Aké priateľstvá pomôžu, skôr než príde koniec?!

“Hovorím vám, robte si priateľov pomocou bohatstva tohto sveta, aby vás, keď sa pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v najmenšom, je verný i vo veľkom, a kto je nepoctivý v najmenšom, je nepoctivý i vo veľkom.” - Lukáš 16:9, 10.

“Vtedy povie kráľ tým po svojej pravici: ‚Poďte, vy, ktorých požehnal môj Otec, prijmite ako dedičstvo Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od založenia sveta. Lebo keď som bol hladný, dali ste mi jesť, a keď som bol smädný, dali ste mi piť. Bol som na cestách a pohostinne ste ma prijali, bol som nahý a obliekli ste ma. Bol som chorý a starali ste sa o mňa. Bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ Nato mu spravodliví povedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli na cestách a pohostinne sme ťa prijali alebo nahého a obliekli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ Kráľ im odpovie: ‚Hovorím vám, že čokoľvek ste urobili pre najmenšieho z týchto mojich bratov, urobili ste pre mňa.‘“ - Matúš 25:34-40.

Prečo sa Ježiš zmienil o „najmenších“ zo svojich bratov? Tieto slová sú obdobou toho, čo apoštoli od neho počuli už skôr. Keď Ježiš porovnával Jána Krstiteľa, ktorý zomrel pred ním, a preto mal pozemskú nádej, s tými, ktorí dosiahnu nebeský život, povedal: „Nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ Niektorí z tých, čo idú do neba, mali v zbore možno popredné postavenie, podobne ako apoštoli, a iní menej popredné, ale všetci sú Ježišovými duchovnými bratmi. Preto i keď sa zdalo, že niektorí sú na zemi nevýznamní, boli Ježišovými bratmi a malo sa podľa toho s nimi zaobchádzať.

Lukáš 16,9-10 má kontext od začiatku kapitoly cca až do 14. verša. K 9. veršu je v KC Biblii poznámka: "Nespravodlivá mamona" je majetok, na ktorom človek "stavia svoj život", v čo "dôveruje". Jeho získavanie a používanie sa často spája s nespravodlivosťou. - Aj hmotné veci máme využívať tak, aby nám nebránili, ale naopak, pomáhali získať večnú spásu." odkaz

Matúš 25,34-40. Otázka by mohla byť takáto: Koho Ježiš v súvise s Posledným súdom myslel tými svojimi najmenšími bratmi? Tri možnosti: 1. Keďže bol aj človekom - stal sa človekom, mohol nimi myslieť všetkých ľudí, ktorí kedy potrebovali takú pomoc (v stave hladu, smädu, v nemocnici atď). Lukáš 14,12-14: "Ale keď chystáš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých. A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť. No odplatu dostaneš pri vzkriesení spravodlivých."

2. Myslel tým ktorýchkoľvek svojich kresťanských bratov (kresťanov), ktorí kedy potrebovali takú pomoc (vrátane apoštolov a ich nástupcov). Matúš 10,42: "A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu."
Marek 9,41: "A kto by vám dal piť čo len za pohár vody preto, že ste Kristovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu."

3. možnosťou by mohli byť deti, pokorní a pod. Matúš 18,1-5: "V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: "Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?" On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: "Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma."
Lukáš 9,47-48: "Ale Ježiš poznal zmýšľanie ich srdca, vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal im: "Kto prijme toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký." 

Takže zjavne tým nemyslel iba svedkov Jehovových, ktorých spoločenstvo vzniklo až v druhej polovici 19. storočia. Netvrdím však, že z toho oni sú vylúčení

"Hovorím vám, robte si priateľov pomocou bohatstva tohto sveta, aby vás, keď sa pominie, prijali do večných príbytkov." - Lukáš 16:9.