Zázračné objavenie relikvií svätej Anny
Príbeh o relikviách sv. Anny je jeden z najlepších príbehov všetkých čias. Relikvie sv. Anny boli objavené na Veľkú noc v roku 792 nášho letopočtu, s pomocou postihnutého chlapca. Je to úžasný príbeh, ktorý sa spája so sviatkom sv. Anny. Nižšie je uvedená správa uchovaná v korešpondencii pápeža sv. Leva III., týkajúca sa záhadného objavu relikvií sv. Anny, v prítomnosti cisára Karola Veľkého.
Pozlátená socha sv. Anny víta pútnikov z celého sveta.
Štrnásť rokov po smrti nášho Pána boli kvôli prenasledovaniu kresťanov Židmi v Jeruzaleme poslaní na smrť sv. Mária Magdaléna, sv. Marta, sv. Lazár a ostatní kresťania a to tak, že ich naložili na loď bez vesiel a plachiet na stožiari a vypustili na šíre more. Napriek tomu so sebou opatrne vzali aj milované telo sv. Anny, matky Panny Márie. Obávali sa skazy a znesvätenia prichádzajúceho na Jeruzalem, pred ktorým ich Ježiš varoval. Keď s Božou pomocou loď zakotvila na pobreží Francúzska, malá skupinka svätcov pochovala telo sv. Anny v jaskyni, na mieste zvanom Apt na juhu Francúzska. Kostol, ktorý bol na tomto mieste neskôr postavený, sa začal v dôsledku vojen a prebiehajúcich náboženských prenasledovaní postupne rozpadať. Preto postupom času aj hrob sv. Anny upadol do zabudnutia.
Dlhé roky mieru, ktorý do južného Francúzska priniesla rozvážna vláda Karola Veľkého, umožnili ľuďom v obci Apt postaviť nový veľkolepý kostol práve na mieste, kde v minulosti stála kaplnka. Napriek náročnosti tejto stavby sa našla výnimočná snaživá pracovná sila, ktorej sa podarilo kostol dokončiť. V deň posviacky chrámu (Veľkonočná nedeľa v roku 792 nášho letopočtu) poctil Apt svojou návštevou aj Karol Veľký. Ani dlhá cesta ho neodradila od toho, aby bol prítomný na tejto posvätnej udalosti. Svoju nesmiernu radosť preto neskrýval.
Katedrála sv. Anny v Apte
Počas najslávnostnejšej časti ceremónie sa však stala nečakaná vec. Štrnásťročný chlapec, slepý a hluchonemý od narodenia, s pokojnou a tichou povahou – nečakane na seba, kvôli svojmu veľkému rozrušeniu, pritiahol pozornosť celého zhromaždenia. Vstal zo svojho miesta, prešiel uličkou až ku schodom vedúcim k obetnému stolu a za narastajúceho ohromenia celého kostola začal hlasne udierať svojou paličkou na jeden zo schodov. Jeho zahanbená rodina sa ho pokúšala vyviesť vonku, ale odmietal sa pohnúť. Napriek svojim utlmeným zmyslom sa s námahou pokúšal rozdrviť schod a ukázať prítomným ľuďom poklad, ktorý tkvel v jeho vnútri. S poslednou nádejou zdvihli všetci zrak na cisára, ktorý osvietený Božou milosťou vzal situáciu do vlastných rúk a požiadal robotníkov, aby odstránili schody.
Priamo pod schodom, na ktorý chlapec neustále búchal, bola objavená podzemná chodba. Hneď po vytvorení priechodu do neho sám skočil, v sprievode cisára, kňazov, ba aj robotníkov. Chodbou prechádzali len v prítomnosti slabého svetla sviečok, keď zrazu narazili na stenu, ktorá bránila ďalšiemu preskúmaniu chodby. Chlapec však naznačil, že aj túto stenu treba odstrániť. Po jej zrútení znovu pokračovali dlhou a tmavou chodbou. Keď prišli na jej koniec, našli hrobku, nad ktorou – na úžas všetkých – svietila zapálená lampa. Hrobka sa nachádzala v malom výklenku v stene a vyžarovala nebeský jas.
Akonáhle sa Karol Veľký v spoločnosti postihnutého chlapca a ostatných priblížil k lampe – zhasla. V tej istej chvíli sa stal neuveriteľný zázrak: chlapec – dovtedy slepý a hluchonemý od narodenia, začal vidieť, počuť a cítiť jednotlivé časti svojho tela.
„To je ona! To je ona!“ – zvolal a rozplakal sa. Nevedeli, čo tým myslel, ale užasnutý cisár aj tak zopakoval chlapcove slová. Jeho zvolanie počuli aj ľudia v kostole nad nimi, ktorí vzápätí padli na kolená a klaňali sa, pretože cítili prítomnosť niečoho nebeského a posvätného.
Po otvorení hrobky bola objavená rakva, v ktorej boli uložené relikvie zabalené v rubáši. Nad relikviami bol nápis: „Tu leží telo sv. Anny, matky slávnej Panny Márie.“ Na základe tvaru a štruktúry rubáša sa neskôr zistilo, že pochádzal z východu.
Ohromený Karol Veľký od tejto chvíle uctieval relikvie matky našej Nebeskej kráľovnej s hlbokou vďakou. Vo viere vytrval dlhé roky. Kňazi a obyvatelia Aptu, poctení toľkou milosťou, že si Boh vyvolil práve toto miesto pre nebeské zjavenie, hovorili tri dni len výnimočne a šeptom.
Cisár si následne zaobstaral presnú a detailnú správu o zázračnom objave, vypracovanú notárom, ktorú poslal pápežovi Levovi III. spolu s vlastným sprievodným listom. Tieto dokumenty, vrátane odpovede od pápeža, sú uchované dodnes. Boli mnohokrát overované na dôkaz o pravosti relikvií sv. Anny z obce Apt.
Zdroj: TU
odkaz
Niekto kto by umýval nohy bezdomovcom ...