Absurdity kresťanskej viery

Absurdity kresťanskej viery


Hlavným účelom každého náboženského systému je, aby bol človek lepší. Aby sa snažil byť čoraz lepším, čistejším, spravodlivejším a láskavejším. Aby sa o to snažil tak intenzívne, ako len môže, pretože iba tadiaľto vedie cesta k raju, ale i cesta k šťastnému, vyrovnanému a harmonickému životu na zemi.

Zdá sa to byť prosté a jednoduché. Avšak v kresťanských kruhoch sa paradoxne, niečo takto jednoduchého, jasného a každému ľahko pochopiteľného stretáva s tvrdým odporom. Ako dôkaz uvádzam reakciu istej horlivej kresťanky, dokonale vystihujúcu podstatu absurdity všetkých kresťanských vieroúk, ktoré v podstate bránia snahe človeka byť čoraz lepším a lepším.

Citujem:

„Ak sú ľudia sami schopní opustiť zlo, prečo by potom musel umrieť Ježiš za naše hriechy? Prečo bola preliata jeho krv k zmazaniu a odpusteniu hriechov?

Keby sa človek mohol sám, svojim vlastným úsilím stať dobrým natoľko, aby sa dostal do raja, potom si Kristus predsa mohol svoje utrpenie odpustiť.

Pre Stvoriteľa sú však všetci ľudia duchovne mŕtvi, pretože všetci zhrešili a je jedno, akým životom žijú. Jediné naše oslobodenie spočíva v Kristovej obeti. Lebo človek, topiaci sa v bahne hriechu sám seba z bahna nevytiahne. Podľa mienky Stvoriteľa, bez Krista v človeku dobro neexistuje.“

Toľko citát. Sú to slová, vystihujúce postoj kresťanského sveta k smrti Krista na kríži. Ich absurdita spočíva v tom, že tisícom veriacich sa nimi berie motivácia trvalo, vážne a intenzívne usilovať o to, aby sa svojim vlastným snažením stávali čoraz lepšími, čistejšími, spravodlivejšími a láskavejšími. Veď načo aj, keď Kristus prišiel preto, aby prelial svoju krv k odpusteniu a zmazaniu našich hriechov! Veď predsa stačí iba uveriť v jeho obetu! A kto v ňu uverí, bude zachránený. Potom už nezáleží na našich hriechoch. Veď človek je hriešnym a hriešnym aj zostane. Vlastným úsilím by sa do raja aj tak nikdy nedostal. Myslieť si, že by toho bol schopný je prejavom pýchy. Nie naše snaženie, ale iba Kristova obeť na kríži nám otvára cestu k raju.

Takéto presvedčenie je však jed! Smrteľný jed, ktorým je presiaknuté celé kresťanstvo! Smrteľný jed, ktorý nepriamo nabáda k pohodlnosti a lenivosti. Jed, ktorý v ľuďoch vytvára falošnú ilúziu bezpečia, istoty a ochrany. Jed, ktorý im berie motiváciu vážne, neúnavne a intenzívne usilovať o to, aby sa každodenne stávali čoraz lepšími.

Kristus totiž v skutočnosti neprišiel na zem preto, aby sa obetoval na kríži a tým spasil svet. Kristus prišiel preto, aby ľuďom priniesol Božie Slovo! Aby im priniesol poznanie Božej Vôle, podľa ktorej majú žiť! Podľa ktorej musia žiť, ak chcú byť spasení a ak chcú prežiť šťastný, harmonický a plnohodnotný život už aj tu na zemi. Evanjeliá nie sú ničím iným, ako ukazovateľom toho, aký má človek byť, ako má správne žiť, ako má správne myslieť a jednať, ak chce dôjsť k spáse.

Kristovo učenie je v skutočnosti požiadavka! Požiadavka Stvoriteľa voči človeku! A úlohou človeka je tieto požiadavky naplniť. Vlastným úsilím a vlastným snažením!

Úlohou človeka je byť takým a stať sa takým, ako jeho Stvoriteľ požaduje! Úlohou človeka je prijať plnú osobnú zodpovednosť za svoju vlastnú spásu! Jeho úlohou je stať sa dobrým, čistým, ušľachtilým, spravodlivým a láskavým človekom v duchu Kristovho učenia. Túto prácu zaňho nevykoná nikto iný. Jedine on sám musí svojim vlastným úsilím očistiť a vybieliť rúcho svojej duše. Iba tak môže nájsť milosť pred zrakom Pána. A Kristovo učenie k tomu každému z nás presne ukazuje cestu. Cestu, po ktorej však musíme ísť my samotní!

A všetko, čo nás akýmkoľvek spôsobom odkláňa od tejto cesty vlastnej námahy, vlastného úsilia a vlastného vážneho, intenzívneho snaženia, všetko toto je jedom!

Viera v Krista a jeho obeť na kríži je nesprávna! Toto totiž nebolo jadrom jeho poslania! Toto bolo iba dôsledkom nepriateľstva služobníkov temna voči jeho Slovu, ktorého zvestovaním bola temnota na zemi ohrozená.

Jadrom a skutočným zmyslom príchodu Krista bolo prinesenie Slova Božieho ako smernice, podľa ktorej majú ľudia žiť. Toto Slovo predstavuje požiadavku, ktorú musíme splniť! Kto ju splní, bude spasený! Kto ju nesplní, bude zatratený! Naozaj prosté a jednoduché.

Ak sa napríklad pozrieme na podobenstvo o piatich rozumných a piatich nerozumných pannách, môžeme si všimnúť, že aj prvé aj druhé čakali na ženícha. Aj prvé aj druhé verili, že príde. Avšak keď prišiel, jedine tie rozumné mohli vstúpiť na svadbu, pretože boli pripravené. Tie nerozumné však pripravené neboli a preto zostali za zatvorenou bránou.

Tu predsa jasne vidíme, že viera sama o sebe nestačí. Vidíme, že rozumné panny mohli vstúpiť preto, lebo splnili určité kritériá a požiadavky, kým tie druhé, nerozumné, ich nesplnili. A tými požiadavkami bol život v súlade s Vôľou Najvyššieho! Život v súlade s Kristovým učením!

A rovnakú skutočnosť, že viera v Krista a jeho obetu na kríži, ktorou sňal hriechy sveta sama o sebe nestačí, potvrdzujú i ďalšie slová evanjelia:

„Vtedy za ním prídu mnohí a budú hovoriť: Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene? Či sme v tvojom mene neuzdravovali a neučinili množstvo zázrakov? A On odpovie: Nepoznám vás! Odíďte odo mňa vy všetci, ktorí páchate neprávosť.“

Na týchto slovách predsa jasne vidíme, že vôbec nestačí nie len že viera v Kristovu obeť na kríži, ktorou z nás boli sňaté všetky hriechy, ale dokonca nestačí ani to, ak by niekto v jeho mene prorokoval, robil zázraky, alebo uzdravoval. Nič z toho nestačí, ak človek nenaplnil kritéria života podľa Božej Vôle! Ak svojim životom nenaplnil požiadavky Stvoriteľa voči nemu, jasne formulované v Kristovom učení!

Toto je to najdôležitejšie! Toto je to najpodstatnejšie! Toto je najrozhodujúcejšie! K tomuto musí človek napnúť všetky svoje sily! Zo všetkých svojich síl a s plnou vážnosťou sa musí snažiť stať sa dobrým, čistým, spravodlivým a láskavým človekom, presne v duchu učenia, alebo lepšie povedané, v duchu požiadaviek Ježiša Krista.

A všetko, čo nás odkláňa od tohto snaženia, čo nás nabáda k pohodlnosti a lenivosti, čo nám dáva klamlivú istotu spásy bez vlastného pričinenia, všetko toto je jed! Smrteľný jed, ktorého účelom je záhuba ľudských duší! Duší, ktoré síce verili v ženícha, dúfali v neho a vzývali ho, avšak keď nadišla zrelosť času, brána pred nimi zostala nepreniknuteľne zatvorená, pretože svojim životom nenapĺňali požiadavky, ktoré by ich oprávňovali k vstupu na svadbu Pánovu.

odkaz v spolupráci s M.Š.

Haha kresťanstvo je bravúrne, je ním posadnutých toľko ateistov, že vo dne v noci nič nerobia, len riešia a chybne vykladajú. Majú celoživotnú náplň. Ani jeden vedecký výskum, kniha toto nedokážu.

👍: milky945

Je zaujímavé sledovať, ako sa tieto ateistické fejtóny šíria po nete. Ako AIDS medzi homosexuálmi

👍: milky945

TvojOponent, nikto neudržuje toľko náboženstvo ako ateisti a šíria ho medzi ľudí. Dobrá práca a dobrí robotníci. Je to super zariadené zhora. Ja osobne sa teším.

Presne tak. Nebyť ateistických potálov, asi by som aj ja dnes bol ateista. Ale toľko do nás tí ateisti búšili, až som im začal načúvať a pochopil som, že internetový ateizmus je len propaganda a tí, čo si tak radi hrdo búšia do hrude akýže sú to brajti, sú len zneužité hlúpe ovce - tmajdi

TvojOpenent; ... konečne som pochopil kto je podľa Teba ateista a potom i to ako je to, podľa Teba, s morálkou ...

Vysvetľuj, Tulle

TvojOpenent; ... ateista je ten, kto je ateistom, neverí v toho Tvojho Boha a z toho vyplýva aj jeho nemorálnosť ...

TvojOpenent; ... vypadlo "kto je ateistom voči Tvojmu Bohu"

Myslíš, že považujem indiánov klaňajúcich sa Matiovi za ateistov? Lebo z tej Tvojej definície to tak vyznieva. No,potom sa určite mýliš.

TvojOpenent; ... asi áno, keď je podľa Teba milan.s. ateistom

Mne tak pripadá.

TvojOpenent; ... už sa potom ani nečudujem Tvojim námietkam voči ateistom ... máš nasadené silné okuliare vlastnej viery a tak nedokážeš vidieť neskreslene ... je síce pravdou, že ich máme každý, všetci vnímame svet cez tie svoje „dioptriá“, len tie Tvoje sú mimoriadne silne skresľujúce ...

Zaujímavé. Asi ako objav teplej vody

Milan S., nie si trochu zaujatý? Ak je niečo pravdivé na tvojej kritike tak možno 10 percent. Nemal by si názor nejakej neznámej osoby prezentovať ako oficiálny názor katolicizmu, pravoslávia, protestantizmu, čo sú hlavné kresťanské prúdy. Keby to tvrdil napr. katolícky biskup alebo pravoslávny patriarcha, tak by si to mohol primerane použiť. Takto prezentuješ názor neznámej osoby.

Mnoho kresťanov je "lepšími, čistejšími, spravodlivejšími a láskavejšími" (ako píšeš) vďaka kresťanstvu. Dodržujú alebo snažia sa dodržovať desatoro, lásku k blížnemu alebo tzv. zlaté pravidlo. Pozri Mt 7, 12: "Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci." Ale aj keď sa to mnohí kresťania snažia dodržiavať, nepýšia sa tým. Nerobia zo seba superspravodlivých. Kristus nás vykupuje z prvotného hriechu, čo sami nedokážeme, ale zároveň nám dáva aj učenie o láske, vzor ako konať a pod. Pýcha je skôr v tom, že si človek namýšľa, aký je morálny, duchovný, čistý a božský, takže nepotrebuje ani Božiu milosť. Pomaly Boh by sa mal pred jeho "čistotou" skloniť a je povinný ho pustiť do neba.

Ešte dodám, že dokonca aj tí kresťania, ktorí sú názoru, že - zjednodušene - "bez Krista nie sme schopní dobra", to myslia asi tak, že najprv ľudí musí spasiť Kristus, aby sa potom mohli začať zdokonaľovať alebo konať dobré skutky. Teda aspoň väčšinou je to tak u týchto, čo viem. Uvažujú tak, že najprv musia byť ľudia spasení, uveriť a potom môžu - a mali by - začať konať dobré skutky ako "ovocie viery". Takže ani v tomto prípade neplatí, že by sa tí kresťania nezdokonaľovali a spoliehali pasívne len na Kristov skutok

čaute

Milan Silentovič Silentný, keď sa tým písmom tak oháňaš, mal by si vedieť, že spása nie je zo skutkov ale z viery. Nie svojím snažením budeš mať spásu. Tým nechcem povedať že sa máš vykašlať na dobré správanie, zdokonaľovanie, svoj osobný rast. Ale rob to pre Krista, nie pre seba, ale pre spásu, lebo to už je skutková podstata spásy - spása zo skutkov. Všetko čo som písal vyššie je v písme.

A že Kristus prišiel šíriť Božie slovo / vôľu, nie aby sa obetoval na kríži? Vieš o tom, že obeta na kríži je len nutnou podmienkou našej spásy, nie postačujúcou? Takisto je to v písme. Postačujúca podmienka je prijať Krista za Pána a spasiteľa. Ale to už nemá absolútne nič spoločné s našim snažením a spoliehaním sa na vlastné sily, tam sa už aktívne zapája duch svätý a jeho vôľa, jeho sila, my len musíme prijať jeho vôľu.

miesto "ale pre spásu" malo byť "alebo pre spásu"