Ako sa vyrovnať so stratou najbližšieho...

Pod pojmom strata najblizsieho mam na mysli smrt najblizsieho nie nejaky trpany rozchod aby kazdi porozumel....rad by som videl prispevok od niekoho komu zomrel ale opakujem najblizsi!!!

Tak-toto je téma čo mi sadla. Teraz mi zomrel svokor-3 týždne sú tomu a 1 deň. Možno si niekto povie že to snáď nieje ten najbližší,ale pre mňa svokor bol ako jeden najlepší kamarát. Prvý týždeň po jeho smrti mi bolo kadejak-ťažko to opísať. Viete- kam som pozrel , tam boli spomienky na neho. Spolu sme robili či u mňa doma alebo u svokri kadejaké drobnosti ako napríklad poličky na kvety , alebo sme spolu opravovali dvere na vchode do bytu a tak ...
Viete , svokor mal na jednu nohu protézu(o nohu prišiel už v mladosti 15 rokov) a tak ak mu bolo treba dačo porobiť tak ja som mu pomáhal v čom sa dalo. Ja som dosť taký technický tip takže pre mňa to bola zábava. Svokor ma mal strašne rád,ešte aj v posledný deň bol u neho jeho brat a toto mu vravel . Totižto moja manželka má ešte 2 bratov , ale sú to hajzly (boli aj v base) a on ich nemal rád pre tie útrapy čo mu v živote narobili. Takže mňa bral ako syna , ktorý mu nerobil hambu a bol na mňa strašne hrdý. Furt ak mi volal , tak sa do telefónu ozvalo-zaťko moj najmilši , nemal by si čas a ........
Aj tieto slová mi chýbajú a plno ďalších maličkostí. Čo ma ale najviac "trápi" je to , že som nebol pri ňom v deň smrti. Akurát som bol v nočnej službe keď mi manželka volala a vravela do mobilu že - dedo je v nemocnici.Ihneď som mal taký zlí pocit že dačo asi ne v poriadku a tak som zavolal vedúcemu že mi treba ísť domov lebo to a to. Letel som do nemocnice ako sa len dalo , ale v nemocnici bola len uplakaná manželka so svokrov.
Prvé dni , alebo lepšie povedané hodiny som akoby ešte nechcel veriť že zomrel.Akosi mi to rozum alebo ja neviem čo nedovolovalo + ten zhon okolo vybavovania pohrebu...Ale teraz mi to nedá pokoj.Je plno situácií keď si na neho spomeniem a vtedy si hovorím tak v duchu:čo by nato dedo povedal? A začnem sa s ním akoby v duchu rozprávať a tak. Je to na jednej strane sranda že si s ním akoby "pokecám" , ale na druhej strane to netreba velmi prehánať lebo sa vtedy človek akoby rozľútostí a sám seba utrápi.
Každopádne je ťažko napísať ako sa z toho smútku dostať , každý sme iná povaha , každý to preklenie toto smutné obdobie inak. Chce to čas - nič iné ma nenapadá a ani neostáva. So smrťou blízkeho nič nenarobíme a treba pozerať do budúcna , veď aj mi sme tu pre dakoho tak sa netreba opúšťať.

silna skusenost...klobuk dolu
mne v 6tich len umrela teta...co bolo zaujimave,lebo den predtym som mal take myslienky typu "bola by haluz kebyze mi niekto umrie,aby som to videl..." pricom som myslel babku(otcovu mamu)...mno a zomrela mi teta a tym sa nam vlastne skomplikovala zivotna situacia a ja som stratil aku taku materialnu slobodu co som dovtedy mal...cize asi tak...ohladne smrti...mozno sa vam zdam amoralny,alebo kruty...ale ja som sa so smrtou zmieril uz v 12tich🙂..je to sucast zivota luky-fruky a existencia bytia tym nekonci🙂...niekto proste musi umriet mlady a niekto az v 90tke...

to mitsuman:ani tomu nechcem verit ze riadky kotre si pisal presne vystihli moje nestastie...bol som na tom presne ako to kamkolkvek sa pozries vidis tu osobu...ja som mal problem uverit este aj 3 mesiace potom jednoducho som si nepripustal ze toho cloveka neuvidim...a neuveritelne ma sralo ze som sa s nim nemohol rozlucit keby clovek vedel ze ho uz neuvidi povedal by mu nieco na rozlucku lebo to ma zoziera vo vnutri najviac ze sme sa nerozlucili

So smrtou blízkej osoby sa kazdy vyrovnava svojsky.Ale jedna vec je ista,cosi sa v nas zmení ked ktosi blízky zomrie a zmeníme sa aj my.

presne- to žere aj mňa že som sa s ním nestihol rozlúčiť a pritom išlo asi o zasratých necelých 5 minút. Keby som nebol poctivý vodič a nedodržal by som na cestách 60ku , tak by som ho stihol.(z práce domov to mám 16 km) Takto zomrel sám . Ani svokra s manželkou nestihli za ním v tú osudnú noc doraziť. Vtedy keď ho brala sanitka z domu v ten večer, tak svokra s nimi xcela ísť len jej to nedovolili. Tak volala mojej žene a išli za ním . Medzi tým jej ešte svokor volal - povedal jej: mama , dones mi vodu ostávam tu , ja ťa počkám.
Aj svokra si vyčíta že to nestihla. Keď to na ňu príde vraví - idem ja za otcom on ma čaká. Mi vtedy sa ju snažíme upokojiť...
A ja ? Povedal by som mu na rozlúčku: bolo mi cťou Vás poznať.
Svokor bol pre mňa jeden velký vzor , veľa krát mi pomohol. Dokonca mi pomohol viac ako otec ! A to som ho poznal necelých 14 rokov.

to ranexil: podla mna to ze sa ludia po smrti blizkeho menia je sposobene ze kusok z toho blizkeho sa presenie do teba...ja to tak citim...vo vela veciach som sa priblizil konaniu mojho zosnuleho bratranca...zacal som sa chovat inac podobne jemu a nevedel som ci si to len nevsugeruvavam ale podla mna to nebolo vsugerovavanie a verim ze cast z neho (duchovna) ostala v mojom vnutri,...aj ked v tomto pripade by som bol ovela radsej ako materialista a mal jeho telo ktore dycha ako len cast z jeho ducha

nic z neho nepreslo do teba..ani jeho eterne,astralne telo ani Ja ani nic🙂..jedine jeho laska ta moje tu najst a jedine tvoja laska moze najst tam jeho....thats that. nemozes mat cast jeho ducha lebo je to jeho duch🙂tak isto ako jeho dusa je JEHO dusa..len pre info🙂
a nemam ten dojem ze ten blizky by chcel aby si sa vzdal radosti zivota preto ze ten jeho skoncil....ty tu este mas co zazit...aj kopu radostnych udalosti,ale popritom aj kopu negativnych...podla mna sa ti to stalo aby si spoznal smrt a aka je...ze je to koniec na fyzickej urovni,lebo sa jej este navidis pocas zivota vela..neprajem ti to,ani nic take atak ale uvidis ju...a treba si na nu zvyknut🙂

Gratulujem!!!K morbidnej teme na rano.Smrt je prirodzena sucast zivota.Zhasla fajka koniec

muhaahahahah...pekna reakcia:D...idem vas informovat o dalsej smrti...moj hadík prave zere mys...ale dnes je divny..ani ju neskrtil..len k nej prisiel..otvoril papulku a zacal ju zaziva hltat.to som mu ju musel este drzat v ruke lebo jej behali nohy.... aj to je smrt..je to proste prirodzena vec

akeho hada mas???

Noemi-maš pravdu(Zhasla fajka koniec). Jasné a výstižné. Ale netvrď mi že ak ti zomre niekto blízky že povieš - zhasla fajka koniec.
A či sa o tejto téme bavíme ráno , večer , alebo hocikedy - neviem prečo ti to vadí , že sa o tom bavíme ráno.
A ak je to taká prirodzená súčasť života (čo v samom jadre aj je-logicky), tak mi povedz prečo sme po úmrtí blízkeho taký smutný. O tomto sa tu totiž točí.

Chapem ta mal si svokra rad,bol to dobry clovek at atd,ale naco to preberat,ak nemozeme nic zmenit.To je ako plakat nad rozliatym mliekom,co narobim,zlizem ho z podlahy?

Ak to ten človek potrebuje prebrať je dobré že to napísal a môže sa zmeniť, samozrejme nie to že je človek mŕtvy, ale postoj toho druhého a vyrovnanie sa so smrťou blízkeho. Jeho
pocity idú von a nedusí to v sebe.

prirovnať milovaného človeka k rozliatemu mlieku ?? fakt morbídne

pekne povedane

uzovka stromova,ale pssssst..ono to je chranene..ale ja som ho zachranil ,ked som ho nasiel na takom dvore pod BA hradom🙂

sak sa mi zdalo ze fakt ze mas hada som este nepocul :D

hej.uz dlhsie..asi ummm...3weeks?🙂tak nejak..a rastie a papa a bude mat az 2metre:D..tesim tesim

a nakoniec teba spapa

je to fakt alebo sa clovek viac otvori na nejakom portali cudziemu cloveku skor ako keby to mal hovorit niekomu blizkemu priamo do oci...???

tu ta chrani anonymita..to je to...aj ked ja ta poznam a ty mna🙂 ale to je uplne jedno...ja som tu sam sebou a som happy

clear1...ten clear2 vcera..to si bol ty?:D

ja sam mam problem hovorit o tejto teme s niekym koho poznam lebo sa bojim ze sa na mna bude pozerat inymi ocami...

mne umrel dedo v den ked som sa ja narodila .
to sice nie je az taky srdcervuci pribeh ale viaze sa nan ina "pikoska"
a to,ze papierovo pochovali mojho otca namiesto jeho otca, mojho deda, lebo si pomylili rodne mena. zistilo sa to az po 18tich rokoch (keby nesiel "sato"-otec nieco vybavovat tak asi do dnes je pochvany)

Jasne že sa tu skôr otvoríš ako pred tými čo ťa poznajú - ako tu niekto spomenul (mors777)- chráni ťa anonimita. Aj keď zas preto som sa tu zaregistroval, lebo sa mi tu celkom páči. (nie ako pokec ...) Síce aj tam sa dajú nájsť ľudia s ktorými sa dá trafiť nôta.
Ešte sa vrátim trochu na začiatok. Je lepšie sa vyrozprávať niekomu s stratou bl. človeka a nenechať to v sebe. Trochu sa uľavý a tak ... Ale prekonať to musíme každý sám.

Pan Jozef,preco ste neboli na pohrebe vasej svokry??
Ale,viete ako to chodi,sama praca a na zabavu neostava cas..

Lukyfruky je to najhorsia vec v zivote ked odide niekto blizky..tazk osa mi o tom hovori mne zomrel 24 februara tohto roka priatel ktoreho som mala nesmierne velmi rada,ktorem usom doverovala,s ktorym mi bolo vzdy moc fajn!prislo to tak necakane!skoro kazdy den sme boli spolu vonku,proste zvyknuty na seba stalesme mali o com hovorit bol tom o najlepsi priatel...posledny vecer ked som snim bola bol ovsetko v uplnom poriadku ,ran osme mali ist spolu von...no neozival sa....vzdy zavolal ked sa nieco zmenilo..mala som blbu a zlu predtuchu!strasne zacalo prsat z nicoho nic.naraz mi prisla sms od jeho sestry!!! bala som sa ju otvorit!a v tom len napisane":Milosko nam zomrel dnes rano srdiecko mu zlyhalo" ja som nemohla tomu verit ,zrazu ssa vo mne vsetko uzavrelo,nevnimala som svet je to strasny pocit!!!!tak necakane tak mlady chalan !!!!ten pohreb bol strasnyyyy!ked som ho videla v truhle jaky bol sam a taky strhany tam....:((( nemala som tam pozerrat!!!!!! chyba m istrasneee!!!!aj ked o tom nehovorim stale myslim na nho aj budem !a jak keby toho nebol odost,o par mesiacov nam dedko zomrel co mi bol jeak otec!!!!!!!!!presne 14 jula...2008..To JE MOJ NAJHORSI ROK V ZIVOTE!!!!!jak keby ma niekto preklinal nechapala som...tiez necakana smrt!!!!!a mesiac pred 60kou,taks a na nu tesil:( to som akurat tam u babky bola,mama s babku isli na nakup,otec pozeral tv,a ja s dedkom sme srandoval iako vzdy...len potom navecer sa mi uz nezdal zbledol az zeleny bol..s otcom sme sa ho pytal ico mu je..povedal ze to nicv neni tak mu byva sem tam zle ze da si tabletku a prejde to ze pohodka..no dodnes si vycitam ze som nezavolala zachranku skor:(((mozno by ho zachranili...mozno nie....co ked ano??stale si kladiem otazky...je mi to tak strasne luto..potom len odpadol,hned som volala v soku zaxchranku,prisli dve lebo prva nemala uplne vybavenie...otras!!!este mama s babk uprisl iskor nez zachranka!ozivovali ho hodinu aj 5 minut!!! cely cas sme ho hladkali po tvari a dufali ze sa preberie ,plakali,....a nic stale nic...ze tolko adrenalinu nedali este ziadnemu pacientovi...potom lekari usudili ze uz nic nespravia...:( koniec nas milovany dedusko zomrel,odisiel navzdy dodnes nemozem tom uverit....stale...nikomu neprajem tie pocity a tu strasnu bolest !!!!!!a nezabudnem nato,ked prisiel sudny lekar a my sme ho obliekali do obleku do truhly a spadla mu slzicka,a to uz bol mrtvy on nas urcite pocul ked hop ozivovali verim tomu!!je to aj niekde dokazane!...dnes su odvetdy 4 mesiace no boli to strasne aj ked idem niekam von,stale myslim nato ....uz nielen na Miloska ale na dedka na oboch chybaju mi strasne !!!!!!!!ja dedkova milovana vnucka a jeho prva vnucka tu bude vzdy pre nho aj ked uz nie osobne:((( smrt je najhorsia vec smrt blizkych....je to tragedia:( a vsetkym komu niekto zomrel prajem vela vela sil a trpezlivosti pri prekonavani...cas mozno zmierni bolest ale nikdy ju nevystve z nas to sa neda!!!!!!

Ach Nella ani tomu nechcem verit ale mne sa stalo podbne len v opacnom garde.,...najprv dedko a potom 20 rocny bratranec ...volal som s nim 3 hodiny pred tym ako mal smrtelnu autonehodu....bude tomu pol roka a ja stale zaspavam s pocitom ze mu chcem zavolat...aspon prve 2 mesiace to tak bolo neviem co je horsie lebo teraz si pomaly zacinam uvedomovat ze sa uz asi vrati...a myslim ze nebudem kludne spat pokial to niekomu nedam za vinu...najprv som to daval za vinu sebe ze som nebol pri nom a tak no neskor sa snazim najst iny sposob lebo takto som sa trapil este viac....bolo to presne ako u teba,...ja som este pri truhle odpadol...ten kto to nezazije nema pravo hovorit ze je to proste realita a tak lebo nema ani potuchy...v tych dnoch ti pripadaju vsetky problemy ako nepodstatne sracky a je ti zle ked pocujes ako sa niekto trpapi nad kravinami typu on sa pohadal s tym a tak....dovod preco som navrhol tuto temu bol aby som sa nekomu takto vyhovoril a zistil ze nesom na tom sam a velmi mi to pomohlo ked som zistil ze nie...nie ze by som bol rrad ze zomrelo tolko vela ludi ale ved ma snad chapete....a este nech mi nikto nevravi ze ked zomre 20 rocny clovek to chcel osud...tu vetu nechcem nikdy pocut

toto ma nastastie este nepostihlo ,ale bojim sa tej chvile ked mi niekdo blizky umrie a viem ,ze raz sa to stane ,to je realita :(

kruta realita ale raz sa tam vsetci stretneme

So smrťou sa naozaj veľmi ťažko vyrovnáva, už to tu odznelo, no ja to len môžem potvrdiť.
Najhoršie ťa raní smrť blízkeho človeka v mojom prípade ma opustil otec ..keď som mala 14 rokov.Zvlášnosťou je, že nikdy nebol chorý. Bol práve v práci, keď zrazu odpadol. Lekári po prijatí do nemocnice skonštatovali, že utrpel infarkt. No samozrejme sa zotavil a po prepustení, cestou domov odpadol a skonal ...vôbec sme to nečakali. keď som prišla domov a dozvedela som sa od mamy tú strašnú správu, tisíckrát som opakovala, že to nemôže byť pravda...neverila som tomu. Bola to pre mňa strašná rana. Nevedela som pochopiť prečo???Bol to veľmi dobrý človek a ako otec bol úžasný. Chodil na týždňovky, málo som si ho užila, no stále si neviem vybaviť jednú negatívnu spomienku na ňho.Vážne...o to to bolelo viac. Otec sa nedožil ani 50ky. Prešlo už 15 rokov, no stále to ťaží. Myslím, že som sa s tým mala dlhšie vyrovnávať, možno som mala viacej plakať, aby som sa s tým lepšie vysporiadala. Snažila som sa byť silná, ale je nutné to dať von...Stále je to pre mňa bolestivá téma. Myslím si, že to svojím spôsobom poznačí človeka. Možno zocelí? Neviem, ale potom so smrťou babky a dedka som sa vyrovnala veľmi ľahko.tak toľko

hm, dá sa zmieriť s osudom, ale vyrovnať nie, nikdy...hlavne ak tá blízka osoba bola vaša jediná láska, hm dá sa s tým žiť no smútok v duši zostane navždy, hovorí sa že čas to vylieči, no to nie je pravda, iba to nachvilku stlmí ale ked sa to nahromadí, tak to znova exploduje a je vam na nič...

mas uplnu pravdu ...

žialbohu áno..

Tak som rád že je tu aj takáto téma pretože sa aspoň vykecám.
koniec roka 2007 a začiatok roka 2008 bolo moje peklo.Pracoval som v potravinách
zo spolužiakom a mal som šéfa ktorý my nedal dýchať.Po práci som uťekal domov pretože som prerábal izbu.buranie sekanie a tak.No Môj strýko dostal rakovinu plúc a tak som sa o neho staral ako sa dalo.Niekedy som odyšiel do roboty o šiestej a vratil som sa od strýka
v noci.zomieral my pred očami.dostal sa do nemocnice kde sa mu ešťe viac zhoršil stav.
Keď že pred 16timi rokmy zomrel môj otec a pred 11timi aj babka mal som iba mamu,sestru dedka a umierajúceho strýka.Jedného dna som prišiel z roboty a išiel som robiť izbu no zavolal my strýko.Vedel som že niečo chce tak som zdvihol ale čo odomna chcel som nečakal.Poslal ma do dedkovho bytu.A vieťe prečo?pretože tam dedko ležal mŕtvy.dedko bol pre mna všetkým.Bol mojou bútlavou vŕbou a mojim najlepším priatelom dohromady.Stratil som ho.Deň pred tým som mu slúbil že prídem a porozprávame sa.Prišiel som ale on už neodpovedal.Prešli dva mesiace a ja som sa chystal do práce keď my mamina oznámila že strýko zomrel.vedeli sme že to príde ale aj tak nás to šokovalo a velmy ranilo.Vianoce boly smutné a po prvý krát bez nich.Prišiel nový rok a ostali sme traja.jedinou našou oporou boly susedia druh a družka ktorých sme poznali 15 rokov a pravidelne sme sa navštevovali keďže sme bývali od seba asi dva metre.Len že sused ochorel a musel ísť do nemocnice a to suseda psychicky nezvládala a ochorela ešťe viac.
Povedala nám že si ide umyť vlasy a ide si lahnúť a že zajtra príde ale neprišla a ani neotvárala.Po šiestich hodinách neustáleho zvonenia a volania prišiel susedou brat a otvoril dvere.vošiel som dnu a suseda ležala mŕtva na zemy.sused sa dlho po jej smrti snažil vhupnuť do normálneho života ale nedarilo sa mu to.Za mesiac nám volala mamina kamarátka,suseda môjho dedka že jej zomrel manžel.človek ktorého som tiež poznal od mala.Bol na oslave mojich 5tich narodenín.Prešli dva týždne a ja som si sadol z maminou k telke a rozprávali sme sa o všetkom čo sa stalo a tak sme si zaželali aby sa už nič podobné nestalo.No na druhý deň Prišiel susedov syn zo správou že sused,druh našej susedy,zomrel.
prešlo niekolko mesiacov a my sme sa odstahovali.hovorý sa že na ulici kde sme bývali je nejáká zlá zóna.Nikto tam nieje šťastný aj my sme si vytrpely svoje a v súčastnosti sa z tej ulici stahuje asi 10 dalších ludí.Nedá sa na to zabudnúť aj po čase príde slabá chvílka kedy je človeku do plaču ked si spomenie na príjemné chvíle strávené z ludmi ktorých miloval a oni tu už niesu.Ja len dúfam že sa majú dobre.