Augustin Sokol alias Gugu.
49 bookface.
Začiatok 49 bookface.
Úsek 49 bookface je pokračovaním predchádzajúceho úseku 48 bookface.
} Podľa toho sa zrejme riadia aj niektorí štábni dôstojníci:
Sedia si v bezpečí, v pohodlí, v hlbokom zázemí a namiesto seba posielajú na smrť iných. Majú svoju výhovorku, že niet na to ľudí! Je im ale úplne jedno, že kvôli ich výhovorke tí ľudia zbytočne zahynú.
Máme spoľahlivú a podrobnú mapu. S buzolou si vytýčime azimut našej cesty. Prebrodíme rieku. Potom sa plazíme aj vo vysokej tráve. Je to ako v tom známom vtipe:
„Pýtajú sa Róma Deža z košického Luníku deväť, že čím by chcel byť. Dežo odpovie, že by chcel byť ako had. Lebo had iba leží. Ale pritom aj ide!“
Vkladám kľúčové slová: {
tabor ukhodit v nebo emil loteanu 1976 youtube
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
lunik IX kosice wiki
odkaz
„Luník IX je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II. Na tomto sídlisku je najväčšia hustota rómskeho obyvateľstva na Slovensku pripadajúca ne jednu obec (100%).“
} Konečne sme sa už doplazili k tretiemu vrchu. Musíme sa ale ešte preplaziť okolo neho tak, aby sme mali Slnko za sebou. Podobnú zásadu majú aj stíhací piloti.
Spolu s Katarínkou namierime svoje snajperky do vchodu jaskyne. Na miesto, kde by podľa nášho predpokladu mohlo byť stanovište snajpera. Obaja naraz vystrelíme, s kotúľom nabok sa od seba vzdialime, vydýchneme, zadržujeme dych a jemne poťahujeme za spúšť. Vo vchode sa vtom zablysne výstrel nepriateľského snajpera. Načasovanie je vynikajúce:
Len o maličký zlomok sekundy po záblesku z výstrelu nepriateľského snajpera vyšiel aj náš výstrel. Ten záblesk sme ale už obaja medzitým stihli prikryť so stredom zameriavacieho kríža v ďalekohľade na snajperke. Tak to má byť. Spúšť sa musí len jemne poťahovať. Potom výstrel odrazu vypáli tak, že to prekvapí samotného strieľajúceho snajpera. Nepriateľský snajper ale svoju šancu už prepásol.
Koniec 49 bookface.
