Andrej Kiska prakticky vykopol z Bratislavy Medzinárodnú investičnú banku, ktorá čelí podozreniu, že je trójskym koňom ruských mocenských záujmov v Európskej únii.

Banka však vzápätí dostala veľkorysú ponuku usadiť sa v susednom Maďarsku. Naďalej teda môže u nás operovať, jej zamestnanci majú zabezpečený voľný pohyb po celom schengenskom priestore a v niektorých krajinách únie, vrátane Slovenska, budú požívať neobvykle širokú diplomatickú imunitu.

Medzinárodnú investičnú banku (MIB) založili v roku 1970 vybrané krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), medzi nimi aj komunistické Československo. Oficiálna propaganda hovorila, že úlohou RVHP je napomáhať hospodárskemu rozvoju jednotlivých štátov sovietskeho bloku, v skutočnosti slúžila ako nástroj Sovietskeho zväzu na ekonomické ovládanie jeho satelitov.

Obchody medzi jednotlivými krajinami RVHP prebiehali vo virtuálnej mene „prevoditeľný rubeľ“. Dvojstranné transakcie zúčtovávali v moskovskej Medzinárodnej banke pre medzinárodnú spoluprácu a pre zložitejšie, viacstranné obchody, využívali práve MIB. Po skončení studenej vojny, páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu zanikla aj RVHP a MIB stratila akúkoľvek reálnu funkciu. Stala sa z nej mŕtva finančná inštitúcia, ktorú začali vyvolávať do jej súčasného posmrtného života Rusi spoločne so Slovákmi v roku 2012.

Exhumácia MIB

Jednu z prvých zmienok o vzkriesení MIB nájdeme na jej vlastnom webe, v tlačovej správe z októbra 2012. Predseda predstavenstva MIB Nikolaj Kosov rokoval s vtedajším štátnym tajomníkom slovenského ministerstva financií Vazilom Hudákom a dohodli sa, že ju začnú transformovať na modernú, multilaterálnu investičnú banku. Už na tomto stretnutí Kosov určil ako jeden z cieľov „zabezpečenie úplnejšieho využitia imunity a výsad stanovených v zakladajúcich dokumentoch banky“.

Štátny tajomník Hudák, ako jeden z tých, ktorých úlohou bola exhumácia MIB z ekonomického hrobu, bol logickou voľbou. Akcionármi banky sú jej zakladajúce štáty a akcionárske práva za Slovenskú republiku vykonáva práve ministerstvo financií. Okrem toho je Hudák absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý funguje pod ruským ministerstvom vnútra. U nás je škola vychýrená pod svojou skratkou – MGIMO.

Na tej istej škole študoval aj neskorší riaditeľ regionálnej kancelárie MIB v Bratislave Igor Barát. Vyšli z nej aj také postavy československého biznisu ako Jaroslav Haščák a Marek Dospiva – kľúčové postavy skupiny Penta, ale jej absolventmi sú aj Maroš Šefčovič či Miroslav Lajčák, alebo súčasný štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, nominant SNS Lukáš Parízek.

Prestížna ruská diplomatická škola, hoci nik nespochybňuje jej kvalitu, pravidelne čelí podozreniam, že je liahňou agentov ruskej rozviedky a na jej absolventov mnohí hľadia s nedôverou. Podľa portálu Aktuality.sk prišla Penta o možnosť získať poľskú zbrojovku PZL Swidnik, lebo Poliaci vyhodnotili jej majiteľov ako bezpečnostné riziko. Dôvodom malo byť práve štúdium majiteľov Penty na MGIMO, plus to, že vo svojej firme zamestnávali posledného šéfa komunistickej štátnej bezpečnosti generála Alojza Lorenca.

KGB v krvi

Takzvaný ruský Harvard – MGIMO, vyštudoval aj Hudákov ruský partner Nikolaj Kosov. Na začiatku svojej kariéry pôsobil v diplomatických službách Sovietskeho zväzu, vyrastal v rodine dvoch príslušníkov KGB.

V roku 1956 šéf KGB Ivan Serov vyslal do Maďarska hŕstku operatívcov KGB, aby pomohli rozložiť kontrarevolúciu. Podľa bývalého dôstojníka KGB Sergeja Kondraševa bol medzi nimi aj Nikolaj Kosov starší. Jeho úlohou bolo zistiť či západné tajné služby podporujú kontrarevolúciu a zmariť prípadnú pomoc Západu povstalcom. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bol Nikolaj Kosov starší vedúcim oddelenia KGB, ktoré bolo okrem iného zodpovedné za nepriateľské operácie proti židovským skupinám a sionistickému hnutiu. Podľa The New York Times pôsobila aj Kosovova matka pod krytím sovietskej tlačovej agentúry TASS ako jedna z výnimočných špiónok dvadsiateho storočia.
Samotná MIB vytrvalo odmieta, že by mal Nikolaj Kosov s ruskými spravodajskými službami čokoľvek spoločné.

Vnútrozemský offshore

Pochybný ruský kapitál sa ešte v roku 2011 sústredil prevažne v cyperských bankách. Keď Cyprus v roku 2004 vstúpil do EÚ a v roku 2008 prijal euro, stal sa bezpečným prístavom pre ruských oligarchov. Po finančnej kríze a zavedení sankcií v dôsledku ruskej anexie Krymu však cyperské banky považujú Rusov za „toxických klientov“ a cielene sa ich zbavujú.

Prestížny poľský denník Gazeta Wyborzca v roku 2013 upozornil, že po strate pozícií na Cypre plánuje ruská vláda vytvoriť nový vnútrozemský daňový raj práve z MIB. Banka na to mala ideálny predpoklad, keďže právne je to medzinárodná organizácia registrovaná v OSN. Členské štáty, ktoré sú jej akcionármi, sa zaviazali oslobodiť ju od platenia daní a poskytnúť jej diplomatickú imunitu, aj nezávislosť od svojich centrálnych bánk.

Nie všetky štáty v MIB zostali. Poľsko z nej vystúpilo už v roku 2000, dodnes však nedokázalo vymôcť svoje pohľadávky voči MIB. „Dlh MIB voči Poľsku činí 29,15 milióna eur,“ potvrdilo v máji tohto roku reportérom Vsquare poľské ministerstvo financií. Banku opustilo v tom istom roku aj Maďarsko, no v roku 2015 sa do nej opäť vrátilo.

Vystúpenie z MIB zvažovala aj Česká republika, napokon sa však rozhodla zotrvať, aby neprišla o svoje peniaze. K banke pristupuje veľmi rezervovane a je to jediný členský štát banky, v ktorom jej zamestnanci nebudú požívať žiadne diplomatické výsady.

Kiskov zásah

Pôvodnou cieľovou destináciou MIB bolo hlavné mesto Slovenska, kde si zriadila regionálnu kanceláriu. „Keď sme si všetko spolu vyhodnotili, povedal by som, že hviezdy sa usmiali na Bratislavu,“ povedal v rozhovore pre TASR podpredseda predstavenstva MIB Denis Ivanov. „Ale nebolo to len pre suché fakty, čísla a dáta. Musím povedať že od samého začiatku obrodného procesu v MIB od roku 2012, kedy sa odpísali všetky staré zlé úvery a banka sa akoby odrazila od úplnej nuly, bolo Slovensko akýmsi lídrom všetkých týchto procesov.“

Jeho slová potvrdil aj zástupca Slovenska v predstavenstve MIB Jozef Kollár, bývalý tímlíder SaS pre verejné financie a finančný trh. „Slovensko bolo jedným z lídrov pri tvorbe a implementácii fundamentálnej reformy IIB, ktorá sa začala v roku 2012,“ uviedol pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka. „Išlo najmä o osobný vklad pána Vazila Hudáka,“ napísal Jozef Kollár vo svojom stanovisku.
Kollár zároveň poprel, že bratislavská regionálna kancelária musela skončiť na základe rozhodnutia vtedajšieho prezidenta republiky Andreja Kisku dohodu nepodpísať.

„Rada Guvernérov (v ktorej sú členské krajiny zastúpené buď ministrami financií alebo guvernérmi centrálnych bánk) v decembri minulého roka jednomyseľne schválila presun sídla banky do Budapešti, kde v cieľovom stave bude sedieť približne 100 až 150 pracovníkov banky. Toto bol hlavný dôvod, prečo došlo k ukončeniu činnosti jej pobočky v Bratislave, kde pracovalo 5 zamestnancov,“ vysvetľuje Kollár. „Rozhodnutie bolo iniciované samotnou bankou (čisto z ekonomických dôvodov) a schválila ho Rada Guvernérov.“

Dohodu o zriadení regionálnej kancelárie podpísali v apríli roku 2015 Hudák s Kosovom. Išlo však o medzinárodnú zmluvu, ktorú musel ratifikovať prezident republiky. Národná rada odporučila zmluvu ratifikovať, prezident však udelil iba predbežný súhlas, na základe ktorého začala pobočka MIB v Bratislave fungovať.
Definitívne sa Andrej Kiska rozhodol 10. júla 2018, keď listom oznámil ministrovi zahraničných vecí, že zmluvu nepodpíše. „Oznamujem, že som sa rozhodol predmetnú dohodu neratifikovať a zároveň tiež odvolať svoj súhlas s jej predbežným vykonávaním,“ oznámila hlava štátu Miroslavovi Lajčákovi. „Počas procesu ratifikácie prezident rokoval s príslušnými rezortami a bezpečnostnými inštitúciami a výsledkom bolo získanie takých informácií, ktorých výsledkom bola neratifikácia zmluvy,“ vysvetlil pre ICJK vtedajší hovorca prezidenta Kisku Roman Krpelan.

Ruské záujmy

Medzinárodná investičná banka poskytla úvery viacerým slovenským spoločnostiam. Podľa jej vlastného webu to boli predovšetkým energetické firmy ako Slovenské elektrárne, Slovak Gas Holding, Zvolenská teplárenská, ale aj Tratravagónka, ovládaná Alexejom Beljajevom a silne orientovaná práve na ruský trh. Vo všetkých prípadoch išlo o úvery rádovo v desiatkach miliónov eur, ktoré sú v oblasti energetiky považované za malé až bezvýznamné. Energetika je však zároveň oblasť, ktorú ruská zahraničná politika využíva ako „mäkkú silu“ na uplatňovanie svojho vplyvu v Európskej únii, predovšetkým vo svojich bývalých satelitoch, ktoré sú od Ruska stále do veľkej miery energeticky závislé.

Za bezvýznamnú označil MIB aj New York Times. „Medzinárodná investičná banka, obskúrna ruská finančná inštitúcia s bezvýznamnou účtovnou súvahou, je nepravdepodobným zdrojom globálneho údivu. V normálnejších časoch by jej plány na otvorenie nového sídla v Budapešti prešli bez povšimnutia,“ napísal NYT.
S americkým denníkom súhlasilo aj viacero zdrojov ICJK z prostredia energetiky a bankovníctva. Činnosť banky podľa nich nemá vážnejšie ekonomické opodstatnenie. Keď banka rozhodla o presune svojho sídla do Budapešti, maďarská socialistická europoslankyňa Zita Gurmaiová otvorene označila MIB za „Putinovho trójskeho koňa v strede Európy“.

Zasľúbená zem

V decembri roku 2018, po tom, čo Andrej Kiska dohodu s MIB neratifikoval, odsúhlasila rada guvernérov, že presunú jej sídlo do Budapešti. Banka zároveň zmení aj svoj štatút, ktorého súčasťou bude i neobvykle široká diplomatická imunita, nielen pre vedenie banky, ale aj pre jej radových zamestnancov. Imunitu navyše nemajú požívať len zamestnanci a ich rodiny, ale aj ich starí rodičia, vnúčatá alebo ich adoptované deti a dokonca aj hostia banky.

Imunitu nebudú ľudia z banky požívať iba na území Česka, ktoré si uplatnilo výnimku. Práve diplomatické privilégiá vyvolávajú obavu, aby Rusko nezneužívalo banku na krytie svojich spravodajských operácií v Európskej únii.
Ďalšou obavou je, že MIB by mohla slúžiť na obchádzanie sankcií voči Rusku. „Banka, ako inštitúcia zriadená na základe medzivládnej zmluvy, je explicitne vyňatá zo zoznamu inštitúcii, voči ktorým sú uplatňované sankcie zo strany EÚ,“ zdôraznil Jozef Kollár.

Rada guvernérov MIB, keď schvaľovala presun sídla a zmenu štatútu banky, schválila aj udelenie štatútu pozorovateľa ruskému bankovému gigantu VTB. Ide o druhú najväčšiu ruskú banku, ktorej majoritným akcionárom je štát. Je jednou z bánk, na ktoré sú zamerané sankcie USA aj Európskej únie. Jej šéf Igor Kostin patrí k užšiemu kruhu ľudí okolo prezidenta Vladimíra Putina a je na sankčnom zozname USA aj ako fyzická osoba. Kostin je zároveň dlhoročným priateľom šéfa MIB Nikolaja Kosova. Obaja v osemdesiatych rokoch minulého storočia pôsobili ako diplomati na sovietskej ambasáde v Londýne. Kosovov syn Pavel sa zasa stal vysokopostaveným manažérom vo VTB.

Duch studenej vojny

Nikolaj Kosov sa už presťahoval do Budapešti a hoci stále nie je jasné, v ktorej budove bude banka sídliť, presun sídla do Maďarska môžeme považovať za hotovú vec. Nebude podliehať žiadnej kontrole zo strany maďarských úradov a jej zamestnanci chránení imunitou budú môcť bez rizika robiť čokoľvek, čo ich chlebodarca uzná za vhodné alebo užitočné. V Európskej únii bude naďalej strašiť sovietska banka a duch studenej vojny.

Prezident tak konal na základe množstva overených inforácií SIS nie na zaklade kapusty

Banka blízka Putinovi financuje aj Slovenské elektrárne


V energetike sa Rusi otvorene angažujú, sleduje to SIS.

Kritici vidia v investičnej banke inštitúciu, ktorá slúži ekonomickým a politickým záujmom Ruska v strednej a východnej Európe. Prezident Andrej Kiska preto po porade so spravodajskými službami dlhodobo blokoval ratifikáciu dokumentov o regionálnej pobočke.

Jej záujmy sú tu však viditeľné už roky, ale nie je jednoduché ich zmapovať. Denník SME z verejných registrov a účtovných výkazov našiel iba pár projektov - nemusí ísť teda o úplný zoznam.

Čítajte viac: odkaz

Presun banky do Budapešti je podľa neho „zapichnutie vlajky Kremľa v srdci Európy“ a projekt je „pozostatkom z dôb studenej vojny“.
Na Slovensku ju blokoval Kiska

Čítajte viac: odkaz

Kiska je starý profík . Banku nakopol do zadnice velmi skusene

Na Slovensku zachytili aktivity ruských tajných služieb, vyplýva zo správy SIS

Slovenská civilná tajná služba vlani zaznamenala aktivity ruských spravodajských služieb proti záujmom krajiny, o Slovensko sa zaujímali aj čínski spravodajcovia.

Vyplýva to z odtajnenej časti správy o činnosti Slovenskej informačnej služby, ktorú dnes SIS zverejnila po prerokovaní materiálu v snemovni. SIS upozornila tiež na aktivity zločineckých skupín a ich možné prepojenie na predstaviteľov slovenského súdnictva a polície.

Činnosť ruských spravodajských služieb

"Činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o získanie spolupracovníkov v ústredných orgánoch štátnej správy, bezpečnostných zložkách a v oblasti energetiky a obrany," uviedla bez bližších podrobností SIS.

"Hrozby tu sú, ich nárast môže byť každý rok vyšší, hlavne z oblasti kyberpriestoru," zdôraznil predseda osobitného výboru NR SR na kontrolu VS Eduard Heger (OĽaNO). Zdôraznil potrebu pripravenosti na nové hrozby v kybernetickej oblasti a na ich rýchly vývoj. Myslí si, že Slovensko by malo byť súčasťou väčšej spolupráce, čo môže pomôcť aj zdieľaním informácií a vzájomných skúseností krajín.

Poznamenal tiež, že Slovensko je súčasťou Schengenu a východná hranica je kľúčová pre bezpečnosť celej Európskej únie. "Tam teda vidíme aj najväčší nápor, na druhej strane to máme zabezpečené pomerne dobre," skonštatoval s tým, že snahy protivníkov sú každým rokom vyššie. Viac však správy konkretizovať nechcel.

Doplnil, že otázky poslancov smerovali k možnostiam riešenia hrozieb. "Toto je niečo, kde by tie správy mohli dopracovať a doplniť informácie," podotkol Heger.

Podpredseda parlamentu Béla Bugár (Most-Híd) by od riaditeľa SIS privítal konkrétnejšie predstavenie riešení. "Boli tam veci, o ktorých pán riaditeľ hovoril. To je v poriadku, že sme niečo zistili, k tomu nepotrebujem byť ani v SIS, aby som zistil, čo on hovorí, len nevidím koniec, čo sme urobili s tými zisteniami," zhodnotil neverejné rokovanie o správe o činnosti SIS za rok 2018.

Bezpečnosť na prvom mieste

Budúce vedenie parlamentu by sa podľa Bugára malo zamyslieť nad tým, či by sa niektoré správy nemali prerokovávať len na výbore. "A ak výbor cíti, že tam niečo nie je v poriadku, na základe toho môže priniesť do národnej rady zmenu zákona alebo uznesenie," povedal.

Poslanec a bývalý minister obrany Martin Fedor z klubu Mosta-Híd povedal, že správy boli pomerne rozsiahle. "Hovorilo sa o využívaní nových prostriedkov v zmysle hybridných hrozieb, ktoré kombinujú kybernetický svet spolu s prenikaním rôznych dezinformácií," vysvetlil s tým, že to v súčasnosti naozaj prebieha a aj o tom poslancov informovala správa o činnosti VS.

Dokumenty prerokované v pléne podľa jeho slov zhodnotili rôzne oblasti od hrozieb možného vzniku teroristických skupín, základní či prenikanie tajných služieb, ale aj o ohrozeniach z korupcie a podobne.

"Boli spomínané prípady skupín aj s konkretizáciou, odkiaľ pochádzajú a ktoré skupiny pôsobia na území Slovenska, ale nie veľmi by som to chcel špecifikovať," doplnil.

Heger s Fedorom opätovne zdôraznili potrebu schválenia bezpečnostnej a obrannej stratégie v parlamente. Heger tvrdí, že to vyplynulo aj z diskusie v pléne a apelovali na to viacerí poslanci. Fedor dodal, že je potrebné, aby "sme vedeli, čo sú bezpečnostné hrozby a akým spôsobom sa štát má proti nim brániť".

odkaz

Treba si dať na tie ****y ruské bacha