13.september - sviatok má svätý Ján Zlatoústy, biskup a učiteľ Cirkvi

Ján Zlatoústy, biskup a učiteľ Cirkvi
Svätý
Sviatok: 13. september
* okolo 350 Antiochia, dnes Antakya, Turecko
† 14. september 407 Pityus, dnes Sochumi, Gruzínsko
Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)
Sv. Ján Zlatoústy sa narodil v Antiochii medzi r. 340-350. Jeho rodičia boli pravdepodobne kresťania. Otec bol zrejme rímskeho pôvodu a bol vyšším vojenským dôstojníkom. Zomrel však krátko po narodení Jána. Ján mal jednu staršiu sestru, zdá sa však, že aj tá zomrela ešte v detskom veku. Matka Antusa bola gréckeho pôvodu. Keď ovdovela, mala asi dvadsať rokov, no viac sa nevydala, všetky sily chcela venovať výchove syna. Chlapec bol veľmi bystrý, vynikal rozhodnosťou a jasnosťou úsudkov. Získal veľmi dobré vzdelanie v literatúre a rečníctve. Potom chcel pokračovať v právnických štúdiách. No pohľad na úskoky v súdnictve ho znechutil. Na radu svojho priateľa Bazila sa radšej zahĺbil do čítania Sv. Písma. V roku 368 bol pokrstený, keďže v tých časoch bolo celkom bežné, že sa nechávali ľudia krstiť až ako dospelí. V roku 372 sa Ján odobral do hôr, aby tam v spoločnosti mníchov a pustovníkov mohol žiť jedine pre Boha. Takto žil šesť rokov. Veľa čítal Sv. Písmo a písal. Po šiestich rokoch sa vrátil do Antiochie, aby mohol byť apoštolsky činný. V roku 386 bol vysvätený za kňaza. Ako miesto kazateľa mu určili Antiochiu. Tam pôsobil dvanásť rokov. Bolo to veľké mesto, malo asi stopäťdesiattisíc obyvateľov, z toho dve tretiny kresťanov. Bol veľmi horlivý. Nazvali ho Zlatoústym (grécky Chrysostomos), keďže veľmi brilantne a zapálene hovorieval o Božích pravdách. Dňa 28. februára bol vysvätený za biskupa a ustanovený za carihradského patriarchu, aj napriek svojmu nesúhlasu.
Ján aj ako patriarcha Carihradu žil veľmi prísnym životom. Drahý nábytok po svojom predchodcovi predal, peniaze rozdal chudobným, vyhýbal sa spoločnosti a zábavám, nikdy neusporadúval hostiny. Usiloval sa pozdvihnúť úroveň kňazov – tak duchovnú, ako aj vzdelanostnú. Bol veľmi horlivý aj voči veľmožom a ostatným. Napomínal aj cisárovnú Eudoxiu, ktorá bola pyšná, lakomá a utláčala ľud. Biskupi, poplatní cisárovnej, sa zhromaždil, zosadili Jána z hodnosti carihradského patriarchu a požiadali cisára, aby Jána vypovedal do vyhnanstva. Ľud sa proti tomu búril, avšak slabý cisár sa nevedel postaviť proti cisárovnej a jej spoločnosti. Ján sa radšej sám vydal do rúk cisárovi, aby zabránil krviprelievaniu. Ľudia sa však zhromaždili a tiahli k cisárskemu palácu. Vtedy sa zľakla aj Eudoxia a Jána prepustili. V roku 403 ho však znovu dala uväzniť a roku 404 ho odvliekli – už ako starca – do vyhnanstva do mesta Kukusus (dnes Göksum) v Arménsku. Bol to pustý kraj. Zovšadiaľ však k Jánovi prichádzali ľudia, aby mu prejavili svoju úctu a aby z jeho úst počuli výklad Božieho slova. Zvesti chodili stále o ňom aj do Carihradu. Zastal sa ho aj pápež Inocent I. V roku 407 teda Jána vypovedali ešte ďalej, až k úpätí Kaukazu do Potiontu. Počas cesty mu nedopriali ani oddych, za každého počasia musel pochodovať. 13. septembra prišli do malej osady. Tam si chcel Ján aspoň na chvíľu odpočinúť. Cítil, že sa blíži koniec. Odložil svoje šaty, obliekol sa iba do bieleho ako na svadbu. a rozdal všetko, čo ešte mal. Noc strávil pri hrobe mučeníka sv. Baziliska, ktorý tam bol pochovaný. Ten sa mu zjavil a povedal mu, že na druhý deň budú už spolu v nebeskej sláve. Skutočne, 14. septembra, sotva nastúpil na pochod, spadol na zem. Odniesli ho do svätyne sv. Baziliska, kde svoj život aj dokončil, opakujúc svoj obľúbený vzdych: „Buď chvála Pánovi za všetko. Amen.“
Pochovali ho vedľa sv. Baziliska, no roku 438 jeho pozostatky preniesli do Carihradu. V 13. storočí jeho telo previezli do starej vatikánskej baziliky sv. Petra v Ríme. Ján zanechal po sebe najobsiahlejšie dielo zo všetkých východných gréckych otcov. Sú tam výklady Svätého Písma, homílie a listy. Roku 1568 dostal titul doktor Eucharistie. Je patrónom kazateľov.

odkaz

V tejto súvislosti dôkaz resp. zázrak od Boha, že v Eucharistií (tiež nazývaná hostia, oplátka) je skutočne prítomný Ježiš Kristus. Potvrdzuje tým Boh, že učenie o Eucharistíí je pravdivé aj Eucharistia nie je len symbol, spomienka.

Eucharistický zázrak v poľskom mestečku Sokółka

Viac tu: odkaz
Svedkami eucharistického zázraku sme pri každej svätej omši, keď Ježiš tajomným spôsobom premieňa podstatu chleba a vína prostredníctvom konsekračných slov kňazov na svoje Telo a Krv. Napriek tomu história svedčí o mnohých neobyčajných zjavoch spojených s premenou eucharistických spôsobov na skutočné ľudské tkanivá. Boh takýmto spôsobom niekedy posilňuje našu vieru v svoju reálnu prítomsnosť v eucharistii, pomáha našej nevere, alebo nás napomína kvôli našej vlažnosti zoči-voči najväčšiemu tajomstvu kresťanského života.

Množstvo eucharistických zázrakov za udialo na území dnešného Talianska. Jedným z najznámejších miest uchovávajúcich takýmto spôsobom sprítomnené Kristovo Telo a Krv je aj minoritský kostol v Lanciane.

Zázrak v Sokółke

V poľskej Sokółke sa eucharistický zázrak stal iba nedávno. Bolo to 12. decembra v roku 2008 vo farskom kostole sv. Antona. Farárovi, ktorý podával sväté prijímanie veriacim, vypadla z misky jedna premenená hostia a dopadla na zem. Kňaz ju úctivo zodvihol a vložil do ablučnej nádobky – misky s vodou pri dvierkach svätostánku, aby sa hostia vo vode rozpustila.

Po niekoľkých dňoch prekvapený farár spozoroval, že hostia sa vo vode nerozpustila. Objavili sa však na nej červené škvrny. Prekvapený kňaz informoval o udalosti diecéznu kúriu. Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že časť hostie sa nevysvetliteľným spôsobom premenila na organické tkanivo srdcového svalu človeka v kŕčovom stave, ktorý nastáva v okamihu smrti. Hostia bola neskôr v monštrancii vystavená na poklonu veriacim, ktorí do Sokółky začali prichádzať vo veľkom počte.

.Milostivé miesto

Posilnená viera v eucharistiu zmenila či zachránila život mnohým veriacim. Minulý týždeň viaceré poľské média informovali o zázračných uzdraveniach, ktoré sú zaznamenané a zodpovedne dokumentované na farskom úrade v Sokółke. Mestečko sa medzičasom stalo známym pútnickym miestom.

Podľa zverejnených informácií počet milostí vyprosených na kolenách pred eucharistickým Kristom rýchlo rastie. Modlitby tých, ktorí nemôžu byť v sanktuáriu prítomní, predkladajú Bohu sestričky z rehole Eucharistianiek, ktoré neustále adorujú Najsvätejšiu sviatosť v tamojšom kostole sv. Antona.

.Neobyčajné uzdravenia

Pani Krystyna Oloffson, Poľka žijúca už 30 rokov vo Švédsku, trpela nádorovým ochorením. Počas svojho pobytu u dcéry, ktorá žije v Poľsku, počula o neobyčajnom zázraku v Sokółke. Pridala sa k pútnikom, ktorí šli na toto miesto a poprosila kňazov, aby v kostole odslúžili svätú omšu za jej uzdravenie. S týmto úmyslom sa dlho a s veľkou dôverou modlila pred vystavenou hostiou. O niekoľko dní celkom ustúpila neznesiteľná bolesť, ktorá sprevádzala jej chorobu a lekári po dôkladných vyšetreniach skonštatovali, že nádor z jej tela úplne zmizol.

Iným zaujímavým svedectvom je zázračné uzdravenie malého Jakuba Rapiera, ktorému lekári diagnostikovali chorobu známu ako aspergerov syndróm. Keď sa rodina dozvedela o diagnóze, jeho stará mama vložila svoju dôveru v Krista. Poprosila o odslúženie svätej omše za jeho uzdravenie v Sokółskom sanktuáriu. Svätá omša bola slávená 29. júla v roku 2011. Nesledujúce vyšetrenia už chorobu chlapca nepreukázali. Lekári priznali, že všetky jej skoršie prejavy nevysvetliteľným spôsobom v krátkom čase úplne zmizli.

V decembri 2011 napr. dievčatá z miestnej školy poprosili kňaza o odslúženie svätej omše za uzdravenie ich kamarátky Justyny Popowczak, chorej na rakovinu. Presne v deň a v tom istom čase, keď kňaz slávil svätú omšu v jej intencii, prebiehali vyšetrenia dievčaťa, ktoré bez akýchkoľvek pochýb preukázali, že nádor na obličke chorého dievčaťa celkom zmizol. Práve toto odborné svedectvo lekárov je veľmi vzácnym dokumentom, ktorý kňazi v Sokółskom sanktuáriu uchovávajú.

Kniha umiestnená v Kostole svätého Antona je už po niekoľkých rokoch plná rôznych svedectiev o milostiach vyprosených na kolenách pred eucharistickým Kristom. Kostolík vyhľadávajú veriaci i neveriaci z celého sveta. Zázraky, kvôli ktorým sú mnohí z nich ochotní precestovať veľké vzdialenosti, majú svoj prameň v tom najväčšom zázraku, ktorý sa každodenne odohráva pred našimi očami na oltároch cirkvi.

Zdroj: odkaz sanctus.pl; milujtesa.org

Spracoval: br, jozef



Viac tu: odkaz

Lea na tvojho zlatoústeho každý kašle, teraz sú zlatoústy, Matovič a Lipšic....

Aj Lipšič by toho Zlatoústeho postavil pred súd. Tvrdil totiž že nenávidí Židov aj že Boh ich vždy nenávidel...
Ale je asi zbytočné to sem dávať. Pre katolíkov je svätý, tak ním bude nech hovoril a robil čokoľvek.