Ako určujú myšlienky náš osud

Ako myšlienky určujú náš osud



Málokto dokáže pripustiť, že by myslenie, že by spôsob nášho myslenia mohol mať nejaký zásadný vplyv na formovanie nášho budúceho osudu. Ale opak je pravdou! Pozrime sa na konkrétnu situáciu zo školského prostredia, v ktorej sa to mimoriadne nápadne prejavuje. Pri maturitných, alebo hocijakých iných skúškach zásadného významu sa totiž často stáva, že dobrí žiaci si vytiahnu práve tú otázku, ktorú nevedia, kým zase tí menej snaživí práve tú jedinú otázku, ktorú ovládajú. Nie je to náhoda, ale je za tým určitá zákonitosť.

Pozrime sa na dvoch študentov, ktorí sa majú v rámci jedného maturitného predmetu naučiť sto otázok. Snaživý študent ich deväťdesiatosem perfektne ovláda a iba dve z nich sa naučiť nestihol.

U menej snaživých študentov býva tento pomer obrátený. Oni dobre ovládajú iba dve otázky. Avšak keď dôjde k lámaniu chleba, ten snaživý si zvyčajne vytiahne otázku, ktorú nevie, kým ten menej snaživý otázku, ktorú vie.

Prečo je tomu tak? Lebo obaja na ne intenzívne mysleli! Jeden však so strachom a úzkosťou, pretože ich nevie a druhý s nádejou, lebo iba tieto vie.

Ten prvý na ne myslel v strachu, čiže negatívnym spôsobom a ten druhý v nádeji, čiže spôsobom pozitívnym. A keďže obaja na ne mysleli rovnako intenzívne, ich intenzívne myslenie im obom prinieslo splnenie. Ibaže jednému spôsobom negatívnym a druhému spôsobom pozitívnym, to znamená presne podľa druhu ich myslenia.

No a táto zákonitosť platí nie len v školskom prostredí, ale aj v každodennom živote. Na čo človek intenzívne myslí, po čom túži a na čo sa vnútorne zameriava, to napokon aj dosiahne.

Ak sú teda naše myšlienky silne, dlhodobo a intenzívne zameriavané k určitému cieľu, tento cieľ dosiahneme! Musia to však byť naozaj myšlienky intenzívne, pretože tie prchavé, plytké a nestále nemajú zodpovedajúcu formotvornú silu.

Utajované poznanie o skrytej sile ľudského myslenia, prostredníctvom ktorej je človek schopný vedome formovať svoj budúci osud začalo prenikať do povedomia spoločnosti knižnými titulmi typu: ako sa stať bohatým, úspešným alebo slávnym. Píše sa v nich o tom, že intenzívne myšlienkové snaženie celkom určitým smerom prináša vždy svoje ovocie.

Táto zákonitosť naozaj funguje, ale pozor! Skrýva sa v nej i veľké nebezpečenstvo, o ktorom sa už zväčša nevraví. Veľké nebezpečenstvo, spočívajúce v nesprávnom použití sily myslenia.

Opäť si uveďme príklad: Mladá žena je presvedčená o tom, že šťastný život je možné prežiť iba v bohatstve a preto túži po bohatom ženíchovi. Týmto smerom každodenne upína svoje túžby. Jej silné chcenie a intenzívne myslenie ju postupne začínajú privádzať k mužom, ktorí môžu splniť jej prianie. Za jedného z nich sa napokon aj vydá.

Až v manželstve však začína zisťovať, čo je to vlastne za človeka, pretože pred tým tomu nevenovala veľkú pozornosť, nakoľko jej najrozhodujúcejším kritériom bolo bohatstvo. Zrazu však zisťuje, že si vzala človeka panovačného a arogantného. Človeka zvyknutého rozkazovať, ktorému sa každý podriaďuje. Všetko musí byť tak, ako chce on.

A mladá žena, ktorej sa splnilo jej životné prianie vydať sa za bohatého muža začína spoznávať, že jej to šťastie neprináša. Že síce žije v dostatku, ale v neslobode, ako vtáčik v zlatej klietke. A mreže klietky ju tiesnia, ponižujú a zamedzujú jej slobodnému rozletu.

Na tomto príklade je vidieť, že hoci žena využila sily myslenia k dosiahnutiu určitého cieľa, ktorý považovala za to najlepšie pre seba, šťastie jej to neprinieslo.

A práve v tejto skutočnosti sa skrýva zrada všetkých kníh typu: ako sa stať bohatým, úspešným a slávnym. Na jednej strane je totiž pravdou, že človek môže prostredníctvom sily vlastného myslenia zameraného na určitý cieľ dosiahnuť čo chce, ale na druhej strane mu to vôbec nezaručuje, že po dosiahnutí svojho cieľa bude naozaj šťastným, spokojným a vnútorne naplneným.

Čo má teda človek vlastne chcieť a ktorým smerom má zamerať svoje myslenie, aby mohol byť skutočne šťastným?

Veľký Učiteľ, ktorý veľmi dobre vedel o sile ľudského myslenia nám jasne ukázal, kam máme svoje myslenie nasmerovať. Ukázal nám, čo máme chcieť a o čo máme vnútorne usilovať, aby sme mohli byť skutočne šťastnými.

Veľký Učiteľ hovoril: Usilujte o kráľovstvo nebeské a všetko ostatné sa vám pridá. Usilujte o hodnoty kráľovstva nebeského a všetko ostatné dostanete navyše.

Znamená to, že rovnako intenzívne, ako dnes ľudia usilujú o peniaze, postavenie, majetky, slávu, úspech, moc a pôžitky treba usilovať o čestnosť, ušľachtilosť, čistotu, láskavosť a spravodlivosť, ktoré sú hodnotami kráľovstva nebeského. Lebo peniaze, postavenie, sláva, moc majetok, úspech a pôžitky nie vždy prinesú, alebo lepšie povedané, nikdy neprinesú to skutočné a trvalé naplnenie, šťastie a mier. Avšak úsilie o ušľachtilosť, čestnosť, láskavosť a spravodlivosť prinesú človeku šťastie, radosť a mier vždy!

A nie len to! I všetko ostatné, to hmotné, čo nevyhnutne potrebuje sa mu ešte navyše pridá, aby mohol prežiť ľudsky dôstojný život na tejto zemi.

Zjednodušene povedané: Ak túžime po dobrom aute a týmto smerom zameriame svoje chcenie, dosiahneme to. Ale šťastie nám to priniesť nemusí.

Ak túžime po bohatstve a týmto smerom zameriame svoje chcenie, dosiahneme to. Ale šťastie nám to priniesť nemusí.

A takto je to so slávou, majetkom, úspechom a pôžitkami. Môžeme ich dosiahnuť, keď budeme veľmi chcieť, ale šťastie nám to priniesť nemusí.

Ak sa ale túžime stať čistým, ušľachtilým, láskavým a spravodlivým človekom tiež to dosiahneme! Potom sa však šťastnými staneme celkom zaručene! Toto je totiž jediná cesta, vedúca k skutočnému, pravému šťastiu, radosti a naplneniu.

V ľudskom myslení sa skrýva nesmierna sila. Jej prostredníctvom je nám možné dosiahnuť čo len chceme. Človek však má chcieť to najvyššie, najvznešenejšie a najušľachtilejšie, čo vôbec jestvuje! A ak to bude naozaj chcieť, dosiahne to! Dosiahne spojenia so Svetlom, ktoré svojim jasom prežiari vlákna jeho osudu a ďalší život takéhoto človeka bude cestou šťastia, radosti mieru a plnosti bytia.

Tak, ako je človek schopný svojou intenzívnou myšlienkovou túžbou ovplyvniť, alebo lepšie povedané doslova určiť výber maturitnej otázky, ako to bolo spomenuté na začiatku, úplne rovnako je pri intenzívnej vnútornej túžbe a snahe schopný dosiahnuť spojenia so Svetlom Najvyššieho.

Človek toho schopný je! Ale chce to? Neuspokojuje sa vo svojich túžbach s ďaleko menej hodnotnými cieľmi? S cieľmi, ktoré síce taktiež môže dosiahnuť a aj ich dosahuje, avšak druhoradosť a malosť týchto cieľov a s nimi spojené vnútorné nenaplnenie sa nedá ani len porovnať so šťastím, plynúcim z tých najvyšších cností a ideálov, ktoré by mohol dosiahnuť, keby ich dosiahnuť chcel.

Samozrejme, ako inak, hovadina. Činy určujú náš osud, nie myšlienky.

a čo určuje tvoje činy?

Moje možnosti, rozhodnutie, sebaovládanie.

a pri tom rozhodovaní myšlienky nepoužívaš?

Používam. Lenže na to, aby som sa začal chovať podľa nejakej myšlienky, sa na to musím najprv rozhodnúť. A rozhodnutie teda nevyplýva z ľubovoľnej myšlienky, ale len z takej, pre ktorú sa rozhodnem sa rozhodnúť.

a hlavou sa rozhoduješ? ...pretože rozhodnutie robíš iba z viacerých možností...teda aj z tých myšlienok, ktorú si v konečnom dôsledku nezvolíš..či?

Rozhodnutie predovšetkým podlieha obmedzeniam vonkajšieho, hmotného sveta. Ak nemám možnosť mať dom za milión, nemôžem sa preň rozhodnúť. Ak nemám možnosť kradnúť peniaze, nemôžem sa preto rozhodnúť. Ak nemám možnosť chovať sa amorálne, nemôžem sa pre to rozhodnúť. Atď. Môžem sa rozhodnúť napr. medzi tým, či si za svoje ťažko zarobené peniaze kúpim banán alebo jablko. Či ti odpoviem na príspevok alebo neodpoviem.

A čo sa týka rozhodovacieho procesu samotného, tak myšlienky môžeme mať všetci ledajaké, ale to, či sa podľa nich rozhodneme aj rozhodnúť je záležitosť zasa iných myšlienok. Jednoducho myšlienka nerovná sa činu.

to je tak...kto nezažije, nepochopí 🙂 Niektorí ľudia ešte nedospeli k takému poznaniu.

takto to nefunguje, zavriet oci a nieco si zelat.

raz som počúvala o tomto,. a tam nejaká odborníčka na myšlienkovú príťažlivosť hovorila takto: že alkoholik prišiel za ňou že sa chce zmeniť, tak ho poučila a on prišiel po 3 mesiacioch že s anuič nezmenilo. Ke´d saho opýtala na čop myslel, že na to že cche prestať piť. Bolo tio zle, poučila ho a toto isté sa opakoval aj druhý raz bezvýsledne, lebo zle formuloval scvoje pruianie. Až pôri myšlienkovej formulácii, že "chcem byť šťastný" sa mu piť prestať podarilo a naozaj svoje šťastie našiel.
Nerozumiem ako si želať Božie kráľovstvo, mám z toho pocit, že taký dobráci a samaritáni padajú na kolená a na nich aj ostanú.

mne sa stalo toto presne na matture, vytiahol som si presne jednu z tych dvoch otazok, ktore som nevedel..
a z matiky, jednu z tych dvoch, ktoru som vedel..
kua ten tvoj guru mi lozi do hlavy a robi zo mna univerzalny vzor?

ktorý guru ?

ten co dal tie pochody o myslienkach, ktoreho markus skopiroval

vieš ako sa volal ?

zlodej?

mne sa stalo toto presne na matture, vytiahol som si presne jednu z tych dvoch otazok, ktore som nevedel..
a z matiky, jednu z tych dvoch, ktoru som vedel..
kua ten tvoj guru mi lozi do hlavy a robi zo mna univerzalny vzor?

1. Definícia, že myšlienky určujú náš osud, je len do určitej miery, nakoľko k myšlienke a z myšlienky sa odvíja viac faktorov, ktoré človeka ovplyvňujú a niekam posúvajú v jeho prianiach, rozhodovaní a v skutkoch. Zachovať si triezvu myseľ a nepodľahnúť
vonkajším a vnútorným tlakom, býva niekedy náročné, už len taký stres človeka môže dezorientovať v jeho myslení - myšlienkach.

Chiara = chiméra?

hmmm, ono by to platilo pokiaľ by neexistovali aj študenti, ktorým sa to stáva opačne...
myšlienky určujú náš život, ale len ako podnety pre činy