Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  kultúra  téma
kategórie:  

Arizácia, sen statočného Slováka . Príbeh jedného RODAKA

1
reakcií
157
prečítaní
Tému 6. decembra 2019, 18:49 založil ardun.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

ardun muž
   6. 12. 2019, 18:49 avatar
Ľudáci obrali o majetok tisícky Židov. Jeden z podnikov získal starý otec funkcionára Smeru. Historici sa zhodujú, že arizácie a následné deportácie Židov sú najväčšou škvrnou slovenského štátu, ktorý vznikol pred 70 rokmi.

Tisov režim arizoval po 14. marci 1939 viac ako dvetisíc židovských podnikov. Jeden z nich získal aj Ján Glváč - starý otec štátneho tajomníka ministerstva výstavby a bratislavského šéfa Smeru Martina Glváča. Išlo o obchod so železom v Pezinku, ktorý vlastnil Max Kohn.

„Na tento podnik je dosť kresťanských uchádzačov, ktorí by ho úplne prebrali, čím by sa umožnilo niektorému Slovákovi získať si existenciu," napísalo v máji 1940 o nutnosti arizácie Kohnovho podniku živnostenské spoločenstvo v Pezinku.
Splnený sen

Ján Glváč pracoval v roku 1940 ako robotnícky predák vo firme Fož v Bratislave. O arizáciu Kohnovho obchodu sa zaujímal aj obchodník Ludwig Wawrinsky a roľník Valentín Slovák. Glváč mal však silnejšie politické krytie, podporila ho okresná organizácia aj generálny sekretariát HSĽS.

Glváč požiadal o arizáciu v júli 1940. V zdôvodnení Župnému úradu v Bratislave napísal: „Chcem z toho vybudovať krásny obchod a dokázať, že statočný Slovák je schopný veľkých vecí. Tento obchod mať je mi snom a mimoriadnou túžbou."

Ľudáci mu jeho sen splnili v septembri 1941. Hodnotu Kohnovho obchodu, ktorý mal ročný obrat 260-tisíc korún, vyčíslili úrady na 20-tisíc. Glváč požiadal o päťročný splátkový kalendár, pričom peniaze z arizácie nešli Kohnovi, ale na štátom viazaný účet, s ktorým nemohol pôvodný majiteľ podniku voľne nakladať.
Politicky spoľahlivý

Kohn sa nechcel vzdať obchodu dobrovoľne. „Od Žida som chcel odkúpiť dom i obchod, ale ten o tom ani počuť nechcel. Kŕčovite sa drží obchodu a povedal, že len tak sa ho zriekne, ak ho k tomu prinútia zákony," napísal Glváč v žiadosti o arizáciu.

„Z tohto dôvodu potreboval tlak a podporu režimu," myslí si historik Ľudovít Hallon. Z dokumentov podľa neho vyplýva, že Glváč bol politicky spoľahlivý a stotožnený s režimom. „Zodpovedal predstave o národnom a kresťanskom, respektíve árijskom podnikateľovi, ktorý môže arizovať židovský podnik."

Glváč neskôr zamestnal Kohna ako svojho poradcu. Mesačne mu platil 600 korún, z čoho išlo 200 korún do fondu, z ktorého sa financovali pracovné tábory Židov. Kohnovi teda zostalo zhruba 400 korún mesačne, čo bola vtedy polovica platu robotníka.
Glváč: Boli vďační

Štátny tajomník Glváč napriek tomu tvrdí, že jeho dedo obchod kúpil, pričom za peniaze, ktoré vyplatil Kohnovi, utiekol on a neskôr aj jeho dve dcéry do Palestíny. „Moja príbuzná má od Kohnovcov aj list s poďakovaním," povedal Glváč denníku Pravda po tom, čo zverejnil ÚPN zoznam arizátorov.

Veľká časť Kohnovej rodiny však skončila v koncentračných táboroch. Jeho dcéra Oľga a dcéra jeho brata Alica sa skrývali u Rozálie Bínovskej. „Zachránili sa a vycestovali do Ameriky," cituje Bínovskú historička Františka Čechová, ktorej nedávno vyšla kniha o osudoch pezinských Židov.

Max Kohn sa vyhol prvej vlne deportácií z roku 1942 vďaka výnimke, ktorú dostal ako hospodársky dôležitý Žid. V septembri 1944 však spáchal samovraždu. Po vypuknutí SNP už Nemcov výnimky nezaujímali. „Keď sa môj otec, mestský policajt, dozvedel, že pezinským Židom hrozia deportácie, varoval Kohna aj pána Diamanta. Diamant sa skryl, Kohn to psychicky nezvládol a vyskočil z okna medzi veľké kamene," hovorí Pezinčanka Elena Polakovičová.
Zostalo to v strane

Historici pripúšťajú, že arizátori niekedy vyplatili pôvodných majiteľov podnikov „bokom", čo je však ťažko preukázateľné. Glváč na výzvu SME, aby ukázal aspoň list s poďakovaním, nereagoval. Cez mediálnu zástupkyňu Soňu Pötheovú odkázal, že v tom čase nežil, takže sa už nebude viac vyjadrovať.

Železiarstvo Maxa Kohna bolo v centre Pezinka. Dnes vlastní dom rodina zakladajúceho člena Smeru a riaditeľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Richarda Demoviča. „Polovicu domu kúpil môj starý otec od pôvodných majiteľov. V druhej polovici bývala až do roku 1982 Rozália Glváčová (manželka arizátora Glváča - pozn. red.)," tvrdí Demovič.

Polovica domu teraz patrí jeho rodičom, druhú kúpil Demovič od štátu v roku 1986. „Splnil sa mi sen, že raz ju budem vlastniť. V tom dome som vyrastal," spomína Demovič, ktorý vraj o Kohnovej tragédii nevedel.
Po revolúcii sa o dom zaujímala Kohnova druhá dcéra Judita, obišla naprázdno. „Bolo to veľké svinstvo, nedostali sme ani korunu. Ale nechcem o tom viac hovoriť," povedala SME Judit Ester Levi, ktorá žije v Izraeli.

Čítajte viac: domov.sme.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

gabriel pb
   6. 12. 2019, 22:13 avatar
my vám vysvetlíme vojnu ako film zachráňte willyho, zviera nemá žiadne zbrane a chce dôjsť k slobode a tak sa začali správať aj ľudia, ktorí nemohli bojovať a vedeli že je vojna, všetci historici tvrdia, že keď začala vojna niečo sa pokazilo a keď skončila vojna tiež sa niečo pokazilo, našťastie v 60. rokoch 20 storočia sme sa všetci učili, že studená vojna skončila, len preto, že ľudia zaviedli správne rozhodnutia najmä tie politické
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 02:18,  veľa šťastia
dnes, 01:58,  Som šťastný, že som spoznal Esenca a EnaXnaY.
dnes, 01:57,  Občas si poplačem, slzy sa mi tisnú, keď vidím zápal kresťanov pre nejakú vec. Prečo...
dnes, 01:51,  Otázka pre takých tzv. humanistov v úvodzovkách, ktorí sú organizovaní, prečo...
dnes, 01:50,  Táto téma je preto, lebo som šťastný, že sú na svete ľudia, ktorí ma neignorujú. Ktorí...
dnes, 01:49,  Prečo túto tému venujem skútristovi? Ktoré meno? Napríklad Esenc. To je jedno, on vie, a...
dnes, 01:46,  Teraz počúvam viacero ich albumov. Stiahol som si ich do počítača, a mám ich aj v mobile,...
dnes, 01:45,  Prvý raz som sa o českej hudobnej skupine Morčata na útěku dozvedel práve z tohto...
dnes, 01:44,  Morčata na útěku verzus Black Sabbath: http://www.humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2020010050
dnes, 01:04,  Pravda je, že Biblia nikde nehovorí, že Ježišov druhý príchod bude neviditeľný! Bol jeho...
včera, 22:57,  Kasafran ty nemáš čím myslieť . Chýba ti na to jeden orgán
včera, 22:56,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/83196420_774428646396324_5350715844139679744_n.jp...
včera, 22:51,  Auxiliarius, ja si myslím, že komentátor denníka Pravda Marián Repa týmto článkom...
včera, 22:46,  Aj-drbnuty ondrej :)
včera, 22:44,  Nakoniec sa zistilo . že okrem toho hnedeho chodníka čo po hrdinoch zostal sa natíska len...
včera, 22:42,  Zbrane , mačety , kamene a všeličo iné...
včera, 22:39,  ty si inde ty špina *10*10*10
včera, 22:38,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/82592304_117318493133976_2384553881255280640_n.jp...
včera, 22:32,  Drbnuty-Edo vie zabaviť :)
včera, 22:26,  Drbnutý Kuffa to je pojem ako Meliško . Pozri sem tu je lepší hned na začiatku...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Nie šaty z hodvábu, nie prsteň zo zlata, ale srdce čisté je ozdobou dievčaťa.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(53 119 bytes in 0,455 seconds)