Augustin Sokol.
bookface 4.
Úsek bookface 4 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 3.
Je babie leto roku 1955. Sedíme štyria v lese pri táboráku: Marika, Veruša, Honza a ja.
Marika je moja spolužiačka. Býva neďaleko nás. Často k nám chodí. Doučujem ju totižto matematiku.
Veruša je naša slúžka. Býva v našom dome vo svojej izbičke v suteréne. Máme rodinný dom s dvoma záhradami. Pred aj za domom.
Honza nám rozpráva svoj príbeh:
Je rodený Pražák. Mal ešte iba trinásť rokov, keď mu mama zomrela pri automobilovej havárii. Jeho otec preto hľadal útechu v pijatike. Vymenil ich byt za menší neďaleko pražského hotela. Tam potom pracoval ako barman. Často si po záverečnej bral na byt opité ženské. Honza tak mal možnosť kadečomu sa priučiť. Čo sa zamlada naučíš... a tak ďalej.
Najprv skončil základnú školu a potom učňovku. Pracoval v pražskom strojárenskom podniku. Flek mu tam podržia aj po vojne. Nuž a teraz si tu odkrúca druhým rokom vojnu. Teda je už mazák a má to za pár.
To všetko by mohla byť aj pravda. Ďalej už ale nasledovalo iba klamstvo:
Honza sa dušoval, že sa do Prahy vráti aj s Verušou. V Prahe budú mať nádhernú svadbu.
Inými slovami Verušu ukecal. A tá sa tak stala jeho milenkou.
Jednu vec ale zamlčal. Bol už ženatý.
Honza dopovie svoj príbeh. Začne spievať pesničku. Jeho spev sprevádzam hrou na gitare:
„V Texase žil sentimental Džóny,
tak se zdá, že krejčí byl.
Proto, že měl pistolnické sklony,
šerifům se nelíbil.“
Napodobňujem jeho spev, ale už so svojim improvizovaným variantom:
„Ešte centimeter hlbšie Džóny
a už budem spokojná.
Nevládzem už, drahá moja béjby,
čo si taká náročná.“ {
sentimental journey doris day lyrics youtube
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
„Gonna take a sentimental journey
gonna set my heart at ease,
gonna make a sentimental journey,
to renew old memories.“
} A takto sa aj pesničkou dá vyjadriť sexuálny zážitok.
