Božia Láska

Toľko ľudí neverí v Boha, odvracajú sa od neho. Ale vo svojom vnútri sme si vedomí miesta, ktoré je určené pre Božiu lásku, tak nás totiž Boh stvoril. Božiu lásku jednoducho potrebujeme, ak chceme byť spkojní, šťastní, robiť dobré skutky a netrpieť depresiami alebo váhať o zmysle života či samovražde.

Avšak, ľudia sa vzopierajú viere v Boha, lebo dnes je náboženstvo dosť nemoderné, a tiež je dosť náročné byť správny kresťan, a to ľudí odrázda. Nemiesto toho milujú nadovšetko materálne veci, zvierartá či ľudí na prvom mieste, napriek tomu, že človek by mal mať na prvom mieste vždy Boha. To je dôvod, prečo je na svete toľko zla, nešťastia, bolesti atď. Ak človek nemá Boha na prvom mieste a upína sa na druhého človeka, ktorý môže slkamať, alebo veci, ktorá sa skôč či neskôr pominie, nemôže byť šťastný.

Veď kto ťa môže zahrnúť toľkou milosťou alebo láskou, ak nie Boh? Kto to zažije, ten už nepochybuje! Ak to zažijete, už vám na ničom inom nebude tak záležať, lebo vás to 100% presvedčí, že Boh nielen existuje, ale aj že je to Boh milostrdenstva, odpustenia, súcitu, ale predovšetkým Boh lásky. Potom bude pre teba cennejšie, aby si Boha nesklamal hriechom, a ak budú od teba žiadať, aby si Ho zaprel, tak radšej namiesto toho zomrieš!

Nech Vás všetkých Boh žehná

Súhlasím s tebou i keď mám menšie výhrady.Vieš ja som kresťan a verím nielen mysľou ale aj celým svojim srdcom v Boha.Tak ako boh dáva lásku mne tak mu ju ja opetujem mojimy skutkami.Za to,že verím sa nehanbím a ani nikdy nebudem.No predsa.Som šťastný,konám dobré skutky,som spokojný.Depresie patria k životu.Keď sa niekto trápi tak v tom trápení môže znova objaviť samého seba a posilniť svoju vieru.Mám to z vlastnej skúsenosti takže viem o čom hovorím.I keď som kresťan a verím tak sa zamýšľam nad zmyslom svojho života.Hľadám čo mi Boh určil ako moje poslanie.Zamýšľať sa nad zmyslom života je zaujímavé.Niekedy objavíš niečo čo je v tebe ukryté a potom s tým môžeš nikomu pomôcť.Zmenil som už mnoho ľudí preto že je potrebné aby sme im ukázali že aj mi v nich veríme a potom dokážu uveriť aj oni.

Ľudia sa nevzpierajú ale boja sa prejaviť že veria lebo majú strach z toho že sa im začnú vysievať a že ich vyčlenia z kolektívu.A mimochodom aký je to správny kresťan?Podľa mňa ním môže byť aj človek,ktorý hreší ale pritom svoje hriechy ľutuje.Lebo ako sa vraví je lepší kresťan,ktorý zhreší a oľutuje svoje hriechy ako ten,ktorý nikdy nezhreší.Aj cirkev je niekdy príliš materialistická a ľudia sú ako opice.Opakujú to čo už niekde videli.Nie som materialista ale su aj taký ľudia a nemožno ich preto odsudzovať.Na to nemáme právo.

Na akom prvom mieste máme mať boha?Podľa mňa v srdci nemáme mať miesta ako nejaké piedestáli.Existuje mnoho druhov lásky a tá božia nás učí odmalička aby sme milovali a budeme milovaný.Tým že ti záleží aj na niečom inom ukazuješ svoje city a kto cíti je človekom.Stvoril nás k svojmu obrazu a nie aby sme žili presne ako on.Na svete má všetko svoju kladnú i zápornú stránku.Jedno bez druhého existovať nemôže.Bez opovrhovania nieje súcit,bez bolesti by nebolo šťastie...............a tak sa dá pokračovať donekonečna.

a to je co za demagogia ze lepsi je ten co zhresi a olutuje ako ten ktory zije podla tzv. bozich zakonov? to je dost zvratena logika...

Božiu lásku môžeme vidieť napríklad tu . odkaz

Prednosť láske k Bohu namiesto k človeku...

eh...

Pokračujte v sebaklame.

kanon co si myslis co sa stane ze zomries ?

Boh ma miluje, miloval a bude nás milovať...a prečo by som mu ja nemohla odovzdať jediné čo mám?

Upresním to. Boha by sme mali milovať celým srdcom, mysľou a dušou - to som mal na mysli, keď som písal, že Boh by mal byť vždy na prvom mieste u každého človeka. Všetci ostatní - čiže naši blízki, prietelia atď. - by mali byť až na druhom mieste v našom srdci. Nikoho ani nič nesmieme milovať viac ako Boha.

ty si fanatik, na to nemám slov. Ty by si aj vlastné deti obetoval a to je choré

Ver mi, Mamina, že ak by si tomu rozumela do hĺbky, dala by si mi za pravdu. Teraz tomu nerozumieš do tej miery ako ja a tomu zodpovedá aj tvoja reakcia, že to je choré. Bol by som rád, keby by si to žažila, a tak aj pochopila, ale bez toho ti to neviem vysvetliť, to musíš asi len zažiť. Ale ak sa proti tomu blokuješ...

ohromna logika, takze ak ma priatel problem ja dam prednost bohu? ci ako? ak mi umiera dieta tak namiesto toho aby som zhanala pomoc budem sa modlit lebo boh ma prednost? sa zobud. ty si fakt fanatik... a vdaka takymto ludom bola dobre zivena napr. inkvizicia a tzv. svate vojny... lebo boh ma prednost... boh ak je tak je tak dobry ze si poradi aj sam a prvy ta potrebuje tvoj blizny... ty krestan... taky boh ktory ziada aby si ho uprednostnil pred bliznymi je boh sebecky a samoluby... a v to mam verit? najdi nieco lepsie co nas presvedci o tvojej pravde... ja som este v ziadnej viere nenasla dovod verit v nu... demagogia, bajky a polopravdy

vid clanok o Matke Tereze... na prvom mieste bola u nej laska k bliznemu... verila v boha to je pravda a aj ho urcite vrucne milovala a urcite aj volala na pomoc v tazkych chvilach... ale nebyt jej srdca plneho lasky dobroty a pochopenia nikdy by nedokazala to co dokazala... clovek nemusi milovat boha aby bol dobrym clovekom a milujucim bliznym... ale je mnoho milujucich veriacich ktori bliznym ublizuju a potom vyzobravaju odpustenie...

Nesúhlasím s tebou ohldom Matky Terezy, ale nebudem sa s tebou o tom baviť, lebo to nie je v tejto téme podstatné. Chcem ti len povedať, že láska k Bohu sa prejavuje láskou k blížnemu. Kto je dlhodobo zlým človekom, nemôže milovať Boha z celého srdca, duše, sily.

Tak, toto si žiada vysvetlenie: Kresťan tu hovorí to, čo mu neprestajne vtĺka do hlavy kat. klérum, že, citujem: „Boha by sme mali milovať celým srdcom, mysľou a dušou - to som mal na mysli, keď som písal, že Boh by mal byť vždy na prvom mieste u každého človeka. Všetci ostatní - čiže naši blízki, prietelia atď. - by mali byť až na druhom mieste v našom srdci“.
Toto, čo hovorí nie je v súlade s Ježišovým učením, ktorý učí niečo iné – čo ste neurobil jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili...A na inom mieste sa píše – Ako môžete hovoriť, že milujete Boha, ktorého nevidíte, keď nemilujete blížneho, ktorého vidíte? Cirkev tu využíva starozákonný obraz Abrama, ktorý je odhodlaný obetovať svojho syna Izáka, keď mu to jeho boh prikázal. Treba tu dôrazne povedať, že toto je účelová lož, ktorá neodpovedá historickej skutočnosti. Ten príbeh „obetovania Izáka“ sa odohral aj podľa Biblie celkom inak. Asi takto:
Po porážke Sumeru a zničení Uru Elamitmi a Amorejcami v r. 2016 pr. Kr. sa Abram niekedy okolo r. 1950 pr. Kr. odhodlal tieto miesta opustiť a vrátiť sa spoločne s otcom Tárom, synovcom Lotom a nevlastnou sestrou a ženou Sarai do rodného Chárámu. Tam v rovinatých oblastiach u rieky Aram bolo pre ich stáda dosť pastvy, ale keďže sa im tam obchod tiež nedaril, sa po smrti otca Tára, niekedy v r. 1935 pr. Kr. rozhodol odísť do Egypta. Po zastávke v Kananejskej zemi Sichem sa usídľuje v Egyptskom kniežatstve u kráľa Gerary Abimelecha. Tam získava právo na pastviny na rovinách Mamre pri Herbone až k Sodome. Ako protislužbu mu však musí dať svoju sestru, ktorú má ako manželku, ale s ktorou nemôže mať vlastné potomstvo.
Sarai mu u Abimelecha splodí syna Izáka a hoci to Biblia zapiera, potvrdzujú to dostatočne ďalšie fakty, ako je Abimelechovo „výživné“ vo výške 1000 šekalov (16,37 kg) striebra. S „pestúnom“ Abramom uzatvára zmluvu, že nesmie Izákovi, ani jeho potomstvu nijako ublížiť, za čo môže užívať studňu, ktorá vtedy predstavovala nesmierny zdroj príjmov a bohatstva. Zdá sa, že túto zmluvu uzavrel na naliehanie samotnej Sarai, ktorá dobre poznala povahu svojho nevlastného brata Abrama a tak chcela svojho syna uchrániť od jeho pomsty. Abram mal syna Izmaela so slúžkou Agar a Sarai dosiahla, aby túto slúžku Abram s jeho synom vyhnal, a to až dvakrát. Prvý raz, keď bol ešte v plienkach a keď skoro zhynuli a druhý krát, keď sa jej miláčikovi Izákovi vysmieval. Príčin k takémuto výsmechu sa ponúkalo viacero, napr. to, že kráľovský synáčik je pastierom kráv. Aj meno Izák znamená smiech, alebo inak povedané posmech, ak nie priamo výsmech.
V Abrahámovej dobe dochádzalo v spoločnosti k súpereniu a sporom medzi matriarchálnym a patriarchálnym dedičským právom. Toto všetko poukazuje na Sárin veľký vplyv a moc. Všetko, čo Abram dosiahol, mal iba jej zásluhou. Ako vieme, neskôr sa Abram aj tak pokúsil Izáka zbaviť života jeho „obetovaním“ svojmu Bohu, čo sa mu však nepodarilo. Či to bolo zásluhou „vyššej moci“, alebo niečoho iného, je ťažko povedať. Ale potom ho už Abram konečne prijal za svojho.
Tu treba upozorniť na vtedajší a tamojší kult boha plodnosti Baala a krvavé obete, ktoré sa tomuto bohu prinášali. Tento kult bol v Izraeli oficiálne zavedený v roku 878 pr. Kr. kráľom Omri, ale bol všeobecne rozšírený už skôr na celom prednom východe. Baalovi bolo v panteone podriadené Slnko a oheň, okrem toho bol ako Pán (Baal), darcom plodnosti a kráľom zabezpečoval úspech vo vojnách. Jeho kult šírili najmä nomádske pastierske kmene a egyptskí faraóni boli k tomuto kultu zhovievaví, lebo bol v opozícii bohu smrti a púšte Setha. Baalovi boli prinášané najmä detské obete a hlavne prvorodené deti. Ich telá boli spalované v jamách, alebo na železných roštoch nazývaných Moloch. Tento boh rád prijímal detskú obeť bohatých a vplyvných vládcov. Tí, aby uchránili vlastných potomkov, vykupovali deti z chudobných rodín a vychovávali si ich pre takúto obeť, ktorá im mala zabezpečiť víťazstvo. Často bol zachovaný život aj zajatcom, len preto, aby ich mohli neskôr obetovať bohu Baalovi. Takéto zápalné obety detí, ktoré „prechádzali ohňom“ sa konali v každom väčšom meste. Konali sa aj pri zakladaní stavieb, kde takúto obeť prvorodeného pochovali pod prah domu, aby mali príbytok od Baala „požehnaný“. Tomuto bohu sa obetúvalo všetko prvorodené, od obilia, cez jahňatá, býčkov, až po vlastné deti. V Izraeli bol tento strašný kult natoľko rozšírený, že mu po čase vypovedalo „vojnu“ hneď niekoľko prorokov, medzi ktorými bol najznámejší prorok Eliáš. (Dan. kap.1,2,3).
Rímske štátne kresťanstvo prijalo tento sfalšovaný biblický príbeh „obetovania Izáka“ preto, aby ním podporili obetovanie Ježiša, ako zmierčiu obetu za hriechy ľudstva. Ale samotný Ježiš hovorí, že Bohu sa všetky ľudské obety protivia a neprijíma ich.

Degon, veď láska k Bohu z celého srdca, duše a síl je najviac, čo od nás čaká. To je nepopierateľné. Skrze našu lásku k Nemu vytvára medzi nami puto a rozmnožuje v nás svoje milosti. Ukazuje sa nám v inom svetle, ako ho normálne vnímame a odpúšťa nám naše hriechy. Ježiš síce povedal, že čo svojmu blížnemu urobíme, ako keby sme to Jemu urobili, a že v každom človeku máme Jeho vidieť. Ale to sa vžťahuje na úctu k blížnemu, pomoc, dobré skutky atď. Prečo neveríš Cirkvi? Duch Svätý vedie Cirkev, aby Jeho učenie šírila neomylne!

Kresťan, čo hovoríš o láske k Bohu je pravda a podpíšem sa pod to aj ja. Ale Ježíš nám lásku k blížnemu (nie úctu) tiež prikázal ako druhé hlavné prikázanie. A tiež povedal: Ja som cesta, pravda a život. Musíme teda žiť nielen v láske, ale aj v pravde a keď sa cirkev nedrží pravdy, nemôžem ju považovať za cirkev Kristovu. Duch sv. nevedie cirkev, ale ľudí a pôsobí v ľudských dušiach a nie organizáciach. Prostredníctvom organizácii tu pôsobí diabol, aby ľudí zvádzal. Ak sa Boh (alebo P. Mária) zjavil (a), tak iba ľudom (deťom). Nikdy nie koncilu.

Jasné, Degon, nebudeme sa hádam chytať za slovíčka. Keď som písal, že Duch Svätý vedie Cirkev, mal som na mysli ľudí, ktorí sú v Cirkvi. A nepopieram, že máme milovať aj svojich blížnych, to je samozrejmosťou a Boh to od nás tiež žiada. Ja som len chcel ľuďom pripomenúť, že by mali Boha milovať viac ako svojich blížnych.

Kľúčom viery je láska, len ak milujete Boha celým srdcom, tak potom môžete milovať každého človeka bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie a príslušnosť k určitej menšine, lebo my sme chrámom Ducha Svätého aj keď si to veľa ľudí neuvedomuje

Nie každý je chrámom Ducha sv. K tomu nepostačuje krst, ani birmovka, ba ani sviatosť kňažstva. Duch Boží veje kam sám chce a nie tak, kam mu ukážu ľudia.
Čo sa týka lásky, to nie je vzťah, ale duchovná hodnota, preto kto má v srdci lásku, má ju ku každému a kto ju nemá, nemá ju k nikomu. Preto Ježiš nevylučoval ani lásku k nepriatelovi.

jasné, že každý nie je chrámom Ducha, ale môže ním byť každý kto chce a prosí o to!Ako sa píše v Biblii Boh povedal na svojich služobníkov a služobnice vylejem svojho Ducha Ja som lásku nemyslela ako vzťah, ale ako hovoríš hodnotu, je dôležitý tvoj postoj k ostatným

lenže taký istý postoj môžem zaujať aj ja voči veriacim, že odmietate vieru v ľudstvo bez boha....

a čo sa hriechov týka, na veľký hriech je potrebná veľkosť ducha...
vyzývam k boju proti strach z hriechu...

je uplne normálne neveriť aj veriť nieje to iba boh v čo veríme alebo nie.

Degon, krestan hej ludia super nazory ale ked uz ste sa tu tak rozpisali tak mam z toho tu taky pocit ze ste sa tu hadali myslim, ze ste mali obaja na mysli to isté akurát každy svojimi slovami. no ale pokračujem v tom čo ma napadlo, že ste sa tu dost hádali viem že tieto miesta sú na to priam stvorené ale nemyslíte si, že to bol možno kúsok vašej pýchy vo vás?pravdu povediac mi to prišlo tak ako práca šelmy (verím že viete obaja čo pod tým myslím). myslím si, že správny krestania by sa nemali hádať to je posledná vec čo naša cirkev v týchto časoch potrebuje a tak mi možno prepáčte ak ste sa nehádali, ale prišlo mi že hej.
Ešte jedno stretnúť ľudí v dnešnej dobe s názorom aký máte vy to sa cení na jednej strane že krestania a na druhej strane že viete rozlíšiť čo znamená tá správna viera a podľa toho sa aj spravate síce neviem prečo vám to píšem, ale chel som prispieť aj svojím názorom na vec aj keď vás asi nemôžem poučovať mám pocit, že som asi ten najhorší kresťan na svete a žijem len z mojejj tajnej zbrane "prosím a ďakujem za odpustenie" a tak len dodám nakoniec skúsiť sa modliť a nie sedieť za internetom (je to len dalsí nástroj na odpútanie tváre od pána) (inak super vec len keď by som bol najradsek keby ju nikdy nevynasli) a hadat sa tu o par zmenenych slov (tak to tu rychlo ukonci ivanko). dúfam že niekto pochopí čo som sa tu snažil povedať.

to si trafil