Bratislavský kňaz exorcista hovorí o vstupných branách diabla a možnosti pomoci, ak už ste v tom

Ako ste sa k tejto službe dostali?

Všetko to prišlo ako odpoveď na aktuálne duchovné potreby. Nikdy som si nemyslel, že sa k tomu dostanem. Pán a Matka Božia ma k tomu priviedli cez potreby konkrétnych ľudí. Bolo to postupné, od prvej farnosti v Skalici. Nikoho som nevolal, ľudia začali chodiť a prosiť, či by sme sa mohli porozprávať, niektorí chceli prísť na generálnu svätú spoveď.

Potom som videl, akú silu má požehnanie a obnova krstných sľubov, duchovné sprevádzanie a pravidelné sväté spovede. Keď sme začali robiť modlitby, videl som, že je o to veľmi veľký záujem a boli tam naozaj silné svedectvá, ako Božia milosť pôsobí. Podľa ovocia som zistil, že si to Duch Svätý praje.

Všetko to, o čom hovoríte, svätá spoveď, kňazské požehnanie, obnova krstných sľubov, to sú všetko veci, ktoré Cirkev ponúka 2000 rokov...

Vôbec netreba vymýšľať nič nové, len aplikovať bohatstvo, ktoré máme, na súčasné podmienky. Zistil som, že sa týmito vecami zaoberali mnísi a pustovníci na kresťanskom Východe. Zaoberal sa tým svätý páter Pio, svätý Leopold Mandič, svätý Alfonz z Liguori a mnohí ďalší. Svätci boli vynikajúci v tom, že sa nechali riadiť Duchom Svätým, aby využívali prostriedky, ktoré mali, spôsobom, ktorý bol blízky ľuďom v danej dobe.

Myslím, že je najdôležitejšie, aby sme hľadali práve toto. My môžeme vymýšľať rôzne pastoračné aktivity, akcie, lenže, keby to zostalo len na spoločenskej úrovni, že sa stretneme, porozprávame, ale nešlo by to hlbšie, keby tam nebola nadprirodzená milosť, nebolo by to ono. Najdôležitejšie je pýtať sa Ducha Svätého, akú si on praje pastoračnú metódu, a tým smerom ísť. A vtedy začínajú byť plné kostoly.

Najdôležitejšie je umožniť Bohu, aby mohol konať. Snažím sa len skutočne veriť, že Pán Ježiš je skutočne živý vo Sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. A keď je ten istý ako pred 2000 rokmi a vtedy mal moc uzdraviť a oslobodiť, je možné, žeby ju dnes nemal?

Moc Boha neslabne. Môžem povedať, že som veľmi šťastný kňaz, lebo zažívam, že ako nehodný hriešnik môžem živého Pána Ježiša Krista sprostredkovať ľuďom. Stále máte živého Pána Ježiša Krista v kňazstve na sebe. To je niečo nádherné.

Mnoho ľudí dnes hľadá duchovno cez východné filozofie alebo cez rôzne techniky, prostredníctvom ktorých sa môžu zapliesť do duchovných problémov. Prečo ich to podľa vás láka a nenachádzajú duchovné bohatstvo v Cirkvi?

Pre mňa je aj to výzva, aby sme ponúkali vieru živo. Mám skúsenosť, že keď ľudia zažijú, že Pán Boh je živý, nebudú hľadať v iných filozofiách. Pán Ježiš hlásal a dopĺňal svoje kázanie Božou mocou. Nemôžeme Boha prinútiť, aby sa prejavil mimoriadne, i keď to pre Neho nie je vôbec žiaden problém, ale môžeme ho prosiť, aby sa dal ľuďom spoznať, aby im dal zažiť svoj dotyk a konverziu srdca.

Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.
Raz za mnou prišla mladá žena, ktorá mala veľa skúseností s okultizmom a ezoterikou, a povedala, že mala v sebe také hrozné pnutia, že chcela vyskočiť z okna. Prosila ma o požehnanie. Modlil som sa chvíľočku k Pánu Ježišovi na príhovor Panny Márie a s vierou som jej udelil požehnanie.

Sama nechápala, čo sa stalo, povedala, že od nej ustúpil tlak a pocítila akýsi dotyk, pokoj. Povedal som jej: ´Pán Ježiš je živý! Veď teraz vám to ukázal cez požehnanie, vo sviatosti kňazstva je živý.´ To bol moment, keď sa rozhodla, že začne bojovať a nepoddá sa pokušeniu ukončiť život.

odkaz

Aj tento prípad je dôkazom, že sa neoplatí zahrávať s ezoterikou...

Najčastejšie sa stretávam s tým, že sa tieto veci veľmi podceňujú. Mnohí neveria, že skutočne môže ísť o otvorenie sa pôsobeniu silám temného sveta démonov. Veľmi nebezpečná je tiež zvedavosť. Niektorí ľudia sa preto obrátia napríklad k vešticiam, niektorí chcú zdravie za každú cenu a idú k liečiteľom, z ktorých mnohí spolupracujú so zlými silami.
Napríklad liečiteľský systém reiki, keď človek slúži iba ako médium a necháva do seba vstupovať údajne liečivú energiu, kde doňho môže vstupovať aj temná, okultná sila démona. Táto potom pôsobí na neho aj na toho, ktorého údajne lieči. Veľký trik je v tom, že na chvíľu sa človeku môže polepšiť, ale neskôr sa problémy prihlásia ešte viac alebo iným spôsobom a vždy prichádza k negatívnemu duchovnému vplyvu.
Americkí biskupi museli v tomto ohľade vydať inštrukciu o nezlučiteľnosti reiki a katolíckej viery. Bola preložená aj do slovenčiny a možno ju nájsť aj na internetovej stránke KBS. Veľmi sa mi páčilo svedectvo kulturistu Štefana Halása, ktorý hovoril, do akých hrozných stavov sa cez reiki dostal.

Problémy sa teda nemusia prejaviť hneď, keď sa človek začne venovať takýmto veciam?

Keď sa niekto venuje nejakej ezoterickej alebo okultnej praktike, postupne, nebadane sa to čoraz hlbšie zakoreňuje a tým väčšie sú potom dôsledky. Najprefíkanejšie je to nebadané pôsobenie v tichosti, až je to neskôr silnejšie, až to raz praskne. Najznámejší exorcista z Ríma páter Gabriele Amorth uvádza pravidlo – čím dlhšie sa niečo zakoreňovalo, tým dlhšie trvá oslobodenie.

Ani exorcizmus vraj často nie je jednorazový proces, ale posadnutý človek musí dlho bojovať...

Páter Amorth hovorí, že veľká časť prípadov potrebuje desiatky a desiatky exorcizmov, niekedy sú to roky práce. Keby bolo takýmto ľuďom dobre hneď, mnoho z nich by sa zrejme vrátilo k predchádzajúcemu spôsobu života. Spomeňme si na evanjelium, keď desiati malomocní boli uzdravení a poďakovať sa prišiel iba jeden. Ale keď človek musí bojovať, je prinútený modliť sa, dôverovať, zriekať sa hriechu, pristupovať k spovedi, postupne je Božou láskou vychovávaný k tomu, aby mal s Pánom vzťah. A ľudia, ktorí si prešli veľmi ťažkými vecami, väčšinou Bohu zostávajú aj veľmi verní.

Ako sa človek dostane až do stavu posadnutia?

Talianska biskupská konferencia v predhovore k rituálu pre exorcistov hovorí, že je niekoľko stupňov pôsobenia Zlého. Bežné pôsobenie je pokušenie, ktorému sme vystavení všetci. Potom existuje tzv. mimoriadne pôsobenie Zlého, tam sa radí útlak, silnejšia forma útlaku môže byť obsesia, až posledné štádium je posadnutosť.

V 95 percentách prípadoch je možné ľuďom pomôcť prostredníctvom modlitby za uzdravenie a oslobodenie, to znamená, že nejde o stav ťažkej posadnutosti, ale o nižšie stupne pôsobenia zlého ducha.
Aj v rámci týchto skupín môže ísť o rôznu intenzitu a oblasti, ktoré sú zasiahnuté. Ale v tých najťažších prípadoch zvykne ísť o to, že sa niekto vyslovene zasvätí. Napríklad priamym úkonom slobodnej vôle – vzývaním zlého ducha alebo zmluvou s ním. Potom sú ťažké prípady zlorobenia, malefícia.

O čo ide v týchto prípadoch?

Keď sa napríklad rodina rozháda kvôli majetku a niekto ide k mágovi „objednať“ si porobenie svojho príbuzného. Nebezpečné sú aj prípady milostnej mágie v snahe zabezpečiť, aby sa do mňa druhý človek zaľúbil alebo prípady pomstenia nevery alebo rozbitia vzťahu cez mágiu, ktorá využíva démonické sily. Čoraz častejšie sa vyskytujú tieto veci urobené cez voodoo bábiky aj na Slovensku.

Samozrejme, vstupných brán je viac. Ale z mojej skúsenosti v 95 percentách prípadoch je možné ľuďom pomôcť prostredníctvom modlitby za uzdravenie a oslobodenie, to znamená, že nejde o stav ťažkej posadnutosti, ale o nižšie stupne pôsobenia zlého ducha. Treba ešte rozlíšiť, či ide o psychickú chorobu alebo démonické pôsobenie, alebo zmiešané.

Veľmi často ide okrem psychických porúch aj o hlbšie duchovné nezrovnalosti, ktoré sa týkajú duše a určité spôsoby, ktoré Zlý používa prostredníctvom pokušení, útlakov a obsesií na daného človeka. Treba ich odhaľovať a informovať, ako sa proti nim brániť.

Východní mnísi a pustovníci mali v tejto oblasti obrovské poznatky. Z istej časti ich priblížil kardinál Tomáš Špidlík. A keď je kňaz dobre informovaný a má v tejto oblasti skúsenosti, dokáže účinne pomôcť. Spolupracujem aj so psychológmi a niekedy si navzájom pošleme ľudí, ktorí potrebujú pomoc.

Skutočne posadnutých ľudí je iba maličké percento. Ale potom sú aj ľudia, ktorí si domýšľajú, že boli prekliati alebo sú posadnutí, pretože ak ide o skutočné prekliatie a posadnutie, dá sa to postupne cez modlitbu a určité dané príznaky rozlíšiť. Ak si teda niekto posadnutie domýšľa, treba ho upokojiť a naučiť bojovať proti domýšľavosti.

Väčšina ľudí má však problémy s útlakmi, obsesiami, závislosťami, neresťami a riešením najrôznejších životných situácií. Takých ľudí treba potom duchovne sprevádzať cez účinné rady, ktoré treba dať do života, inak sa duchovne nepohnú, ani keby sa za nich modlili aj desiati exorcisti. Preto vidím, ako to hovorí aj sv. Tomáš Akvinský, že najväčší dar Ducha Svätého spojený s láskou je dar múdrosti.

Máte veľa ľudí, ktorých takto sprevádzate?

Je ich veľmi veľa. Rád by som pomohol každému, ale musím to obmedzovať, lebo mám duchovné aj fyzické hranice. Pozorujem, že v súčasnosti počet takých prípadov veľmi stúpa. Je to obrovský nárast.

Čím to podľa vás je?

Ako hovorí páter Amorth, tam, kde klesne viera v Boha, tam sa rozmnoží povera, ezoterika, okultizmus a ľudia sa dostanú do týchto problémov. Pretože človek automaticky hľadá nadprirodzeno, len záleží, či si vyberie svetlo alebo temnotu. Svetlom je Boh a jeho anjeli. Temnotou je satan a jeho démoni. Dôvodom je aj rozmnoženie hriechu. Lebo aj opakované hriechy a závislosti otvárajú túto prístupovú cestu pre pôsobenie Zlého.

Väčšina ľudí má problémy s útlakmi, obsesiami, závislosťami... Takých ľudí treba duchovne sprevádzať cez účinné rady, ktoré treba dať do života, inak sa duchovne nepohnú, ani keby sa za nich modlili aj desiati exorcisti.
Veľmi veľa ľudí má predstavu, že kňaz sa niečo pomodlí a problém je preč. Modlitba za oslobodenie alebo uzdravenie je len pomocná barlička, len 20 percent, ale ťažisko duchovnej práce je na človeku. Musí si dať do svojho dňa modlitbový program, dôverovať, pravidelne sa začať spovedať. Boh chce srdce človeka a vzťah s ním, on nechce bezduché vykonávanie praktík. Hlavne v tom sa odlišuje viera v Boha od mágie a povery.

Často zažívam, ako Pán čaká, kým sa daný človek skutočne a z hĺbky srdca rozhodne zrieknuť Zlého a hriechu a naozaj začne milovať a dôverovať. Boha nemožno nijako oklamať. On chce celé srdce a chce skutočnosť, a nie iba slová. A potom dáva človeku veľkú pomoc, veci sa začnú hýbať.

.
Ako sa čo najlepšie chrániť útokom zlého ducha?

Blahoslavený pápež Pavol VI. uvádza zásadu – všetko, čo nás chráni pred hriechom, nás chráni aj pred útokmi zlého ducha. V pokušení vždy rozhoduje slobodná vôľa. Diabol môže pokúšať, ale nemôže donútiť k hriechu. Totiž aj pôsobenie Zlého je podriadené Bohu. Môže urobiť iba toľko, koľko mu Boh dovolí. A potom naša slobodná vôľa, ktorá mu dá buď stopku, alebo zelenú. Hlavné je tiež, aby sme boli dobre informovaní.

Dnes je pretlak informácií, ľudia ich prijímajú z každej strany a často nevedia rozlíšiť, čo je správne. Čo sú podľa vás najdôveryhodnejšie zdroje?

Informácie musia byť hlavne v súlade s náukou Cirkvi. Cirkev má dvetisícročnú históriu. Keď čerpáte napríklad zo spisov mystikov, svätcov, vidíte, aké sú spôsoby pokušiteľa. Pri autoroch, ktorých cirkev vyhlásila za svätých, máte istotu, že ich náuka je správna.

Treba si tiež naštudovať, ktoré praktiky otvárajú cestu zlému a s takými netreba koketovať a treba sa toho zrieknuť. V tomto môžeme veľa získať z Talianska, napríklad z centra GRIS alebo Medzinárodnej asociácie exorcistov alebo Centra proti sektám, ktoré vedie don Aldo Buonaiuto.

Musíme si hlavne priznať, že sa potrebujeme veľa učiť. Niekedy poviem ľuďom: ´Vieš, aký znak máš na tričku, že je to ozajstný okultný symbol?´ Je to ako znak firmy, vlajka, pod ktorú sa dávate. Najhoršie je, keď o tom viete a aj tak to nosíte. Dávate tým svoj súhlas na možnosť väčšieho pôsobenia temnoty na vás.

Zažili ste strach v kontakte so zlým duchom a jeho pôsobením?

Nie je to príjemné, byť v prítomnosti Zlého. Cítite zlobu, tlak, najrôznejšie zvuky a prejavy... Exorcisti hovoria, že netreba pozerať posadnutým do očí, lebo zistíte, že sa na vás pozerá niekto iný a ten pohľad je plný absolútnej nenávisti. Svätý Augustín povedal, že keby Boh dovolil Zlému, aby viac pôsobil, o chvíľu by sme boli všetci zlikvidovaní. Vďaka tomu som pochopil, aký dobrý je Pán a ako nás chráni a aké strašné je zlo.

To je najlepšia lekcia, ako skutočne uveriť, ako sa chrániť hriechu. Od tej chvíle beriem hriech a existenciu pekla veľmi vážne. Keď už samotná prítomnosť Zlého tu je taká nepríjemná, aká musí byť prítomnosť toľkých démonov v pekle. To ma neustále povzbudzuje k veľkej láske a vernosti Bohu.

Keď sa ma pýtate na strach, mám na to jeden recept, ktorý mi dal páter Amorth, a to ustavične byť pod ochranou Panny Márie. Diabol ohromne nenávidí Pannu Máriu. Ona ako stvorenie mu jediná nepodľahla, a tak sa jeho pýcha vzdúva v odpore voči nej. Ako jemnocitná žena ho porazila a nikdy mu neprivolila. Najviac ste chránení vtedy, keď ste stále ako dieťa v rukách Nebeskej Matky. Musíte byť ako dieťa.

Odporúčate aj veriacim dávať sa pod ochranu Panny Márie?

Veľmi to odporúčam. Každé ráno treba odovzdávať všetko, naše rodiny, manželstvá, miesta, prácu, a to opakovane: ´Panna Mária, skry mňa, moje manželstvo, moju rodinu pod svoj materinský ochranný plášť.´ A úplne tomu veriť.

Exorcisti hovoria, že netreba pozerať posadnutým do očí, lebo zistíte, že sa na vás pozerá niekto iný a ten pohľad je plný absolútnej nenávisti.
Okrem práce vo farnosti máte na starosti aj službu nemocničného kaplána vo veľkej bratislavskej Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na Antolskej. Ako po roku hodnotíte službu nemocničného kaplána?

Moja prvá farnosť po vysvätení za novokňaza bola Skalica, v rámci ktorej som tiež chodieval do nemocnice. Navyše už počas pastoračnej praxe som chodil do nemocnice v Lehniciach. Takže som bol s týmto prostredím stále v kontakte. Ale môžem povedať, že tento rok vo farnosti Sedembolestnej Panny Márie bol pre mňa najintenzívnejší. Nemocnica je veľký Boží dar pre pacientov, ale aj pre mňa ako kňaza.

Ako to myslíte?

Stretol som sa s tým, že utrpenie je veľký Boží dar, lebo mnohí ľudia cez utrpenie prichádzajú k obráteniu srdca. Zažil som veľa spovedí po mnohých rokoch, veľa z nich bolo na smrteľnej posteli. Keď je človek chorý, začne zmýšľať úplne inak a prehodnocovať celý svoj život.

Reálne si začne uvedomovať, že ide do večnosti, že sa to tu končí a všetko, čo mal dovtedy, je pominuteľné. Z tejto perspektívy všetko prehodnotí. Myslím, že toto sú najcennejšie okamihy.

Menia slabosť a blízkosť smrti pohľad človeka na život?

Absolútne. Pri práci v nemocnici som lepšie pochopil heslo Memento mori – Pamätaj na smrť. Mnohí svätci si neustále pripomínali, že žijeme pre večný život. Ako povedal Pán Ježiš: ´Ste v tomto svete, ale nie ste z tohto sveta.´


V dnešnej dobe, keď je ideálom zdravý úspešný človek, znejú slová, že utrpenie je Boží dar ako z iného sveta. Stretla som sa dokonca s názorom, že choroba je od diabla, že Pán Boh ju pre nás nechce. Dopúšťa Boh chorobu práve preto, že, ako ste povedali, je to dobrá páka, ako zmeniť naše zmýšľanie?

Choroba nie je Božím dielom. Ona je dôsledkom prvotného hriechu. Ale Pán je Majster, že aj z nej vyťaží veľké dobro. Skrze utrpenie som pochopil Boha omnoho viac ako predtým. Niekedy ho Boh musí dopustiť, keď sa človek zo svojej slobodnej vôle nechce zmeniť. A tak mu Boh chce dať ešte šancu.

Keď som pri ľuďoch, ktorí sú blízko smrti, hovorím im na rovinu: ´Ste blízko večného života, Pán Ježiš vás už môže zobrať na druhú stranu, najdôležitejšie by teraz bolo, aby ste si očistili dušu. Kedy ste boli naposledy na svätej spovedi?´ Niekto povie 10, 20 rokov alebo veľmi dávno. Väčšina ľudí privolí a chce sa pred smrťou očistiť z hriechov. No sú aj takí, ktorí nechcú, a to sú najsmutnejšie prípady. Títo ľudia nevedia, čo a koho odmietajú.

Chodíte za chorými aj iniciatívne alebo čakáte, kým vás zavolajú príbuzní?

Máme nemocničné telefónne číslo, na ktoré sa dá volať kedykoľvek aj počas noci. Chcel by som veľmi povzbudiť rodinných príslušníkov, aby volali kňaza k svojim chorým čím skôr a modlili sa pre nich za milosť obrátenia. Stáva sa, že rodina vyčkáva do poslednej chvíle.

Je rozšírené také klišé, že nevolajme kňaza, aby sa príbuzný nezľakol, že zomiera. Čakať do poslednej chvíle je však zlý postup. Práveže zažívam, že keď sa človek vyspovedá, je posilnený a snažím sa ho povzbudzovať: ´Nebojte sa, odovzdajte sa do Božích rúk, ľutujte svoje hriechy.´ Duša sa uvoľní a človek zostane omnoho pokojnejší. Preto určite odporúčam volať kňaza.

V prípade, ak by to chorý odmietol, treba sa za neho modliť a potom sa opýtať druhý či tretíkrát. Ide o večný život naveky, ide o všetko. Mám veľmi rád svedectvá, kde ľudia zažili smrť a vrátili sa naspäť do života – svedčia, ako veľmi je potrebné zmieriť sa s Pánom a z hĺbky srdca poprosiť o odpustenie, preto volajte k zomierajúcemu kňaza.

Je to asi veľmi ťažká služba, keďže musíte byť k dispozícii prakticky nonstop. K chorému vás môžu zavolať aj v noci o tretej...

Mal som aj také prípady a tie boli najkrajšie. Pamätám sa na jeden prípad, ktorý sa odohral v noci pred sviatkom narodenia Panny Márie. Bolo 23.45, rodina mi povedala, že ich blízky asi neprežije do rána. Išiel som tam.

Žena mala na tvári kyslíkovú masku, veľmi ťažko dýchala, lekárky nás chvíľu nechali samých, urobili sme svätú spoveď z celého života. Pomáhal som jej otázkami. Kým lekárky podávali lieky, dal som jej pomazanie pre chorých a kúsok svätého prijímania. Keď som dvíhal svätú hostiu, povedal som: Nech vás chráni od všetkého zla, nech vám dá spásu duše všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý, tá osoba sa vystrela v kŕči, nastal veľký výdych a vtom som videl na prístroji, ako srdce prestáva pracovať 70, 60, 50...

Keď to lekárky videli, len spustili posteľ a ja som poprosil, či by som tam ešte mohol chvíľu zostať, domodlil som sa ešte Korunku Božieho milosrdenstva. Keď som sa domodlil, na monitore už išla len rovná čiara.

Myslíte, že niekedy duša vyslovene čaká, a keď dostane, čo potrebovala, cíti, že môže odísť?

Keď som odchádzal, pozrel som sa na hodinky, bolo po polnoci – narodeniny Panny Márie. Vnímal som, že to bol darček od Panny Márie, že sa to stalo na jej príhovor. Úplne zvláštna milosť. Zažil som to veľakrát, že sa duša očistila a odišla a ja som v tom pokoji, ktorý zavládol, cítil, že to bol Boží zázrak. Pre mňa sú toto najväčšie zázraky.

Zažil som veľa nadprirodzených zázrakov, keď Pán Boh uzdravil, oslobodil od zlého ducha, ale najväčšie zázraky sú pre mňa tie, keď sa duša očistí od hriechov. Najväčšiu radosť mám, keď sa vyspovedá veľký hriešnik po mnohých rokoch. Aj tu v kostole počas kázní vyzývam tých, ktorí majú strach vyznať nejaký hriech, nech prídu. A naozaj ich prichádza mnoho.

Môže človek dostať takú milosť vďaka tomu, že sa za neho dlhodobo niekto modlil?

Áno, napríklad manželka za manžela alebo opačne. Odkedy som zažil také prípady, snažím sa pri požehnaní Sviatosťou Oltárnou alebo pri kňazskom požehnaní žehnať ľudí, ktorí odídu zo sveta v tento deň alebo v túto noc a pravidelne sa modliť za zomierajúcich. Verím, že to má obrovskú účinnosť. Vieme to aj na základe spisov mystikov, napríklad sv. Faustínky, že Pán Boh dáva hriešnikovi aj v poslednej minúte možnosť, aby oľutoval hriechy a priblížil sa k nemu.

Z ľudského pohľadu to môže byť nespravodlivé, že niekto nerieši svoj duchovný život, spovede celý život a na smrteľnej posteli vyzná všetky hriechy a zachráni sa, pričom niekto sa snaží celý život...

Snažím sa pýtať, ako na to hľadí Boh. Vžite sa do cítenia Pána Ježiša, Božieho Syna. On na kríži prelial svoju drahocennú krv za všetkých. Boh chce každému ponúknuť svoju milosť. Najviac ma dojíma prípad kajúcneho lotra, ktorý dostal od Pána Ježiša odpustenie v poslednej hodine. Satanovi treba duše vytrhávať aj v poslednej stotine sekundy.

Ako vás vníma personál v nemocnici? Ako sa tam cítite?

Snažím sa vždy chodiť v kňazskom koláriku. Keď sa snažíte byť nástrojom v Božích rukách, žiť s Bohom, veriaci aj neveriaci pociťujú blízkosť Boha. Mnohokrát sa stretávam s tým, že aj tí, ktorí nemajú blízko k Bohu, sledujú kňaza pri zaopatrovaní.

Stretol som sa s veľmi peknými reakciami od ošetrovateľov, zdravotných sestier. Keď človek ide niekam s láskavosťou a so skutočným svedectvom, nie hraným, Boh sám pôsobí, a to aj bez toho, aby ste sa snažili.

Presvedčil som sa, že omnoho viac je najskôr žiť s Bohom a až potom hovoriť, lebo všetko z nás cítiť. Všetko, čo je v nás, sa skôr či neskôr prejaví. A to vidím aj na kňazskej službe. Niekedy nemusíte ani hovoriť, vysvetľovať, keď ľudia cítia Božiu prítomnosť, prídu.

lea a nič, na tvojho exorcistu, ti každý serie...

Je to určené len pre určitých ľudí, ktorým bolo dané tu a teraz pochopiť.

Katolícky exorcista vie o "vstupných bránach" a o vyhánaní diabla asi toľko,ako ja o jadrovej fyzike!