5.január- svätá Apolinára Syncletica (bola bohatá,odišla na púšť v mužských šatách a svoj život zasvätila plne Bohu)

Apolinára Syncletica, mníška
Svätá
v Rímskom martyrológiu z r. 2004 sa spomienka na ňu už nenachádza
Sviatok: 5. január
† zač. 5. stor. púšť južne od Alexandrie, Egypt
Apolinára bola dcérou rímskeho pretoriánskeho prefekta Anthemia, ktorý v rokoch 408-414 vládol na Východe v Konštantínopole namiesto neplnoletého cisára Teodózia II. Preto sa niekedy nazýva aj cisárom. Spolu so svojou manželkou chceli, aby sa ich dcéra Apolinára dobre vydala. Ona však nechcela. Vyjavila im svoju túžbu zasvätiť sa Bohu. So súhlasom rodičov odišla na púť do Svätej Zeme a následne do Alexandrie. Prepustila všetko svoje služobníctvo, kúpila si mužské šaty a odišla na púšť do samoty. Pod mužským menom Doroteus žila mníšsky život. Bola učeníčkou sv. Makária Alexandrijského. Pravda o jej pôvode a pohlaví bola odhalená až pri jej smrti.
odkaz

Prečo je nerozumné byť nábožensky veriacim človekom.

Každý zdravý človek je sugestibilný, to znamená, že je schopný nekriticky prijímať informácie ako pravdivé, ak ich dostáva od osoby, ktorú považuje za autoritu a podľa nich sa správať, či konať. Tou autoritou môže byť aj kniha či náboženské učenie..
Je teda prirodzené, že sme ochotní prijať ako pravdivú informáciu o kauzalite – príčinnosti vecí a z nej vydedukovať, že vesmír a všetko v ňom má nejakú počiatočnú príčinu. Tak vznikla hypotéza, domnienka, že tou príčinou by mohol byť akýsi boh. Takéto myslenie a konanie nepredstavuje nič nové. V podstate je podobné mysleniu našich predkov ktorí si nevedeli vysvetliť pôvod vetra, dažďa, východu a západu slnka a iných, dnes už známych príčin ich vzniku a tak prisúdili ich príčinu bohom slnka, vetra, lásky atď..
Ak by tento názor ostal len v polohe názoru, nič by sa nedialo, ale určití jedinci, v našom prostredí: Abrahám, Mojžiš, Kristus, Mohamed, atď., sa chopili príležitosti a začali vymýšľať: kto je boh, aké má vlastnosti, čo si želá, čo treba konať, ako nás bude trestať, ako odmeňovať? A súčasne sa títo chytráci, účelovo, pasovali za vodcov, prorokov, synov božích, mesiášov a pod.. V súčasnosti túto funkciu prevzali na seba jednotlivé cirkvi a ich predstavitelia, cirkevná hierarchia a rôzne náboženské sekty. Vypracovali náboženské učenia, dogmy, rôzne magické obrady, pričom nik na svete nemôže mať relevantný kontakt s akousi hypotetickou postavou – bohom, bohmi a teda všetky náboženstvá predstavujú nehorázny podvod a klamstvo a so súhlasom a za výdatnej podpory štátnej moci je im umožnené pôsobiť v spoločnosti.
Aj napriek týmto skutočnostiam získavajú jednotlivé náboženstvá svojich stúpencov, cirkvi dostatok veriacich, značný vplyv na spoločnosť, získavajú majetky a moc prostredníctvom psychických manipulácií cez vyvolávanie strachu z posmrtnej neistoty, iluzórnych odmien a trestov, zasahovaniu nadprirodzených síl do života veriacich a tak vytvárajú v ich vedomí neracionálne postoje k životu a svetu. A to je pre mňa hrozná a nepochopiteľná skutočnosť v 21. stor., keď ľudstvo má k dispozícii kvantum informácií o sebe a okolitej prírode, ktoré nepotvrdzujú náboženské predstavy a dogmy.
Ak si toto všetko rozumný človek uvedomí, nemôže byť nábožensky veriacim človekom.
Tí čo obhajujú náboženstvá nechcú vidieť zlo, ktoré náboženstvá prinášajú do ľudskej spoločnosti. Morálne konanie sa dá zabezpečiť inak ako cez náboženstvá.