Báseň:)

Time present and time past
Are both perhaps present in time future,
And time future contained in time past.
If all time is eternally present
All time is unredeemable.
What might have been is an abstraction
Remaining a perpetual possibility
Only in a world of speculation.
What might have been and what has been
Point to one end, which is always present.
Footfalls echo in memory
Down the passage which we did not take
Towards the door we never opened
Into the rose-garden.

T.S.Eliot

preklad:

Čas prítomný a čas minulý,
snáď oba prítomné v čase budúcom,
v čase minulom obsiahnutá budúcnosť.
Ak je však čas večne prítomný,
nikdy sa nevyčerpá.
To, čo byť mohlo, je len abstrakcia,
zostávajúca stálou možnosťou
iba vo svete dohadov.
Čo mohlo byť a čo bolo,
smeruje k jednému koncu, ktorý je vždy prítomný.
Kroky znejú v pamäti
chodbou, ktorou sme sa nikdy nedali,
k dverám, ktoré sme neotvorili,
do ružovej záhrady.

áno, to je nenaplnená tužba...

Veľmi pekné, práve takáto atmosféra v básni sa mi páči, taký pokoj v duši.

mne sa páči skôr tá druhá, ja zas uprednostňujem istý nepokoj a napätie v básni 

Slova se napínají,
praskají, někdy se až zlomí pod tím břemenem,
tím napětím se smýkají a klouzají a hynou,
chátrají nepřesností, neudrží se na místě
a neudrží se v klidu. Ječivé hlasy,
svárlivé, posměšné či jenom žvanivé,
je stále přepadají.

T.S.Eliot
[Překlad Jiří Valja]