Augustin Sokol.
28 bookface.
Úsek 28 bookface je pokračovaním úseku 27 bookface.
Po skončení našej diskusie o socialistickom realizme odchádzame na výstavisko veľtrhu. Na prianie Angely potom všetci spolu ideme najprv do stánku fínskej expozície. Sú tam naši priatelia z nášho predchádzajúceho stretnutia. Vítajú nás preto s fínskou vodkou. Ja ale poprosím našich milých hostiteľov, že či by som si u nich mohol dať čaj. Tak mi prinesú vynikajúci čaj. Sympatická Fínka nám potom predvádza pod mikroskopom ich najnovší model mikromanipulátora. Nedá mi to a dávam k dobru slávnu historku. Je o ruskom cárovi Petrovi Veľkom a jeho fantastickom majstrovi Levšovi zo zbrojovky v Tule: {
peter veľký
odkaz
odkaz
„Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (9. jún 1672, Moskva – 8. február 1725, Petrohrad) bol od roku 1682 až do svojej smrti ruský cár, a od roku 1721 ruský imperátor.“
pjotr aľeksejevič romanov youtube
???? ?????e???? ???a??? youtube
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
odkaz
tula rusko wiki
odkaz
odkaz
„Tula je mesto v Rusku, v jeho európskej časti 165 km južne od Moskvy.
Koncom 16. storočia sa tu začali vyrábať zbrane. Na začiatku 18. storočia tu Peter Veľký založil špecializovaný zbrojný závod, prvý svojho druhu v Európe.“
nikolaj semjonovič leskov
odkaz
nikolaj semjonovič leskov youtube
?????a? ????????? ????o? youtube
odkaz
odkaz
odkaz
„Nikolaj Semjonovič Leskov (16. február podľa gregoriánskeho kalendára; 4. február podľa juliánskeho kalendára 1831; Gorochovo Orelská gubernia – 5. marec podľa gregoriánskeho kalendára; 21. február podľa juliánskeho kalendára 1895; Petrohrad) bol ruský spisovateľ a dramatik.
Roku 1881 napísal Skaz o tulskom kosom Levše i o stalnoj bloche (česky „Levák“ 1912, „Blecha“ 1951, „Krchňák“ 1949, „Krchňa“ 1957).“
} Nuž a tu je tá historka: Cár je na návšteve v Anglicku. Anglický kráľ chce cára ohúriť s ich vyspelou technológiou. Podaruje preto cárovi niečo ako dnešný nanotechnologický robot: Je to mechanická, tancujúca a miniatúrna blcha, ktorá je vyrobená z oceli. Cára sprevádza donský kozácky ataman. Atamanovi sa podarí cára prehovoriť, aby anglického kráľa ešte pretromfol. Cár s tým súhlasí. Blchu preto prinesú Levšovi. Nuž a Levšovi sa vydarí vskutku neuveriteľný kúsok: Blche na nožičku prikuje s klinčekmi malinkú podkovičku. A tak blche podkuje jej všetky nožičky. Samozrejme, že Levša v tých časoch nemá k dispozícii ani mikroskop a ani mikromanipulátor. Tento zo začiatku celkom vtipný príbeh ale nakoniec končí tragicky. Umierajúci Levša zanecháva iba poslednú radu pre svoje milované Rusko. Tak vyšlo. Lebo takto sa to už v dejinách Ruska občas stávalo, stáva a možno ešte aj bude stávať. Kto ho už vie? Alebo, ako zvyknú hovoriť Rusi: Požijeme a uvidíme!
