Ako rozoznať evanjelium Ježiša Krista od nepravého - evanjelia antikrista?

Evanjelium ktoré preferuje človeka, jeho záslužné skutky a jeho vôľu ako rozhodujúci faktor pre účinnosť spásy, tak toto evanjelium je evanjelium podľa človeka – falošné evanjelium. Všimnime si, že sa časť zásluh a chvály odoberá Bohu a pridáva človeku. To presne chce satan. Podobne fungujú aj všetky pohanské náboženstvá, ktoré sú založené na tom istom princípe – niečo za niečo - skutkárstve a teda zásluhovosti.

Evanjelium, ktoré všetky zásluhy na našej spáse a všetku chválu dáva jedine Bohu a teda vidí ich v dokonalom diele milosti, ktoré Boh vykonal na kríži, teda bez našich skutkov a nášho pričinenia, tak také evanjelium nie je podľa človeka, ale je to evanjeliu Ježiša Krista, ktorý povedal – dokonané je! Všetko čo sa týka našej spásy je teda Božím dielom a všetky zásluhy a chvála patrí jedine Bohu. Tu si zase všimnime, že sa všetka chvála a všetky zásluhy na našej spáse dáva Bohu a nič sa neuberá.Ef 2:10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Človek si rád pridáva zásluhy, rad preferuje svoju vôľu a rád sa týmto chváli. Satan využil práve to. Všetko, čo pochádza od človeka je týmto poznačené – poznačené jeho pádom a pýchou chcieť byť ako Boh.

Evanjelium Ježiša Krista je informácia od Boha, ktorá je jadrom kresťanstva a od toho sa potom odvíja všetko ostatné. Je to ako semeno v ktorom je informácia stromu života z ktorého vždy vyrastie strom života a donáša aj plody života. Teda ak je informácia v semene stromu života presne taká, akú ju vložil Boh, teda nič sa tam nepridalo ani neubralo, tak iba vtedy z tohto semena vyrastie strom života a bude donášať plody života. Preto je nanajvýš dôležité z akého stromu jeme ovocie. Každá zmena v tejto informácii spôsobí, že strom, ktorý z toho vzíde už bude donášať ovocie, ktoré nebude dávať život, ale spôsobí smrť.

Preto je nanajvýš dôležité vedieť, čo je to pravé evanjelium Ježiša Krista, aby sme sa sýtili ovocím života a nie ovocím, ktoré prináša smrť. Rozoznať pravé evanjelium od falošného je veľmi jednoduché, lebo aj evanjelium Ježiša Krista je jednoduché. Všetko, čo je falošné sa snaží evanjelium skomplikovať pridávaním rôzneho balastu a práve ten balast ktorý pridáva človek urobí to, že evanjelium už nie je evanjelium Ježiša Krista, ale evanjelium antikrista! Vidíme to v učeniach náboženstva, ktoré zadusilo svojimi tradíciami a nariadeniami evanjelium života, aby vo svojej podobe mohlo existovať.

Preto musíme prijať zvrchovanosť Božiu vo všetkom a teda za našu spásu dať chválu a zásluhy jedine Bohu. To je podstatné! Ak človek prijme zvrchovanosť Božiu vo všetkom, tak začne rozlišovať učenie, ktoré túto chválu a zásluhy na našej spáse Bohu odoberajú a pridávajú človeku od toho, ktoré všetku chválu a zásluhy dáva jedine Bohu. Týmto rozozná pravé od nepravého.

Ako vieme, tak za všetko máme dať chválu a zásluhy jedine Bohu. No satan chce pravý opak, chce časť chvály a zásluh Bohu vziať a pridať ju človeku a tak vyzdvihnúť ego človeka, zbožčiť jeho vôľu ako rozhodujúci faktor pri spáse. 1Moj3 4A had povedal žene: Istotne nezomriete. 5Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.

Satan spochybnil Božie Slová a Božiu vôľu, aby zbožčiť vôľu človeka a jeho rozhodnutie, aby si človek namýšľal, že týmto bude ako Boh a protivil sa Bohu. Satan tiež povýšil seba, svoju vôľu a protiví sa Bohu.

Takto satan spochybňuje aj túto najradostnejšiu správu od Boha, akú kedy človek počul - evanjelium Ježiša Krista a teda, že sme spasení jediné z milosti skrze vieru a to bez zásluh človeka – zdarma. Hotové spasenie je teda darom vybojovaným jedine Bohom a je teda dokonalým dielom jedine Boha bez prispenia človeka. Ak dokonalým, tak človek nemôže k tomuto dokonalému dielu ničím prispieť – ani svojou vôľou, aby bola ako rozhodujúci faktor pri účinnosti spásy a ani skutkami, lebo by to bolo vždy poznačené nedokonalosťou a odoberanie jedine Božích zásluh na našej spáse a tým spochybnenie dokonalého diela milosti. Ef 2:10 Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

Ak vykúpený v Kristu je Božím dielom stvoreným v Kristu Ježišovi, tak je to z Božej vôle a nie z vlastnej vôle. Z vlastnej vôle nikto sám seba nestvorí, aby bol nové stvorenie. Ján 1:13 ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení.

👍: Voloďa

Realita - a ty v tom, čo si napísal, nevidíš rozpor?

Na jednej strane:
"zásluhy na našej spáse ...jedine Bohu...v dokonalom diele milosti,.... teda bez našich skutkov a nášho pričinenia, tak také evanjelium nie je podľa človeka, ale je to evanjeliu Ježiša Krista". "BEZ NAŠICH SKUTKOV A NÁŠHO PRIČINENIA"

A na druhej strane píšeš:
"Preto je nanajvýš dôležité z akého stromu jeme ovocie."

Ale jedenie zo stromu je NÁŠ SKUTOK. Z prvého ale vyplýva, že naše skutky nie sú nič, za čo by sme si mali pripisovať zásluhy. Nebudeme spasení za naše skutky. Tak prečo by malo byť dôležité naše rozhodnutie, z akého stromu jeme?

Alebo ti zle rozumiem?

2

Nie, nie je tam žiadny rozpor!

To naše rozhodnutie uveriť nastáva až vtedy, keď je Bohom oživené srdce, keď človek začne vidieť svetlo Božieho Slova a až vtedy porozumí a uverí. Mŕtvola sama od seba neskričí - nech vstanem. Viera – spasenie je darom od Boha, ktorý sa pre nás rozhodol a učinil všetko oveľa skôr, ako sme sa rozhodli my. Boh to umožnil, aby som uveril a urobil všetko pre to, aby sa tak stalo. Takže Boh sa nám dá nájsť. Božia vôľa predchádza našej vôli a z nášho pohľadu sa to tak javí, ako keby to naše rozhodnutie bolo nanajvýš prvoradé , ale nie je to tak. Predsa z Písma vieme, že nikto, teda nikto nemôže príjsť ku Kristu, ak by mu to nebolo dané od Otca v nebesiach. Je to jasné a to bez diskusie ako to Boh činí.

Iz 65:1 Dal som sa vyhľadať tým, ktorí sa nepýtali po mne; dal som sa najsť tým, ktorí ma nehľadali. Povedal som: Hľa, tu som, tu som! národu, ktorý sa nenazýval po mojom mene.

No a viera nie je skutkom, lebo logicky, ak by viera bola skutkom, tak by Pavol nenapísal, že sme spasení skrze vieru a nie zo skutkov: Ef2 8Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, 9nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. 10Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.

To mám povedať, že najprv budem poslušný a až potom dostaneme dar od Boha, alebo poviem najprv je dar a poslušnosť už vychádza z nového človeka narodeného z Boha, že. V prvom prípade dar by nebol už darom, ale odmenou. Potom by sa Ježiš nadarmo obetoval za naše hriechy, lebo svoju spásu by sme dosiahli vlastnou poslušnosťou !? Ak je viera - spasenie darom a ak ho ešte nemáme - neveríme, tak nikto od nás nemôže očakávať poslušnosť v našej bezbožnosti a ani nikto predsa nemôže očakávať od nás skutky viery a ovocie Ducha. Ak uveríme, tak už ten dar sme dostali a poslušnosť vychádza už z nového človeka narodeného z Ducha.
Preto predtým, ako jeme zo stromu života a ten strom života je Kristus – Slovo života a týmto Slovom sa teda sýtime, tak to predpokladá vieru a všetko to čo, učinil Boh dávno predtým, ako sa nám dal nájsť.

No z druhej strany ak všeobecne konštatujem, že je nanajvýš dôležité z akého stromu jeme ovocie tak to nevylučuje to všetko čo som napísal.

Kto vierou prijal pravé evanjelium, tak sa sýti Slovom Božím, je oživený a donáša skutky viery a ovocie Svätého Ducha. No nie skutky sú mu na spasenie, ale to čo prijal vierou, teda Slovo Božie, ktoré vypôsobí ovocie Ducha, lebo to ovocie donáša Svätý Duch. Skutky viery a ovocie Ducha poukazujú na to, čo je podstatné a teda na to, čo sa predtým stalo z milosti a moci Božej v srdci človeka – zrodil sa nový človek – nové stvorenie v Kristu Ježišovi.

Kto prijal iné evanjelium – evanjelium podľa človeka, tak bude prinášať ovocie, ktoré bude týmto, teda čo má v srdci vždy poznačené.

Pavol taktiež vystríha uverivších, aby v žiadnom prípade neprijímali iné evanjelium než to čo im zvestovali a preklína tých, ktorí by zvestovali iné evanjelium: Gal 1:9 Jako sme už prv povedali, aj teraz zase hovorím, že ak vám niekto zvestuje iné evanjelium ako to, ktoré ste prijali, nech je prekliaty.
To iné evanjelium je práve ten guláš, ktorí niektorí zvestovali a to spasenie z milosti plus spasenie zo skutkov, čo sa jasne vylučuje. V tej dobe niektorí zo židov, ktorí tvrdili, že prijali Krista nepokojili uverivších z pohanov a chceli docieliť to, aby predtým, ako niektorí z pohanov by chceli prijať Krista, tak sa musia obrezať. No ak by sa dali obrezať museli by dodržiavať celý zákon. No Pavol hovorí: Rim 4:14Lebo ak sú dedičmi tí, ktorí sú zo zákona, vtedy je vyprázdnená viera a zmarené je zasľúbenie.

Bolo to vážne ohrozenie evanjelia: Gal2 1Potom po štrnástich rokoch som zase odišiel hore do Jeruzalema s Barnabášom pojmúc so sebou aj Títa. 2A išiel som tam podľa zjavenia a predložil som im evanjelium, ktoré kážem medzi pohanmi, ale súkromne tým slovutným, či azda nebežím nadarmo alebo či som nadarmo nebežal. 3Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék nebol prinútený dať sa obrezať, 4ale pre vlúdivších sa falošných bratov, ktorí postranne vošli vyšpehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristu Ježišovi, aby si nás podmanili, 5ktorým sme neustúpili ani na chvíľu, tak aby sme sa im boli poddali, aby pravda evanjelia zostala povždy u vás.

A ďalej píše: Rim4 16Preto z viery, aby bolo podľa milosti, aby bolo zasľúbenie pevné všetkému semenu, nie len tomu zo zákona, ale aj tomu z viery Abrahámovej, ktorý je otcom všetkých nás -

Hovorím teda všeobecne a konštatujem, že je to nanajvýš dôležité z akého stromu ten ktorý je ovocie. Teda z akého učenia sa sýti. No a z druhej strany je to aj vystríhanie pre Božie deti, čo je súčasťou vyučovania milosťou.

Je povedané - kto vytrvá až do konca bude spasený. No to je taktiež konštatovanie. Prečo vytrvá predsa vieme . Bez Božej milosti a moci nikto nevytrvá ! Kto povie opak? 1Pet 1:5 ktorí ste mocou Božou strážení vierou cieľom spasenia, ktoré je hotové, aby bolo zjavené v poslednom čase,

Kým strážení a ako strážení? Mocou Božou strážení vierou! Za akým cieľom? Cieľom spasenia! Teda udržanie nie je z našej moci, ale z Božej moci! Z Božej moci je oživenie z duchovnej smrti aj udržiavanie, ktorého súčasťou je vystríhanie, napomínanie karhanie aj švihanie. To všetko je vyučovanie a zdokonaľovania milosťou Božou a je tu vidieť opateru Otca o svoje deti, aby z Božieho dokonalého pohľadu, ktorý presne vie, kto je jeho dieťa, ani jedno nezahynulo.

Napr. toto napomínanie predsa patrí vykúpeným v Kristu - Božím deťom - tým ktorí uverili:
2Kor6 14Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? 15A jaký súhlas Krista s Beliálom? Alebo jaký má podiel verný s neverným? 16A jaká je shoda medzi chrámom Božím a medzi modlami? Lebo veď vy ste chrámom živého Boha, jako povedal Bôh: Budem bývať v nich a prechádzať sa, a budem ich Bohom, a oni mi budú ľudom. 17Preto vyjdite zpomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 18a budem vám za Otca, a vy mi budete za synov a za dcéry, hovorí Pán, všemohúci.

👍: Voloďa

4

Oprava:
V tej dobe niektorí zo židov, ktorí tvrdili, že prijali Krista nepokojili uverivších z pohanov a chceli docieliť to, aby po tom, ako niektorí z pohanov prijali Krista, tak že sa musia obrezať.

Teda po tom čo prijali Krista, že sa musia obrezať.

Ako vidíme naliehali na uverivších z pohanov, no nepoddali sa týmto falošným bratom, ktorí ich k tomu nútili. cit: 3Ale ani Títus, ktorý bol so mnou, súc Grék nebol prinútený dať sa obrezať,

Vidíme tu snahu zničiť pravé evanjelium už na počiatku a namiešať takýto guláš a to spasenie zo skutkov zákona plus spasenie z milosti. Takýto guláš ponúka aj KC, SJ a im podobní.

👍: Voloďa

1. Čo sa týka vykúpenia, spásy, či je ospravedlnenie zo skutkov alebo z viery, tu je dokument Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, kde je vyjadrená zhoda v tejto veci medzi Katolíckou cirkvou a luteránskym zväzom, Evanjelickou cirkvou, a.v.: odkaz

Je isté, že výkupný, spásonosný skutok je Božie Kristove dielo cez jeho kríž, smrť a vzkriesenie. Je to teda Božie dielo vykúpenia, spásy a nie dielo či skutky samotného človeka.

Avšak aj človek má na tom celkovo svoju aktívnu účasť. Biblia v Novom zákone uvádza: "Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: 'Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.' A bol nazvaný Božím priateľom. Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery." (Jak 2, 23) Dá sa to vyložiť tak, že je na slobodnej vôli človeka, ako sa k tomu, čo Boh ponúka, postaví. Či dar viery príjme alebo nie. Abrahám vieru prijal. Ale nie všetci prijímajú to, čo Boh ponúka. Niektorí ľudia to odmietajú. Ježiš hovorí: "Kajajte sa a verte evanjeliu." (Mk 1,15) Teda ľudia majú robiť určité skutky: kajať sa a prijať vieru v evanjelium. Niektorí to robia, iní nie. Tí, čo to robia, majú účasť na spáse, vykúpení, čo pochádza z Božieho diela, ktoré Boh urobil a ponúka ľuďom. Hoci milosť je čiastočne aj v tom, že ľudia to robia, ale nie úplne, pretože ľudia majú slobodnú vôľu. Pýcha je pri tom vylúčená a pokora potrebná, pretože Boh by nedal spásu, vykúpenie ani život v nebeskom kráľovstve niekomu, kto by bol pyšný a pod. Avšak reálne a každopádne je tu potrebná aktívna účasť človeka. "Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie" (Lk 15,7). V nebi sú radi, keď človek robí pokánie.

KKC "2002 Slobodná iniciatíva Boha vyžaduje slobodnú odpoveď človeka, lebo Boh stvoril človeka na svoj obraz a dal mu spolu so slobodou schopnosť ho poznať a milovať. Duša môže vstúpiť do spoločenstva lásky len slobodne. Boh sa dotýka srdca človeka bezprostredne a hýbe ním priamo. Vložil do človeka túžbu po pravde a dobre a môže ju plne uspokojiť len on sám. Prisľúbenia „večného života“ odpovedajú na túto túžbu nad každé očakávanie."

"Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov." (Jak 2,26) To je asi v zhode s tým Písmom, ktoré cituješ, Ef 2,10: "Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi pre dobré skutky, ktoré pripravil Boh, aby sme ich konali." Paradoxne je to jeden z dôkazov toho, že skutky (alebo spôsob života človeka) sú tu aspoň sekundárne dôležité. Dokonca Písmo uvádza: "A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo." (Gal 5,21) Zlé skutky podľa toho človeka zo spásy akosi vylučujú (pokým z nich nerobí pokánie a vedome ich neodmietne).

Teda spása, vykúpenie, ospravedlnenie je dielom Božím cez Krista, ktoré je ponúknuté človeku. Ten má toto slobodne prijať a následne konať tomu zodpovedajúce skutky. Tak prebieha spolupráca ľudí a Božej milosti. Slobodne, tj. niektorí to, žiaľ, neakceptujú, aj s následkami.

Pýcha toho, kto má v tomto zmysle účasť na svojej spáse, je vylúčená, lebo človek je stvorený Bohom a má tie dobré dary od Neho, takže sa nemá čím vystatovať. Navyše keby sa tým chcel nebodaj niekto povyšovať, bude ponížený (Lk 14,11). Sám Boh však môže dať slávu tým luďom, ktorých uzná za hodných, hoci asi až keď budú v nebi. Jeden príklad z Písma za všetky - Lukáš 9. kap.: "A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili..."

Iná je otázka tých, čo evanjelium Krista nie vlastnou vinou nepoznajú a tých, čo v čase pred Kristom ani poznať nemohli. O tom hovorí List Rimanom 2,13-15.

Celkovo teda platí, že zatiaľ čo Boh, Kristus má hlavnú účasť na spáse človeka, tak človek stvorený na Boží obraz, má sekundárnu účasť. Boh má primárnu dobrú hodnotu, človek sekundárnu, Boh absolútnu, človek relatívnu. Každopádne aj človek má dobrú hodnotu, pokiaľ žije podla Boha, rozumu, lásky, primerane. Opačný extrém, pochádzajuci od satana, by bolo degradovanie či znevažovanie človeka - stvoreného na Boží obraz - ako nejakého podradného a neschopného tvora. Takže správna nie je ani ľudská pýcha, ale ani podceňovanie či znevažovanie človeka 🙂

Biblia hovorí, že Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení:
"Toto je dobré a príjemné nášmu Spasiteľovi, Bohu, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu." (1. Timoteovi 2,4)
Ale záleží aj na slobodnej vôli človeka, či prijíma alebo neprijíma dar spásy od Boha. To je jeden z dôvodov, prečo niektorí sú veriaci a iní nie. Iste už aj pri tom prijímaní svoje robí milosť, ale len čiastočne, nie celkom, vždy bez násilia, bez brania slobodnej vôle človeka

Zopár výňatkov z dokumentu Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení, ktoré tu naznačujú aktívnu účasť alebo neúčasť človeka, skutky, prípadne slobodnú vôľu (je tam toho pomerne málo a zväčša v kontexte ospravedlnenia z viery, milosti):

4. Vysvetlenie spoločného chápania ospravedlnenia
(20) Ak katolíci hovoria, že človek v príprave na ospravedlnenie a jeho prijatie svojím súhlasom „spolupracuje“ s ospravedlňujúcim Božím konaním, vidia aj v tomto osobnom súhlase účinok milosti, a nie konanie človeka z vlastných síl.
(21) ... Evanjelici nepopierajú, že človek môže odmietnuť účinkovanie milosti. Ak zdôrazňujú, že človek môže ospravedlnenie len prijať (mere passive), vylučujú tým akúkoľvek možnosť prispieť k vlastnému ospravedlneniu. Nepopierajú však, že veriaci sa v plnej miere osobne podieľajú na svojej viere, ktorú spôsobuje Božie slovo (porov. Pramene k 4.1.) ...

4.3. Ospravedlnenie skrze vieru a z milosti
(25) ... Táto viera je činná v láske, a preto kresťan nemôže a nesmie zostať bez skutkov. Ale nič z toho, čo v ospravedlnenom človeku predchádza slobodný dar viery alebo nasleduje za ním, nie je ani dôvodom ospravedlnenia, ani zásluhou, ktorá by k nemu viedla.

4.4. Ospravedlnený ako hriešnik
(30) ... Ale keď sa ospravedlnený úmyselne odlučuje od Boha, nestačí, aby nanovo zachovával prikázania, ale musí vo sviatosti zmierenia prijať odpustenie a pokoj skrze slovo odpustenia, ktoré sa mu poskytuje mocou Božieho diela zmierenia v Kristovi (porov. Pramene k časti 4.4.).

4.5. Zákon a evanjelium
(31) ... Súčasne vyznávame, že Božie prikázania zostávajú pre ospravedlneného v platnosti a že Kristus svojím slovom a životom vyjadril Božiu vôľu, ktorá je smernicou správania pre ospravedlnených ľudí.
(33) ... Ak katolíci zdôrazňujú, že ospravedlnený je povinný zachovávať Božie prikázania, nepopierajú tým, že Boh vo svojom milosrdenstve skrze Ježiša Krista prisľúbil svojim deťom milosť večného života (porov. Pramene k časti 4.5.).

4.6. Istota spásy
(36) ... S Druhým vatikánskym koncilom katolíci hovoria: Veriť znamená preukazovať poslušnosť viery, ktorou sa človek slobodne celý oddáva Bohu, ktorý je medzi nami, aby nás vyslobodil z tmy hriechu a smrti a aby nás vzkriesil pre večný život.

4.7. Dobré skutky ospravedlnených
(37) ... Keďže kresťania bojujú proti hriechu po celý život, tento dôsledok ospravedlnenia je pre nich súčasne záväzkom, ktorý majú plniť. Preto Ježiš i apoštolské spisy kresťanov napomínajú, aby konali skutky lásky.

(38) Podľa katolíckeho ponímania dobré skutky, ktoré sú naplnené milosťou a účinkovaním Ducha Svätého, prispievajú k rastu v milosti, takže sa uchováva spravodlivosť prijatá od Boha a prehlbuje sa spoločenstvo s Kristom. Keď sa katolíci pridŕžajú „záslužnosti“ dobrých skutkov, chcú povedať, že podľa biblického svedectva je za tieto skutky prisľúbená odmena v nebi. Takto chcú zdôrazniť zodpovednosť človeka za svoje konanie. Tým však nechcú spochybniť, že dobré skutky majú charakter daru, a už vôbec nemienia popierať, že ospravedlnenie samo vždy zostáva nezaslúženým darom milosti.

(39) ... Myšlienku zachovania milosti a rastu v milosti a vo viere majú aj evanjelici. Prízvukujú síce, že spravodlivosť ako prijatie Bohom a účasť na Kristovej spravodlivosti je vždy dokonalá, ale súčasne hovoria, že jej pôsobenie v kresťanskom živote môže rásť.

K časti 4.1: Ľudská bezmocnosť a hriech vo vzťahu k ospravedlneniu
- „Striktný dôraz na pasivitu človeka v otázke jeho ospravedlnenia nemal, z evanjelického pohľadu, nikdy znamenať popretie úplnej osobnej účasti vo viere."

K časti 4.6: Istota spásy ...
– K pojmu viery ako ho predkladá Druhý vatikánsky koncil, pozri dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení, (Dei verbum 5): „Bohu, ktorý zjavuje, patrí poslušnosť viery, ktorou sa človek plne a slobodne odovzdáva Bohu, ponúka plnú oddanosť rozumu a vôle Bohu, ktorý zjavuje, a dáva vlastný slobodný súhlas jeho zjaveniu.“ ...

Dodatok k Spoločnému oficiálnemu stanovisku ...
(D) ... Ospravedlnený je však zodpovedný za to, aby milosť nepremárnil, ale v nej žil. Požiadavka robiť dobré skutky je požiadavka žiť vieru (BSLK 197, 45 nasl.) Dobré skutky majú ospravedlnení konať preto, „aby bolo pevné (ich) povolanie, to je aby nestratili povolanie, ak by nanovo zhrešili“
(E) ... Ospravedlnení budú pri poslednom súde súdení aj podľa svojich skutkov (porov. Matúš 16, 27; 25, 31-46; Rimanom 2, 16; 14, 12; 1. Korinťanom 3, 8; 2. Korinťanom 5, 10 atď.).
odkaz

era 2, ja myslím, že v týchto dvoch bodoch si neprotirečí, neviem ako v inom, nečítal som to ešte

Myslím, že z akého ovocia budem ja jesť, nie je tak celkom moje vedomé rozhodnutie, ku ktorému môžem dospieť po siahodlhých a ťažkých analýzach. Z akého stromu jem vyplýva z mojej podstaty, i keď toto obľúbené katolícke slovo nerád používam, neviem to teraz lepšie podať.

Z akého stromu jedli Adam a Eva? Zo stromu poznania dobra a zla alebo zo stromu života? Prečo nejedli zo stromu života? Prečo sa žene / Eve páčil ten prvý strom? Viď Gn 3,6.

Ježiš povedal: Mat 16:24 Vtedy povedal Ježiš svojim učeníkom: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž a ide za mnou!

Z pohľadu človeka sa zdá, ako keby to chcenie človeka zaprieť seba samého a nasledovať Krista bolo najprv z vôle človeka a z jeho prvoradého výsostného rozhodnutia a Boh len čaká, kto sa preňho rozhodne a teda ho bude nasledovať. No nie je to tak! To by sa teda načakal pokým by duchovná mŕtvola sama od seba ožila.

Boh sa rozhoduje oveľa skôr a až z tohto Božieho vyvolenia a oživenia vzíde aj naše rozhodnutie nasledovať Krista.

Človek predtým ako uveril Božiemu Slovu je duchovne mŕtvy. Duchovná mŕtvola nepočuje a nevníma svetlo pravdy Božieho Slova a to presne tak, ako nepočuje a nevníma telesná mŕtvola svetlo slnka. Taktiež duchovne mŕtvy sám od seba neožije, sám od seba nepočuje ani neotvorí oči, aby vnímal svetlo pravdy Božieho Slova. Duchovne mŕtvy nepočuje ani nevidí skôr, ako je oživený Bohom.

Nepočuje dotiaľ, pokým nedostane uši od Otca na to, aby počul porozumel a uveril. Taktiež duchovne mŕtvy nevie nič z toho, čo všetko urobil Boh pre neho predtým, ako ho oživí. Keď ožije, až vtedy skrze vieru začne vnímať tú dokonalú obeť, ktorú urobil pre neho Boh, až tak činí pokánie a až vtedy porozumie výzve zaprieť samého seba a nasledovať Krista, až vtedy z nekonečnej vďačnosti oslavuje svojím novým životom Boha.

Zaprieť seba je uznať zvrchovanosť Božej vôle, aby v našom srdci už kraľovalo Božie Slovo. To kráľovanie sa prejaví na novom živote v Kristu. V srdci človeka sa zo semena Ducha – Slova Božieho rodí nový človek a ten starý telesný človek musí zomrieť.

Máme ale aj množstvo ďalších veršov, ktoré toto objasňujú.

Ježiš jasne povedal, že nikto nemôže prísť ku nemu, ak by mu to nebolo dané od Otca v nebesiach. To znamená, že niekto má túto danosť od Otca a potom nasleduje výzva, že kto má uši od Otca na to, aby počul tieto pravdy – uvedomoval si ich, tak nech počuje čo mu Ježiš hovorí. To znamená že chcenie a porozumenie nastane až po oživujúcom Božom zásahu. Počuje len ten, kto má uši na to aby počul. Najprv Otec urobí všetko pre spásu svojho ľudu, obetuje svojho Syna za naše hriechy, dáva apoštolov, kazateľov, aby sa to Slovo života dostalo do uší podľa Božieho vyvolenia, lebo presne vie kto patrí do jeho ľudu a každého privedie ku viere a aj udrží, aby ani jedna z jeho oviec nezahynula.

Luk 8:10 A on povedal: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným sa hovorí v podobenstvách, aby hľadiac nevideli a čujúc nerozumeli

Tu je vidieť že zvrchovaná božia vôľa je rozhodujúca a teda komu dá uši na to, aby počul porozumel a uveril a komu ich nedá.

Tak študoval som už všeličo, ale z toho čo si tu popísal som jeleň.......
Neverím, že do podstaty chápeš čo si napísal, lebo by si došiel na to, že jednotlivé vety si vzájomne odporujú.
Tvoj štýl sa nápadne podobá Shagarovi.
Napíšem čo som pochopil:
Podľa vášho spolku Boh stvoril človeka bez slobodnej vôle a hlavne bez vlastného rozumu. Až potom, keď Boh uzná za vhodné si ten, alebo onen človek uvedomí, že bez Boha nemôže nič dobré urobiť, lebo dovtedy je duchovnou mŕtvolou. No a keď človek uverí tomu čo si tu popísal aj keď vlastne nechápem čo, tak je automaticky spasený a už nič robiť nemusí iba sedieť pri peci a modliť sa......

Myslím si, že si cestu k Bohu, predstavuješ veľmi - veľmi jednoducho.