takzvaný „druhý breh“ začína cesta, z ktorej, tento krát už naozaj, niet návratu. Ide totiž o cestu do ...záhuby! Cestu, smerujúcu k bolestnému zničeniu, dlhým vývojom nadobudnutého, osobne vedomého „ja“, ktoré sa však žiaľ, v najrozhodujúcejšom momente svojho bytia, rozhodlo pre nesprávny smer. Kiež by to nemuselo postretnúť nikoho z ľudí.


M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
odkaz

zase jeden otravný misionár

Každý umrie, nech už bude robiť hocičo. Záhuba stretne všetkých bez rozdielov, len v smrti sú si všetci rovní. Accept it.

presne tak kazdy umrie nik nema moc nad smrtou.LUtujem ale tych co si myslia ze po smrti zmiznu a zrazu nebudu.Ich dusa sa rozplynie ako hmota.Smiesneeeee.Sauron co si o tom myslis????

tinabo
ja si myslím to isté :D

tinabo
ja si to tiež myslím, smiešne mi skôr prídu iné výmysly o večnosti a tak 🙂))

A prehodnotil si to uz vsetkooo poriadne?Najdi mi dokaz o tom ze Boh neexistuje.Preco chodis na tuto stranku nabozenstvo?Hladas????Kde bude ta nehmotna stranka nasho ja po smrti Sauron?

tinaBo

V logike a vede sa nikdy nedokazuje niečoho neexistencia ale vždy len niečoho existencia. Takže ja nič dokazovať nemusím a vlastne ma to ani nezaujíma, lebo tieto otázky okolo metafyziky sú podľa mňa strácaním času. Nehľadám, a prečo chodíš na túto stránku ty? A nehmotnú stránku nemám, to čo sa nazýva dušou je len súbor skúseností a pod. zašifrovaných do štruktúry môjho mozgu, nič viac.

Saurom zda sa ze mas na vsetko v zivote odpoved a netreba Ti uz nic hladat. V tom pripade skoda lebo zem a nas zivot je sice o velkej logike a aj o Niekom kto mal taku logiku a moc ze to stvoril. Je to nad tvoje chapanie a nad chapanie kazdeho z nas. Lebo ak si chces logicky vysvetlit vsetko tak si vysvetli logiku stvorenia sveta a cloveka,stvorenie zla a dobra v cloveku..Myslis ze ak nie je nic po smrti, a clovek nebude stat pred svojim Stvoritelom a vydavat pocet za svoje skutky je treba v zivote nejaka moralka? Tak potom hyrme,kradnime,zabijajme,spime s hocikym jednoducho zime horsie ako zvierata. Lebo nema vyznam nic.....Alebo aku mas ty zivotnu filozofiu?Kde ta ta logika a metafyzika vedu?Si stastny?Si naozaj stastny Sauron????

tinaBo
potrebuješ odôvodňovať konanie dobra strachom z trestu? úbohé, dobro nech sa koná lebo je dobré a nie preto, lebo nám to má niekto spočítať
životnú filozofiu? a načo?
a ty? si naozaj šťastná alebo sa o tom len snažíš presvedčiť samú seba?
...šťastie je prchavý pocit, aký zmysel by malo byť šťastným stále? čo by nás potom hnalo vpred?

vedela som ze si to budes mysliet lebo to tak vyznelo. Pravda je taka ze naozaj by to ubohe ak by to tak bolo. Nastastie nemam strach zo ziadneho trestu,lebo viem aky Boh je,co urobil pre ludstvo a pre mna osobne v zivote. To zenie vpred mna.Nemusim sa o tom presviedcat lebo denne prezivam uzasne Bozie zazraky v mojom osobnom zivote,vidim ako zehna moju dcerku i manzela. Vsetko na co siahneme sa nam dari lebo doverujeme..Nikdy ma nesklamal,nesklame a nie je to nijaka matna vidina Jeho existencie ale priame svedectva Jeho existencie ktore sme prezili. To vsak moze prezit iba ten kto nema na vsetko odpovede v zivote,ako ty.

Sauron odovodnovanie dobra zo strachu z trestu je naozaj ubohe,priznavam ze som pouzila nespravny argument,ospravedlnujem sa..Napadlo ma to asi v suvislosti s tym ze niektori ludia ospravedlnuju svoje zle nemoralne skutky tym ze ich nik nevidi,a ze svedomie dokazu prehlusit. Niektori ktori na tom nie su este az tak zle potom nevedia spavat ked urobia nieco strasne.Niektori ti najhorsi tzv.bez chrbtovej kosti spia aj tak..Stastie nie je pocit.Stastie je stav.Je to stav duse.

existuje nebo a peklo.....existuju iba dve cesty, ked nase telo umrie a to je cesta do neba, alebo do pekla...nasa dusa ma iba dve cesty, a zalezi iba na nas, kde stravime vecnost......

tinaBo,
opakujes stale to iste. Uz si ale uvedom, ze si MIMO !

hlavne sauron ze ty nie si.

vlastne p.Believer.

Knihomol ako sa mas? Odkial cerpas tolku mudrost? Citas Pismo? Som rada co si napisal.Je to presne tak. Katolicky ocistec je blud. Nie je nijak podlozeny Pismom.

ahoj, tina🙂 mozme obcas pokecat aj na HK...ano, citam Bozie Slovo, pomerne dost, aj ked niekedy sa musim dotoho takpovediac dokopat, ale skoro vzdy sa dokopem.......a co ti vcera napisal Kasafran, tak to takzvane vychodisko som hladala este pred tym ako som nastupila do skoly...takze vtedy to este nebolo az take zle....

Tak, ako nedokáže pochopiť ryba čo je nad vodnou hladinou a žaba, čo je mimo močiara, tak nedokáže pochopiť ateista, čo je vo večnosti a čo je Božie. Je to iný princíp, ktorý je chápeniu neveriacich neprístupný.

Pfff...tie vaše duchovné zážitky, stačí zaviesť elektródy na správne miesto mozgu a uvidím boha aj so všetkými svätými...alebo na to ani nie je treba elektród, stačia psychoaktívne látky. It's all in your brain, fellas.

Pfff...tie vaše duchovné zážitky, stačí zaviesť elektródy na správne miesta mozgu a uvidím boha aj so všetkými svätými...alebo na to ani nie je treba elektród, stačia psychoaktívne látky. It's all in your brain, fellas.

Áno, niektorí majú chaos v myslení aj bez elektród a psychotropných látok. Možno je takých väčšina.

Omyl, tu nejde o chaos. Je dokázané, že na spirituálnych zážitkoch sa podieľajú isté oblasti v mozgu a pocity s nimi spojené možno aj umelo navodiť.

Omyl, tu nejde o chaos. Je dokázané, že na spirituálnych zážitkoch sa podieľajú isté oblasti v mozgu a pocity s tým spojené možno aj umelo navodiť. Robili pokusy na mníškach aj buddhistických mníchoch :-DDD

Ja som myslel, že tými elektródami myslíš elektrické šoky, pomocou ktorých sa v minulosti "liečili" rôzne podozrivé psychické prípady. Ak myslíš na zmenené stavy vedomia, ktoré vo svojich knihách popísal Stanislav Gróf, tak súhlasím, že je možno zakúšať aj v tomto živote stavy vedomia, podobné tým, ktoré popisujú ľudia v stave klinickej smrti. Podobné pokusy robil v minulosti aj B.Kafka na svojich médiach pomocou hypnózy, ale dokazoval iba ich reálnu existenciu a nie ich materiálny základ. Činnosť mozgu je ako software v počítači, máš tam iba to, čo si tam nainštaluješ. Ale stavy zmeneného vedomia sú ako prijímače niečoho nepozemského, čo nemá pozemský základ.

No to iste, potom je asi čosi nepozemské aj v LSD, THC alebo šalvii...

Na týchto halucinogénnych látkach nie je nič záhadného. Majú iba schopnosť uvoľňovať ľudskú dušu zo zovretia materiálnej formy a ona potom lepšie vníma iné reality, čo sa prejavuje ako zmenené stavy vedomia. To sa dá dosiahnúť aj spomínanou hypnózou, alebo inými praktikami. Existuje o tom množstvo informačného materiálu, len si to treba preštudovať.

Fajn, potom nie je potrebná viera. Stačí farmaceutický priemysel.