hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Aký je rozdiel medzi človekom a zvieraťom?

príspevkov
2
zobrazení
3
tému vytvoril(a) 15.7.2008 20:04 janyjany
posledná zmena 18.7.2008 18:44
1
15.07.2008, 20:04
Veľa ľudí verí, že človek je len inteligentnejšie zviera. Na prelome 19/20 st. sa človek stotožnil so svojím fyzickým telom do tej miery, že uveril, že nie je nič viac, ako produkt pozemskej, zvieracej evolúcie. Lebo samotné fyzické telo človeka sa od fyzického tela zvieraťa nelíši ničím zásadným - je len vyššou formou organizácie tela zvieracieho. Vývoj k tomuto názoru započal v r. 869, keď cirkev uprela človeku ducha, potom niektoré protestantské cirkvi aj dušu, takže Marx, Engels a Lenin nakoniec urobili posledný krok a prehlásili, že človek je len vyššia organizácia hmoty. Ak však chceme pochopiť ten závratný rozdiel medzi človekom a zvieraťom, musíme hľadať to, čo zorganizovalo jeho hmotné telo do vyššej formy, čo ho vzpriamilo, čo spôsobilo, že jeho objem mozgu sa zväčšil. Čiže musíme brať zreteľ na tie vyššie duchovne-duševné články človeka, ktoré zvieraťu chýbajú. Túto vyššiu podstatu človeka však dnešné ľudstvo prakticky ignoruje, takže už nenachádza medzi sebou a zvieraťom žiaden kvalitatívny rozdiel. Ľudstvo dnes uvažuje tak, že človek má pocity ako zvieratá, a potom ešte myšlienky a to je všetko. To, že má človek okrem toho ešte aj ducha, si veľa ľudí nevie jasne uvedomiť.

V rokoch 1859 a 1871 publikoval Darwin svoje práce . V tom čase bolo v povedomí ľudstva stále ešte čosi, čo Darwinovu teóriu pociťovalo ako urážku ľudskej dôstojnosti. Ešte 40 rokov po Darwinovej smrti sa v USA konali tzv. o****e procesy proti učiteľom, ktorí sa Darwinovu teóriu pokúšali presadiť na školách. V priebehu jedného storočia však ľudstvo túto myšlienku prijalo a začalo ju prenášať aj do svojho konania, spoločenskej praxe. Takže vidíme rockových spevákov a hippies, ktorí chodia zhrbení, zarastení a v otrhaných rifliach ako keby sa chceli vyvíjať naspäť k pračloveku. Mladí ľudia si prepi****ú rôzne časti tela piersingom ako príslušníci niektorých afrických kmeňov. Začala sa hlásať voľná láska, pod ktorou sa v skutočnosti myslel voľný sex, na spôsob neobmedzeného párenia krížom-krážom v stáde. Vrcholí nudizmus, samozrejme pod heslom návratu k prirodzenosti, pričom pod prirodzenosťou človeka sa rozumela opäť nie jeho vyššia, duchovná podstata, ale zase len tá nižšia, ktorú majú aj zvieratá. Kultúru, ktorá povznáša človeka k ideálu, vidíme zatlačenú vlnou anti-kultúry a zábavného priemyslu, ktorých jedinou pointou je čo najšťavnatejšie zobrazovať nižšiu prirodzenosť človeka a stimulovanie tých pocitov, ktoré máme spoločné so zvieratami. Takže keď naladíme niektoré rozhlasové stanice, nepočuť v nich už duchaplné ľudské slovo, ale len rozličné pokriky, ktoré nemajú žiaden vyšší zmysel, ako vyjadrovať určité intenzívne emocionálne stavy. Veda namiesto toho, aby pomáhala upozorňovať človeka na jeho vyššiu prirodzenosť, pomocou ktorej môže svoju nižšiu prirodzenosť prekonať, dáva tejto nižšej prirodzenosti punc biologickej nevyhnutnosti. Napr. americkí vedci dokázali, že muž vlastne ani nemá možnosť byť ženám verný, lebo hormón lásky PAT = fenyletylamín, ako namerali, sa vraj vylučuje len vtedy, keď sa muž zamilováva do novej ženy. Obhajoba nevery ako biologickej nevyhnutnosti. Namiesto kultivovania svojej vyššej podstaty hľadá človek stále nové cesty, ako by všetky spoločenské štruktúry prispôsobil tak, aby čo najviac vychádzali v ústrety zvieraťu v človeku. Nie je jedno s akými myšlienkami sa väčšina ľudí stotožňuje. Pretože tieto časom ovplyvnia spoločenský život. Darwinova teória o sebapresadení, boji o potravu, o územie, o prvenstvo v stáde, o čo najväčší počet samíc nepotrebuje už filosofického potvrdenia, lebo sa medzitým stala prevažujúcou spoločenskou praxou. Je stelesnená v amorálnej, džungľovej ekonomike a politike, orientovanej len na čisto konzumné hodnoty. Bezduchý konzum - to je darwinizmus v praxi.

U zvieraťa sú všetky duševné sily pevne zviazané s jeho fyzickým telom. A so zánikom tela duša zaniká tiež. Nemajú na rozdiel od človeka v sebe Boží obraz, individuálneho ducha. Cez duchovný článok svojej bytosti má človek spojenie k svetu Ducha.
Zvieratá nemajú morálny a estetický zmysel. Len človek stavia také diela, ktoré nemajú žiaden praktický zmysel, ale len zmysel estetický. Videl niekto koňa, ktorý by namiesto prikurovanej stajne s pravidelným prísunom ovsa dal prednosť stajni s umeleckými obrazmi alebo s výhľadom na more? Iba človek sa môže modliť, len on môže nadviazať seba-vedomé spojenie s Bohom alebo hierarchickými bytosťami. Duch je u človeka nositeľom slobody, morálky, svedomia a prostredníctvom neho môže spoznávať duchovné pravdy a v ňom má svoj zmysel pre Krásno, Dobro a Pravdu. Samozrejme záleží na stupni duchovného vývoja.

Pre zvieratá pojem dobra a zla nemá zmysel. Zviera nemá charakter, ktorý je u človeka zdrojom sebaúcty.

Zvieratá nerobia veci zo slobodného filosofického presvedčenia, ale preto, že nemôžu inak. Sociálne väzby vo zvieracích spoločenstvách sú založené na inštinktívne spúšťaných emóciách, a fungujú práve preto tak dobre, že zvieratá nemajú možnosť týmto emóciám odolávať. Zviera je celkom nesené emóciami, ktoré ho robia neslobodným. Nemôže im odolať na rozdiel od človeka. Zviera nemôže o svojich emóciách rozhodovať. Že zvieratá nedokážu ovládať svoje emócie, sa pozná okamžite, keď sú vytrhnuté zo svojho prirodzeného prostredia. Ošípaná sa naje tak, že sa môže už len zvaliť v chlieve, lebo sa neudrží na nohách. Keby chápala, že ju zarežú tým skôr, čím skôr sa vykŕmi, tak by sa asi snažila nejesť. Orangutani v zoo, ktorých pustili k neobmedzenému množstvu jedla, zomreli na nič nerobenie a obezitu. Zviera nie je vo vzťahu ku svojím emóciám slobodné, nemôže o nich rozhodovať. Zviera vôbec nemôže podnecovať nejaké emócie vo svojom vnútri aktívne, samo zo seba, ale môže a musí prežívať emócie len na podnety zvonka. Len čo je zviera zo svojich prirodzených súvislostí vytrhnuté, ukáže sa, že nemá vlastné ja, ktoré by dokázalo udržiavať duševné sily v rovnováhe a rýchlo upadne do nejakého extrému, ktorý sa mu stane osudným. Emocionálny život zvierat je riadený. Teda ten podstatný rozdiel medzi človekom a zvieraťom nie je ani tak v tom, že by zvieratá nemali dušu, že by nič necítili, neprežívali, ale v tom, že tieto duševné sily u zvieraťa nie sú nikdy slobodné.

Ak príde doba párenia, tak zviera slepo nasleduje pudy. Jeleň si nemôže povedať, keď príde ruja, že sa páriť nebude. Nemôže si povedať: Rozhodol som sa žiť v celibáte. Nie je v nich duch, veliace centrum, ktorý by ich mohol riadiť. Ani u človeka nie sú najskôr slobodné, aj človek, ktorý sa duchovne nezobudí, je ich otrokom. Ale ľudská duša sa môže oslobodiť, ak chce. Človek sa môže stať pánom nad sebou samým.

Zviera prežíva svoju telesnosť celou dušou. Zviera nedokáže neprejaviť bolesť. To vidíme aj na malom dieťati, ktorého duševnosť je ešte celkom vpletená do telesnosti a preto podobne ako zvieratá prežíva intenzívne svoje fyzické procesy, ako je neschopné nerozplakať sa, ak si napr. udrie koleno. Ale dospelý človek zakladá svoju slobodu na tom a čerpá svoju dôstojnosť práve z toho, že sa nenechá svojimi fyziologickými procesmi zotročovať. Človek čím viac je človekom, je od svojej telesnosti odpútanejší. Z dejín poznáme príklady svätcov-mučedníkov, ktorí v posledných chvíľach pred smrťou už necítili žiadnu bolesť, lebo sa celkom odpútali od tela. V tom je pravý obsah pojmu vznešenosti, že človek sa povznesie nad podmienenosť všetkými hmotnými a telesnými potrebami, nad závislosť od všetkého nižšieho a malicherného, že zostáva vnútorne nepohnutý. V tom je dôstojnosť človeka, že tou časťou svojich duševných síl, ktoré odpútal od tela, môže myslieť, čo chce, môže byť verný úplne inému, nadprírodnému, morálnemu poriadku, bez ohľadu na potreby svojich orgánov., že môže byť spravodlivý, čestný atď. Česť, spravodlivosť a dôstojnosť zvieraťa sa končí tam, kde telesný pud od neho požaduje niečo iné.

Zviera teda prežíva fyzickú bolesť ešte viac, ako človek , zato však nikdy nepozná bolesť z morálneho konfliktu alebo z neexistencie zmyslu života. Zviera nemá ideály. Nemodlí sa, nemedituje, nepracuje na sebe, aby sa z toho, čím je, stalo niečím iným. Zviera buď niečo prežíva vo svojej duši, a potom tým aj je, alebo to neprežíva, a potom ho to netrápi. Nemá žiadne vyššie ja, ako človek, nie je v konflikte samo so sebou, a nemôže ani nikdy prekonať samo seba. Zviera nemôže nikdy zaprieť samo seba a vziať svoj kríž.
none
2
18.07.2008, 18:44
Janyjany, v mnohom tu s tebou súhlasím. Ale tých vedcov by som nehádzal všetkých do jedného vreca.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 87 702 B vygenerované za : 0.068 s unikátne zobrazenia tém : 36 360 unikátne zobrazenia blogov : 539 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz Možno si sa niekedy zamýšľal, ako bude vyzerať ten Nový Jeruzalem, nebeské kráľovstvo, ktoré má zostúpiť, podľa proroctva 😉 Nuž, asi ťa sklamem trochu, ale nejedná sa o klasické mesto...

citát dňa :

Falošný priateľ je horší ako nepriateľ, pretože nepriateľovi sa vyhýbaš a priateľovi veríš.