Ako neublížiť

Mam dost zvlastny problem, uz niekolko rokov premyslam nad samovrazdou. Vlastne si ju aj planujem, navstivil som niekolko odbornikov. Chcel som to riesit ale problem je ze som sa vobec nemal narodit. S tym som sa uz zmieril. Trápy ma jedna vec cez ktoru sa neviem preniest. Rozisiel som sa s priatelkou

A čo tým zýskaš keď to skončíš všetko? Inač uvažuješ nad tým aj že ti v tom môže niekto prekaziť? Mám pocit ako keby si čakal že:
a) chceš aby sme ťa ľutovali
b) chceš aby ti v tom niekto zabránil alebo chceš pomôcť
c) si zvedaví ako zareagujeme
d) potrebuješ pozornosť

no. sice to bude zniet ako strasne klise, ale to je asi jedine, co funguje - po prve cas a po druhe - klin sa klinom vybija.

najdi si nejakeho konicka, najlepsie takeho, kde si v spolocnosti viacerych ludi.

Jasne nemas cenu pore tuto nasprostastu spolocnost.
Ale to nie je o tom, že ty si sa nemal narodit, ale tí darebaci čo ju tvoria .

hm pripominas mi starovekych grekov,ktori ked sa pozreli na Mesiac,tak si mysleli,ze tmave plochy na nom su moria..
Tmavym plocham,ktore mas ty v sebe nazvi emotivne tak,aby v tebe evokovali nieco z tejto planety..pozitivne..napr.duhovy zaliv by si mohol nazvat to,kam mas teraz na tej motorke namierene,ja to tak cinim uz davno a castokrat zabera,bo sa naladim na inu vlnovu dlzku a tak nikomu a ani sebe neublizujem