Všetci sme potomkami duševne chorých rodičov.

Viem, že vás táto téma pobúri a nahnevá, ale chcem vám to vysvetliť. K duševným chorobám patria: duševné poruchy a poruchy správania. Sem ako obyčajní ľudia môžeme hneď laicky vymenúvavať - depresia, alkoholizmus, úzkosť, panika, neuróza, zavislosť na medikamentoch (napr. od bolesti, ukľudnenie...) poruchy nálady tabakizmus, bulímia, anorexia, drogová závislosť, gamblerstvo. A teraz poďme ďalej: schizofrénia, Alzheimer, paranoja, mánia, fóbie (tých je požehnane a každý nejakú má), obsesívno-kompulzívna porucha, akútna stresová rekcia (tou som si istá, že prešiel každý), posttraumatická stresová porucha (každý ju iste zažil), tranz, posadnutie, šušľanie, obhrýzanie nechtov, trhanie vlasov, cmúľanie palca, tiky, nespavosť, námesačníctvo, nočné mory až len pár, lebo ma to už nebaví takže ešte: predčasná ejakulácia, neorganicky vaginizmus, nadmerná sexuálna túžba alebo naopak žiadna sexuálna túžba atď. atď. Takže mojí milí, nech sa tu prihlási ten, ktorého rodičia netrpeli nejakou duševnou chorobou či už dočasne alebo celoživotne a neverím, že len malú časť, ktorú som vybrala zo zaznamu duševných chorôb, že každý náš otecko a mamička takým niečím neprešli. Takže sa pýtam, hlave vy odporcovia toho, aby dvaja duševne chorí ľudia(kľudne ja sama súhlasím, že homosexualita je duševná choroba) malí deti a vychovávali - ako je možné, že vy ste tu na svete, ste ako tak vychovaní, pracujete a žijete, keď vaši rodičia boli alebo dokonca sú doživotne duševne chorí s častejšími alebo menej častejšími epizódami a prejavmi.

PS: A ešte nikoho nemozno diskriminovať podľa nejakého znaku - vacsinou sa spomina vek, pohlavie, rasa, nabozenske vierovyznanie, sexualna orientacia, ale aj ine hendikepy - ci uz telesne alebo psychicke. Nikto nemoze zabranit alebo zakazat dvom slepcom vstupit do manzelstva a splodit a vychovat dieta, nik nesmie zakaz dvom telesnym invalidom, aby sa zosobasili a mali deti. Takze tak moji mily. Veru, veru - kricime a bojujeme, aby dvaja dusevne chori ludia ( teraz myslim homosexualov), aby sa sobasili a mali deti. Ja si myslim, ze homosexualita, ktoru aj ja povazujem za dusevnu chorobu je rovnaky hendikep a odchylka od normy, ked sa zosobasi zena trpiaca depresiou a muz alkoholik .

lea nič ma na tom nepoburilo,skor som sa nad tym pousmiala(par diagnoz ti dam ešte chyba)🙂)ja sa napriklad odmietam prisposobiť,aka je to uchylka,alebo odchylka,ked si nenecham od nikoho srať do vlastneho života?...kazdy dostane do vienka niečo ine,niekto viac ,niekto menej,je to len hlupa vyhovorka a zbabelosť vyhovarať sa na rodičov,tvoj život je tvoja cesta,možeš prijať to dobre aj to zle čo si dostal,a všetko možeš zužitkovať pre seba,aj vychova ulica ti može dať niekedy viac,ako rodičia,ja sa nemienim vyhovarať na nikoho,nech už to bolo akokolvek,za svoj život som zodpovedna len ja sama...a inak našla som si tu medzi tymi tvojimi par ,,postihnuti"aj na sebe🙂)

A este k poslednej vete, skoro kazda zena presla alebo istych intervaloch prechadza depresiou a na SR mame skoro vsetkych nasich oteckov, dedov, strykov, bratov - tazko dusevnych chorych alkoholikov Hej Slovakov. A plus kazdemu by som vedela najst aspon desat dusevnych chorob a telesnych by som kazdemu nasla ja 20 chorob minimalne

Uprimne mne sa pacilo velmi a velmi po tom volam, aby do manzelstva vstupovali telesne a dusevne zdravi muzi a telesne a dusevne zdrave zeny. Lenze, potom by to uz bolo EUGENIKE- o nadludoch, ktori su potrebni pre spolocnost a podradnych ludoch, ktorych by trebalo vyuzit na tazka prace a potom genocidou vyhladit ako nepotrebny odpad. Dalsie, ale nikto z nas by tu nebol a nejestvoval, lebo som si viac ak ista, ze moji a vasi rodicia nie su idealom dusevneho, telesneho zdravia a nemaju uplnu sposobilost na manzelstvo a rodicovstvo, Dalsie, ale vy co ste tu zenati, vydate a mate deti - tiez pochybujem, ze ste idealom ludskeho genofondu a idealom krasy tela, ducha a socialnej sposobilosti - bez urazky alebo sa tu niekto z vas drzi za Boha ci Bohynu.

--

Ja viem co chcete povedat aj ja by som si uprimne priala, aby sa posilnila rodina, aby muzi a zeny zily v harmonickom zvazku a prinasali nove potomstvo, ktore by bolo vychovane s laskou, v zodpovedajucich podmienkach ale hlavne aby malo komptentnych rodicov - otca aj mamu, lebo obaja su potrebni. Ale sa pytam, preco do certa stareho nefunguju vase hetero manzelstva? Preco ste to dokafrali? Preco nestastne deti su vychovavane len matkami a vynimocne len otcami? Ako k tomu deti pridu? Ako je to sakra mozne, ze deti vychovavaju stari rodicia ci strykovia (sem nepocitam, ked rodicia su neziju)? Uz davno deti nemaju rodinu ako sa patri - milujucu matku a milujuceho otca a hlavne aby sa tito dvaja ako manzela milovali, lebo dieta potrebuje vidiet rodicov, ktori sa lubia a rodicov, ktori lubia ich deti. Kolko deti je vychovanych v normalnych podmienkach a v uplnej rodine otca a mami aspon do tej poondiatej 18 tky? A ked nahodou aj nejake manzelstvo vydrzi kolko z tych deti prehlasi, ze jeho rodicia mali pekny k sebe vztah navzajom aj pekny vztah k nim detom - ze sa milovali a respektovali? Toto nech mi niekto zodpovie. Tak by som si priala, aby kazde dieta malo harmonicke prostredie - milujucu mamu a milujuce otca a aby sa tito dvaja navzajom milovali a ukazali vzor partnerskej lasky? Kde to to vsetko do certa je? Nikde. Tak uz fras do toho ci dieta vychova jedna zena ci dve, ci stara mama alebo teta vychovavatelka v detskom domove ... skoda, ze je manzelstva dnes nevydrzia a ani rodicovske ulohy nedokazu dvaja - otec a mama si riadne plnit v splocnej domacnosti smerom k detom. Cia je to vina?

tak svojich rodicov som tam nenasiel.

hmm, pamätám si jednú vec, ktorú nám povedal jeden profesor hneď na začiatku štúdia (mimochodom ide o veľkú kapacitu v slovenskej psychológii) a teda, že ani v polovici štúdia nebudeme vedieť povedať čo je to duševná choroba, duševná porucha a duševné narušenie, pričom každý z týchto pojmov má diametrálne iný význam...
a ináč také popôrodné depresie a ľahké depresívne epizódy sa nedajú nazvať duševnou chorobou
leuš, z tohto mám dva dojmy, buď si duševne chorá ty alebo boli tvoji rodičia, bez urážky samozrejme

Marska lahke depresivne epizody su podla teba telesnou chorobou? Tvoje dojmy su spravne scasti. Iste, ze som dusevne chora, tak ako, ze su dusevne chori moji rodicia, ale detto si dusevne chori ty, tvoji rodicia ako aj vsetci z nas a nasi rodicia su dusevne chori.

zase si nič nepochopila?

nebudeme vedieť povedať čo je to duševná choroba, duševná porucha a duševné narušenie, pričom každý z týchto pojmov má diametrálne iný význam...
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

Marska este neviem ktoru skolu a odbor sa ti podari dotiahnut do konca a comu sa budes profesne venovat. Az budes dajme tomu psycholog iste budes mat dilemy ale budes si musiet urobit jasno v pojmoch a dojmoch, ak chces pomoct klientovi.
--
Ja ti poviem tak skoro vsetky pojmy napr. filozoficke kategorie, pravnicke kategorie, medicinske kategorie, pedagogicke atd. by som mohli povedat, ze nievieme co znamenaju, ze jeden autor to vidi tak, druhy celkom opacne - lenze ty ako odbornik sa budes musiet priklonit k niecomu. A nie meditovat ake je vsetko nejednoznacne. Taky matematikar to ma uplne jasne - on nemoze a nema nad cim meditovat. Lenze spolocenske vedy su o to tazsie a komplikovanejsie, maju viac paradigiem a vela etickych dilem. Opakujem matematik to ma easy - jednoducho je to tak a nie inak, na vsetko existuje vzorec a vypocet.

lea, ide práve o celkom presné pojmy, sú medicínsky presne vymedzené

ehm, lea, aby som nezabudol, ide o jednú jedinú maličkosť, sama sa cítiš mimo, duševne chorá, narušená alebo podobne, lenže namiesto toho, aby si túto nespokojnosť riešila sama so sebou, tak ju nehrádzaš akože normalitou, keďže za podobne mimo označíš všetkých...krásny vnútorný konflikt, ak by som chcel pokračovať v psychológii, tak o tebe napíšem dizertačku

P.S.: neboj, ja som ináč duševne chorý, takže nie si sama

Ja aj ty mame gule si priznat, ze sme dusevne chori, lebo sme uvedomeli - vacsina to bude popierat zubami nechtami a je na tom ovela horsie nez my dvaja

ja sa teda necítim byť duševne chorou ..))

Onay a co taky tabakizmus a tazka zavislost na cetovani - a to ta poznam len cez pismenka.

no DOVOĽ lea !! od kedy je fajčiar duševne chorý ..a závislosť --akákoľvek tiež nesúvisí s duševnou chorobou .-.-nesnaž sa za každú cenu urobiť z celého df.ka duševne chorých. ..čo ti je ?? Ja som duševne zdravá. BODKA.

Onya to co si myslis je jedna vec a neberiem ti to, a to co je fakt je vecou druhou.

lea, to čo si myslíš, je jedna vec a neberiem ti to, a to čo je fakt je vecou druhou...
ty tu ignoruješ skutočnosti a svoje myšlienky (a ozaj niekedy dosť streštené) vyhlasuješ za fakty, ale to neznamená, že to fakty naozaj sú

lea PREPÁČ ..ale tieto tvoje argumenty nijako neobstoja ..a začína to tu mať "chorý" nádych .."" takže ja sa z nej radšej dekujem ..nič dobré z tohoto nekuká ..

nie, lea, väčšina je duševne zdravá, hoci môžu mať nejaké tie malá narušenia, ale sú celkovo zdraví...

Marska ukaz mi zdraveho cloveka.

lea, psychický chorý človek, definícia psychickej poruchy: Zjavná porucha duševnej činnosti, natoľko špecifická v svojich prejavoch, že je spoľahlivo rozoznateľná podľa zhodne definovaných znakov a natoľko závažná, že spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, že sa môže vyjadriť dĺžkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúčastniť sa na rôznych právnych či iných sociálnych činnostiach.

a niečo, čo ťa môže pliesť je psychická anomália (žiadna porucha, proste odlišnosť): zjavná úchylka od toho, čo je typické alebo normálne, ale bez toho, aby zahrňoval patologický stav.
(Ale bez patologického /chorobného/ stavu!!!)

takže hmm, myslím, že to bude väčšina na ulici

Marska konecne nieco s cim mozem suhlasit a nie su to len tvoje dohady a filozofovanie.

škoda, že u teba sú tu stále len tvoje dohady a výmysly a ani zoznamom si to nenapravila, pretože skutočne niekomu diagnostikovať psychickú chorobu neznamená to, že u neho nájdem nejaké prejavy, ako napríklad ohrýza si nechty? je zbabelý a opatrný? to neznamená, že má nejakú psychotickú paranoju...ale s tebou márna snaha

Marska a s tebou nie je marna snaha? A inak zle si vysvetlujes neverbalne prejavy napr. obhryzanie nechtov nie, ze je zbabely ci opatrny, ten kto si hryzie nechty sa boji, je neisty, nerzvozny to je to spravne vysvetlenie. Nesnaz sa byt mudrejsie ako ja.

ozaj márna snaha...

Boris este vysvetlenie aj pre ostatnych. Ak je niekto homosexual, neznamena to, ze je neplodny, pripadne netuzi po detoch. A zase ak je niekto heterosexual, neznamena to, ze je plodny (dnes pribuda viac neplodnych muzov ako zien) a ze napr. tuzi po detoch. Za dalsie, kto chce dieta - tak ten ho ma je mu jedno ake si zakony. Vela, vela lesieb ma dieta a detto vela, vela gayov ma dieta. Vacsina lesieb a gayov sa integrovalo a zije v manzelstve s heterakom/heterackou a nie vzdy je z toho rozvod ci nevydareny vztah. Co si myslite, ze kde je tych 200.000 homosexualov len v ramci SR - niektori navzdy single, ale vacsina v manzelstve a maju deti.
--
Ludom sa hnusia homosexuali, ich pochody - chapem, sama som nebola ina. Clovek pocituje strach, odpor a ma sto chuti takych inakych izolovat na ostrove alebo aspon na nich naplut, odsudit. Oni chcu len svoje prava a ich pochod je o tom, ak to nechceme chapat tak to berme ako maskaradu. Vzdy je pre mna a myslim aj pre deti vidiet maskaradu a nejaky maskaradny pochod ako vidiet pochod zdvivocelych fanusikov futbalu, neonacistov ci inych extremistickych skupin - kde sa biju do krvi, zabijaju - zasahuje policia , armada. Radsej nech dieta vidi dvoch obijmajucich muzov - maximalne sa dietatu z toho zdvihne zaludok, ale ked take napr. 15 rocne chlapcisko vidi nejaku extremisticku skupinu, ktoru niekomu rozflaka gebulu a este su hrdinovia sveta, zachrancovia tak som si ista, ze z toho chlapca vyrastie nasilnik ci tyran alebo buduci vrah, lebo bude pre neho normalne vidiet aj rozbijat inym ludom gebule.
--
Mne sa vidi, ze cely problem homosexulov z pohladu heterosexalov su ich pochody. Ale preco? Preco si chce vacsina zatvarat oci pred mensinou a radsej na nich Bohuju alebo by ich dali do ohna ci opusteny ostrov? Ja opat hovorim a som presvedcena, ze homosexualny sposob zivota nie je velmi spravny a stastlivy, ale budiz, pokial v nasej spolocnosti tolerujeme mensinu alkoholikov, fanusikov futbalu-zdivocelych vandalov... tak ti homosexuali mi vadia nejmenej lebo mi neskodia, nestoja stat peniaze a hlavne viem, ze taky homosexual mi nerozbije gebulu, lebo budem napr. hovorit po madarsky, kdezto od nejakych ultra narodniarov by som mohla kludne ocakavat o tom to je. Preco tolko vadia nam skupiny, ktore vyuzivaju slobodne pravo pochodu a uz sme slepi a nevidime ozaj skodlive skupiny - skodlive pre obcanov napr. extremisti, neonacisti a zdivoceli fanusikovia futbalu. Ja to poviem tak, nie som ochotna kvoli debilom, ktori su schopni sa pobit, zabit a rozbit majetok mesta stadion a tiez nie som ochotna platit policiu - radsej tie peniaze z nasich dani by som dala do zdravotnictva ci skolstva.

lea..naši rodičia ..teda väčšina vyrastala / často sú to povojnové deti / v podmienkach, kde vládol prísny režim, drezúra ..poslušnosť a trest. Bolo priam samozrejmé fyzicky trestať svoje deti..a deti sa trestali aj fyzicky v školách . tak vyrastali aj naši rodičia pod "trestom ". Niektorí rodičia boli z politických dôvodov zatvorení a to sa odrazilo aj na ich zdraví. Netvrdím, že za všetkým bol duševný alebo iný problém, boli aj ukážkoví rodičia..mno niektorí v "dobrom duchu" vychovávali svoje deti skutočne ako psychopati. Veľa trápenia a veľa týrania vlastných detí sa skrývalo v rúšku rodiny...všeličo sa tajilo.
a také akopíéšeš cmúľanie palca, šklabanie vlasov a podobné samotýranie je mentálna choroba niekedy od narodenia. Tiež môže vzniknúť aj v nezdrvaom týranom prostredí..STRACH z jedného rodiča..boli rodičia čo zatvrárali svoje deti do chlieva za trest aj na noc, boli matky , čo žehličkou týrlai svoje diaťa, bola matka čo svojej dcére odsekla obidve ruky v zápestí..dnes je z nej-dcéry "handicapovaná" známa plavkyňa.atp., .takže ako zakázať aby takéto ženy nemlai deti ?? kto to vie dopredu ? Niekedy žene preskočí po pôrode .hovorí sa tomu že jej "mlieko udrelo" do hlavy..,, mno a dalo by sa ..ale tak ako dnes aj vtedy boli dobrí a zlí..ako dnes sú psychopatickí rodičia a normálni..)

a také akopíéšeš cmúľanie palca, šklabanie vlasov a podobné samotýranie je mentálna choroba niekedy od narodenia.

žiadna choroba, je to len fixácia na určité veci

Marska drahy aky je rozdiel medzi dusevne chorym clovekom, ktory ma danu dusevnu chorobu od narodenia alebo takym, ktory ju ziskal v priebehu zivota? Ziadna. Obaja su dusevne chori. Jaj ta toto bars lubim, ked sa hrajes na vacsieho odbornika nez si - drahy moj existuje akysi zoznam a manual dusevnych chorob, pokial ho nezmenia kompetentni (odobornici) podla prislusneho postupu - dovtedy bude cmulanie pacla, sklbanie vlasov dusevna choroba. Ibaze by si si vyrobil vlastny zoznam dusevnych chorob ?

marsok..nebudem ti hovoriť čo a ako..sú deti ktoré od narodenia trpia práve týmto defektom .samotýraním ..plus majú ešte niekoľko diagnóz k tomu ako je epilepsia, schyzofrénia apod. Cmúľanie paľca je znakom nedostatku lásky. ..tak ako pohupovanie. je znakom nevšímavosti, citového zamedbania..

v tom prípade, že je to skutočne od narodenia, tak je to choroba, respektíve prejav choroby...
a ten ostatok sú len babské povedačky

mno marsok..ešte sa k tomu "doštuduješ "..nájdeš to v psychológii

slečna a Vy ste Phdr.? nevermind, patopsychológiu a psychopatológiu sme už mali

inak lea ..dnes sme toho ale napracovali .. darmo df.ko je df.ko

Nech sa paci, cely zoznam, aby nikomu nebolo luto:
V. kapitola

DUŠEVNÉ PORUCHY A PORUCHY SPRÁVANIA
(F00 - F99)


Zahŕňa: poruchy psychického vývinu
Nezahŕňa: subjektívne a objektívne príznaky a abnormálne laboratórne nálezy nezatriedené inde
(R00 - R99)

Kapitola obsahuje tieto skupiny položiek
F00 - F09 Organické duševné poruchy vrátane symptomatických
F10 - F19 Poruchy psychiky správania zapríčinené užitím (užívaním) psychoaktívnych látok
F20 - F29 Schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi
F30 - F39 Afektívne poruchy
F40 - F48 Neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy
F50 - F59 Poruchy správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi
F60 - F69 Poruchy osobnosti a správania dospelých
F70 - F79 Duševná zaostalosť - mentálna retardácia
F80 - F89 Poruchy psychického vývinu
F90 - F98 Poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania
F99 Nešpecifikovaná duševná porucha

Hviezdičkami sú označené tieto položky
F00* Demencia pri Alzheimerovej chorobe
F02* Demencia pri iných chorobách zatriedených inde


ORGANICKÉ DUŠEVNÉ PORUCHY VRÁTANE
SYMPTOMATICKÝCH (F00 - F09)
Zahŕňajú celú škálu duševných porúch zoskupených na základe spoločnej dokázateľnej príčiny, ktorá je
v chorobe, úraze alebo inom poškodení mozgu vedúcom k mozgovej dysfunkcii. Porucha funkcie môže
byť primárna, ako je to pri chorobách, poraneniach a poškodeniach postihujúcich priamo a výlučne mozog;
alebo je sekundárna, ako pri systémových chorobách a poruchách, pri ktorých je mozog len jeden z
viacerých postihnutých orgánov alebo systémov.
Demencia (F00 - F03) je syndróm zapríčinený chorobou mozgu, zvyčajne chronickou alebo progresívnou,
pri ktorom sa zhoršujú viaceré vyššie kôrové funkcie vrátane pamäte, myslenia, orientácie, chápania,
rátania, kapacity učenia, jazyka a úsudku. Vedomie nie je zastreté. Poznávacie poruchy zvyčajne
sprevádzajú, niekedy aj predchádzajú zhoršenie ovládania emócií, spoločenského správania a motivácie.
Tento syndróm sa zjavuje pri Alzheimerovej chorobe, pri cerebrovaskulárnej chorobe a pri iných chorobách,
ktoré prvotne alebo druhotne postihujú mozog.
Podľa potreby použite doplnkový kód na identifikovanie základnej choroby.

F00* DEMENCIA PRI ALZHEIMEROVEJ CHOROBE (G30.-†)
Alzheimerova choroba je primárna degeneratívna choroba mozgu neznámej etiológie s
charakteristickými neuropatologickými a neurochemickými črtami. Choroba sa začína
nenápadne a pomaly, ale neprestajne sa vyvíja počas viac rokov.

F00.0* Demencia pri Alzheimerovej chorobe so skorým začiatkom (G30.0†)
Demencia pri Alzheimerovej chorobe so vznikom pred 65. rokom s realatívne chytro sa
zhoršujúcim priebehom a výraznými poruchami kôrových funkcií.
Alzheimerova choroba, 2. typ
Presenilná demencia Alzheimerovho typu
Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu s presenilným nástupom


F00.1* Demencia pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom (G30.1†)
Demencia pri Alzheimerovej chorobe so začiatkom po 65. roku, zvyčajne koncom 70. tych
rokov alebo neskôr, s pomalým postupom a s poruchou pamäti ako hlavnou črtou.
Alzheimerova choroba, 1. typ
Primárna degeneratívna demencia Alzheimerovho typu so začiatkom v séniu
Senilná demencia Alzheimerovho typu

F00.2* Demencia pri Alzheimerovej chorobe, atypický alebo zmiešaný typ (G30.8†)
Atypická demencia Alzheimerovho typu

F00.9* Nešpecifikovaná demencia pri Alzheimerovej chorobe (G30.9†)

F01 VASKULÁRNA DEMENCIA
Cievna demencia je dôsledkom infarktovania mozgu zavineného vaskulárnou chorobou
vrátane hypertenznej cerebrovaskulárnej choroby. Infarkty sú zvyčajne malé, ale majú
kumulatívny účinok. Začiatok je zvyčajne vo vyššom veku.
Zahŕňa: artériosklerotickú demenciu

F01.0 Vaskulárna demencia s akútnym začiatkom
Zvyčajne sa vyvíja chytro po sérii porážok či už na podklade mozgovej trombózy, embólie
alebo krvácania. V zriedkavých prípadoch ju môže zapríčiniť jediné masívne krvácanie.

F01.1 Multiinfarktová demencia
Má postupnejší začiatok, po viacerých prechodných ischemických epizódach a následnom
nakopení lakún v mozgovom parenchýme.
Prevažne kôrová demencia

F01.2 Subkortikálna vaskulárna demencia
Zahŕňa prípady s anamnézou hypertenzie a ohniskami ischemického rozrušenia v hĺbkovej
bielej hmote mozgových hemisfér. Mozgová kôra je zvyčajne zachovaná, čo kontrastuje s
klinickým obrazom, ktorý sa môže veľmi podobať obrazu demencie pri Alzheimerovej chorobe.

F01.3 Zmiešaná kortikálna a subkortikálna cievna demencia

F01.8 Iná cievna demencia

F01.9 Nešpecifikovaná cievna demencia

F02* DEMENCIA PRI INÝCH CHOROBÁCH ZATRIEDENÝCH INDE
Prípady demencie zavinené alebo pravdepodobne zavinené inými príčinami ako Alzheimerova
choroba alebo cerebrovaskulárna choroba. Môže sa začať kedykoľvek v živote, ale iba
zriedka v starobe.

F02.0* Demencia pri ****ovej chorobe (G31.0†)
Progresívna demencia so začiatkom v strednom veku, charakterizovaná skorými, pomaly
postupujúcimi zmenami povahy a sociálnym zlyhávaním s následným zhoršením intelektu,
pamäťových a jazykových funkcií, s apatiou, eufóriou a dakedy s extrapyramídovými príznakmi.

F02.1* Demencia pri Creuzfeldovej-Jakobovej chorobe (A81.0†)
Progresívna demencia s rozsiahlymi neurologickými príznakmi v dôsledku špecifických
neuropatologických zmien, ktorých predpokladanou príčinou je prenosný pôvodca. Vzniká
prevažne v strednom alebo vyššom veku, ale môže sa vyskytnúť kedykoľvek v dospelosti.
Priebeh je subakútny, smrteľný počas jedného až dvoch rokov.

F02.2* Demencia pri Huntingtonovej chorobe (G10†)
Demencia vzniká ako súčasť rozsiahlej degenerácie mozgu. Choroba sa prenáša jediným
autozómne dominantným génom. Príznaky sa typicky zjavujú v tretej a štvrtej dekáde.
Progresia je pomalá, smrť nastáva zvyčajne počas 10 - 15 rokov.
Demencia pri Huntingtonovej chorei

F02.3* Demencia pri Parkinsonovej chorobe (G20†)
Demencia vznikajúca v priebehu rozvinutej Parkinsonovej choroby. Dosiaľ sa neukázali
nijaké odlišujúce klinické znaky.

Demencia pri
• paralysis agitans
• parkinsonizme

F02.4* Demencia pri chorobe vyvolanej vírusom ľudskej imunitnej nedostatočnosti
[HIV] (B22.0†)
Demencia, ktorá vznikla v priebehu choroby HIV bez inej súbežnej choroby, okrem infekcie
HIV, ktorá by mohla vysvetliť klinické príznaky.

F02.8* Demencia pri iných špecifikovaných chorobách zatriedených inde
Demencia pri
• mozgovej lipidóze (E75.-†)
• epilepsii (G40.-†)
• hepatolentikulárnej degenerácii (E83.0†)
• hyperkalciémii (E83.5†)
• získanej hypotyreóze (E01, E03.-†)
• intoxikáciách (T36 - T65†)
• roztrúsenej skleróze (G35†)
• neurosyfilise (A52.1†)
• nedostatku niacínu (pellagra) (E52†)
• polyarteritis nodosa (M30.0†)
• systémovom lupus erythematosus (M32.-†)
• trypanosomóze (B56.-†, B57.-†)
• nedostatku vitamínu B12 (B53.8†)

F03 NEŠPECIFIKOVANÁ DEMENCIA
Presenilná
• demencia NS
• psychóza NS
Primárne degeneratívna demencia NS
Senilná
• demencia
• NS
• depresívny alebo paranoidný typ
• psychóza NS
Nezahŕňa: senilnú demenciu s delíriom alebo akútnym stavom zmätenosti (F05.1)
senilitu NS (R54)

F04 ORGANICKÝ AMNESTICKÝ SYNDRÓM NEZAVINENÝ
ALKOHOLOM ALEBO INÝMI PSYCHOAKTÍVNYMI LÁTKAMI
Syndróm nápadného zhoršenia novopamäte aj staropamäte so zachovaním bezprostredného
rozpamätania; znížená schopnosť naučiť sa novú látku a dezorientovanosť v čase. Výraznou
črtou môže byť konfabulácia, ale vnímanie a iné poznávacie funkcie vrátane intelektu sú
zvyčajne nedotknuté. Prognóza závisí od priebehu základnej poruchy.
Korsakovova psychóza alebo syndróm, nealkoholický
Nezahŕňa: amnéziu
• NS (R41.3)
• anterográdnu (R41.1)
• disociatívnu (F44.0)
• retrográdnu (R41.2)
Korsakovov syndróm
• vyvolaný alkoholom alebo nešpecifikovaný (F10.6)
• vyvolaný inými psychoaktívnymi látkami (F11 - F19) so spoločným štvrtým
číslom .6)

F05 DELÍRIUM NEZAVINENÉ ALKOHOLOM ALEBO INÝMI
PSYCHOAKTÍVNYMI LÁTKAMI
Etiologicky nešpecifikovaný organický mozgový syndróm charakterizovaný súbežnými


poruchami vedomia a pozornosti, vnímania, myslenia, pamäte, psychomotoriky, emócií a
spánkového rytmu. Trvanie je rozličné a závažnosť kolíše od miernej až po veľmi ťažkú.
Zahŕňa: akútny(u) alebo subakútny(u)
• mozgový syndróm
• stav zmätenosti (nealkoholický)
• infekčnú psychózu
• organickú reakciu
• psychoorganický syndróm
Nezahŕňa: alkoholické alebo nešpecifikované delírium tremens (F10.4)

F05.0 Delírium opísané ako nenadsadené na demenciu

F05.1 Delírium nadsadené na demenciu
Poruchy spĺňajúce kritériá uvedené vyššie, ale vznikajúce v priebehu demencie (F00 - F03)

F05.8 Iné delírium
Delírium so zmiešanou etiológiou

F05.9 Nešpecifikované delírium

F06 INÉ DUŠEVNÉ PORUCHY ZAPRÍČINENÉ POŠKODENÍM
A DYSFUNKCIOU MOZGU A SOMATICKOU CHOROBOU
Zahŕňa najrozličnejšie poruchy v príčinnej súvislosti s poškodením mozgu v dôsledku
primárnej mozgovej choroby, systémovej choroby sekundárne postihujúcej mozog,
exogénnych toxických látok alebo hormónov, endokrinných porúch alebo iných somatických
chorôb.
Nezahŕňa: spojené s
• delíriom (F05.-)
• demenciou, ako sa klasifikuje v F00 - F03 v dôsledku požívania alkoholu
a iných psychoaktívnych látok (F10 - F19)

F06.0 Organická halucinóza
Porucha s pretrvávajúcimi alebo vracajúcimi sa halucináciami, zvyčajne zrakovými alebo
sluchovými, ktoré vznikajú pri jasnom vedomí a subjekt k nim môže ale nemusí byť kritický.
Môže vzniknúť bludné spracovanie halucinácií, ale bludy nedominujú v klinickom obraze;
rozpoznanie býva zachované.
Organický halucinačný stav (nealkoholický)
Nezahŕňa: alkoholickú halucinózu (F10.5)
schizofréniu (F20.-)

F06.1 Organická katatónna porucha
Porucha so zníženou (stupor) alebo zvýšenou (vzrušenie) psychomotorickou aktivitou
spojenou s katatónnymi príznakmi. Extrémy psychomotorickej poruchy sa môžu striedať.
Nezahŕňa: katatónnu schizofréniu (F20.2)
stupor
• NS (R40.1)
• disociatívny (F44.2)

F06.2 Organická porucha s bludmi [podobná schizofrénii]
Porucha, pri ktorej v klinickom obraze dominujú pretrvávajúce alebo vracajúce sa bludy.
Bludy môžu byť sprevádzané halucináciami. Môžu byť prítomné aj daktoré príznaky
pripomínajúce schizofréniu, ako bizarné halucinácie a poruchy myslenia.
Paranoické a paranoicko-halucinačné organické poruchy
Schizofrénii podobná psychóza pri epilepsii
Nezahŕňa: poruchu
• akútnu a prechodne psychotickú (F23.-)
• pretrvávajúcu s bludmi (F22.-)
• psychotickú vyvolanú drogami (F11 - F19 so spoločným štvrtým číslom .5)
schizofréniu (F20.-)

F06.3 Organické poruchy nálady (afektívne)
Poruchy charakterizované zmenou nálady alebo afektivity, zvyčajne sprevádzané zmenou


celkovej úrovne aktivity, či už depresívnou, hypomanickou, manickou alebo bipolárnou (pozri
F30 - F32). Poruchy vznikajú ako dôsledok organickej choroby.
Nezahŕňa: neorganické alebo nešpecifikované poruchy nálady

F06.4 Organická úzkostná porucha
Porucha s charakteristickými znakmi generalizovaného stavu úzkosti (F41.1), panickej
poruchy (F41.0) alebo kombinácie oboch. Porucha vzniká v dôsledku organickej choroby.
Nezahŕňa: neorganické alebo nešpecifikované úzkostné stavy (F41.-)

F06.5 Organická disociatívna porucha
Porucha charakterizovaná čiastočnou alebo úplnou stratou normálnej integrácie medzi
spomienkami z minulosti, vedomím identity, bezprostrednými pocitmi a ovládaním pohybov
tela (pozri F44.-). Porucha vzniká v dôsledku organickej choroby.
Nezahŕňa: neorganické alebo nešpecifikované disociatívne konverzné poruchy
(F44.-)

F06.6 Emočná labilita (asténia) na organickom podklade
Porucha charakterizovaná emočnou inkontinenciou alebo labilitou, zvýšenou unaviteľnosťou
a škálou nepríjemných telesných pocitov (napr. ošiaľom) a bolestí. Porucha vzniká ako
dôsledok organickej choroby.
Nezahŕňa: neorganické alebo nešpecifikované somatoformné poruchy (F45.-)

F06.7 Ľahké poruchy poznávania
Poruchu charakterizuje zhoršenie pamäti, ťažkosti pri učení a znížená schopnosť sústredenia
na určitú úlohu po dlhší čas. Pri pokusoch o psychický výkon sa často pociťuje duševná
vyčerpanosť, učenie nového sa subjektívne prežíva ako namáhavé, aj keď objektívne
úspešné. Žiaden z uvedených príznakov je nie taký závažný, aby oprávňoval na diagnózu
demencie (F00 - F03) alebo delíria (F05.-). Táto diagnóza by sa mala stanovovať len v
spojitosti so špecifikovanou somatickou chorobou; nemala by sa používať pri ktorejkoľvek
psychickej poruche alebo poruche správania zatriedenej pod F10 - F99. Porucha môže
predchádzať, sprevádzať alebo nasledovať najrozličnejšie infekčné a somatické choroby,
cerebrálne a systémové, ale priamy dôkaz mozgového postihnutia nebýva nevyhnutne
prítomný. Dá sa odlíšiť od postencefalitického syndrómu (F07.1) a syndrómu po otrase
mozgu (F07.2) svojou odlišnou etiológiou, obmedzenejším rozsahom väčšinou miernejších
príznakov a zvyčajne kratším trvaním.

F06.8 Iné špecifikované psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou
mozgu a somatickou chorobou
Epileptická psychóza NS

F06.9 Nešpecifikovaná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou
mozgu a somatickou chorobou
Organický(á)
• mozgový syndróm NS
• mentálna porucha NS

F07 PORUCHY OSOBNOSTI A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ
CHOROBOU, POŠKODENÍM A DYSFUNKCIOU MOZGU
Zmeny osobnosti a správania môžu byť zvyškovou alebo sprievodnou poruchou mozgovej
choroby alebo poškodenia či dysfunkcie mozgu.

F07.0 Porucha osobnosti organického pôvodu
Poruchu charakterizujú významné zmeny premorbídnych návykových vzorov správania
príslušnej osoby vrátane prejavov emócií, potrieb a impulzov. Súčasťou klinického obrazu
môže byť i zhoršenie poznávania a myslenia, zmeny sexuálneho záujmu.
Organická
• pseudopsychopatická osobnosť
• pseudoretardovaná osobnosť
Syndróm
• frontálneho laloka
• limbickej epileptickej osobnosti

• lobotómie
• postleukotomický
Nezahŕňa: trvalú zmenu osobnosti po
• katastrofickom zážitku (F62.0)
• psychiatrickej chorobe (F62.1)
syndróm po otrase mozgu (F07.2)
postencefalitický syndróm (F07.1)
špecifickú poruchu osobnosti (F60.0)

F07.1 Postencefalitický syndróm
Reziduálna nešpecifická a variabilná zmena správania po zotavení z vírusovej alebo
bakteriálnej encefalitídy. Reverzibilnosť syndrómu je najdôležitejším rozdielom oproti
organickým poruchám osobnosti.
Nezahŕňa: poruchu osobnosti organického pôvodu (F07.0)

F07.2 Syndróm po otrase mozgu
Syndróm vzniká po úraze hlavy zvyčajne so stratou vedomia a zahŕňa škálu pestrých
príznakov, ako je bolesť hlavy, ošiaľ, vyčerpanosť, dráždivosť, ťažkosti s koncentráciou a
vykonávaním psychických úloh, zhoršenie pamäti, nespavosť a znížená tolerancia stresu,
emočného vzrušenia a alkoholu.
Postkontúzny syndróm (encefalopatia)
Posttraumatický mozgový syndróm, nepsychotický

F07.8 Iné organické poruchy osobnosti a správania zavinené chorobou, poškodením
a dysfunkciou mozgu
Organická afektívna porucha pravej hemisféry

F07.9 Nešpecifikovaná organická porucha osobnosti a správania zavinená chorobou,
poškodením a dysfunkciou mozgu
Organický psychosyndróm

F09 NEŠPECIFIKOVANÁ ORGANICKÁ ALEBO SYMPTOMATICKÁ
PSYCHICKÁ PORUCHA
Psychóza
• organická NS
• symptomatická NS
Nezahŕňa: psychózu NS (F29)


PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ
UŽITÍM (UŽÍVANÍM) PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK
(F10 - F19)
Táto časť obsahuje veľmi pestré poruchy rozličnej závažnosti a klinických foriem, ktorých spoločným
znakom je súvis s užívaním jednej alebo viacerých psychoaktívnych látok získaných na lekársky predpis
alebo bez neho. Príslušnú látku udáva tretia číslica, štvorznakové kódy špecifikujú klinické stavy; majú
sa použiť podľa potreby pre každú špecifikovanú látku. Treba však poznamenať, že nie všetky štvormiestne
kódy sa dajú aplikovať na všetky látky.
Identifikácia psychoaktívnej látky by sa mala zakladať na čo najväčšom možnom počte informačných
zdrojov. Zahŕňajú údaje o sebe, analýzu krvi alebo iných telových tekutín, charakteristické telesné a
psychické príznaky, klinické prejavy, správanie a iné dôkazy, že pacient má drogu, alebo údaje informovanej
tretej osoby. Mnohí užívatelia drog berú viac ako jeden druh psychoaktívnej látky. Hlavná diagnóza by
sa mala podľa možnosti zatriediť podľa látky alebo skupiny látok, ktoré zapríčinili klinický syndróm,
alebo k nemu najviac prispeli. Ďalšie diagnózy by sa mali vyznačiť v prípade použitia iných psychoaktívnych
látok v intoxikujúcich dávkach (spoločná štvrtá číslica .0), alebo v množstve zapríčiňujúcom poškodenia
(spoločná štvrtá číslica .1), závislosť (spoločná štvrtá číslica .2) alebo iné poruchy (spoločná štvrtá číslica
.3 - .9).

Iba v prípadoch, keď je príjem psychoaktívnych látok chaotický, alebo keď podiel rozličných
psychoaktívnych látok nemožno stanoviť, je potrebné použiť diagnózu poruchy z užívania viacerých
drog (F19.-).

Nezahŕňa: zneužívanie (abúzus) nenávykových látok (F55).
Pre kategórie F10 - F19 sa používa nasledujúce štvorčíslicové podrozdelenie:

.0 Akútna intoxikácia
Stav, ktorý vzniká po podaní psychoaktívnej látky s následnou poruchou úrovne vedomia,
poznávania, vnímania, afektov a správania, alebo iných psychofyziologických funkcií a
odpovedí. Poruchy priamo súvisia s akútnymi farmakologickými účinkami látky a odznievajú
po určitom čase s úplným zotavením okrem prípadov, v ktorých nastalo poškodenie tkaniva
alebo iné komplikácie. Komplikáciami môžu byť trauma, vdýchnutie dáveniny, delírium, kóma,
kŕče a iné zdravotné komplikácie. Povaha týchto komplikácií závisí od farmakologického
zaradenia látky a spôsobu jej podania.
Akútna opitosť alkoholom
Opitosť NS
Patologická intoxikácia
Poruchy typu tranzu a posadnutosti pri otrave psychoaktívnymi látkami

.1 Zneužívanie
Spôsob užívania psychoaktívnych látok, ktoré škodia zdraviu. Poškodenie môže byť
somatické (napr. hepatitída po samoinjikovaní psychoaktívnych látok), alebo psychické (napr.
epizódy depresií pri ťažkom pijanstve).
Abúzus psychoaktívnych látok

.2 Syndróm závislosti
Skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po
opakovanom užívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túžbu prijímať látku, zníženú
kontrolu nad jej používaním, pretrvávajúce užívanie napriek škodlivým dôsledkom,
uprednostňovanie užívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu
a dakedy aj somatický abstinenčný syndróm.
Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo
diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty), alebo na väčšie množstvo farmakologicky
odlišných psychoaktívnych látok.
Chronický alkoholizmus
Dipsománia
Drogová závislosť

.3 Abstinenčný syndróm
Skupina rozlične zoskupených a rozlične závažných príznakov vznikajúcich pri absolútnom
alebo relatívnom odňatí psychoaktívnej látky po jej dlhodobom užívaní. Nástup a priebeh
abstinenčného syndrómu je časovo ohraničený a súvisí s typom psychoaktívnej látky a
dávkou užitou práve pred jej vynechaním alebo znížením užívania. Abstinenčný syndróm
môže byť komplikovaný kŕčmi.

.4 Abstinenčný syndróm s delíriom
Stav, pri ktorom sa abstinenčný syndróm definovaný spoločnou štvrtou číslicou .3 komplikuje
delíriom, ako ho definuje F05.-. Môžu sa zjaviť aj kŕče.
Delírium tremens (vyvolané alkoholom)

.5 Psychotické poruchy
Skupina psychotických prejavov, ktoré sa zjavujú počas užívania alebo po užívaní
psychoaktívnych látok, ktoré nemožno vysvetliť samou akútnou intoxikáciou a ktoré nie sú
súčasťou abstinenčného syndrómu. Poruchu charakterizujú halucinácie (typicky sluchové,
ale často kombinované),iné poruchy vnímania, bludy (často paranoidné alebo perzekučné),
poruchy psychomotoriky (vzrušenie alebo stupor) a abnormálny afekt, ktorý môže kolísať
od intenzívneho strachu po extázu. Vedomie je zvyčajne jasné, môže však byť mierne
zastreté, bez väčšej zmätenosti.
Alkoholická
• halucinóza

• žiarlivosť
• paranoia
• psychóza NS
Nezahŕňa: reziduálne a neskôr psychotické poruchy vyvolané alkoholom alebo inými psychoatívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .7)

.6 Amnestický syndróm
Syndróm spojený s chronickým nápadným zhoršením novopamäti a staropamäti.
Bezprostredné rozpamätanie býva zachované a staropamäť je charakteristicky menej
poškodená. Zreteľné sú zvyčajne poruchy v zmysle pre hodnotenie času a usporiadanie
udalostí, znížená je aj schopnosť učiť sa nové. Konfabulácie môžu byť výrazné, ale nie sú
vždy prítomné. Ostatné poznávacie funkcie sú zvyčajne pomerne dobre zachované a
amnestické defekty sú neporovnateľne väčšie ako iné poruchy.
Amnestická porucha vyvolaná alkoholom alebo drogami
Korsakovova psychóza alebo syndróm vyvolaný alkoholom alebo inými psychoaktívnymi
látkami alebo nešpecifikovaný
Nezahŕňa: nealkoholický Korsakovov syndróm (F04)

.7 Reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha
Porucha, pri ktorej zmeny poznávania, afektov, osobnosti alebo správania vyvolané alkoholom
alebo psychoaktívnymi látkami pretrvávajú ešte dlho potom, keď by sa dal predpokladať
vplyv psychoaktívnej látky. Nástup poruchy má byť v priamej súvislosti s užívaním
psychoaktívnej látky. Prípady, pri ktorých nástup choroby je neskorší ako epizódy užívania
drogy, by sa mali uvádzať len vtedy, ak je jasný a presvedčivý dôkaz, že stav možno pripísať
reziduálnemu účinku psychoaktívnej látky. Prechodné psychózy možno odlíšiť od
psychotických stavov sčasti podľa ich epizodického charakteru, často veľmi krátkeho trvania
a tým, že opakujú predchádzajúce skúsenosti súvisiace s užívaním alkoholu alebo iných
psychoaktívnych látok.
Alkoholická demencia NS
Chronický alkoholický mozgový syndróm
Demencia a iné mierne formy pretrvávajúceho poškodenia poznávacích funkcií
Neskoro vznikajúca psychotická porucha vyvolaná psychoaktívnymi látkami
Posthalucinogénna porucha vnímania
Reziduálna
• afektívna porucha
• porucha osobnosti a správania
Nezahŕňa: alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami vyvolaný
• Korsakovov syndróm (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .6)
• psychotický stav (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .5)

.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania

.9 Nešpecifikované psychické poruchy a poruchy správania

F10.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
ALKOHOLU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F11.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
OPIÁTOV
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F12.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
KANABINOIDOV (MARIHUANA, HAŠIŠ)
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]


F13.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
SEDATÍV ALEBO HYPNOTÍK
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F14.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
KOKAÍNU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F15.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
INÝCH STIMULUJÚCICH LÁTOK VRÁTANE KOFEÍNU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F16.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
HALUCINOGÉNOV
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F17.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
TABAKU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F18.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
PRCHAVÝCH ROZPÚŠŤADIEL
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F19.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
VIACERÝCH DROG A INÝCH PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]
Túto položku použite, ak ide o užívanie dvoch alebo viac známych psychoaktívnych látok,
ale nedá sa určiť, ktorá z nich najviac prispieva k vzniku poruchy. Táto položka sa má
použiť aj vtedy, ak daktorá alebo aj všetky užívané psychoaktívne látky nie sú presne známe,
alebo sú úplne neznáme. Mnohí užívajúci viacero drog sami presne nevedia, čo vlastne užívajú.
Zahŕňa: zneužívanie drog NS


SCHIZOFRÉNIA, SCHIZOTYPOVÉ PORUCHY
A PORUCHY S BLUDMI (F20 - F29)
Táto časť zahŕňa schizofréniu, ktorá patrí medzi najdôležitejšie poruchy, ďalej schizotypové
poruchy, perzistujúce poruchy s bludmi a väčšiu skupinu akútnych a prechodných
psychotických porúch. V tejto skupine sú aj schizoafektívne poruchy napriek ich
nejednoznačnej povahe.

F20 SCHIZOFRÉNIA
Pre schizofrénne poruchy sú charakteristické základné a charakteristické deformácie myslenia
a vnímania a neprimeraná alebo otupená afektivita. Jasné vedomie a intelektuálna kapacita
sú zvyčajne zachované, hoci časom môžu nastať určité kognitívne defekty. Najdôležitejšie
psychopatologické fenomény sú myšlienkové ozveny; vkladanie alebo odnímanie myšlienok;
vysielanie myšlienok; bludné vnímanie a bludy ovládania; ovplyvňovanie alebo pasivita;
halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe; poruchy
myslenia a negatívne symptómy.
Priebeh schizofrénnych porúch môže byť kontinuálny, epizodický s progredujúcim alebo
stabilným deficitom, môže to byť jedna či viac epizód s úplnou alebo neúplnou remisiou.
Schizofrénia by sa nemala diagnostikovať pri výrazných depresívnych alebo manických
príznakoch, ak je nie jasné, že schizofrénne príznaky predchádzali poruchu afektivity.


Schizofrénia by sa nemala diagnostikovať ani pri zjavnej chorobe mozgu alebo počas
intoxikácie drogami, alebo pri abstinenčnom syndróme. Podobné poruchy vznikajúce v
priebehu epilepsie alebo inej choroby mozgu by sa mali klasifikovať pod F06.2 a zapríčinené
psychoaktívnymi látkami pod F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .5.
Nezahŕňa: schizofréniu
• akútnu (nediferencovanú) (F23.2)
• cyklickú (F25.2)
schizofrénnu reakciu (F23.2)
schizotypovú poruchu (F21)

F20.0 Paranoidná schizofrénia
Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné bludy zvyčajne sprevádzané
halucináciami, najmä sluchovými a poruchami vnímania. Poruchy afektu, vôle a reči a
katatónne príznaky buď úplne chýbajú, alebo sú pomerne málo nápadné.
Parafrenická schizofrénia
Nezahŕňa: involučný paranoidný stav (F22.8)
paranoiu (F22.0)

F20.1 Hebefrénna schizofrénia
Forma schizofrénie, pri ktorej sú v popredí zmeny afektov, bludy a halucinácie sú premenlivé
a fragmentárne, správanie je nezodpovedné a nepredvídateľné, časté je manierovanie.
Nálada je plytká a neprimeraná. Myslenie je dezorganizované a reč inkoherentná (bez
vnútornej súvislosti). Je náklonnosť na sociálnu izoláciu. Prognóza je zvyčajne zlá, lebo
chytro nastupujú negatívne príznaky, najmä sploštenie afektov a strata vôľovej schopnosti.
Hebefrénia by sa mala diagnostikovať len pri dospievajúcich alebo mladých dospelých.
Dezorganizovaná schizofrénia
Hebefrénia

F20.2 Katatónna schizofrénia
Pri katatónnej schizofrénii prevládajú psychomotorické poruchy, ktoré kolíšu medzi extrémami
hyperkinézy a stuporu, alebo povelovým automatizmom a negativizmom. Vynútené postoje
a polohy sa môžu udržiavať po dlhý čas. Nápadnou črtou tohto stavu môžu byť epizódy
búrlivého vzrušenia. Katatónne príznaky sa môžu kombinovať so snovým (oneiroidným)
stavom so živými scénickými halucináciami.
Katatónny stupor
Schizofrenická
• katalepsia
• katatónia
• flexibilitas cerea (vosková zohýnavosť)

F20.3 Nediferencovaná schizofrénia
Psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám pre schizofréniu, ale
nezaraditeľné do žiadneho zo subtypov (v F20.0 - F20.2), alebo vyznačujúce sa črtami
viacerých podskupín bez zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík.
Atypická schizofrénia
Nezahŕňa: akútnu psychotickú poruchu podobnú schizofrénii (F23.2)
chronickú nediferencovanú schizofréniu (F20.5)
postschizofrenickú depresiu (F20.4)

F20.4 Postschizofrenická depresia
Epizóda depresie, niekedy pretiahnutej vznikajúca pri doznievaní schizofrénnej choroby.
Musia byť ešte prítomné daktoré pozitívne alebo negatívne schizofrénne príznaky, ale už
neprevládajú v klinickom obraze. Depresívne stavy sú spojené so zvýšeným rizikom
samovrážd. Ak pacient už nemá žiadne schizofrénne príznaky, mala by sa diagnostikovať
depresívna porucha (F32.-). Ak sú schizofrénne príznaky ešte florídne a nápadné, mala by
zostať diagnóza príslušného subtypu schizofrénie (F20.0 - .3).

F20.5 Reziduálna schizofrénia
Chronický stav v priebehu schizofrénnej choroby, pri ktorej bola jasná progresia od skorého
do neskorého štádia charakterizovaného dlhotrvajúcimi, aj keď nie vždy ireverzibilnými
negatívnymi príznakmi a poškodeniami, t. j. psychomotorickým spomalením, zníženou


aktivitou, otupením afektov, pasivitou a nedostatkom iniciatívy, ochudobnením kvantity alebo
obsahu reči, chudobnou neverbálnou komunikáciou výrazom tváre, očným kontaktom,
moduláciou hlasu a postojom, nedostatočnou osobnou starostlivosťou a sociálnym výkonom.
Chronická nediferencovaná schizofrénia
Zvyškový stav (schizofrenický)
Schizofrenický reziduálny stav

F20.6 Jednoduchá schizofrénia
Porucha s plazivým ale progresívnym vývinom čudáckeho správania, neschopnosťou vyhovieť
spoločenským požiadavkám a úpadkom celkovej výkonnosti. Charakteristické negatívne
črty reziduálnej schizofrénie (napr. otupenie afektu, strata vôľovej schopnosti atď.) sa vyvíjajú
bez toho, aby ich predchádzali zjavné psychotické príznaky.

F20.8 Iná schizofrénia
Cenestopatická schizofrénia
Schizofreniformný(á)
• záchvat NS
• porucha NS
• psychóza NS
Nezahŕňa: Krátke schizofreniformné poruchy (E23.2)

F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia

F21 SCHIZOTYPOVÁ PORUCHA
Poruchu charakterizuje excentrické správanie a anomálie myslenia a afektov, ktoré
pripomínajú schizofréniu, ale v niektorom štádiu nevznikajú jednoznačne charakteristické
schizofrénne anomálie. K symptómom poruchy patria afektívny chlad a anhedonia, čudné
správanie, tendencia na sociálnu izoláciu, paranoidné a bizarné myšlienky nedosahujúce
hĺbku bludov, obsesívne ruminácie, poruchy myslenia a vnímania, príležitostné prechodné
kvázipsychotické periódy s intenzívnymi ilúziami, auditívnymi alebo inými halucináciami a
bludom podobnými myšlienkami vznikajúcimi zvyčajne bez vonkajšej provokácie. Chýba
zreteľný začiatok, vývin a priebeh je zvyčajne ako pri poruche osobnosti.
Latentná schizofrénna reakcia
Schizofrénia
• hraničná
• latentná
• prepsychotická
• prodromálna
• pseudoneurotická
• pseudopsychopatická
Schizotypová porucha osobnosti
Nezahŕňa: Aspergerov syndróm (F84.5)
schizoidnú poruchu osobnosti (F60.1)

F22 PRETRVÁVAJÚCE PORUCHY S BLUDMI
Táto kategória zahŕňa škálu porúch, pri ktorých dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo
najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a ktoré nemožno klasifikovať ako organické,
schizofrénne alebo afektívne. Poruchy s bludmi, trvajúce kratšie ako zopár mesiacov, by sa
mali aspoň dočasne zaradiť pod F23.-

F22.0 Bludová (paranoidná) porucha
Poruchu charakterizuje rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy nadväzujúcich bludov,
ktoré zvyčajne perzistujú, dakedy až celoživotne. Obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý.
Túto diagnózu vylučujú jasné a pretrvávajúce auditívne halucinácie (hlasy), schizofrénne
príznaky ako bludy ovládania, výrazné otupenie afektu a jasný dôkaz choroby mozgu.
Diagnózu nevylučuje prítomnosť príležitostných alebo prechodných auditívnych halucinácií,
najmä u starších pacientov, ak nie sú typicky schizofrénne a tvoria iba malú časť celkového
klinického obrazu.
Paranoia
Paranoidná (ý)

• psychóza
• stav
Parafrénia (neskorá)
Blud senzitívnej vzťahovačnosti
Nezahŕňa: paranoidnú
• poruchu osobnosti (F60.0)
• psychogénnu psychózu (F23.3)
• reakciu (F23.3)
• schizofréniu (F20.0)

F22.8 Iné perzistujúce poruchy s bludmi
Poruchy, pri ktorých blud alebo bludy sprevádzajú pretrvávajúce halucinatórne hlasy alebo
schizofrénne príznaky, ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-)
Bludná dysmorfofóbia
Involučný paranoidný stav
Kverulačná paranoia

F22.9 Nešpecifikovaná pretrvávajúca porucha s bludmi

F23 AKÚTNE A PRECHODNÉ PSYCHOTICKÉ PORUCHY
Heterogénna skupina porúch charakterizovaných akútnym vznikom psychotických príznakov,
ako sú bludy, halucinácie a poruchy vnímania, a vážnym narušením zvyčajného správania.
Akútnosť sa definuje ako chytro sa prehlbujúci rozvoj zreteľne abnormálneho klinického
obrazu v priebehu asi dvoch týždňov alebo kratšieho času. Nejestvuje dôkaz o organickej
príčine týchto porúch. Častá je zmätenosť, ale dezorientácia časom, miestom a osobou
nepretrváva, alebo nie je taká hlboká, aby oprávňovala na diagnózu organického delíria
(F05.-). Úplné zotavenie sa pozoruje v priebehu niekoľkých mesiacov, často počas pár
týždňov, ba až dní. Ak porucha pretrváva, treba zmeniť jej zatriedenie. Porucha môže, ale
nemusí byť spojená s akútnym stresom, ktorý sa definuje ako zvyčajné stresové udalosti
predchádzajúce nástup príznakov o jeden až dva týždne.

F23.0 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie
Ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania,
ktoré sú výrazne variabilné a menia sa zo dňa na deň, ba až z hodiny na hodinu. Častý je
aj emočný zmätok s intenzívnymi prechodnými pocitmi šťastia alebo extázy či úzkosti a
dráždivosti. Polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz a
psychotické črty nedostačujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Tieto poruchy majú často
strmý začiatok, chytro sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často chytro pominú
bez recidív. Ak príznaky pretrvávajú, treba diagnózu zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi
(F22.-).
Bouffée délirante (delirantný záchvat) bez príznakov schizofrénie alebo nešpecifikovaný
Cykloidná psychóza bez príznakov schizofrénie alebo nešpecifikovaná

F23.1 Akútna polymorfná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie
Ide o akútnu psychotickú poruchu s polymorfným a nestálym klinickým obrazom, ako sa
opisuje pod F23.0; napriek tejto nestálosti sú po väčšinu času prítomné aj daktoré príznaky
typické pre schizofréniu. Ak schizofrenické príznaky pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na
schizofréniu (F20.-).
Bouffée délirante (delirantný záchvat) s príznakmi schizofrénie
Cykloidná psychóza s príznakmi schizofrénie

F23.2 Akútna psychotická porucha podobná schizofrénii
Ide o akútnu psychotickú poruchu, pri ktorej sú psychotické príznaky pomerne ustálené a
oprávňujú na diagnózu schizofrénie, ale trvajú kratšie ako zhruba mesiac, chýbajú polymorfné
nestabilné príznaky, ako sa opisujú v F23.0. Ak schizofrénne príznaky pretrvávajú, diagnóza
sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-).
Akútna (nediferencovaná) schizofrénia
Oneirofrénia
Schizofrénna reakcia
Krátka schizofreniformná

• porucha
• psychóza
Nezahŕňa: organické poruchy [podobné schizofrénii] s bludmi (F06.2)
schizofreniformné poruchy NS (F20.8)

F23.3 Iné akútne psychotické poruchy, najmä s bludmi
Akútna psychotická porucha, pri ktorej sú hlavné klinické prejavy pomerne ustálené bludy
alebo halucinácie, ale ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Ak bludy
pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).
Paranoidná reakcia
Psychogénna paranoidná psychóza

F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy
Akékoľvek iné špecifikované akútne psychotické poruchy, ktoré nemajú dokázateľne
organickú príčinu a neoprávňujú na klasifikáciu pod F23.0 - .3.

F23.9 Nešpecifikovaná akútna a prechodná psychopatická porucha
Krátkotrvajúca reaktívna psychóza NS
Reaktívna psychóza

F24 INDUKOVANÁ PORUCHA S BLUDMI
Porucha s bludmi, na ktorej sa zúčastňujú dve osoby alebo viac osôb s úzkym vzájomným
emočným vzťahom. Iba jedna z osôb trpí skutočnou psychotickou poruchou; bludy indukuje
druhej osobe, resp. osobám, ktoré sa ich zvyčajne vzdávajú po vzájomnom odlúčení.
Folie ŕ deux (šialenstvo v dvojici)
Indukovaná
• paranoidná porucha
• psychotická porucha

F25 SCHIZOAFEKTÍVNE PORUCHY
Ide o epizodické poruchy s významnými afektívnymi a schizofrénnymi príznakmi, takže
epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani na diagnózu depresívnej
alebo manickej poruchy. Iné poruchy, pri ktorých sa afektívne symptómy pripájajú k
predchádzajúcej schizofrénnej chorobe, alebo sa vyskytujú súčasne či striedavo s inými
pretrvávajúcimi bludovými poruchami, sa zatrieďujú pod F20 - F29. Psychotické príznaky
nezodpovedajúce nálade pri afektívnych poruchách neoprávňujú na diagnózu schizoafektívnej
poruchy.

F25.0 Schizoafektívna porucha, manický typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj manické príznaky, takže epizóda
choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani manickej poruchy. Toto označenie
sa má používať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina
fáz je schizoafektívna, manického typu.
Schizoafektívna psychóza, manický typ
Schizofreniformná psychóza, manický typ

F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj depresívne príznaky, takže epizóda
choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani depresívnej poruchy. Toto označenie
sa má používať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina
fáz je schizoafektívna, depresívneho typu.
Schizoafektívna psychóza, depresívny typ
Schizofreniformná psychóza, depresívny typ

F25.2 Schizoafektívna porucha, zmiešaný typ
Cyklická schizofrénia
Zmiešaná schizofrénna a afektívna psychóza

F25.8 Iné schizoafektívne poruchy

F25.9 Nešpecifikovaná schizoafektívna porucha
Schizoafektívna psychóza NS


F28 INÉ NEORGANICKÉ PSYCHOTICKÉ PORUCHY
Ide o poruchy s bludmi alebo halucináciami, ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie
(F20.-), perzistujúcich porúch s bludmi (F22.-), akútnych a prechodných psychotických
porúch (F23.-) alebo psychotických typov manickej epizódy (F30.2) alebo ťažkej depresívnej
epizódy (F32.3).
Chronická halucinačná psychóza

F29 NEŠPECIFIKOVANÁ NEORGANICKÁ PSYCHÓZA
Psychóza NS
Nezahŕňa: psychickú poruchu NS (F99)
organickú alebo symptomatickú psychózu NS (F09)


AFEKTÍVNE PORUCHY (F30 - F39)
Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie
(skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej), alebo do mánie (rozjarenosti). Zmenu
nálady zvyčajne sprevádza zmena celkovej úrovne aktivity; ostatné príznaky sú väčšinou
sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenani nálady a aktivity. Väčšina
týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi
udalosťami alebo situáciami.

F30 MANICKÁ EPIZÓDA
Všetky podrozdelenia tejto kategórie by sa mali používať iba pre jednotlivé epizódy.
Hypomanické alebo manické epizódy u jednotlivcov, u ktorých sa už predtým vyskytla
afektívna fáza (buď depresívna, hypomanická, manická alebo zmiešaná), by sa mali
označovať ako bipolárna afektívna porucha (F31.-)
Zahŕňa: bipolárnu poruchu, jednotlivú manickú epizódu

F30.0 Hypománia
Poruchu charakterizuje pretrvávajúca mierna nadnesenosť nálady, zvýšená energia a aktivita
a zvyčajne aj výrazné pocity dobrej pohody a telesnej aj duševnej výkonnosti. Častá je aj
zvýšená sociabilita, veľavravnosť, prílišná familiárnosť, zvýšená sexuálna energia a znížená
potreba spánku. Tieto prejavy sa nevystupňúvajú natoľko, aby vyvolali zmätok v práci alebo
sociálne odmietanie. Namiesto zvyčajnej euforickej sociability sa zriedkavejšie zjavuje
podráždenosť, namyslenosť a hrubé správanie. Poruchy nálady a správania nesprevádzajú
halucinácie a bludy.

F30.1 Mánia bez psychotických príznakov
Nálada je nadnesená neprimerane k okolnostiam a kolíše od bezstarostnej žoviálnosti po
takmer nekontrolovateľné vzrušenie. Rozjarenosť sprevádza zvýšená energia, ktorá vedie
do hyperaktivity, veľavravnosti a zníženej potreby spánku. Nedarí sa udržanie pozornosti,
častá je výrazná rozptýlenosť. Sebahodnotenie je často nafúknuté s velikášskymi myšlienkami
a prekypujúcou sebadôverou. Strata normálnych sociálnych zábran môže viesť k
nedbanlivému, riskantnému a neprimeranému správaniu.

F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi
Okrem klinického obrazu opísaného pod F30.1 sa zjavujú aj bludy (zvyčajne grandiózne)
alebo halucinácie (zvyčajne hlasy prihovárajúce sa chorému), prípadne vzrušenie, nadmerná
pohybová aktivita a myšlienkový galop sú také extrémne, že chorý je nezrozumiteľný alebo
neprístupný normálnej komunikácii.
Mánia
• s psychotickými príznakmi primeranými nálade
• s psychotickými príznakmi neprimeranými nálade
Manický stupor

F30.8 Iné manické epizódy


F30.9 Nešpecifikovaná manická epizóda
Mánia NS

F31 BIPOLÁRNA AFEKTÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú dve alebo viaceré epizódy, počas ktorých je úroveň nálady a aktivity
chorého významne porušená. Porucha sa prejavuje v daktorých situáciách nadnesenou
náladou, zvýšenou energiou a aktivitou (hypománia alebo mánia), inokedy skľúčenou
náladou, zníženou energiou a aktivitou (depresia). Správanie pacientov, ktorí trpia na
opakované epizódy hypománie alebo mánie, sa hodnotí ako bipolárne (F31.8)
Zahŕňa: manicko depresívnu
• chorobu
• psychózu
• reakciu
Nezahŕňa: bipolárnu poruchu, jednotlivú manickú epizódu (F30.-)
cyklotýmiu (F34.0)

F31.0 Bipolárna afektívna porucha, terajšia hypomanická fáza
Pacient je teraz v hypomanickej fáze a v minulosti mal aspoň jednu afektívnu fázu
(hypomanickú, manickú, depresívnu alebo zmiešanú).

F31.1 Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická fáza bez psychotických príznakov
Pacient je teraz v manickej fáze bez psychotických príznakov (ako v F30.1) a v minulosti
mal aspoň jednu afektívnu fázu (hypomanickú,manickú, depresívnu alebo zmiešanú).

F31.2 Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická fáza s psychotickými príznakmi
Pacient je teraz v manickej fáze s psychotickými príznakmi (ako v F30.2) a v minulosti mal
aspoň jednu afektívnu fázu (hypomanickú, manickú, depresívnu alebo miešanú).

F31.3 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza alebo fáza strednej miernej depresie
Pacient je teraz depresívny ako pri depresívnej epizóde miernej alebo strednej hĺbky (F32.0
alebo F32.1) a v minulosti mal aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú
alebo zmiešanú fázu.

F31.4 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza hlbokej depresie bez psychotických
príznakov
Pacient je teraz depresívny ako pri epizóde hlbokej depresie bez psychotických príznakov
(F32.2) a v minulosti mal aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu fázu.

F31.5 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza hlbokej depresie s psychotickými
príznakmi
Pacient je teraz depresívny ako pri hlbokej depresívnej epizóde s psychotickými príznakmi
(F32.3) a v minulosti mal najmenej jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu fázu.

F31.6 Bipolárna afektívna porucha, terajšia zmiešaná epizóda
Pacient mal v minulosti aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú, depresívnu
alebo zmiešanú afektívnu fázu a teraz má buď kombináciu, alebo rýchle striedanie manických
a depresívnych príznakov.
Nezahŕňa: jednotlivú zmiešanú afektívnu epizódu (F38.0)

F31.7 Bipolárna afektívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti najmenej jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu epizódu a navyše aspoň jednu afektívnu epizódu, depresívnu,
hypomanickú, manickú alebo zmiešanú. Teraz a ani niekoľko mesiacov netrpí na nijakú
zreteľnú poruchu nálady. Do tejto skupiny patria periódy remisie počas profylaktickej liečby.

F31.8 Iné bipolárne afektívne poruchy
II. bipolárna porucha
Návratné manické epizódy

F31.9 Nešpecifikovaná bipolárna afektívna porucha


F32 DEPRESÍVNE EPIZÓDY
Pri typickej ľahkej, strednej a hlbokej depresívnej epizóde, ako sa opisujú ďalej, trpí pacient
na zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity. Narušená je schopnosť radovať sa, oslabený
je záujem a schopnosť koncentrácie, častá je nápadná ukonanosť aj po minimálnej námahe.
Zvyčajne je narušený spánok a znížená chuť do jedenia. Sebaocenenie a sebadôvera sú
takmer vždy znížené, aj pri miernej forme je časté sebaobviňovanie a pocity bezcennosti.
Skľúčená nálada len málo kolíše zo dňa na deň, nereaguje na okolnosti a môžu ju sprevádzať
tzv. somatické príznaky, ako je strata záujmov a príjemných pocitov, raňajšie zobúdzanie
viac hodín pred zvyčajným časom; najhoršia depresia ráno, výrazná psychomotorická
retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida. Podľa množstva
a závažnosti príznakov sa depresívna epizóda hodnotí ako ľahká, stredná a ťažká (hlboká).
Zahŕňa: jednotlivú epizódu
• depresívnej reakcie
• epizodickej depresívnej poruchy
• reaktívnej depresie
Nezahŕňa: adaptačnú poruchu (F43.2)
návratnú depresívnu poruchu (F33.-)
spojenú s poruchami správania pod F91.- (F92.0)

F32.0 Epizóda ľahkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov.
Pacienta to trápi, ale pravdepodobne je schopný vykonávať väčšinu činností.

F32.1 Epizóda stredne ťažkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje štyrmi alebo viacerými zo spomenutých príznakov. Pacient
má pravdepodobne dosť veľké ťažkosti pri pokračovaní v každodennej činnosti.

F32.2 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov
Ide o epizódu depresie, pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery
a pocity bezcennosti a viny. Časté sú suicidálne myšlienky a činy, a chorí mávajú veľa
somatických príznakov.
Agitovaná depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Veľká depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Vitálna depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov

F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi
Epizóda depresie ako pod F32.2, ale s halucináciami, bludmi, psychomotorickou retardáciou
alebo takým ťažkým stuporom, ktorý znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť
samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Halucinácie a bludy môžu, ale nemusia
zodpovedať nálade.
Jednotlivé epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy

F32.8 Iné depresívne psychózy
Atypická depresia
Jednotlivé epizódy larvovanej depresie NS

F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda
Depresia NS
Depresívna porucha NS

F33 RECIDIVUJÚCA DEPRESÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32. )
bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia).
Môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity
(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou.
Ťažšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s
minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej


depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môže zjaviť v ktoromkoľvek období od det¬-st¬va
po sénium, nástup môže byť prudký alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týždňov až
po viac mesiacov. Riziko, že pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu
mánie, nikdy úplne nepominie, ani po prežití mnohých depresívnych fáz. Ak sa vyskytne
manická fáza, diagnóza sa má zmeniť na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).
Zahŕňa: recidivujúce epizódy
• depresívnej reakcie
• psychogénnej depresie
• reaktívnej depresie
sezónnu depresívnu poruchu
Nezahŕňa: recidivujúce krátke depresívne epizódy (F38.1)

F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je mierna, ako sa
uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze

F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je stredne ťažká, ako sa
uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.

F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je ťažká depresia bez
psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia bez psychotických príznakov
Recidivujúca ťažká depresia bez psychotických príznakov
Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických príznakov
Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov

F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s
psychotickými príznakmi
Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je hlboká depresia s
psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia s psychotickými príznakmi
Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými príznakmi
Recidivujúce ťažké epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy

F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod F33.0 - F33.3, ale v
súčasnosti je bez depresívnych príznakov už viac mesiacov.

F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy

F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
Monopolárna depresia NS

F34 PRETRVÁVAJÚCE AFEKTÍVNE PORUCHY
Perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, ktoré väčšinou nie sú dosť hlboké, aby
oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy. Pretože pretrvávajú
veľa rokov, dakedy väčšinu života jednotlivca, zaviňujú nemalé utrpenie a zneschopnenie.
Na pretrvávajúcu afektívnu poruchu sa môže v niektorých prípadoch nadsadiť jednotlivá
manická alebo depresívna epizóda.

F34.0 Cyklotýmia
Ide o perzistujúcu nestabilitu nálady zahŕňajúcu početné periódy depresie a miernej
rozjarenosti, z ktorých žiadna nie je dostatočne hlboká, alebo netrvá dostatočne dlho, aby
oprávňovala na diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy (F31.-) alebo návratnej depresívnej
poruchy (F33.-). Porucha sa často zjavuje u pokrvných pacientov s bipolárnou afektívnou


poruchou. U daktorých jednotlivcov s cyklotýmiou sa napokon vyvinie bipolárna afektívna
porucha.
Afektívna porucha osobnosti
Cykloidná osobnosť
Cyklotýmna osobnosť

F34.1 Dystýmia
Ide o chronicky skľúčenú náladu trvajúcu najmenej viac rokov, ktorá nie je dostatočne hlboká,
alebo jednotlivé epizódy nie sú dostatočne dlhé, aby oprávňovali na diagnózu ľahkej, strednej
alebo ťažkej formy depresívnej poruchy (F33.-).
Depresívna
• neuróza
• porucha osobnosti
Neurotická depresia
Pretrvávajúca anxiózna depresia
Nezahŕňa: anxióznu depresiu (miernu alebo prechodnú) (F41.2)

F34.8 Iné perzistujúce afektívne poruchy

F34.9 Nešpecifikované perzistujúce afektívne poruchy

F38 INÉ AFEKTÍVNE PORUCHY
Akékoľvek iné poruchy nálady, ktoré neoprávňujú na diagnózu pod F30 - F34, pretože
nedosahujú potrebný stupeň alebo trvanie.

F38.0 Iné jednotlivé afektívne poruchy
Zmiešaná afektívna epizóda

F38.1 Iné návratné afektívne poruchy
Krátka návratná depresívna epizóda

F38.8 Iné špecifikované afektívne poruchy

F39 NEŠPECIFIKOVANÉ AFEKTÍVNE PORUCHY
Afektívna psychóza NS


NEUROTICKÉ, STRESOM PODMIENENÉ
A SOMATOFORMNÉ PORUCHY (F40 - F48)
Nezahŕňa: poruchy súvisiace s poruchami správania pod F91.- (F92.8)

F40 FÓBICKO-ANXIÓZNE PORUCHY
Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevažne v dobre definovaných
situáciách, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám,
alebo ich prežívanie s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé
príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza strach zo smrti, zo
straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne
vyvoláva úzkosť z očakávania. Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či
je potrebné diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo stačí súhrnná
diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od terapeutických úvah v čase vyšetrenia.

F40.0 Agorafóbia
Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu,
tlačeníc a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez
sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých epizód. Dopĺňajúce črty
tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne
vyhýbajú fóbickým situáciám, daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu
vyhnúť fóbickým situáciám.
Agorafóbia bez panických porúch v anamnéze
Panická porucha s agorafóbiou


F40.1 Sociálne fóbie
Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám.
Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky.
Prejavujú sa ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťažobu alebo nútenie na močenie.
Pacient je niekedy presvedčený, že daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho úzkosti je
prvoradým problémom. Príznaky sa môžu stupňovať do panických náporov.
Antropofóbia
Sociálna neuróza

F40.2 Špecifické (izolované) fóbie
Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat,
výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie
daktorých potravín, zubné ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca
situácia je nenápadná, styk s ňou môže vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo sociálnej fóbii.
Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia)
Fóbia zo zvierat
Klaustrofóbia
Jednoduchá fóbia
Nezahŕňa: dysmorfofóbiu (nie rázu bludu) (F45.2)
nozofóbiu (F45.2)

F40.8 Iné fóbické úzkostné poruchy

F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha
Fóbia NS
Fóbický stav NS

F41 INÉ ÚZKOSTNÉ PORUCHY
Hlavný príznak pri týchto poruchách je prejav úzkosti, ktorý sa neobmedzuje na nijakú
konkrétnu situáciu. Môžu byť prítomné aj depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré
prejavy fóbickej úzkosti, ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné.

F41.0 Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť)
Pre poruchu sú príznačné recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky), ktoré sa neobmedzujú
na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných
úzkostných poruchách hlavné príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku,
pocity dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo derealizácia). Častý je
aj sekundárny strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha
sa nemá uvádzať ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu
poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri depresii.
Panický
• záchvat
• stav
Nezahŕňa: panickú poruchu s agorafóbiou (F40.0)

F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou
Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie je obmedzená na
určité okolnosti prostredia, ani v nich významne neprevláda (tj. je voľne prelietavá).
Prevládajúce príznaky sú variabilné, ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť,
svalové napätie, potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa
často zverujú so strachmi a trápením, že oni sami alebo ich najbližší ochorejú, alebo sa im
stane nešťastie.
Úzkostná:
• neuróza
• reakcia
• stav
Nezahŕňa: neurasténiu (F48.0)

F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha
Táto kategória by sa mala použiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a depresie, ale žiaden


zreteľne neprevažuje, ani nedosahuje taký stupeň, že by pri oddelenom posudzovaní
oprávňoval na diagnózu antixiozity alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj
depresie a sú dostatočne ťažké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné použiť
obe diagnózy a nie túto kategóriu.
Úzkostná depresia (mierna alebo pretrvávajúca)

F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy
Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48

F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy
Úzkostná hystéria

F41.9 Nešpecifikovaná úzkostná porucha
Úzkosť NS

F42 OBSESÍVNO-KOMPULZÍVNA PORUCHA
Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo kompulzívne činy.
Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy, ktoré vstupujú znova a znova do mysle
pacienta v stereotypnej podobe. Takmer vždy sú znepokojivé a pacient sa im často
neúspešne snaží odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú nedobrovoľné
a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa prejavujú ako stereotypné správanie,
ktoré sa znova a znova opakuje. Nie sú to príjemné zážitky, ani nevyúsťujú do vykonania
osožnej činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej udalosti, ktorá
by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a bojí sa, že by sa za iných okolností
stala. Pacient zvyčajne uznáva, že jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa
mu pokúša brániť. Takmer vždy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu konaniu sa
úzkosť zhoršuje.
Zahŕňa: anankastickú neurózu
obsesívno-kompulzívnu neurózu
Nezahŕňa: obsesívno-kompluzívnu poruchu osobnosti (F60.5)

F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie
Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vždy nepríjemné pre pacienta.
Myšlienky môžu nadobúdať podobu nerozhodného, nekonečného zvažovania možností
spojeného s neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v každodennom
živote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a depresiou je osobitne blízky a diagnóze
obsesívno-kompulzívnej poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú
alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy.

42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]
Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním rúk), opakovanými
kontrolami na ubezpečenie, že nevznikla možná nebezpečná situácia, alebo s prepiatou
poriadkumilovnosťou a čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z
nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré sám zapríčinil, a
rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť toto nebezpečenstvo.

F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie

F42.8 Iné obsesívno-kompulzívne poruchy

F42.9 Nešpecifikované obsesívno-kompulzívne poruchy

F43 REAKCIA NA ŤAŽKÝ STRES A ADAPTAČNÉ PORUCHY
Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, že zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen
na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo druhého z dvoch
príčinných vplyvov : výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú
reakciu alebo signifikantnej životnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým
podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej por

nešpecifickú mám najradšej, tá zachraňuje celú tvoju teóriu

.2 Syndróm závislosti
Skupina odchýlok v správaní, poznávaní a vo fyziologických funkciách, ktorá sa vyvíja po
opakovanom užívaní príslušnej látky a ktorá typicky zahŕňa silnú túžbu prijímať látku, zníženú
kontrolu nad jej používaním, pretrvávajúce užívanie napriek škodlivým dôsledkom,
uprednostňovanie užívania drogy pred inými aktivitami a povinnosťami, zvýšenú toleranciu
a dakedy aj somatický abstinenčný syndróm.
Syndróm závislosti sa vyvíja na špecifickú psychoaktívnu látku (napr. tabak, alkohol alebo
diazepam), na skupinu látok (napr. opiáty), alebo na väčšie množstvo farmakologicky
odlišných psychoaktívnych látok.
Chronický alkoholizmus
Dipsománia
Drogová závislosť

.3 Abstinenčný syndróm
Skupina rozlične zoskupených a rozlične závažných príznakov vznikajúcich pri absolútnom
alebo relatívnom odňatí psychoaktívnej látky po jej dlhodobom užívaní. Nástup a priebeh
abstinenčného syndrómu je časovo ohraničený a súvisí s typom psychoaktívnej látky a
dávkou užitou práve pred jej vynechaním alebo znížením užívania. Abstinenčný syndróm
môže byť komplikovaný kŕčmi.

.4 Abstinenčný syndróm s delíriom
Stav, pri ktorom sa abstinenčný syndróm definovaný spoločnou štvrtou číslicou .3 komplikuje
delíriom, ako ho definuje F05.-. Môžu sa zjaviť aj kŕče.
Delírium tremens (vyvolané alkoholom)

.5 Psychotické poruchy
Skupina psychotických prejavov, ktoré sa zjavujú počas užívania alebo po užívaní
psychoaktívnych látok, ktoré nemožno vysvetliť samou akútnou intoxikáciou a ktoré nie sú
súčasťou abstinenčného syndrómu. Poruchu charakterizujú halucinácie (typicky sluchové,
ale často kombinované),iné poruchy vnímania, bludy (často paranoidné alebo perzekučné),
poruchy psychomotoriky (vzrušenie alebo stupor) a abnormálny afekt, ktorý môže kolísať
od intenzívneho strachu po extázu. Vedomie je zvyčajne jasné, môže však byť mierne
zastreté, bez väčšej zmätenosti.
Alkoholická
• halucinóza

• žiarlivosť
• paranoia
• psychóza NS
Nezahŕňa: reziduálne a neskôr psychotické poruchy vyvolané alkoholom alebo inými psychoatívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .7)

.6 Amnestický syndróm
Syndróm spojený s chronickým nápadným zhoršením novopamäti a staropamäti.
Bezprostredné rozpamätanie býva zachované a staropamäť je charakteristicky menej
poškodená. Zreteľné sú zvyčajne poruchy v zmysle pre hodnotenie času a usporiadanie
udalostí, znížená je aj schopnosť učiť sa nové. Konfabulácie môžu byť výrazné, ale nie sú
vždy prítomné. Ostatné poznávacie funkcie sú zvyčajne pomerne dobre zachované a
amnestické defekty sú neporovnateľne väčšie ako iné poruchy.
Amnestická porucha vyvolaná alkoholom alebo drogami
Korsakovova psychóza alebo syndróm vyvolaný alkoholom alebo inými psychoaktívnymi
látkami alebo nešpecifikovaný
Nezahŕňa: nealkoholický Korsakovov syndróm (F04)

.7 Reziduálna a neskoro nastupujúca psychotická porucha
Porucha, pri ktorej zmeny poznávania, afektov, osobnosti alebo správania vyvolané alkoholom
alebo psychoaktívnymi látkami pretrvávajú ešte dlho potom, keď by sa dal predpokladať
vplyv psychoaktívnej látky. Nástup poruchy má byť v priamej súvislosti s užívaním
psychoaktívnej látky. Prípady, pri ktorých nástup choroby je neskorší ako epizódy užívania
drogy, by sa mali uvádzať len vtedy, ak je jasný a presvedčivý dôkaz, že stav možno pripísať
reziduálnemu účinku psychoaktívnej látky. Prechodné psychózy možno odlíšiť od
psychotických stavov sčasti podľa ich epizodického charakteru, často veľmi krátkeho trvania
a tým, že opakujú predchádzajúce skúsenosti súvisiace s užívaním alkoholu alebo iných
psychoaktívnych látok.
Alkoholická demencia NS
Chronický alkoholický mozgový syndróm
Demencia a iné mierne formy pretrvávajúceho poškodenia poznávacích funkcií
Neskoro vznikajúca psychotická porucha vyvolaná psychoaktívnymi látkami
Posthalucinogénna porucha vnímania
Reziduálna
• afektívna porucha
• porucha osobnosti a správania
Nezahŕňa: alkoholom alebo psychoaktívnymi látkami vyvolaný
• Korsakovov syndróm (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .6)
• psychotický stav (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .5)

.8 Iné psychické poruchy a poruchy správania

.9 Nešpecifikované psychické poruchy a poruchy správania

F10.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
ALKOHOLU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F11.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
OPIÁTOV
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F12.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
KANABINOIDOV (MARIHUANA, HAŠIŠ)
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F13.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
SEDATÍV ALEBO HYPNOTÍK
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F14.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
KOKAÍNU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F15.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
INÝCH STIMULUJÚCICH LÁTOK VRÁTANE KOFEÍNU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F16.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
HALUCINOGÉNOV
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F17.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
TABAKU
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F18.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
PRCHAVÝCH ROZPÚŠŤADIEL
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]

F19.- PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZAPRÍČINENÉ UŽITÍM
VIACERÝCH DROG A INÝCH PSYCHOAKTÍVNYCH LÁTOK
[Pozri podrozdelenie na stranách 226 - 227]
Túto položku použite, ak ide o užívanie dvoch alebo viac známych psychoaktívnych látok,
ale nedá sa určiť, ktorá z nich najviac prispieva k vzniku poruchy. Táto položka sa má
použiť aj vtedy, ak daktorá alebo aj všetky užívané psychoaktívne látky nie sú presne známe,
alebo sú úplne neznáme. Mnohí užívajúci viacero drog sami presne nevedia, čo vlastne užívajú.
Zahŕňa: zneužívanie drog NS


SCHIZOFRÉNIA, SCHIZOTYPOVÉ PORUCHY
A PORUCHY S BLUDMI (F20 - F29)
Táto časť zahŕňa schizofréniu, ktorá patrí medzi najdôležitejšie poruchy, ďalej schizotypové
poruchy, perzistujúce poruchy s bludmi a väčšiu skupinu akútnych a prechodných
psychotických porúch. V tejto skupine sú aj schizoafektívne poruchy napriek ich
nejednoznačnej povahe.

F20 SCHIZOFRÉNIA
Pre schizofrénne poruchy sú charakteristické základné a charakteristické deformácie myslenia
a vnímania a neprimeraná alebo otupená afektivita. Jasné vedomie a intelektuálna kapacita
sú zvyčajne zachované, hoci časom môžu nastať určité kognitívne defekty. Najdôležitejšie
psychopatologické fenomény sú myšlienkové ozveny; vkladanie alebo odnímanie myšlienok;
vysielanie myšlienok; bludné vnímanie a bludy ovládania; ovplyvňovanie alebo pasivita;
halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe; poruchy
myslenia a negatívne symptómy.
Priebeh schizofrénnych porúch môže byť kontinuálny, epizodický s progredujúcim alebo
stabilným deficitom, môže to byť jedna či viac epizód s úplnou alebo neúplnou remisiou.
Schizofrénia by sa nemala diagnostikovať pri výrazných depresívnych alebo manických
príznakoch, ak je nie jasné, že schizofrénne príznaky predchádzali poruchu afektivity.


Schizofrénia by sa nemala diagnostikovať ani pri zjavnej chorobe mozgu alebo počas
intoxikácie drogami, alebo pri abstinenčnom syndróme. Podobné poruchy vznikajúce v
priebehu epilepsie alebo inej choroby mozgu by sa mali klasifikovať pod F06.2 a zapríčinené
psychoaktívnymi látkami pod F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .5.
Nezahŕňa: schizofréniu
• akútnu (nediferencovanú) (F23.2)
• cyklickú (F25.2)
schizofrénnu reakciu (F23.2)
schizotypovú poruchu (F21)

F20.0 Paranoidná schizofrénia
Pri paranoidnej schizofrénii prevládajú stabilné, často paranoidné bludy zvyčajne sprevádzané
halucináciami, najmä sluchovými a poruchami vnímania. Poruchy afektu, vôle a reči a
katatónne príznaky buď úplne chýbajú, alebo sú pomerne málo nápadné.
Parafrenická schizofrénia
Nezahŕňa: involučný paranoidný stav (F22.8)
paranoiu (F22.0)

F20.1 Hebefrénna schizofrénia
Forma schizofrénie, pri ktorej sú v popredí zmeny afektov, bludy a halucinácie sú premenlivé
a fragmentárne, správanie je nezodpovedné a nepredvídateľné, časté je manierovanie.
Nálada je plytká a neprimeraná. Myslenie je dezorganizované a reč inkoherentná (bez
vnútornej súvislosti). Je náklonnosť na sociálnu izoláciu. Prognóza je zvyčajne zlá, lebo
chytro nastupujú negatívne príznaky, najmä sploštenie afektov a strata vôľovej schopnosti.
Hebefrénia by sa mala diagnostikovať len pri dospievajúcich alebo mladých dospelých.
Dezorganizovaná schizofrénia
Hebefrénia

F20.2 Katatónna schizofrénia
Pri katatónnej schizofrénii prevládajú psychomotorické poruchy, ktoré kolíšu medzi extrémami
hyperkinézy a stuporu, alebo povelovým automatizmom a negativizmom. Vynútené postoje
a polohy sa môžu udržiavať po dlhý čas. Nápadnou črtou tohto stavu môžu byť epizódy
búrlivého vzrušenia. Katatónne príznaky sa môžu kombinovať so snovým (oneiroidným)
stavom so živými scénickými halucináciami.
Katatónny stupor
Schizofrenická
• katalepsia
• katatónia
• flexibilitas cerea (vosková zohýnavosť)

F20.3 Nediferencovaná schizofrénia
Psychotické stavy vyhovujúce všeobecným diagnostickým kritériám pre schizofréniu, ale
nezaraditeľné do žiadneho zo subtypov (v F20.0 - F20.2), alebo vyznačujúce sa črtami
viacerých podskupín bez zreteľného prevládania určitej skupiny diagnostických charakteristík.
Atypická schizofrénia
Nezahŕňa: akútnu psychotickú poruchu podobnú schizofrénii (F23.2)
chronickú nediferencovanú schizofréniu (F20.5)
postschizofrenickú depresiu (F20.4)

F20.4 Postschizofrenická depresia
Epizóda depresie, niekedy pretiahnutej vznikajúca pri doznievaní schizofrénnej choroby.
Musia byť ešte prítomné daktoré pozitívne alebo negatívne schizofrénne príznaky, ale už
neprevládajú v klinickom obraze. Depresívne stavy sú spojené so zvýšeným rizikom
samovrážd. Ak pacient už nemá žiadne schizofrénne príznaky, mala by sa diagnostikovať
depresívna porucha (F32.-). Ak sú schizofrénne príznaky ešte florídne a nápadné, mala by
zostať diagnóza príslušného subtypu schizofrénie (F20.0 - .3).

F20.5 Reziduálna schizofrénia
Chronický stav v priebehu schizofrénnej choroby, pri ktorej bola jasná progresia od skorého
do neskorého štádia charakterizovaného dlhotrvajúcimi, aj keď nie vždy ireverzibilnými
negatívnymi príznakmi a poškodeniami, t. j. psychomotorickým spomalením, zníženou


aktivitou, otupením afektov, pasivitou a nedostatkom iniciatívy, ochudobnením kvantity alebo
obsahu reči, chudobnou neverbálnou komunikáciou výrazom tváre, očným kontaktom,
moduláciou hlasu a postojom, nedostatočnou osobnou starostlivosťou a sociálnym výkonom.
Chronická nediferencovaná schizofrénia
Zvyškový stav (schizofrenický)
Schizofrenický reziduálny stav

F20.6 Jednoduchá schizofrénia
Porucha s plazivým ale progresívnym vývinom čudáckeho správania, neschopnosťou vyhovieť
spoločenským požiadavkám a úpadkom celkovej výkonnosti. Charakteristické negatívne
črty reziduálnej schizofrénie (napr. otupenie afektu, strata vôľovej schopnosti atď.) sa vyvíjajú
bez toho, aby ich predchádzali zjavné psychotické príznaky.

F20.8 Iná schizofrénia
Cenestopatická schizofrénia
Schizofreniformný(á)
• záchvat NS
• porucha NS
• psychóza NS
Nezahŕňa: Krátke schizofreniformné poruchy (E23.2)

F20.9 Nešpecifikovaná schizofrénia

mno a práve pre toto netreba so svojim deckom behať po psychológoch za každú hovadinu ..tak ako to niektorí rodičia robia v samom dobre pre svoje dieťa, pretože nezvládajú výchovu ... totižto psychológ a psychiater vždy niečo nájde a s deckom sa to v zázname povlečie celý život. Často k psyachológovi patrí rodič a nie dieťa.

F21 SCHIZOTYPOVÁ PORUCHA
Poruchu charakterizuje excentrické správanie a anomálie myslenia a afektov, ktoré
pripomínajú schizofréniu, ale v niektorom štádiu nevznikajú jednoznačne charakteristické
schizofrénne anomálie. K symptómom poruchy patria afektívny chlad a anhedonia, čudné
správanie, tendencia na sociálnu izoláciu, paranoidné a bizarné myšlienky nedosahujúce
hĺbku bludov, obsesívne ruminácie, poruchy myslenia a vnímania, príležitostné prechodné
kvázipsychotické periódy s intenzívnymi ilúziami, auditívnymi alebo inými halucináciami a
bludom podobnými myšlienkami vznikajúcimi zvyčajne bez vonkajšej provokácie. Chýba
zreteľný začiatok, vývin a priebeh je zvyčajne ako pri poruche osobnosti.
Latentná schizofrénna reakcia
Schizofrénia
• hraničná
• latentná
• prepsychotická
• prodromálna
• pseudoneurotická
• pseudopsychopatická
Schizotypová porucha osobnosti
Nezahŕňa: Aspergerov syndróm (F84.5)
schizoidnú poruchu osobnosti (F60.1)

F22 PRETRVÁVAJÚCE PORUCHY S BLUDMI
Táto kategória zahŕňa škálu porúch, pri ktorých dlhotrvajúce bludy tvoria jedinú, alebo
najnápadnejšiu klinickú charakteristiku a ktoré nemožno klasifikovať ako organické,
schizofrénne alebo afektívne. Poruchy s bludmi, trvajúce kratšie ako zopár mesiacov, by sa
mali aspoň dočasne zaradiť pod F23.-

F22.0 Bludová (paranoidná) porucha
Poruchu charakterizuje rozvoj buď izolovaného bludu, alebo sústavy nadväzujúcich bludov,
ktoré zvyčajne perzistujú, dakedy až celoživotne. Obsah bludu alebo bludov je veľmi pestrý.
Túto diagnózu vylučujú jasné a pretrvávajúce auditívne halucinácie (hlasy), schizofrénne
príznaky ako bludy ovládania, výrazné otupenie afektu a jasný dôkaz choroby mozgu.
Diagnózu nevylučuje prítomnosť príležitostných alebo prechodných auditívnych halucinácií,
najmä u starších pacientov, ak nie sú typicky schizofrénne a tvoria iba malú časť celkového
klinického obrazu.
Paranoia
Paranoidná (ý)

• psychóza
• stav
Parafrénia (neskorá)
Blud senzitívnej vzťahovačnosti
Nezahŕňa: paranoidnú
• poruchu osobnosti (F60.0)
• psychogénnu psychózu (F23.3)
• reakciu (F23.3)
• schizofréniu (F20.0)

F22.8 Iné perzistujúce poruchy s bludmi
Poruchy, pri ktorých blud alebo bludy sprevádzajú pretrvávajúce halucinatórne hlasy alebo
schizofrénne príznaky, ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-)
Bludná dysmorfofóbia
Involučný paranoidný stav
Kverulačná paranoia

F22.9 Nešpecifikovaná pretrvávajúca porucha s bludmi

F23 AKÚTNE A PRECHODNÉ PSYCHOTICKÉ PORUCHY
Heterogénna skupina porúch charakterizovaných akútnym vznikom psychotických príznakov,
ako sú bludy, halucinácie a poruchy vnímania, a vážnym narušením zvyčajného správania.
Akútnosť sa definuje ako chytro sa prehlbujúci rozvoj zreteľne abnormálneho klinického
obrazu v priebehu asi dvoch týždňov alebo kratšieho času. Nejestvuje dôkaz o organickej
príčine týchto porúch. Častá je zmätenosť, ale dezorientácia časom, miestom a osobou
nepretrváva, alebo nie je taká hlboká, aby oprávňovala na diagnózu organického delíria
(F05.-). Úplné zotavenie sa pozoruje v priebehu niekoľkých mesiacov, často počas pár
týždňov, ba až dní. Ak porucha pretrváva, treba zmeniť jej zatriedenie. Porucha môže, ale
nemusí byť spojená s akútnym stresom, ktorý sa definuje ako zvyčajné stresové udalosti
predchádzajúce nástup príznakov o jeden až dva týždne.

F23.0 Akútna polymorfná psychotická porucha bez príznakov schizofrénie
Ide o akútnu psychickú poruchu s očividnými halucináciami, bludmi a poruchami vnímania,
ktoré sú výrazne variabilné a menia sa zo dňa na deň, ba až z hodiny na hodinu. Častý je
aj emočný zmätok s intenzívnymi prechodnými pocitmi šťastia alebo extázy či úzkosti a
dráždivosti. Polymorfnosť a neustálenosť je charakteristická pre celý klinický obraz a
psychotické črty nedostačujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Tieto poruchy majú často
strmý začiatok, chytro sa rozvíjajú počas niekoľkých dní a príznaky často chytro pominú
bez recidív. Ak príznaky pretrvávajú, treba diagnózu zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi
(F22.-).
Bouffée délirante (delirantný záchvat) bez príznakov schizofrénie alebo nešpecifikovaný
Cykloidná psychóza bez príznakov schizofrénie alebo nešpecifikovaná

F23.1 Akútna polymorfná psychotická porucha s príznakmi schizofrénie
Ide o akútnu psychotickú poruchu s polymorfným a nestálym klinickým obrazom, ako sa
opisuje pod F23.0; napriek tejto nestálosti sú po väčšinu času prítomné aj daktoré príznaky
typické pre schizofréniu. Ak schizofrenické príznaky pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na
schizofréniu (F20.-).
Bouffée délirante (delirantný záchvat) s príznakmi schizofrénie
Cykloidná psychóza s príznakmi schizofrénie

F23.2 Akútna psychotická porucha podobná schizofrénii
Ide o akútnu psychotickú poruchu, pri ktorej sú psychotické príznaky pomerne ustálené a
oprávňujú na diagnózu schizofrénie, ale trvajú kratšie ako zhruba mesiac, chýbajú polymorfné
nestabilné príznaky, ako sa opisujú v F23.0. Ak schizofrénne príznaky pretrvávajú, diagnóza
sa má zmeniť na schizofréniu (F20.-).
Akútna (nediferencovaná) schizofrénia
Oneirofrénia
Schizofrénna reakcia
Krátka schizofreniformná

• porucha
• psychóza
Nezahŕňa: organické poruchy [podobné schizofrénii] s bludmi (F06.2)
schizofreniformné poruchy NS (F20.8)

F23.3 Iné akútne psychotické poruchy, najmä s bludmi
Akútna psychotická porucha, pri ktorej sú hlavné klinické prejavy pomerne ustálené bludy
alebo halucinácie, ale ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie (F20.-). Ak bludy
pretrvávajú, diagnóza sa má zmeniť na perzistujúcu poruchu s bludmi (F22.-).
Paranoidná reakcia
Psychogénna paranoidná psychóza

F23.8 Iné akútne a prechodné psychotické poruchy
Akékoľvek iné špecifikované akútne psychotické poruchy, ktoré nemajú dokázateľne
organickú príčinu a neoprávňujú na klasifikáciu pod F23.0 - .3.

F23.9 Nešpecifikovaná akútna a prechodná psychopatická porucha
Krátkotrvajúca reaktívna psychóza NS
Reaktívna psychóza

F24 INDUKOVANÁ PORUCHA S BLUDMI
Porucha s bludmi, na ktorej sa zúčastňujú dve osoby alebo viac osôb s úzkym vzájomným
emočným vzťahom. Iba jedna z osôb trpí skutočnou psychotickou poruchou; bludy indukuje
druhej osobe, resp. osobám, ktoré sa ich zvyčajne vzdávajú po vzájomnom odlúčení.
Folie ŕ deux (šialenstvo v dvojici)
Indukovaná
• paranoidná porucha
• psychotická porucha

F25 SCHIZOAFEKTÍVNE PORUCHY
Ide o epizodické poruchy s významnými afektívnymi a schizofrénnymi príznakmi, takže
epizóda choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani na diagnózu depresívnej
alebo manickej poruchy. Iné poruchy, pri ktorých sa afektívne symptómy pripájajú k
predchádzajúcej schizofrénnej chorobe, alebo sa vyskytujú súčasne či striedavo s inými
pretrvávajúcimi bludovými poruchami, sa zatrieďujú pod F20 - F29. Psychotické príznaky
nezodpovedajúce nálade pri afektívnych poruchách neoprávňujú na diagnózu schizoafektívnej
poruchy.

F25.0 Schizoafektívna porucha, manický typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj manické príznaky, takže epizóda
choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani manickej poruchy. Toto označenie
sa má používať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina
fáz je schizoafektívna, manického typu.
Schizoafektívna psychóza, manický typ
Schizofreniformná psychóza, manický typ

F25.1 Schizoafektívna porucha, depresívny typ
Ide o poruchu, pri ktorej vystupujú aj schizofrénne, aj depresívne príznaky, takže epizóda
choroby neoprávňuje ani na diagnózu schizofrénie, ani depresívnej poruchy. Toto označenie
sa má používať tak pre jednotlivú epizódu, ako aj pre návratnú poruchu, pri ktorej väčšina
fáz je schizoafektívna, depresívneho typu.
Schizoafektívna psychóza, depresívny typ
Schizofreniformná psychóza, depresívny typ

F25.2 Schizoafektívna porucha, zmiešaný typ
Cyklická schizofrénia
Zmiešaná schizofrénna a afektívna psychóza

F25.8 Iné schizoafektívne poruchy

F25.9 Nešpecifikovaná schizoafektívna porucha
Schizoafektívna psychóza NS


F28 INÉ NEORGANICKÉ PSYCHOTICKÉ PORUCHY
Ide o poruchy s bludmi alebo halucináciami, ktoré neoprávňujú na diagnózu schizofrénie
(F20.-), perzistujúcich porúch s bludmi (F22.-), akútnych a prechodných psychotických
porúch (F23.-) alebo psychotických typov manickej epizódy (F30.2) alebo ťažkej depresívnej
epizódy (F32.3).
Chronická halucinačná psychóza

F29 NEŠPECIFIKOVANÁ NEORGANICKÁ PSYCHÓZA
Psychóza NS
Nezahŕňa: psychickú poruchu NS (F99)
organickú alebo symptomatickú psychózu NS (F09)


AFEKTÍVNE PORUCHY (F30 - F39)
Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie
(skľúčenosti so sprievodnou úzkosťou alebo bez nej), alebo do mánie (rozjarenosti). Zmenu
nálady zvyčajne sprevádza zmena celkovej úrovne aktivity; ostatné príznaky sú väčšinou
sekundárne alebo dobre zrozumiteľné v súvislosti so zmenani nálady a aktivity. Väčšina
týchto porúch býva návratná, nástup jednotlivých epizód často súvisí so stresujúcimi
udalosťami alebo situáciami.

F30 MANICKÁ EPIZÓDA
Všetky podrozdelenia tejto kategórie by sa mali používať iba pre jednotlivé epizódy.
Hypomanické alebo manické epizódy u jednotlivcov, u ktorých sa už predtým vyskytla
afektívna fáza (buď depresívna, hypomanická, manická alebo zmiešaná), by sa mali
označovať ako bipolárna afektívna porucha (F31.-)
Zahŕňa: bipolárnu poruchu, jednotlivú manickú epizódu

F30.0 Hypománia
Poruchu charakterizuje pretrvávajúca mierna nadnesenosť nálady, zvýšená energia a aktivita
a zvyčajne aj výrazné pocity dobrej pohody a telesnej aj duševnej výkonnosti. Častá je aj
zvýšená sociabilita, veľavravnosť, prílišná familiárnosť, zvýšená sexuálna energia a znížená
potreba spánku. Tieto prejavy sa nevystupňúvajú natoľko, aby vyvolali zmätok v práci alebo
sociálne odmietanie. Namiesto zvyčajnej euforickej sociability sa zriedkavejšie zjavuje
podráždenosť, namyslenosť a hrubé správanie. Poruchy nálady a správania nesprevádzajú
halucinácie a bludy.

F30.1 Mánia bez psychotických príznakov
Nálada je nadnesená neprimerane k okolnostiam a kolíše od bezstarostnej žoviálnosti po
takmer nekontrolovateľné vzrušenie. Rozjarenosť sprevádza zvýšená energia, ktorá vedie
do hyperaktivity, veľavravnosti a zníženej potreby spánku. Nedarí sa udržanie pozornosti,
častá je výrazná rozptýlenosť. Sebahodnotenie je často nafúknuté s velikášskymi myšlienkami
a prekypujúcou sebadôverou. Strata normálnych sociálnych zábran môže viesť k
nedbanlivému, riskantnému a neprimeranému správaniu.

F30.2 Mánia s psychotickými príznakmi
Okrem klinického obrazu opísaného pod F30.1 sa zjavujú aj bludy (zvyčajne grandiózne)
alebo halucinácie (zvyčajne hlasy prihovárajúce sa chorému), prípadne vzrušenie, nadmerná
pohybová aktivita a myšlienkový galop sú také extrémne, že chorý je nezrozumiteľný alebo
neprístupný normálnej komunikácii.
Mánia
• s psychotickými príznakmi primeranými nálade
• s psychotickými príznakmi neprimeranými nálade
Manický stupor

F30.8 Iné manické epizódy


F30.9 Nešpecifikovaná manická epizóda
Mánia NS

F31 BIPOLÁRNA AFEKTÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú dve alebo viaceré epizódy, počas ktorých je úroveň nálady a aktivity
chorého významne porušená. Porucha sa prejavuje v daktorých situáciách nadnesenou
náladou, zvýšenou energiou a aktivitou (hypománia alebo mánia), inokedy skľúčenou
náladou, zníženou energiou a aktivitou (depresia). Správanie pacientov, ktorí trpia na
opakované epizódy hypománie alebo mánie, sa hodnotí ako bipolárne (F31.8)
Zahŕňa: manicko depresívnu
• chorobu
• psychózu
• reakciu
Nezahŕňa: bipolárnu poruchu, jednotlivú manickú epizódu (F30.-)
cyklotýmiu (F34.0)

F31.0 Bipolárna afektívna porucha, terajšia hypomanická fáza
Pacient je teraz v hypomanickej fáze a v minulosti mal aspoň jednu afektívnu fázu
(hypomanickú, manickú, depresívnu alebo zmiešanú).

F31.1 Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická fáza bez psychotických príznakov
Pacient je teraz v manickej fáze bez psychotických príznakov (ako v F30.1) a v minulosti
mal aspoň jednu afektívnu fázu (hypomanickú,manickú, depresívnu alebo zmiešanú).

F31.2 Bipolárna afektívna porucha, terajšia manická fáza s psychotickými príznakmi
Pacient je teraz v manickej fáze s psychotickými príznakmi (ako v F30.2) a v minulosti mal
aspoň jednu afektívnu fázu (hypomanickú, manickú, depresívnu alebo miešanú).

F31.3 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza alebo fáza strednej miernej depresie
Pacient je teraz depresívny ako pri depresívnej epizóde miernej alebo strednej hĺbky (F32.0
alebo F32.1) a v minulosti mal aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú
alebo zmiešanú fázu.

F31.4 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza hlbokej depresie bez psychotických
príznakov
Pacient je teraz depresívny ako pri epizóde hlbokej depresie bez psychotických príznakov
(F32.2) a v minulosti mal aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu fázu.

F31.5 Bipolárna afektívna porucha, terajšia fáza hlbokej depresie s psychotickými
príznakmi
Pacient je teraz depresívny ako pri hlbokej depresívnej epizóde s psychotickými príznakmi
(F32.3) a v minulosti mal najmenej jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu fázu.

F31.6 Bipolárna afektívna porucha, terajšia zmiešaná epizóda
Pacient mal v minulosti aspoň jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú, depresívnu
alebo zmiešanú afektívnu fázu a teraz má buď kombináciu, alebo rýchle striedanie manických
a depresívnych príznakov.
Nezahŕňa: jednotlivú zmiešanú afektívnu epizódu (F38.0)

F31.7 Bipolárna afektívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti najmenej jednu spoľahlivo overenú hypomanickú, manickú alebo
zmiešanú afektívnu epizódu a navyše aspoň jednu afektívnu epizódu, depresívnu,
hypomanickú, manickú alebo zmiešanú. Teraz a ani niekoľko mesiacov netrpí na nijakú
zreteľnú poruchu nálady. Do tejto skupiny patria periódy remisie počas profylaktickej liečby.

F31.8 Iné bipolárne afektívne poruchy
II. bipolárna porucha
Návratné manické epizódy

F31.9 Nešpecifikovaná bipolárna afektívna porucha

F32 DEPRESÍVNE EPIZÓDY
Pri typickej ľahkej, strednej a hlbokej depresívnej epizóde, ako sa opisujú ďalej, trpí pacient
na zhoršenie nálady, zníženie energie a aktivity. Narušená je schopnosť radovať sa, oslabený
je záujem a schopnosť koncentrácie, častá je nápadná ukonanosť aj po minimálnej námahe.
Zvyčajne je narušený spánok a znížená chuť do jedenia. Sebaocenenie a sebadôvera sú
takmer vždy znížené, aj pri miernej forme je časté sebaobviňovanie a pocity bezcennosti.
Skľúčená nálada len málo kolíše zo dňa na deň, nereaguje na okolnosti a môžu ju sprevádzať
tzv. somatické príznaky, ako je strata záujmov a príjemných pocitov, raňajšie zobúdzanie
viac hodín pred zvyčajným časom; najhoršia depresia ráno, výrazná psychomotorická
retardácia, agitácia, strata chuti do jedla, pokles hmotnosti a zníženie libida. Podľa množstva
a závažnosti príznakov sa depresívna epizóda hodnotí ako ľahká, stredná a ťažká (hlboká).
Zahŕňa: jednotlivú epizódu
• depresívnej reakcie
• epizodickej depresívnej poruchy
• reaktívnej depresie
Nezahŕňa: adaptačnú poruchu (F43.2)
návratnú depresívnu poruchu (F33.-)
spojenú s poruchami správania pod F91.- (F92.0)

F32.0 Epizóda ľahkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje aspoň dvoma alebo troma zo spomenutých príznakov.
Pacienta to trápi, ale pravdepodobne je schopný vykonávať väčšinu činností.

F32.1 Epizóda stredne ťažkej depresie
Porucha sa zvyčajne prejavuje štyrmi alebo viacerými zo spomenutých príznakov. Pacient
má pravdepodobne dosť veľké ťažkosti pri pokračovaní v každodennej činnosti.

F32.2 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie bez psychotických príznakov
Ide o epizódu depresie, pri ktorej sú výrazné viaceré príznaky. Typická je strata sebadôvery
a pocity bezcennosti a viny. Časté sú suicidálne myšlienky a činy, a chorí mávajú veľa
somatických príznakov.
Agitovaná depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Veľká depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov
Vitálna depresia, jednotlivá epizóda bez psychotických príznakov

F32.3 Epizóda ťažkej (hlbokej) depresie s psychotickými príznakmi
Epizóda depresie ako pod F32.2, ale s halucináciami, bludmi, psychomotorickou retardáciou
alebo takým ťažkým stuporom, ktorý znemožňuje bežné sociálne aktivity. Život môže ohroziť
samovražda, dehydratácia alebo hladovanie. Halucinácie a bludy môžu, ale nemusia
zodpovedať nálade.
Jednotlivé epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy

F32.8 Iné depresívne psychózy
Atypická depresia
Jednotlivé epizódy larvovanej depresie NS

F32.9 Nešpecifikovaná depresívna epizóda
Depresia NS
Depresívna porucha NS

F33 RECIDIVUJÚCA DEPRESÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32. )
bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia).
Môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity
(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou.
Ťažšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s
minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej


depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môže zjaviť v ktoromkoľvek období od det¬-st¬va
po sénium, nástup môže byť prudký alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týždňov až
po viac mesiacov. Riziko, že pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu
mánie, nikdy úplne nepominie, ani po prežití mnohých depresívnych fáz. Ak sa vyskytne
manická fáza, diagnóza sa má zmeniť na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).
Zahŕňa: recidivujúce epizódy
• depresívnej reakcie
• psychogénnej depresie
• reaktívnej depresie
sezónnu depresívnu poruchu
Nezahŕňa: recidivujúce krátke depresívne epizódy (F38.1)

F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je mierna, ako sa
uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze

F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je stredne ťažká, ako sa
uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.

F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je ťažká depresia bez
psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia bez psychotických príznakov
Recidivujúca ťažká depresia bez psychotických príznakov
Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických príznakov
Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov

F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s
psychotickými príznakmi
Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je hlboká depresia s
psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia s psychotickými príznakmi
Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými príznakmi
Recidivujúce ťažké epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy

F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod F33.0 - F33.3, ale v
súčasnosti je bez depresívnych príznakov už viac mesiacov.

F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy

F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
Monopolárna depresia NS

F33 RECIDIVUJÚCA DEPRESÍVNA PORUCHA
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie opísané pri depresívnej epizóde (F32. )
bez anamnézy nezávislých epizód pozdvihnutej nálady alebo zvýšenej energie (mánia).
Môžu sa však vyskytovať krátke epizódy mierne povznesenej nálady a hyperaktivity
(hypománia) bezprostredne po depresívnej epizóde dakedy vyvolané antidepresívnou liečbou.
Ťažšie formy recidivujúcej depresívnej poruchy (F33.2 a F33.3) majú veľa spoločných čŕt s
minulými koncepciami depresívnej fázy manickej depresívnej psychózy, melanchólie, vitálnej


depresie a endogénnej depresie. Prvý nápor sa môže zjaviť v ktoromkoľvek období od det¬-st¬va
po sénium, nástup môže byť prudký alebo pomalý, trvanie kolíše od niekoľkých týždňov až
po viac mesiacov. Riziko, že pacient s recidivujúcou depresívnou poruchou bude mať epizódu
mánie, nikdy úplne nepominie, ani po prežití mnohých depresívnych fáz. Ak sa vyskytne
manická fáza, diagnóza sa má zmeniť na bipolárnu afektívnu poruchu (F31.-).
Zahŕňa: recidivujúce epizódy
• depresívnej reakcie
• psychogénnej depresie
• reaktívnej depresie
sezónnu depresívnu poruchu
Nezahŕňa: recidivujúce krátke depresívne epizódy (F38.1)

F33.0 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia ľahká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia epizóda je mierna, ako sa
uvádza pod F32.0, bez mánie v anamnéze

F33.1 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizóda
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je stredne ťažká, ako sa
uvádza pod F32.1, bez mánie v anamnéze.

F33.2 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez
psychotických príznakov
Poruchu charakterizujú opakované epizódy depresie, terajšia fáza je ťažká depresia bez
psychotických príznakov, ako sa uvádza pod F32.2, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia bez psychotických príznakov
Recidivujúca ťažká depresia bez psychotických príznakov
Depresívny typ manickej depresívnej psychózy bez psychotických príznakov
Recidivujúca vitálna depresia bez psychotických príznakov

F33.3 Recidivujúca depresívna porucha, terajšia epizóda ťažkého stupňa s
psychotickými príznakmi
Poruchu charakterizujú opakované fázy depresie, terajšia epizóda je hlboká depresia s
psychotickými príznakmi, ako sa uvádza pod F32.3, bez mánie v anamnéze.
Endogénna depresia s psychotickými príznakmi
Manicko-depresívna psychóza, depresívny typ s psychotickými príznakmi
Recidivujúce ťažké epizódy
• veľkej depresie s psychotickými príznakmi
• psychogénnej depresívnej psychózy
• psychotickej depresie
• reaktívnej depresívnej psychózy

F33.4 Recidivujúca depresívna porucha, teraz v remisii
Pacient mal v minulosti dve alebo viac depresívnych fáz opísaných pod F33.0 - F33.3, ale v
súčasnosti je bez depresívnych príznakov už viac mesiacov.

F33.8 Iné recidivujúce depresívne poruchy

F33.9 Nešpecifikované recidivujúce depresívne poruchy
Monopolárna depresia NS

F34 PRETRVÁVAJÚCE AFEKTÍVNE PORUCHY
Perzistujúce a zvyčajne kolísavé poruchy nálady, ktoré väčšinou nie sú dosť hlboké, aby
oprávňovali na diagnózu hypomanickej alebo ľahkej depresívnej fázy. Pretože pretrvávajú
veľa rokov, dakedy väčšinu života jednotlivca, zaviňujú nemalé utrpenie a zneschopnenie.
Na pretrvávajúcu afektívnu poruchu sa môže v niektorých prípadoch nadsadiť jednotlivá
manická alebo depresívna epizóda.

F34.0 Cyklotýmia
Ide o perzistujúcu nestabilitu nálady zahŕňajúcu početné periódy depresie a miernej
rozjarenosti, z ktorých žiadna nie je dostatočne hlboká, alebo netrvá dostatočne dlho, aby
oprávňovala na diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy (F31.-) alebo návratnej depresívnej
poruchy (F33.-). Porucha sa často zjavuje u pokrvných pacientov s bipolárnou afektívnou


poruchou. U daktorých jednotlivcov s cyklotýmiou sa napokon vyvinie bipolárna afektívna
porucha.
Afektívna porucha osobnosti
Cykloidná osobnosť
Cyklotýmna osobnosť

F34.1 Dystýmia
Ide o chronicky skľúčenú náladu trvajúcu najmenej viac rokov, ktorá nie je dostatočne hlboká,
alebo jednotlivé epizódy nie sú dostatočne dlhé, aby oprávňovali na diagnózu ľahkej, strednej
alebo ťažkej formy depresívnej poruchy (F33.-).
Depresívna
• neuróza
• porucha osobnosti
Neurotická depresia
Pretrvávajúca anxiózna depresia
Nezahŕňa: anxióznu depresiu (miernu alebo prechodnú) (F41.2)

F34.8 Iné perzistujúce afektívne poruchy

F34.9 Nešpecifikované perzistujúce afektívne poruchy

F38 INÉ AFEKTÍVNE PORUCHY
Akékoľvek iné poruchy nálady, ktoré neoprávňujú na diagnózu pod F30 - F34, pretože
nedosahujú potrebný stupeň alebo trvanie.

F38.0 Iné jednotlivé afektívne poruchy
Zmiešaná afektívna epizóda

F38.1 Iné návratné afektívne poruchy
Krátka návratná depresívna epizóda

F38.8 Iné špecifikované afektívne poruchy

F39 NEŠPECIFIKOVANÉ AFEKTÍVNE PORUCHY
Afektívna psychóza NS


NEUROTICKÉ, STRESOM PODMIENENÉ
A SOMATOFORMNÉ PORUCHY (F40 - F48)
Nezahŕňa: poruchy súvisiace s poruchami správania pod F91.- (F92.8)

F40 FÓBICKO-ANXIÓZNE PORUCHY
Ide o skupinu porúch, pri ktorých sa úzkosť zjavuje len alebo prevažne v dobre definovaných
situáciách, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Charakteristické je vyhýbanie sa týmto situáciám,
alebo ich prežívanie s hrôzou. Pozornosť pacienta sa zvyčajne sústreďuje na jednotlivé
príznaky, ako búchanie srdca alebo pocit mdloby, ktorý často sprevádza strach zo smrti, zo
straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Predstava o vystavení sa fóbickej situácii zvyčajne
vyvoláva úzkosť z očakávania. Fóbická úzkosť a depresia sa často vyskytujú spoločne. Či
je potrebné diagnostikovať osobitne fóbickú úzkosť a depresívnu epizódu, alebo stačí súhrnná
diagnóza, závisí od priebehu oboch porúch a od terapeutických úvah v čase vyšetrenia.

F40.0 Agorafóbia
Ide o dosť dobre definovanú skupinu fóbií zahŕňajúcu strach z opustenia domova; z obchodu,
tlačeníc a verejných priestorov; z cestovania vo vlakoch, autobusoch alebo lietadlách bez
sprievodu. Panická porucha je častá črta prítomných aj minulých epizód. Dopĺňajúce črty
tvoria často depresívne a obsedantné príznaky a sociálne fóbie. Pacienti sa často nápadne
vyhýbajú fóbickým situáciám, daktorí agorafobici pociťujú len nepatrnú úzkosť, lebo sa dokážu
vyhnúť fóbickým situáciám.
Agorafóbia bez panických porúch v anamnéze
Panická porucha s agorafóbiou


F40.1 Sociálne fóbie
Strach z posudzovania inými ľuďmi vedie k vyhýbaniu sa spoločenským situáciám.
Prenikavejšie sociálne fóbie sa zvyčajne spájajú s nízkou sebadôverou a strachom z kritiky.
Prejavujú sa ponosami na červenenie, trasľavosť rúk, ťažobu alebo nútenie na močenie.
Pacient je niekedy presvedčený, že daktorý z týchto sekundárnych prejavov jeho úzkosti je
prvoradým problémom. Príznaky sa môžu stupňovať do panických náporov.
Antropofóbia
Sociálna neuróza

F40.2 Špecifické (izolované) fóbie
Ide o fóbie, ktoré sa obmedzujú na úplne osobitné situácie, ako sú blízkosť určitých zvierat,
výška, hrom, let, zatvorené priestory, močenie a defekácia vo verejných záchodoch, jedenie
daktorých potravín, zubné ošetrenie alebo pohľad na krv či poranenie. Hoci vyvolávajúca
situácia je nenápadná, styk s ňou môže vyvolať paniku ako pri agorafóbii alebo sociálnej fóbii.
Fóbia z výšky (akrofóbia, hypsofóbia)
Fóbia zo zvierat
Klaustrofóbia
Jednoduchá fóbia
Nezahŕňa: dysmorfofóbiu (nie rázu bludu) (F45.2)
nozofóbiu (F45.2)

F40.8 Iné fóbické úzkostné poruchy

F40.9 Nešpecifikovaná fóbická úzkostná porucha
Fóbia NS
Fóbický stav NS

F41 INÉ ÚZKOSTNÉ PORUCHY
Hlavný príznak pri týchto poruchách je prejav úzkosti, ktorý sa neobmedzuje na nijakú
konkrétnu situáciu. Môžu byť prítomné aj depresívne a obsesívne príznaky, ba aj daktoré
prejavy fóbickej úzkosti, ale zreteľne sú sekundárne, alebo menej významné.

F41.0 Panická porucha (epizodická záchvatová úzkosť)
Pre poruchu sú príznačné recidivujúce nápory veľkej úzkosti (paniky), ktoré sa neobmedzujú
na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a preto sú nepredvídateľné. Ako pri iných
úzkostných poruchách hlavné príznaky sú náhly začiatok palpitácií, bolesť na hrudníku,
pocity dusenia, ošiaľ a pocit neskutočnosti (depersonalizácia alebo derealizácia). Častý je
aj sekundárny strach zo smrti, zo straty sebaovládania alebo zo zošalenia. Panická porucha
sa nemá uvádzať ako hlavná diagnóza, ak v čase vzniku záchvatu má pacient depresívnu
poruchu, lebo vtedy sú panické ataky pravdepodobne sekundárne pri depresii.
Panický
• záchvat
• stav
Nezahŕňa: panickú poruchu s agorafóbiou (F40.0)

F41.1 Porucha s generalizovanou úzkosťou
Základná črta tejto poruchy je difúzna a pretrvávajúca úzkosť, ktorá nie je obmedzená na
určité okolnosti prostredia, ani v nich významne neprevláda (tj. je voľne prelietavá).
Prevládajúce príznaky sú variabilné, ale zahŕňajú pocit nervozity po celý čas, trasľavosť,
svalové napätie, potenie, zmätenosť, palpitácie, ošiaľ a nadbrušnú nepohodu. Chorí sa
často zverujú so strachmi a trápením, že oni sami alebo ich najbližší ochorejú, alebo sa im
stane nešťastie.
Úzkostná:
• neuróza
• reakcia
• stav
Nezahŕňa: neurasténiu (F48.0)

F41.2 Zmiešaná úzkostná a depresívna porucha
Táto kategória by sa mala použiť, keď sú prítomné príznaky úzkosti a depresie, ale žiaden


zreteľne neprevažuje, ani nedosahuje taký stupeň, že by pri oddelenom posudzovaní
oprávňoval na diagnózu antixiozity alebo depresie. Ak sú prítomné príznaky úzkosti aj
depresie a sú dostatočne ťažké na oprávnenosť jednotlivých diagnóz, je potrebné použiť
obe diagnózy a nie túto kategóriu.
Úzkostná depresia (mierna alebo pretrvávajúca)

F41.3 Iné zmiešané úzkostné poruchy
Príznaky úzkosti zmiešané s príznakmi iných porúch pod F42 - F48

F41.8 Iné špecifikované úzkostné poruchy
Úzkostná hystéria

F41.9 Nešpecifikovaná úzkostná porucha
Úzkosť NS

F42 OBSESÍVNO-KOMPULZÍVNA PORUCHA
Hlavná črta tejto poruchy sú vracajúce sa obsesívne myšlienky alebo kompulzívne činy.
Obsesívne myšlienky sú idey, obrazy a impulzy, ktoré vstupujú znova a znova do mysle
pacienta v stereotypnej podobe. Takmer vždy sú znepokojivé a pacient sa im často
neúspešne snaží odolávať. Rozpoznáva ich ako vlastné myšlienky, aj keď sú nedobrovoľné
a často odpudzujúce. Kompulzívne činy alebo rituály sa prejavujú ako stereotypné správanie,
ktoré sa znova a znova opakuje. Nie sú to príjemné zážitky, ani nevyúsťujú do vykonania
osožnej činnosti. Ich funkcia je zabrániť dajakej objektívnej nepravdepodobnej udalosti, ktorá
by poškodila pacienta, alebo ktorú by sám zapríčinil, a bojí sa, že by sa za iných okolností
stala. Pacient zvyčajne uznáva, že jeho konanie je nezmyselné a neúčinné a opakovane sa
mu pokúša brániť. Takmer vždy pociťuje úzkosť. Pri odpore voči impulzívnemu konaniu sa
úzkosť zhoršuje.
Zahŕňa: anankastickú neurózu
obsesívno-kompulzívnu neurózu
Nezahŕňa: obsesívno-kompluzívnu poruchu osobnosti (F60.5)

F42.0 Prevažne obsesívne myšlienky alebo ruminácie
Ide o myšlienky, predstavy alebo impulzy k činom, takmer vždy nepríjemné pre pacienta.
Myšlienky môžu nadobúdať podobu nerozhodného, nekonečného zvažovania možností
spojeného s neschopnosťou robiť obyčajné, ale nevyhnutné rozhodnutia v každodennom
živote. Vzťah medzi obsesívnymi rumináciami a depresiou je osobitne blízky a diagnóze
obsesívno-kompulzívnej poruchy by sa mala dať prednosť len vtedy, ak ruminácie vznikajú
alebo pretrvávajú bez depresívnej epizódy.

42.1 Prevažne kompulzívne konanie [obsedantné rituály]
Väčšina kompulzívneho konania súvisí s čistením (najmä umývaním rúk), opakovanými
kontrolami na ubezpečenie, že nevznikla možná nebezpečná situácia, alebo s prepiatou
poriadkumilovnosťou a čistotnosťou. V pozadí tohto správania je strach, zvyčajne z
nebezpečenstva hroziaceho pacientovi, alebo z nebezpečenstva, ktoré sám zapríčinil, a
rituál je neúčinný alebo symbolický pokus odvrátiť toto nebezpečenstvo.

F42.2 Zmiešané obsesívne myšlienky a konanie

F42.8 Iné obsesívno-kompulzívne poruchy

F42.9 Nešpecifikované obsesívno-kompulzívne poruchy

F43 REAKCIA NA ŤAŽKÝ STRES A ADAPTAČNÉ PORUCHY
Táto kategória sa od ostatných odlišuje v tom, že zahŕňa poruchy identifikovateľné nielen
na základe symptomatológie a priebehu, ale aj na základe jedného alebo druhého z dvoch
príčinných vplyvov : výnimočne stresujúcej životnej udalosti vyvolávajúcej akútnu stresovú
reakciu alebo signifikantnej životnej zmeny vedúcej k pretrvávajúcim nepriaznivým
podmienkam, ktoré vyúsťujú do adaptačnej poruchy. Hoci menej závažný psychosociálny
stres (životné udalosti) môže vyvolať začiatok, alebo prispieť k nástupu širokej škály porúch
zatriedených inde v tejto kapitole, jeho etiologický význam nie je vždy jasný, a v každom
prípade závisí od individuálnej, často idiosynkratickej zraniteľnosti, t. j. nie je nevyhnutný,
ani postačujúci na vysvetlenie výskytu a formy poruchy. V protiklade k tomu vznik porúch


tejto skupiny sa pokladá vždy za priamy následok ťažkého akútneho stresu alebo pokračujúcej
traumy. Stresová udalosť alebo pokračujúce nepriaznivé okolnosti sú primárnym a
prevažujúcim príčinným faktorom a choroba by bez neho nevznikla. Poruchy v tomto odseku
sa teda môžu pokladať za maladaptívne odpovede na ťažký alebo pokračujúci stres, lebo
interferujú s úspešným mechanizmom prispôsobenia, a vedú teda k poškodeniu sociálneho
fungovania.

F43.0 Akútna stresová reakcia
Ide o prechodnú poruchu, ktorá vzniká u jednotlivca bez inej zjavnej psychickej poruchy
ako odpoveď na výnimočný fyzický a psychický stres a ktorá zvyčajne odznie v priebehu
hodín alebo dní. Individuálna raniteľnosť a odolnosť hrajú úlohu pri vzniku a vážnosti akútnej
stresovej reakcie. Príznaky sú typicky zmiešané a premenlivé a zahŕňajú začiatočné štádium
omráčenia so zúžením vedomia a pozornosti, neschopnosťou vnímať stimuly a
dezorientáciou. Za týmto štádiom môže nasledovať ďalší únik od okolitej situácie (až do
disociatívneho stuporu F44.2) alebo agitácia a hyperaktivita (úniková reakcia alebo fúga).
Zvyčajne bývajú prítomné autonómne príznaky panickej úzkosti (tachykardia, potenie,
sčervenanie). Príznaky sa zvyčajne zjavujú v priebehu minút od stresujúceho stimulu alebo
udalosti a strácajú sa počas dvoch alebo troch dní (často už po niekoľkých hodinách). Na
epizóde môže byť čiastočná alebo úplná amnézia (F44.0). Ak príznaky pretrvávajú, je
potrebné zvážiť zmenu diagnózy a liečby.
Akútna
• krízová reakcia
• reakcia na stres
Bojová vyčerpanosť
Krízový stav
Psychický šok

F43.1 Posttraumatická stresová porucha
Ide o oneskorenú alebo pretiahnutú odpoveď na stresujúcu udalosť alebo situáciu (krátku
alebo dlhotrvajúcu), mimoriadne ohrozujúcu alebo katastrofickú, ktorá zapríčiňuje prenikavé
utrpenie skoro každému človeku. Predisponujúce faktory, ako sú osobnostné črty (napr.
kompulzívna alebo astenická prípadne neurotická porucha v anamnéze), môžu znižovať
prah pre vznik syndrómu, alebo zhoršovať jeho priebeh, ale nie sú ani nevyhnutné, ani
nestačia na vyvolanie poruchy. Typické črty zahŕňajú epizódy opakovaného prežívania traumy
v dotieravých spomienkach (spätné záblesky), snoch alebo nočných morách, na
pretrvávajúcom pozadí pocitu “umŕtvenia” a emočného otupenia, stránenia iných ľudí,
nereagovania na okolie, anhedonie a vyhýbania sa činnostiam a situáciám pripomínajúcim
traumu. Poruchu zvyčajne sprevádza nadmerná autonómna vzrušivosť s hypervigilanciou,
zvýšená poplachová reakcia a nespavosť. Úzkosť a depresia bývajú zvyčajne spojené so
spomenutými subjektívnymi a objektívnymi príznakmi a nie sú zriedkavé ani samovražedné
myšlienky. Porucha vzniká po traume s časovým odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov.
Priebeh je kolísavý, ale vo väčšine prípadov možno očakávať vyliečenie. V malej časti
prípadov môže mať porucha zdĺhavý priebeh počas mnohých rokov s prechodom do trvalých
zmien osobnosti (F62.0).
Traumatická neuróza

F43.2 Adaptačné poruchy
Ide o stavy subjektívneho utrpenia a emočnej poruchy, ktoré bránia v sociálnom účinkovaní
a výkonnosti. Vznikajú v čase adaptácie na závažné zmeny v živote alebo na stresovú
situáciu. Stresor poškodil pacientove sociálne spojenia (ovdovenie, rozvod), širší systém
sociálnych istôt a hodnôt (sťahovanie, emigrácia), alebo znamenal vážny vývojový medzník
alebo krízu (nastúpenie do školy, rodičovská rola, nedosiahnutie sledovaného osobného
cieľa, penzionovanie). Individuálna náklonnosť alebo raniteľnosť síce hrá dôležitú úlohu pri
riziku vzniku a stvárnení prejavov adaptačných porúch, jednako sa predpokladá, že porucha
by nevznikla bez stresora. Prejavy sú rozličné vrátane skľúčenej nálady, úzkosti, strápenosti
(alebo zmesi týchto príznakov), pocitu neschopnosti zvládnuť situáciu, plánovať do
budúcnosti, alebo pokračovať v súčasných pomeroch; býva aj určité zhoršenie vo vykonávaní
bežných denných úloh. Poruchy správania môžu byť sprievodným javom najmä v puberte.
Prevládajúcim príznakom môže byť krátka alebo pretiahnutá depresívna reakcia alebo
porucha iných emócií a správania.

Kultúrny šok
Smútenie (smútková reakcia)
Hospitalizmus u detí
Nezahŕňa: úzkostný strach z odlúčenia u detí (F93.0)

F43.8 Iné reakcie na ťažký stres

F43.9 Nešpecifikované reakcie na ťažký stres

F44 DISOCIATÍVNE [KONVERZNÉ] PORUCHY
Spoločné črty disociatívnych a konverzných porúch sú čiastočná alebo úplná strata normálnej
integrácie medzi spomienkami na minulosť, pocitom identity, bezprostrednými pocitmi a
ovládaním pohybov tela. Všetky typy disociatívnych porúch sa upravujú v priebehu niekoľkých
týždňov alebo mesiacov, najmä ak ich vznik súvisel s traumatickou životnou udalosťou.
Chronickejšie poruchy, najmä ochrnutia a anestézie vznikajú v súvislosti s neriešiteľnými
problémami alebo medziľudskými konfliktmi. Tieto poruchy sa predtým označovali ako rozličné
typy konverznej hystérie. Predpokladá sa ich psychogénny pôvod, časová súvislosť s
traumatickými udalosťami, neriešiteľnými a neznesiteľnými problémami alebo narušenými
vzťahmi. Príznaky často zodpovedajú pacientovej predstave o príznakoch somatickej choroby.
Vyšetrenia neukážu prítomnosť dajakej somatickej choroby vrátane nervovej. Navyše jestvuje
dôkaz, že strata funkcie je vyjadrením citových konfliktov alebo potrieb. Príznaky vznikajú v
úzkej súvislosti s psychickým stresom a často sa zjavujú odrazu. Do tejto skupiny patria len
poruchy vôľovo ovládaných somatických funkcií a straty citlivosti. Poruchy zahŕňajúce bolesť
a iné komplexné somatické pocity sprostredkované autonómnym nervovým systémom sa
zaraďujú medzi psychomatické poruchy (F45.0). Vždy treba myslieť na možnosť neskoršieho
nástupu vážnych somatických alebo psychických porúch.
Zahŕňa: konverznú
• hystériu
• reakciu
hystériu
hysterickú psychózu
Nezahŕňa: simuláciu (vedomú simuláciu) (Z76.5)

F44.0 Disociatívna amnézia
Hlavný príznak poruchy je strata pamäti, zvyčajne na dôležité čerstvé udalosti, ktorú
nezapríčiňuje organická psychická porucha. Strata pamäti je príliš výrazná, než aby sa dala
vysvetliť ako obyčajná zábudlivosť alebo vyčerpanosť. Amnézia sa zvyčajne sústreďuje na
traumatické udalosti, ako sú nezhody a nečakané umretia, a býva parciálna a selektívna.
Úplná a generalizovaná amnézia je zriedkavá, zvyčajne je súčasťou fúgy (F44.1). Ak je tak,
je potrebné ju podľa toho zaradiť. Diagnóza sa nemá používať pri organickej mozgovej
poruche, otrave alebo nadmernom vyčerpaní.
Nezahŕňa: amnestickú poruchu vyvolanú alkoholom alebo inými psychoaktívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou číslicou .6)
amnéziu
• NS (R41.3)
• anterográdnu (R41.1)
• retrográdnu (R41.2)
nealkoholický organický amnestický syndróm (F04)
postiktálnu amnéziu pri epilepsii (G40.-)

F44.1 Disociatívna fúga
Fúga má všetky črty disociatívnej amnézie plus účelové cestovanie mimo každodenného
rozsahu. Hoci je na periódu fúgy amnézia, nezávislému pozorovateľovi sa správanie pacienta
počas nej javí úplne normálne.
Nezahŕňa: postiktálnu fúgu pri epilepsii (G40.-)

F44.2 Disociatívny stupor
Disociatívny stupor sa diagnostikuje na základe hlbokého útlmu alebo úplného chýbania
vôľových pohybov a normálnych odpovedí na vonkajšie popudy, ako svetlo, hluk a dotyk,
pričom vyšetrenie neodkryje žiadnu organickú príčinu. Navyše je pozitívnym dôkazom pre


psychogénnu príčinu vo forme čerstvých stresových udalostí alebo problémov.
Nezahŕňa: organickú katatónnu poruchu (F06.1)
stupor
• NS (R40.1)
• katatónny (F20.2)
• depresívny (F31 - F33)
• manický (F30.2)

F44.3 Poruchy typu tranzu a posadnutia
Poruchy s prechodnou stratou pocitu osobnej identity a plného uvedomovania okolia. Zahŕňa
len stavy tranzu, ktoré sú nedobrovoľné a nechcené, okrem náboženských alebo kultúrne
akceptovaných situácií.
Nezahŕňa: stavy spojené s (so)
• akútnymi a prechodnými psychotickými poruchami (F23.-)
• organickými poruchami osobnosti (F07.0)
• syndrómom po otrase mozgu (F07.2)
• intoxikáciou psychoaktívnymi látkami (F10 - F19 so spoločnou štvrtou
číslicou .0)
• schizofréniou (F20.-)

F44.4 Disociatívne motorické poruchy
Najčastejšie typy porúch sa prejavujú stratou schopnosti pohybovať celými končatinami
alebo ich časťami. Môžu veľmi pripomínať akúkoľvek ataxiu, apraxiu, akinézu, afóniu,
dysartriu, dyskinéziu, kŕče alebo ochrnutie.
Psychogénna
• afónia
• dysfónia

F44.5 Disociatívne kŕče (konvulzie)
Disociatívne kŕče môžu veľmi pripomínať epileptické záchvaty charakterom pohybov, ale
zriedkavo sú pri nich prítomné pohryzenie jazyka, podliatiny zavinené pádom a neudržanie
moču. Strata vedomia nenastáva, alebo ju nahrádza stupor alebo tranz.

F44.6 Disociatívna anestézia a strata senzória
Anestetické oblasti kože majú často hranice, ktoré viac zodpovedajú pacientovým predstavám
o telových funkciách ako medicínskym poznatkom. Môže byť aj diferencovaná strata medzi
senzorickými modalitami, ktorá nemôže byť dôsledkom neurologickej poruchy. Senzorickú
stratu môžu sprevádzať žaloby na parestézie. Pri disociatívnych poruchách je zriedka strata
zraku a sluchu.
Psychogénna hluchota

F44.7 Zmiešané disociatívne [konverzné] poruchy
Kombinácia porúch špecifikovaných pod F44.0 - F44.6

F44.8 Iné disociatívne [konverzné] poruchy
Ganserov syndróm
Dvojitá osobnosť
Psychogénna(e)
• zmätenosť
• stavy temnosvitu

F44.9 Nešpecifikované disociatívne [konverzné] poruchy

F45 SOMATOFORMNÉ PORUCHY
Hlavnou črtou je opakované udávanie somatických príznakov vedno s neprestajným
dožadovaním sa lekárskeho vyšetrenia napriek opakovaným negatívnym nálezom a uisteniam
lekárov, že príznaky nemajú somatický podklad. Ak sú prítomné nejaké somatické odchýlky,
nevysvetľujú povahu a rozsah príznakov alebo ťažkosti a sústredenie pozornosti pacienta.
Nezahŕňa: disociatívne poruchy (F44.-)
trhanie vlasov (F98.4)
detské rozprávanie (r vyslovovať ako l) (F80.0)

šušľanie (F80.8)
obhrýzanie nechtov (F98.8)
psychické faktory alebo faktory správania združené s poruchami alebo
chorobami zatriedenými inde (F54)
sexuálna dysfunkcia nezapríčinená organickou poruchou alebo chorobou (F52.-)
cmúľanie palca (F98.8)
tikové poruchy (u detí a dospievajúcich) (F95.-)
Tourettov syndróm (F95.2)
trichotilomániu (F63.3)

F45.0 Somatizované poruchy
Hlavné črty sú mnohopočetné, recidivujúce a často sa meniace somatické príznaky trvajúce
najmenej dva roky. Väčšina pacientov má za sebou dlhú a komplikovanú históriu kontaktov
so všeobecnými lekármi aj špecialistami, počas ktorých sa vykonalo veľa negatívnych
vyšetrení, prípadne aj neplodných exploračných operácií. Príznaky sa môžu vzťahovať na
ktorúkoľvek časť alebo systém tela. Priebeh poruchy je chronický a menlivý, často sa spája
s narušením správania v sociálnych interpersonálnych alebo rodinných vzťahoch. Kratšie
trvajúce (menej ako dva roky) a menej výrazné príznaky treba zaradiť pod nediferencovanú
somatizovanú poruchu (F45.1)
Polymorfná psychosomatická porucha
Nezahŕňa: simuláciu [vedomú simuláciu] (Z76.5)

F45.1 Nediferencovaná somatoformná porucha
Použitie tejto kategórie sa odporúča, ak je veľa somatoformných príznakov, sú variabilné a
perzistujúce, ale úplne nenapĺňajú typický klinický obraz somatizovanej poruchy.
Nediferencovaná psychosomatická porucha

F45.2 Hypochondrická porucha
Základnou črtou je pretrvávajúce zaujatie možnosťou, že osoba trpí jednou alebo viacerými
vážnymi a progredujúcimi somatickými chorobami, ktoré sa prejavujú pretrvávajúcimi
somatickými ťažkosťami alebo zapodievaním sa vlastným fyzickým výzorom. Normálne a
zvyčajné pocity a nenápadný výzor osoba často pokladá za abnormálne a zapríčiňujúce
utrpenie, pričom sa pozornosť zvyčajne zameriava len na jeden alebo dva orgány alebo
sústavy tela. Časté sú výrazná depresia a úzkosť, ktoré oprávňujú na zohľadnenie diagnózy.
Porucha telesnej dysmorfie
Dysmorfofóbia (nie bludová)
Hypochondrická neuróza
Hypochondria
Nosofóbia
Nezahŕňa: bludovú dysmorfofóbiu (F22.8)
fixované bludy o funkciách alebo tvaroch tela (F22.-)

45.3 Somatoformná autonómna dysfunkcia
Pacient udáva príznaky tak, ako keby ich vyvolávala somatická choroba sústavy alebo
orgánu, ktorý má z väčšej časti alebo úplne autonómnu inerváciu a ovládanie, napr.
kardiovaskulárnu, gastrointestinálnu, respiračnú a urogenitálnu sústavu. Príznaky sú zvyčajne
dvojaké, pričom žiaden nepoukazuje na skutočné poškodenie príslušného orgánu alebo
sústavy. Prvú skupinu tvoria ťažkosti súvisiace s objektívnymi príznakmi autonómneho
vzrušenia, ako sú palpitácie, potenie, sčervenanie, trasľavosť a výraz strachu a utrpenia z
možnosti organickej choroby. Druhú skupinu tvoria nešpecifikované a menlivé ťažkosti, ako
sú prelietavé bolesti, pocity pálenia, ťarchy, stiahnutia a pocity nafúknutia alebo rozpätia,
ktoré pacient pociťuje v určitom orgáne alebo sústave.
Srdcová neuróza
Da Costov syndróm
Žalúdková neuróza
Neurocirkulačná asténia
Psychogénne formy
• aerofágie
• kašľa
• hnačky

• dyspepsie
• dyzúrie
• nadúvania
• čkania
• hyperventilácie
• častého močenia
• syndróm dráždivého čreva
• polorospazmu
Nezahŕňa: psychické faktory a faktory správania spojené so somatickými chorobami zatriedenými inde (F54)

F45.4 Perzistujúca somatoformná bolesťová porucha
Prevládajúci príznak je trvalá, ťažká a mučivá bolesť, ktorá sa nedá úplne vysvetliť
fyziologickými procesmi alebo organickou chorobou a ktorá sa zjavuje v súvislosti s emočným
konfliktom alebo psychosociálnymi problémami, ktoré stačia na úsudok, že sú hlavným
príčinným faktorom. Porucha napokon prináša zvýšenú pozornosť a podporu, či už osobnú
alebo lekársku. Nezaraďuje sa sem bolesť psychogénneho pôvodu pri depresívnych
poruchách alebo schizofrénii.
Psychalgia
Psychogénna
• bolesť chrbta
• bolesť hlavy
Somatoformná bolesťová porucha
Nezahŕňa: bolesť chrbta NS (M54.9)
bolesť
• NS (R52.9)
• akútnu (R52.0)
• chronickú (R52.2)
• nezvládnuteľnú (R52.1)
tenznú bolesť hlavy (G44.2)

F45.8 Iné somatoformné poruchy
Akékoľvek iné poruchy pocitov, funkcií a správania nezavinené organickou chorobou, ktoré
nesprostredkuje autonómny nervový systém, sú ohraničené na určité sústavy alebo časti
tela a časovo úzko súvisia so stresovými udalosťami alebo problémami.
Psychogénna(y)
• dysmenorea
• dysfágia vrátane globus hystericus
• pruritus
• torticollis
Škrípanie zubami

F45.9 Nešpecifikované somatoformné poruchy
Psychosomatická porucha NS

F48 INÉ NEUROTICKÉ PORUCHY

F48.0 Neurasténia
V prejavoch neurasténie sa vyskytujú dosť veľké rozdiely podľa kultúr. Známe sú dva hlavné
typy, ktoré sa sčasti prekrývajú. Pri prvom type je hlavnou črtou sťažnosť na zvýšenú
unaviteľnosť po psychickej námahe často spojenú s poklesom pracovnej výkonnosti a horším
zvládnutím denných úloh. Psychická unaviteľnosť sa typicky opisuje ako nepríjemné
dotieranie rozptyľujúcich asociácií alebo spomienok, ťažkosti pri sústredení a celkovo
nevýkonné myslenie. Pri druhom type je dôraz na pocity telesnej slabosti a vyčerpania po
minimálnej námahe sprevádzané pocitom svalových bolestí a neschopnosťou uvoľnenia.
Pri oboch typoch je častá pestrá škála ďalších nepríjemných telesných pocitov, ako je ošiaľ,
tenzné bolesti hlavy a pocity celkovej nestálosti. Časté sú aj obavy zo zhoršujúceho sa
duševného a telesného zdravia, podráždenosť, anhedonia a rozličné drobné prejavy depresie
a úzkosti. Často je narušený spánok v začiatočných a stredných fázach, ale môže sa


vyskytnúť aj výrazná hypersomnia.
Syndróm ukonanosti
Podľa potreby použite doplnkový kód na označenie predchádzajúcej telesnej choroby
Nezahŕňa: asténiu NS (R53)
vyhasnutie (Z73.0)
malátnosť a únavu (R53)
únavový syndróm po viróze (G93.3)
psychasténiu (F48.8)

F48.1 Syndróm depersonalizácie - derealizácie
Ide o zriedkavú poruchu, pri ktorej sa pacient spontánne žaluje, že jeho vlastná psychická
činnosť, telo a okolie sa kvalitatívne zmenšili, akoby boli neskutočné, vzdialené alebo
zautomatizované. Najčastejšie medzi pestrými fenoménmi sú ponosy na stratu citov a pocit
odcudzenia alebo odlúčenosti od vlastného myslenia, tela alebo okolitého reálneho sveta.
Napriek dramatickosti zážitku osoba si je vedomá nereálnosti týchto zmien. Senzórium je
normálne a schopnosť vyjadriť city je neporušená. Príznaky depersonalizácie-derealizácie
sa vyskytujú ako súčasť rozpoznateľnej schizofrénnej, depresívnej, fóbickej alebo obsesívno-
kompulzívnej poruchy. V takom prípade sa má uviesť diagnóza hlavnej choroby.

F48.8 Iné špecifikované neurotické poruchy
Briquetova choroba
Dhatov syndróm
Profesionálna neuróza vrátane pisárskeho kŕča
Psychasténia
Psychastenická neuróza
Psychogénna synkopa

F48.9 Nešpecifikovaná neurotická porucha
Neuróza NS

F55 ABÚZUS LÁTOK, KTORÉ NEVYTVÁRAJÚ ZÁVISLOSŤ
Zahŕňa širokú škálu liekov a ľudových prostriedkov, ale najdôležitejšie skupiny sú (a)
psychotropné látky, ktoré nevyvolávajú závislosť, napr. antidepresíva, (b) preháňadlá a (c)
analgetiká, ktoré sa dajú získať bez lekárskeho predpisu, ako sú Acylpyrín a Paracetamol.
Pretrvávajúce užívanie týchto látok prináša často nepotrebné kontakty s lekármi alebo
pomocným personálom, a dakedy ho sprevádzajú škodlivé účinky týchto látok. Pokusy odradiť
od užívania určitej látky alebo užívanie zakázať sa stretávajú s nepochopením. Pri
preháňadlách a analgetikách to môže byť napriek upozorneniam na možnosť vzniku
poškodenia zdravia (alebo už jestvujúceho poškodenia), napr. obličkovej dysfunkcie alebo
poruchy elektrolytov. I keď je zvyčajne zjavné, že pacient má silnú motiváciu užívať látku,
nevyvíja sa závislosť, ani abstinenčný syndróm ako v prípade psychoaktívnych látok
špecifikovaných pod F10 - F19.
Nadužívanie
• antacídov
• liečivých rastlín a ľudových liekov
• steroidov alebo hormónov
• vitamínov
Návyk na preháňadlá
Nezahŕňa: abúzus psychoaktívnych látok (F10 - F19)

F59 NEŠPECIFIKOVANÉ PORUCHY SPRÁVANIA SPOJENÉ
S FYZIOLOGICKÝMI PORUCHAMI A SOMATICKÝMI FAKTORMI
Psychogénna fyziologická dysfunkcia NS


PORUCHY OSOBNOSTI A SPRÁVANIA DOSPELÝCH
(F60 - F69)
Zahŕňajú škálu klinicky významných odchýlok a foriem správania, ktoré majú tendenciu
pretrvávať a sú výrazom charakteristického životného štýlu jednotlivca a jeho vzťahov k
sebe a k druhým. Daktoré z týchto odchýlok a foriem správania vznikajú počas individuálneho
vývoja ako výsledok konštitučných faktorov a sociálnej skúsenosti, kým iné sa získavajú v
neskoršom živote. Špecifické poruchy osobnosti (F60.-) zmiešané a iné poruchy osobnosti
(F61.-) a trvalé zmeny osobnosti (F62.-) sú hlboko zakorenené a pretrvávajúce formy
správania. Prejavujú sa ako rigídne (neprispôsobivé) odpovede na široké rozpätie osobných
a spoločenských situácií. Predstavujú krajné alebo významné odchýlky od spôsobu, ktorým
priemerný jednotlivec v príslušnej kultúre vníma, myslí, cíti, a najmä od druhu jeho vzťahov
k druhým. Tieto formy správania bývajú ustálené a zahŕňajú viaceré oblasti správania a
psychického fungovania. Často, ale nie vždy sú spojené s rozličným stupňom subjektívnych
ťažkostí a zhoršenej spoločenskej výkonnosti.


F60 ŠPECIFICKÉ PORUCHY OSOBNOSTI
Ide o ťažké poruchy osobnostnej konštitúcie a tendencií správania jednotlivca; nie sú priamym
dôsledkom choroby, poškodenia alebo úrazu mozgu, či inej psychickej poruchy; zvyčajne
sa týkajú viacerých oblastí osobnosti; takmer vždy sú spojené so značným osobným utrpením
a sociálnou izolovanosťou. Zvyčajne sa prejavujú od detstva alebo dospievania a pokračujú
počas dospelosti.

F60.0 Paranoidná porucha osobnosti
Poruchu osobnosti charakterizuje precitlivenosť na neúspech, neschopnosť odpustiť urážku;
podozrievavosť a náklonnosť na prekrúcanie skúsenosti, čím sa neutrálne alebo priateľské
činy iných vnímajú ako nepriateľské alebo opovržlivé; bojovný a zanovitý zmysel pre osobné
práva. Môže byť náchylnosť na patologickú žiarlivosť alebo nadmernú dôležitosť vlastnej
osoby, častá je prílišná vzťahovačnosť.
Osobnosť (porucha)
• expanzívno-paranoidná
• fanatická
• kverulantská
• paranoidná
• senzitívno-paranoidná
Nezahŕňa: paranoiu (F22.0)
• kverulačnú (F22.8)
paranoidnú
• psychózu (F22.0)
• schizofréniu (F20.0)
• stav (F22.0)

F60.1 Schizoidná osobnosť
Porucha osobnosti charakterizovaná oslabením citových, sociálnych a iných kontaktov s
uprednostnením fantázie, osamelých aktivít a introspekciou. Sprevádza ju neschopnosť
prejaviť city a pociťovať pôžitok.
Nezahŕňa: Aspergerov syndróm (F84.5)
poruchu s bludmi (F22.0)
schizoidnú poruchu v detstve (F84.5)
schizofréniu (F20.-)
schizotypovú poruchu (F21)

F60.2 Osobnosť s poruchou sociability [dissociálna osobnosť]
Poruchu osobnosti charakterizuje neuznávanie sociálnych záväzkov, nedostatok citov k iným,
činy útočného násilia alebo bezcitný nezáujem. Všeobecne sa prejavuje rozpor medzi
správaním a prijatými sociálnymi normami. Skúsenosť vrátane trestu sotva ovplyvňuje
správanie. Nízka tolerancia na frustráciu a nízky prah pre výbuchy agresie vrátane násilia;
tendencia obviňovať iných, alebo ponúkať plauzibilnú racionalizáciu správania, ktoré privádza
osobu do rozporu so spoločnosťou.
Osobnosť (porucha)
• amorálna
• antisociálna
• asociálna
• psychopatická
• sociopatická
Nezahŕňa: poruchy správania (F91.-)
emočne nestabilná osobnosť (F60.3)

F60.3 Emočne nestabilná osobnosť
Poruchu osobnosti charakterizuje náchylnosť konať impulzívne a bez ohľadu na následky;
nálada je nevypočitateľná a vrtošivá. Sklon k výbuchom emócií, neschopnosť ovládať citové
výbuchy. Náklonnosť k priečnemu správaniu a ku konfliktom s inými, najmä ak sa impulzívne
konanie zmarí, alebo sa posudzuje. Rozlišujú sa dva typy: impulzívny typ charakterizovaný
najmä citovou nestálosťou a nedostatočným ovládaním impulzov a hraničný typ
charakterizovaný navyše poruchami sebaobrazu, cieľov a osobných preferencií, intenzívnymi


a nestabilnými medziľudskými vzťahmi a tendenciou na sebadeštruktívne správanie vrátane
samovražedných gest a pokusov.
Osobnosť (porucha)
• agresívna
• hraničná
• explozívna
Nezahŕňa: osobnosť s poruchou sociability (F60.2)

F60.4 Histriónska osobnosť
Poruchu osobnosti charakterizuje plytká a labilná afektivita, sebadramatizácia, teatrálnosť,
prehnané citové prejavy, sugestibilita, egocentrizmus, rozmaznanosť, chýbanie ohľadu na
druhých, ľahká raniteľnosť citov a neprestajná snaha o uznanie, vzrušenie a pozornosť.
Osobnosť (porucha)
• hysterická
• psychoinfantilná

F60.5 Anakastická osobnosť
Poruchu osobnosti charakterizujú pocity osobnej neistoty a pochybností vedúce k prehnanej
svedomitosti, preverovaniu, zanovitosti, opatrnosti a rigidite. Môžu sa vyskytovať vnútené a
nepríjemné myšlienky a impulzy, ktoré nedosahujú stupeň obsesívno-kompulzívnej poruchy.
Častý je perfekcionizmus, úzkostlivá presnosť a potreba opakovane preverovať na sebautvrdenie.
Osobnosť (porucha)
• kompulzívna
• obsesívna
• obsesívno-kompulzívna
Nezahŕňa: obsesívno-kompulzívnu poruchu (F42.-)

F60.6 Anxiózna [vyhýbavá] osobnosť
Poruchu osobnosti charakterizujú pocity napätia a obáv, neistoty a menejcennosti. Stála
túžba po obľúbenosti, uznaní, precitlivenosť na odmietnutie a kritiku s obmedzením osobných
vzťahov a tendencia vyhýbať sa určitým činnostiam pre zveličovanie možných
nebezpečenstiev a rizík v každodenných situáciách.

F60.7 Závislá osobnosť
Poruchu osobnosti charakterizuje pasívne spoliehanie sa na druhých ľudí pri malých aj
veľkých životných rozhodnutiach, veľký strach z opustenia, pocity bezmocnosti a
neschopnosti, pasívna poddajnosť želeniam starších a iných ľudí, slabá reakcia na požiadavky
každodenného života. Nedostatok energie sa môže prejaviť v intelektuálnej alebo citovej
sfére; častá je náklonnosť reagovať na nepriazeň prenášaním zodpovednosti na iných.
Osobnosť (porucha)
• astenická
• inadekvátna
• pasívna
• sebapoškodzujúca

F60.8 Iné špecifické poruchy osobnosti
Osobnosť (porucha)
• excentrická
• nestála (haltlose)
• nezrelá
• narcistická
• pasívno-agresívna
• psychoneurotická

F60.9 Nešpecifikované poruchy osobnosti
Charakterová neuróza NS
Patologická osobnosť NS

F61 ZMIEŠANÉ A INÉ PORUCHY OSOBNOSTI
Táto kategória je rezervovaná pre poruchy osobnosti, ktoré sú často spojené s ťažkosťami,


ale neprejavujú sa špecifickými príznakmi charakterizujúcimi poruchy osobnosti opísané
pod F60.-. Často sú teda ťažšie diagnostikovateľné ako poruchy pod F60.-.
Príklady:
• zmiešané poruchy osobnosti s črtami viacerých porúch pod F60.-, ale bez prevládajúcej
skupiny príznakov, ktoré by umožnili špecifickejšiu diagnózu
• zmeny osobnosti s ťažkosťami neklasifikovanými pod F60.- alebo F62.-, ktoré sa pokladajú
za sekundárne pri hlavnej diagnóze koexistujúcej afektívnej alebo úzkostnej poruchy
Nezahŕňa: akcentované črty osobnosti (Z73.1)

F62 PRETRVÁVAJÚCE ZMENY OSOBNOSTI NEPRIPÍSATEĽNÉ
POŠKODENIU ALEBO CHOROBE MOZGU
Zmeny osobnosti a správania v dospelosti, ktoré sa rozvinuli u osôb bez predchádzajúcej
poruchy osobnosti po vystavení katastrofickému alebo veľmi pretiahnutému stresu alebo
po ťažkej psychickej chorobe. Tieto diagnózy by sa mali použiť len vtedy, ak sú prejavy
zreteľných a trvajúcich zmien v spôsobe vnímania, vo vzťahoch alebo v uvažovaní o okolí
a o sebe. Zmena osobnosti má byť významná a spojená s neohybným a neadaptívnym
správaním, ktoré sa neprejavovalo pred patogénnym zážitkom. Zmena nemá byť priamym
prejavom inej psychickej poruchy alebo zvyškovým príznakom akejkoľvek predchádzajúcej
psychickej poruchy.
Nezahŕňa: poruchu osobnosti a správania zavinenú chorobou, poškodením a dysfunkciou
mozgu (F07.-)

F62.0 Trvalé zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku
Po vystavení katastrofickému stresu môžu vzniknúť pretrvávajúce zmeny osobnosti prítomné
aspoň dva roky. Stres musí byť taký extrémny, že nie je potrebné uvažovať o zvýšenej
osobnej zraniteľnosti, aby sa vysvetlil jeho hlboký účinok na osobnosť. Poruchu charakterizuje
nepriateľský alebo nedôverčivý postoj k svetu, sociálna izolácia, pocity prázdnoty alebo
beznádejnosti, chronický pocit jestvovania na hrane, akoby v stálom ohrození a odcudzenie.
Tomuto typu zmeny osobnosti môže predchádzať posttraumatická stresová porucha (F43.1).
Zmena osobnosti po
• skúsenostiach v koncentračnom tábore
• prírodných pohromách
• prolongovanom
• zajatí s hroziacou možnosťou usmrtenia
• vystavení situáciám ohrozujúcim život, napríklad pri obetiach terorizmu
• mučení
Nezahŕňa: posttraumatickú stresovú poruchu (F43.1)

F62.1 Trvalá zmena osobnosti po psychickej chorobe
Zmena osobnosti pretrvávajúca aspoň dva roky, ktorú možno pripísať traumatickému zážitku
alebo ťažkej psychickej chorobe. Zmenu nemožno vysvetliť predchádzajúcou poruchou
osobnosti a treba ju odlíšiť od zvyškovej schizofrénie a iných stavov neúplného vyliečenia
po predchádzajúcich psychických chorobách. Túto poruchu charakterizuje nadmerná závislosť
od iných a požadovačný vzťah k nim; presvedčenie o vlastnej zmene alebo poznačenosti
chorobou, čo vedie k neschopnosti vytvárať a udržiavať úzke a dôverné osobné vzťahy a k
sociálnej izolácii; pasivita, obmedzenie záujmov a znížené zapájanie do predtým pestovaných
oddychových aktivít; neprestajné ponosy na pocit choroby, ktorý sa spája s hypochondrickými
obavami a chorobným správaním; dysforická alebo labilná nálada, ktorú nezapríčiňuje
súčasná alebo prekonaná psychická porucha so zvyškovými afektívnymi príznakmi; významné
oslabenie sociálneho a profesionálneho fungovania.

F62.8 Iné pretrvávajúce zmeny osobnosti
Osobnostný syndróm chronickej bolesti

F62.9 Nešpecifikovaná pretrvávajúca zmena osobnosti

F63 PORUCHY NÁVYKOV A IMPULZOV
Táto kategória zahŕňa určité poruchy správania, ktoré sa nedajú zatriediť inde. Charakterizujú


ich opakované činy bez jasnej racionálnej motivácie, ktoré nemožno ovládnuť a ktoré obyčajne
poškodzujú vlastné záujmy príslušnej osoby aj druhých ľudí. Osoba udáva, že správanie je
spojené s impulzmi na akciu. Príčina týchto porúch nie je známa a sú zoskupené na základe
nejakých iných spoločných čŕt.
Nezahŕňa: návykové nadmerné požívanie alkoholu alebo psychoaktívnych látok (F10 -
F19)
impulzívne a návykové poruchy sexuálneho správania (F65.-)

F63.0 Patologické hráčstvo
Porucha sa skladá z častých opakovaných epizód hazardného hrania, ktoré ovláda život
postihnutého na škodu sociálnych, profesionálnych, materiálnych a rodinných hodnôt a záväzkov.
Kompulzívne hazardné hráčstvo
Nezahŕňa: nadmerné hazardné hráčstvo manického pacienta (F30.-)
hazardné hry a stávkovanie NS (Z72.6)
hazardné hráčstvo pri asociálnej poruche osobnosti (F60.2)

F63.1 Patologické podpaľačstvo [pyrománia]
Správanie charakterizované viacnásobným založením alebo pokusom o založenie požiaru
majetku alebo iných objektov bez zreteľného motívu a stálym zamestnávaním sa predmetmi
so vzťahom k ohňu a horeniu. Toto správanie často sprevádzajú pocity narastajúcej tenzie
pred činom a veľkým vzrušením hneď po jeho vykonaní.
Nezahŕňa: podpaľačstvo
• u dospelých s asociálnou poruchou osobnosti (F60.2)
• pri intoxikácii alkoholom alebo psychoaktívnou látkou (F10 - F19 so spoločnou
štvrtou číslicou .0)
• ako dôvod na pozorovanie pri podozrivej psychickej poruche (Z03.2)
• pri poruchách správania (F91.-)
• pri organických mentálnych poruchách (F00 - F09)
• pri schizofrénii (F20.-)

F63.2 Patologické kradnutie [kleptománia]
Pri tejto poruche osoba opakovane nedokáže odporovať impulzom ukradnúť predmety, ktoré
nepotrebuje a ktoré neznamenajú materiálny zisk. Predmety potom odhadzuje, darúva alebo
zbiera. Správanie zvyčajne sprevádza narastajúce napätie pred činom a pocit uspokojenia
počas a hneď po čine.
Nezahŕňa: depresívnu poruchu s kradnutím (F31 - F33)
organické psychické poruchy (F00 - F09)
kradnutie v obchodoch ako dôvod na sledovanie pre podozrivú psychickú poruchu (Z03.2)

F63.3 Trichotilománia
Porucha charakterizovaná zreteľnou stratou vlasov zapríčinenou opakovaným podľahnutím
impulzu vytŕhať si vlasy. Vytŕhaniu vlasov zvyčajne predchádza narastajúce napätie a po
ňom nasleduje pocit úľavy alebo uspokojenia. Diagnóza by sa nemala použiť, ak
predchádzala zápalová choroba kože, alebo ak je vytŕhanie vlasov dôsledkom bludov alebo
halucinácií.
Nezahŕňa: stereotypnú pohybovú poruchu s vytŕhaním vlasov (F98.4)

F63.8 Iné poruchy návykov a impulzov
Iné druhy neprestajne sa opakujúceho neadaptívneho správania, ktoré nie je sekundárne
pri známom psychickom syndróme a pri ktorom sa zdá, že osoba opakovane nedokáže
odporovať impulzom na tento spôsob správania. Po úvodnej perióde napätia nasleduje pocit
uvoľnenia v čase vykonania činu.
Intermitentná explozívna porucha

F63.9 Nešpecifikované poruchy návykov a impulzov

F64 PORUCHY SEXUÁLNEJ IDENTITY

F64.0 Transsexualizmus
Túžba žiť a byť akceptovaný ako príslušník opačného pohlavia, zvyčajne sprevádzaná


pocitom nepohody z vlastného anatomického pohlavia alebo jeho neprimeranosti a želaním
chirurgického alebo hormonálneho liečenia, ktoré by zladilo telo pacienta s preferovaným pohlavím.

F64.1 Transvestizmus
Obliekanie a nosenie šiat opačného pohlavia na prechodný čas na uspokojenie z dočasnej
skúsenosti so zaradením k opačnému pohlaviu, ale bez túžby po stálej zmene pohlavia
alebo zodpovedajúcich chirurgických výkonoch a bez sexuálneho vzrušenia sprevádzajúceho
prezliekanie.
Porucha identity pohlavia v dospievaní a dospelosti, netranssexuálny typ
Nezahŕňa: fetišistický transvestizmus (F65.1)

F64.2 Porucha sexuálnej identity v detstve
Porucha, ktorá sa zvyčajne zjavuje prvý raz v skorom detstve (a vždy dobre pred pubertou)
charakterizovaná trvalou a intenzívnou nespokojnosťou s určeným pohlavím a s túžbou byť
(alebo s nástojením na tom, že je) opačného pohlavia. Stále zamestnávanie odevmi a
aktivitami opačného pohlavia a zavrhovanie vlastného pohlavia. Diagnóza vyžaduje hlbokú
poruchu normálnej pohlavnej identity; nestačí na to samopašnosť dievčat alebo dievčenské
správanie chlapcov. Poruchy pohlavnej identity u jednotlivcov v puberte alebo pred vstupom
do puberty sa nemajú zatrieďovať sem, ale pod F66.-
Nezahŕňa: egodystonickú sexuálnu orientáciu (F66.1)
poruchu sexuálneho dozrievania (F66.0)

F64.8 Iné poruchy sexuálnej identity

F64.9 Nešpecifikovaná porucha sexuálnej identity
Porucha sexuálnej roly NS

F65 PORUCHY VOĽBY SEXUÁLNEHO OBJEKTU
Zahŕňa: parafílie

F65.0 Fetišizmus
Používanie nejakého neživého objektu ako dráždidla na sexuálne vzrušenie a sexuálne
uspokojenie. Mnohé fetiše sú v spojitosti s ľudským telom, napríklad časti odevu alebo
obuvi. Iné časté materiály charakterizuje určitá štruktúra, ako je guma, plasty alebo koža.
Fetiše majú pre rozličné osoby odlišný význam. V daktorých prípadoch slúžia len na zvýšenie
sexuálneho vzrušenia dosahovaného normálnym spôsobom (napr. požiadavka, aby partner
nosil určité šaty).

F65.1 Fetišistický transvestizmus
Nosenie šiat opačného pohlavia najmä kvôli sexuálnemu vzrušeniu a na získanie výzoru
osoby opačného pohlavia. Fetišistický transvestizmus sa odlišuje od transsexuálneho
transvestizmu tým, že sa spája so sexuálnym vzrušením a silnou túžbou odložiť šaty, len
čo dôjde k orgazmu a sexuálne vzrušenie ochladne. Zjavuje sa ako skoršia fáza vo vývine
transsexualizmu.
Transvestický fetišizmus

F65.2 Exhibicionizmus
Návratná alebo pretrvávajúca tendencia odhaľovať svoje genitálie pred cudzími (zvyčajne
opačného pohlavia) alebo ľuďmi na verejných priestranstvách, bez zameranosti na bližší
kontakt. Obyčajne, ale nie vždy, býva sexuálne vzrušenie v čase odhalenia a po akte zvyčajne
nasleduje masturbácia.

F65.3 Voyeurizmus
Návratná alebo pretrvávajúca náklonnosť pozorovať ľudí pri sexuálnom akte alebo v intímnych
situáciách, napr. pri vyzliekaní. Uskutočňuje sa to bez vedomia pozorovanej osoby a zvyčajne
vedie k sexuálnemu vzrušeniu a masturbácii.

F65.4 Pedofília
Sexuálne uprednostňovanie detí, buď chlapcov alebo dievčat, prípadne aj chlapcov, aj
dievčat, zvyčajne v prepubertálnom alebo skorom pubertálnom veku.

F65.5 Sadomasochizmus
Uprednostňovanie sexuálnej aktivity, ktorá zahŕňa vyvolávanie bolesti, ponižovanie alebo


sputnanie. Ak osoba uprednostňuje prijímanie takejto stimulácie, ide o masochizmus; ak ju
radšej vyvoláva, ide o sadizmus. Často ten istý jednotlivec zažíva sexuálne vzrušenie aj pri
sadistických, aj pri masochistických aktivitách.
Masochizmus
Sadizmus

F65.6 Viacnásobná porucha sexuálneho zamerania
Dakedy sa u jednej osoby vyskytuje viacero abnormálnych sexuálnych zameraní a žiadne
nie je prvoradé. Najčastejšia kombinácia je fetišizmus, transvestizmus a sadomasochizmus.

F65.8 Iné poruchy sexuálneho zamerania
Rozličné iné podoby sexuálneho zamerania a aktivity vrátane obscénnych telefonátov,
sexuálneho dráždenia šúchaním sa o ľudí na preplnených verejných miestach, sexuálnej
aktivity so zvieratami a používanie strangulácie alebo anoxie na zosilnenie sexuálneho vzrušenia.
Frotérstvo
Nekrofília

F65.9 Nešpecifikovaná porucha sexuálneho zamerania
Sexuálna odchýlka NS

F66 PORUCHY PSYCHIKY A SPRÁVANIA ZDRUŽENÉ SO
SEXUÁLNYM VÝVINOM A ORIENTÁCIOU
Poznámka: samotná sexuálna orientácia sa nemá pokladať za poruchu

F66.0 Porucha sexuálneho dozrievania
Pacient trpí pochybnosťami o svojej sexuálnej identite alebo sexuálnej orientácii, čo
zapríčiňuje úzkosť alebo depresiu. Najčastejšie sa vyskytuje pri dospievajúcich, ktorí sú si
nie istí, či sú orientovaní homosexuálne, heterosexuálne alebo bisexuálne, alebo u
jednotlivcov, ktorí po období zdanlivo stabilnej sexuálnej orientácie, často v priebehu
dlhotrvajúceho vzťahu zisťujú, že sa ich sexuálna orientácia mení.

F66.1 Egodystonická sexuálna orientácia
Nie je pochybnosť o sexuálnej identite alebo sexuálnom zameraní (či heterosexuálnom,
homosexuálnom, bisexuálnom, predpubertálnom alebo neistom), ale jednotlivec si želá, aby
bolo iné pre súčasnú psychickú poruchu alebo poruchu správania, môže vyhľadávať liečenie,
aby stav zmenil.

F66.2 Porucha sexuálneho vzťahu
Pohlavná identita alebo pohlavná orientácia (heterosexuálna, homosexuálna alebo
bisexuálna) je zodpovedná za ťažkosti pri nadväzovaní alebo udržiavaní vzťahu so sexuálnym
partnerom.

F66.8 Iné poruchy psychosexuálneho vývinu

F66.9 Nešpecifikovaná porucha psychosexuálneho vývinu

F68 INÉ PORUCHY OSOBNOSTI A SPRÁVANIA DOSPELÝCH

F68.0 Rozvinutie fyzických príznakov z psychických príčin
Telesné príznaky pôvodne zapríčinené dokázanou somatickou poruchou, chorobou alebo
neschopnosťou sa zvýrazňujú alebo predlžujú v dôsledku psychického stavu pacienta. Osoba
má zvyčajne obavy zo svojej somaticky zapríčinenej bolesti alebo neschopnosti, často je
ustarostená pre možnosť pretrvávajúcej alebo postupujúcej neschopnosti alebo bolesti.
Kompenzačná neuróza

F68.1 Úmyselné vyvolávanie alebo predstieranie somatických alebo psychických
príznakov, alebo nespôsobilostí [umelá porucha]
Osoba opakovane predstiera príznaky bez zjavnej príčiny a môže siahnuť aj k
sebapoškodeniu na vyvolanie príznakov. Motivácia je nejasná, pravdepodobne vnútorná s
cieľom osvojiť si rolu chorého. Porucha je často kombinovaná so zreteľnými poruchami
osobnosti a vzťahov.
Syndróm hospitalizmu

Münchhausenov syndróm
Sťahovavý pacient
Nezahŕňa: dermatitis factitiu /L98.1/
osobu predstierajúcu chorobu (so zreteľnou motiváciou) (Z76.5)

F68.8 Iné špecifikované poruchy osobnosti a správania dospelých
Charakterová porucha NS
Porucha vzťahov NS

F69 NEŠPECIFIKOVANÁ PORUCHA OSOBNOSTI A SPRÁVANIA DOSPELÝCH


DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ - MENTÁLNA RETARDÁCIA
(F70 - F79)
Za mentálnu retardáciu sa pokladá zastavenie alebo nedokončenie vývinu intelektu. Porucha
sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností
patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a
sociál¬nych schopností. Retardácia sa vyskytuje s inými psychickými či somatickými poruchami
alebo bez nich.
Stupne duševnej zaostalosti sa zvyčajne hodnotia štandardnými inteligenčnými testami.
Niekedy sa dopľňajú stupnicami hodnotiacimi sociálnu adaptáciu v danom prostredí. Takéto
hodnotenie umožňuje približné stanovenie stupňa duševnej zaostalosti. Diagnóza bude
závisieť od celkového zhodnotenia intelektuálnych funkcií skúseným diagnostikom.
Intelektuálne schopnosti a sociálna adaptácia sa môžu časom meniť, a akokoľvek nízke,
môžu sa zlepšiť vplyvom nácviku alebo rehabilitácie. Diagnóza by sa mala stanoviť na
základe súčasnej úrovne funkcie.
Nasledujúce podrozdelenie na štvrtom mieste sa používa s položkami F70 - F79 na
identifikáciu rozsahu porúch správania:

.0 bez poruchy správania alebo s minimálnou poruchou

.1 signifikantná porucha správania vyžadujúca pozornosť alebo liečenie

.8 iné poruchy správania

.9 bez zmienky o poruche správania
Podľa potreby použite doplnkové kódy na identifikáciu pridružených stavov, ako je autizmus,
iné poruchy vývinu, epilepsia, poruchy správania alebo ťažké fyzické postihnutie.

F70 ĽAHKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
Rozsah IQ od 50 do 69 (u dospelých, mentálny vek od 9 do 12 rokov). Výsledkom budú
pravdepodobne problémy s učením v škole. Veľa dospelých je schopných pracovať, udržiavať
dobré spoločenské vzťahy a byť prospešnými spoločnosti.
Zahŕňa: slabomyselnosť
ľahký stupeň psychickej podnormálnosti

F71 STREDNÝ STUPEŇ DUŠEVNEJ ZAOSTALOSTI
Rozsah IQ od 35 do 49 (u dospelých, mentálny vek od 6 do 9 rokov). Výsledkom bude
pravdepodobne výrazne oneskorený vývin v detstve, ale väčšina je schopná dosiahnuť určitý
stupeň nezávislosti a schopnosti primerane komunikovať a nadobudnúť školské zručnosti.
Život a práca dospelých v spoločnosti vyžaduje starostlivosť rôzneho stupňa.
Zahŕňa: stredný stupeň psychickej podnormálnosti

F72 ŤAŽKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
Rozsah IQ od 20 do 34 (u dospelých, mentálny vek od 3 do 6 rokov). Výsledkom bude
pravdepodobne potreba neustálej starostlivosti.
Zahŕňa: ťažký stupeň psychickej podnormálnosti


F73 HLBOKÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
IQ je pod 20 (u dospelých, mentálny vek niže 3 rokov). Výsledkom bude pravdepodobne
závažné obmedzenie samostatnosti, kontinencie a pohyblivosti.
Zahŕňa: hlbokú psychickú podnormálnosť

F78 INÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ

F79 NEŠPECIFIKOVANÁ DUŠEVNÁ ZAOSTALOSŤ
Zahŕňa: psychický (ú):
• deficit NS
• subnormu NS


PORUCHY PSYCHICKÉHO VÝVINU (F80 - F89)
Poruchy uvedené pod F80 - F89 majú tieto spoločné črty: a/ vždy vznikajú v dojčenskom
alebo detskom veku, b/ poškodenie alebo oneskorenie vývinu funkcií úzko súvisiacich s
biologickou zrelosťou centrálneho nervového systému, c/ stály priebeh bez remisií a relapsov.
Vo väčšine prípadov je postihnutá jazyková funkcia, zrakové a priestorové schopnosti,
motorická koordinácia. Oneskorenie alebo zníženie funkcie bolo zvyčajne prítomné odvtedy,
keď bolo možné spoľahlivo ho určiť a postupne sa znižuje s pribúdajúcim vekom dieťaťa,
hoci mierny deficit často pretrváva aj v dospelosti.

F80 ŠPECIFICKÉ PORUCHY VÝVINU REČI A JAZYKA
Ide o poruchy, pri ktorých je narušené normálne osvojovanie jazyka od skorých štádií vývinu.
Poruchy nemožno pripísať priamo neurologickým abnormalitám, ani odchýlkam jazykových
mechanizmov, poškodeniam senzória, duševnej zaostalosti alebo faktorom prostredia.
Špecifické poruchy vývinu reči a jazyka majú často za následok pridružené odchýlky, napr.
ťažkosti pri čítaní a písaní, v medziľudských vzťahoch a poruchy emócií a správania.

F80.0 Špecifická porucha artikulácie reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je používanie zvukov reči pod úrovňou mentálneho
veku dieťaťa, ale pri ktorej je normálna úroveň jazykových schopností.
Vývinová
• fonologická porucha
• porucha artikulácie reči
Dyslália
Funkčná porucha artikulácie reči
Bľabotanie
Nezahŕňa: zhoršenie artikulácie reči zavinené
• afáziou NS (R47.0)
• apraxiou (R48.2)
• nedočujnosťou (H90 - H91)
• mentálnou retardáciou (F70 - F79)
• s poruchou vývinu jazyka
• expresívnou (F80.1)
• receptívnou (F80.2)

F80.1 Expresívna porucha reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je schopnosť dieťaťa používať hovorený jazyk (reč)
zreteľne znížená oproti primeranej úrovni zodpovedajúcej jeho mentálnemu veku, ale pri
ktorej je porozumenie jazyka v normálnych hraniciach. Môžu, ale nemusia byť abnormality
v artikulácii.
Vývinová dysfázia alebo afázia, expresívny typ
Nezahŕňa: získanú afáziu s epilepsiou [Landau-Kleffner] (F80.3)
vývinovú dysfáziu alebo afáziu, receptívny typ (F80.2)
dysfáziu a afáziu NS (R47.0)
elektívny mutizmus (F94.0)

mentálnu retardáciu (F70 - F79)
vážne vývinové poruchy (F84.-)

F80.2 Receptívna porucha reči
Špecifická vývinová porucha, pri ktorej je porozumenie reči dieťaťom pod primeranou úrovňou
zodpovedajúcou jeho mentálnemu veku. Takmer vo všetkých prípadoch je výrazne postihnutý
aj hovorený jazyk (reč), časté sú abnormality v tvorbe hovorených slov.
Vrodená sluchová nevnímavosť
Vývinová
• dysfázia alebo afázia, receptívny typ
• Wernického afázia
Slovná hluchota
Nezahŕňa: získanú afáziu s epilepsiou [Landau-Kleffner] (F80.3)
autizmus (F84.0 - .1)
dysfáziu a afáziu
• NS (R47.0)
• expresívny typ (F80.1)
elektívny mutizmus (F94.0)
oneskorenie reči zavinené hluchotou (H90 - H91)
mentálnu retardáciu (F70 - F79)

F80.3 Získaná afázia s epilepsiou [Landau-Kleffner]
Porucha, pri ktorej dieťa s predtým normálnym vývinom jazyka stráca receptívne a expresívne
jazykové schopnosti, ale zachováva si všeobecnú inteligenciu; vznik poruchy sprevádzajú
paroxyzmálne abnormity na EEG, vo väčšine prípadov aj epileptické záchvaty. Porucha sa
zvyčajne začína medzi tretím a siedmym rokom života, pričom schopnosti sa strácajú počas
niekoľkých dní až týždňov. Časová súvislosť medzi vznikom záchvatov a stratou reči je
dosť variabilná, pričom jedna porucha predchádza druhú v striedavom poradí o niekoľko
mesiacov až o dva roky. V etiológii sa uvažuje o zápalovom encefalitickom procese. Asi u
dvoch tretín detí zostáva viac alebo menej závažný receptívny defekt jazyka.
Nezahŕňa: afáziu zavinenú
• NS (R47.0)
• autizmom (F84.0 - .1)
• dezintegračnými poruchami v detstve (F84.2 - .3)

F80.8 Iné vývinové poruchy reči a jazyka
Šušľanie

F80.9 Nešpecifikovaná vývinová porucha reči alebo jazyka
Rečová porucha NS

F81 ŠPECIFICKÉ PORUCHY VÝVINU ŠKOLSKÝCH ZRUČNOSTÍ
Poruchy, pri ktorých je nadobúdanie zručností obmedzené od skorých vývinových štádií.
Obmedzenie nie je len dôsledkom chýbania možnosti učiť sa, ani prejavom len mentálnej
retardácie a nezapríčiňuje ho ani daktorá forma získanej choroby alebo poranenia mozgu.

F81.0 Špecifická porucha čítania
Hlavná črta poruchy je špecifické a významné spomalenie vývinu schopnosti čítania, ktorá
nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu
vyučovania. Postihnuté môžu byť chápanie čítaného, spoznávanie čítaných slov, ústna
pohotovosť pri čítaní a výkon pri úlohách spojených s čítaním. Ťažkosti s výslovnosťou
často súvisia so špecifickou poruchou čítania, často pretrvávajú až do dospievania, aj keď
sa určitý pokrok v čítaní dosahuje. Špecifické vývojové poruchy čítania zvyčajne predchádza
anamnéza porúch vývinu reči a jazyka. Časté sú pridružené poruchy emócií a správania
počas školského veku.
“Čítanie odzadu”
Vývinová dyslexia
Špecifická retardácia čítania
Nezahŕňa: alexiu NS (R48.0)
dyslexiu NS (R48.0)
druhotné ťažkosti s čítaním pri emočných poruchách (F93.-)


F81.1 Špecifická porucha hláskovania
Porucha, pri ktorej je hlavnou črtou špecifické a významné spomalenie vývinu hláskovania
bez anamnézy špecifickej poruchy čítania a ktoré nezapríčiňuje len nízky mentálny vek,
odchýlky zrakovej ostrosti alebo neprimerané vyučovanie. Postihnutá je schopnosť správne
hláskovať aj schopnosť správne písať slová.
Špecifické zaostávanie hláskovania (bez poruchy čítania)
Nezahŕňa: agrafiu NS (R48.8)
ťažkosti s hláskovaním
• spojené s poruchou čítania (F81.0)
• zavinené neprimeraným vyučovaním (Z55.8)

F81.2 Špecifická porucha aritmetických schopností
Porucha zahŕňa špecifické zníženie aritmetických schopností, ktoré sa nedá úplne vysvetliť
celkovou mentálnou retardáciou alebo neprimeraným vyučovaním. Deficit sa týka zvládnutia
základných počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia a nie abstraktnejších
matematických schopností v algebre, trigonometrii, geometrii, diferenciálnom a integrálnom
počte.
Vývinová
• akalkúlia
• aritmetická porucha
• Gertsmannov syndróm
Nezahŕňa: akalkúliu NS (R48.8)
aritmetické ťažkosti
• spojené s poruchou čítania alebo hláskovania (F81.3)
• zavinené neprimeraným vyučovaním (Z55.8)

F81.3 Zmiešaná porucha školských schopností
Nedostatočne definovaná zvyšková kategória porúch, pri ktorej sú zreteľne znížené
aritmetické schopnosti, čítanie a výslovnosť, ale poruchu nemožno pripísať výlučne
všeobecnej mentálnej retardácii alebo neprimeranému vyučovaniu. Mala by sa použiť pre
poruchy, ktoré spĺňajú kritériá pod F81.2 a pod F81.0 alebo F81.1.
Nezahŕňa: špecifickú
• poruchu aritmetických schopností (F81.2)
• poruchu čítania (F81.0)
• poruchu hláskovania (F81.1)

F81.8 Iné vývinové poruchy školských zručností
Vývinová expresívna porucha písania

F81.9 Nešpecifikované vývinové poruchy školských zručností
Neschopnosť učenia NS
Porucha učenia NS
Neschopnosť získavania poznatkov NS

F82 ŠPECIFICKÁ PORUCHA VÝVINU POHYBOVEJ FUNKCIE
Hlavnou črtou tejto poruchy je vážne oneskorenie vývinu motorickej koordinácie, ktoré sa
nedá vysvetliť len celkovou mentálnou retardáciou alebo špecifickou vrodenou alebo získanou
nervovou chorobou. Starostlivé klinické vyšetrenie jednako ukáže vo väčšine prípadov
zreteľnú vývinovú nezrelosť nervového systému, ktorá sa prejavuje choreiformnými pohybmi
nepodporených končatín alebo zrkadlovými pohybmi a inými združenými motorickými
prejavmi, ako aj príznakmi zhoršenej jemnej a celkovej motorickej koordinácie.
Syndróm ťarbavého dieťaťa
Vývinová
• porucha koordinácie
• dyspraxia
Nezahŕňa: abnormality chôdze a pohyblivosti (R26.-)
nedostatočnú koordináciu (R27.-)
• sekundárnu pri mentálnej retardácii (F70 - F79)


F83 ZMIEŠANÉ ŠPECIFICKÉ VÝVINOVÉ PORUCHY
Zvyšková kategória pre poruchy, pri ktorých je určité primiešanie špecifických vývinových
porúch reči a jazyka, školských schopností a motorických funkcií, pričom žiadna z nich
dostatočne neprevláda, aby oprávňovala na prvú diagnózu. Táto zmiešaná kategória by sa
mala použiť len vtedy, ak sa tieto špecifické vývinové poruchy príliš prekrývajú. Zvyčajne,
ale nie vždy ich sprevádza určitý stupeň celkového kognitívneho poškodenia. Mala by sa
preto použiť pri dysfunkciách, ktoré spĺňajú kritériá pre dve alebo viac porúch pod F80.-,
F81.- a F82.-

F84 PRENIKAVÉ PORUCHY VÝVINU
Skupina porúch charakterizovaná kvalitatívnym zhoršením recipročných sociálnych interakcií
a spôsobov komunikácie a obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov
a aktivít. Tieto kvalitatívne odchýlky sú prenikavou črtou fungovania jednotlivca vo všetkých
situáciách.
Podľa potreby použite doplnkový kód na identifikáciu pridružených zdravotných porúch a
mentálnej retardácie.

F84.0 Detský autizmus
Typ prenikavej poruchy vývinu, ktorý je definovaný a) abnormálnym oneskoreným vývinom,
ktorý sa prejavuje pred dovŕšením tretieho roku života, b) charakteristickým typom
abnormálneho fungovania vo všetkých troch oblastiach psychopatológie: vo vzájomnej
sociálnej interakcii, komunikácii a v obmedzenom, stereotypne sa opakujúcom správaní.
Okrem týchto špecifických diagnostických čŕt býva prítomná škála nešpecifických odchýlok,
ako sú fóbie, poruchy spánku a stravovania, výbuchy zlosti a proti sebe zameraná agresivita.
Autistická porucha
Detský (á)
• autizmus
• psychóza
Kannerov syndróm
Nezahŕňa: autistickú psychopatiu (F84.5)

F84.1 Atypický autizmus
Typ prenikavej vývinovej poruchy, ktorý sa odlišuje od detského autizmu buď vekom vzniku,
alebo tým, že nespĺňa všetky tri skupiny diagnostických kritérií. Táto podpoložka by sa
mala použiť pri abnormálnom alebo oneskorenom vývine až po treťom roku života a pri
nedostatku dokázateľných odchýlok v jednej alebo dvoch z troch oblastí psychopatológie,
ktoré sa vyžadujú na diagnózu autizmu (t. j. vzájomné sociálne interakcie, komunikácia a
obmedzené stereotypne sa opakujúce správanie). Atypický autizmus vzniká najčastejšie u
hlboko retardovaných jednotlivcov a u jednotlivcov s ťažkou špecifickou vývinovou poruchou
receptívneho jazyka.
Atypická detská psychóza
Mentálna retardácia s autistickými črtami
Podľa potreby použite doplnkový kód F70 - F79 na identifikovanie mentálnej retardácie.

F84.2 Rettov syndróm
Porucha sa dosiaľ zistila len u dievčat. Po zdanlivo normálnom včasnom vývine nasleduje
čiastočná alebo úplná strata reči, pohybových zručností a použitia rúk spolu so spomalením
rastu hlavy. Porucha sa zvyčajne začína medzi 7 a 24 mesiacom veku. Charakteristická je
strata cielených pohybov ruky, stereotypy krčenia rúk a hyperventilácia. Sociálny vývin a
vývin hravosti je spomalený, ale spoločenský záujem sa udržiava. Okolo štvrtého roku sa
začína vyvíjať ataxia trupu a apraxia, často nasledujú choreoatetoidné pohyby. Porucha
vyúsťuje takmer vždy do ťažkej mentálnej retardácie.

F84.3 Iná detská dezintegračná porucha
Typ prenikavej vývinovej poruchy definovaný prítomnosťou periódy normálneho vývinu pred
nástupom poruchy, po ktorom nasleduje definitívna strata predtým nadobudnutých schopností
v rozličných oblastiach vývinu v priebehu niekoľkých mesiacov. Typické sprievodné znaky
sú celková strata záujmu o okolie, stereotypný opakovací motorický manierizmus, autizmu
podobné zhoršenie sociálnej interakcie a komunikácie. V daktorých prípadoch poruchu


zapríčiňuje pridružená encefalopatia, ale diagnóza by sa mala stanoviť podľa správania
pacienta.
Infantilná demencia
Dezintegračná psychóza
Hellerov syndróm
Symbiotická psychóza
Podľa potreby použite doplnkový kód na identifikáciu pridruženej nervovej choroby.
Nezahŕňa: Rettov syndróm (F84.2)

F84.4 Hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi
Ide o nedostatočne definovanú poruchu s neurčitou nozologickou platnosťou. Zahŕňa skupinu
detí s ťažkou mentálnou retardáciou (IQ niže 50), ktoré majú veľké problémy s hyperaktivitou
a pozornosťou, ako aj stereotypné správanie. Stimulujúce lieky im nepomáhajú (na rozdiel
od detí s normálnym IQ), po podaní stimulancia môže vzniknúť ťažká dysforická reakcia
niekedy s psychomotorickou retardáciou. Počas dospievania je tendencia na zmenu
hyperaktivity na hypoaktivitu (čo nie je zvyčajné u hyperkinetických detí s normálnou
inteligenciou). Tento syndróm sa často spája s rozličnými vývinovými oneskoreniami, buď
špecifickými alebo celkovými. Nie je známe, nakoľko podoba správania závisí od nízkeho
IQ alebo od organického poškodenia mozgu.

F84.5 Aspergerov syndróm
Poruchu s neistou nosologickou platnosťou charakterizuje rovnaký typ kvalitatívneho
zhoršenia vzájomných sociálnych interakcií, akým sa vyznačuje autizmus, spolu s
obmedzeným, stereotypným, opakujúcim sa repertoárom záujmov a činností. Od autizmu
sa odlišuje v prvom rade tým, že chýba celkové oneskorenie v reči alebo v poznávacom
vývine. Porucha býva často spojená s výraznou ťarbavosťou. Abnormality majú silnú
tendenciu pretrvávať aj do dospievania a dospelosti. Dakedy sa v skorej dospelosti zjavujú
psychotické epizódy.
Autistická psychopatia
Schizoidná porucha v detstve

F84.8 Iné prenikavé vývinové poruchy

F84.9 Nešpecifikované prenikavé vývinové poruchy

F88 INÉ PORUCHY PSYCHICKÉHO VÝVINU
Vývinová agnózia

F89 NEŠPECIFIKOVANÁ PORUCHA PSYCHICKÉHO VÝVINU
Vývinová porucha NS

ak sa reálne nazčneš liečiť, tak s tebou prestanem komunikovať, inak vieš o tom, že diagnostika je veľmi "ľahká"?

...to bude asi tým, že v podstate sme potomkami samých seba!

Ejha ako vas rozrusil a ako bojujete voci oficialnemu zoznamu dusevnych chorob? Preco? Malokto znesie pravdu o sebe a predstava toho, ze mna ci teba niekto oznaci za dusevne choreho je strasna, nepredstavitelna, vsak? Ale nie nebojte, myslim si ozaj, ze sme tu vsetci v relativne funkcnom stave, ale to neznamena, ze kazdy z nas nieco nema z toho zoznamu. Dala som to sem preto, aby si nikto o sebe nemyslel aky je extra, ze je zdravy a aky su ini ludia chori, menejcenni. Ide o to, aby si kazdy uvedomil svoje hendikepy, a ze ich ma hodne - mnohi to neznesu aj viditelne kricia a odmietaju to priznat pred inymi ale aj pred sebou, ze jenoducho aj oni sami nieco maju.

PS: Koho rozrusil obycajny zoznam dusevnych chorob nech sa nad sebou zamysli.

A uz je koniec zoznamu, este stale ste sa tam nenasli sami resp. svojich rodicov?

...najskôr prezraď ty!

Peta iste, ved o tom tu pisem. Nasla tu veci z toho zoznamu, ktore vidim na sebe, na rodicoch, ale aj na kazdom cloveku, ktoreho poznam blizsie a osobne - by som nasla. Ty snad nie?

F91.1?

Peta F91.1 u koho si nasla?

inak úvaha, ak sme všetci duševne chorí, tak vlastne nikto nie je chorý a pojem duševne chorý nemá zmysel nie?

áno, dá sa s touto tézou v podstate súhlasiť z hľadiska masy. Ak sú všetci ľudia duševne chorí, tak je to v poriadku, pretože je to prirodzené a v tom prípade nastáva situácia, že ak sa niekto vymyká tomuto vzorcu správania, nepatrí k prirodzenému vývoju človeka

heh lea, k tomu mi napadlo z knihy To snad nemyslíte vážne, pane Feynmane...
keď mal narukovať do armády, tak mal posedenie u psychiatra a ten sa ho pýta, máte pocit, že vás teraz niekto sleduje? a on hovorí (keďže vedel, že pred stanom čakajú ďalší, a jediné na čo sa môžu pozerať, tak je práve vyšetrovaný) že asi dvaja ľudia, obzrel sa a naozaj tam boli, počujete niekedy v hlave hlasy? no áno, keď počujem zvláštny prízvuk, tak sa mi ten večer pred spaním vybaví...hovoríte niekedy so svojou ženou (tá už bola po smrti), no keď ju prídem pozrieť na cintorín, tak sa jej prihovorím, vždy jej poviem, že ju milujem...

pri ďalšom psychiatrovi prišiel Feynman aj s profilom od toho predchádzajúceho, mal tam paranoju, schizoidné ludy pred spaním a poznámka "hovorí so svojou mŕtvou ženou"...nakoniec ako duševne chorý bol oslobodený z brannej povinnosti

dúfam, že chápeš, čo ti tým chcem povedaťje ľahké byť duševne chorý podľa tabuľky, ale byť naozaj duševne chorý je už o niečo tažšie a je hlúpe si takto zastierať skutočné problémy...

ešte odporúčam knižku Média, psychoanalýza a jiné perverznosti od Jána Sterna. To sa ti bude páčiť Lea. Študovala si sociálnu prácu, že?

Pyramid preco si myslis, ze som studovala ten odbor? Inak ta kniha vyzera dobre, dakujem za tip.

Není zač Lea. Spomínala mi to Barbora (Mortiisia), tak som si to chcel overiť, lebo ževraj si to tu kedysi spomínala.

Pyramid a ty mas aky odbor a preco si taky osamely, ze si hladas kamaratov cez net?

Lea s tebou je haluz... síce som už spomínal, že som Mortiis, ale nemusela si to čítať (tém je tu veľa a server je preťažený). Nejde mi starý nick, tak som si požičal tento, ktorý som nevytváral ja, ale viem od neho heslo. Bola to iba sranda s jednou kamarátkou, lebo ona vie, že mám rád Silent Hill (odtiaľ postava Pyramid Head ako manifestácia určitej časti nevedomia hlavnej postavy). To, že si hľadám kamarátov cez net je interný vtip

Pyramid necitam kazdy prispevok a nevedel som , ze si to ty stary figliar

ej Lea, teraz dúfam, že v slove "nevedel som" si urobila preklep, lebo inak to budem považovať ako odhalenie konšpirácie, že si muž To by sa ti asi nepáčilo.

Pyramid, kludne mozem byt aj muz, ked sa ti to bude viac pacit. Ale nie, som zena o tom niet pochyb.

V podstate mne osobne je jedno, či si muž alebo žena, ale myslím si, že si žena. Mne len udrel ten preklep do očí, tak som trošku srandoval. Dúfam, že mi prepáčiš, nemyslel som to v zlom.

Marska chces povedat, ze radsej sa sama uznam sa dusevnu choru, aby som mala pokoj od ludi, a aby nikto nic odo mna neocakaval a ja som si mohla zit po svojom? Ty si myslis, ze v skutocnosti som ako tak v norme ako vacsina ludi, len si zle veci vysvetlujem a nahovaram to co nie je pravda? A ze moje skutocne problemy su len mini problemy a nic vazne?

Lea, podľa mňa si skôr hypochonder

Hypochonder ktovie?

to skôr práve vyliahnutému kuriatku vysvetlím ako funguje plazmový motor...

nie, len keby si sa nesnažila tváriť, že vlastne si ok (chápem, že ide o snahu asi nevedomú), lebo všetci sú chorí, ale namiesto toho by si riešila svoj problém a aj to by si nemusela na úrovni choroby, ale ty si to hneď vysvetlíš ako "som duševne chorá", len je to ako s chrípkou, mňa chrípka položí až keď si ľahnem do postele, lebo vtedy sa nastavím na "som chorý", ale keď sa to snažím proste vychodiť, tak som na "nie je to až také vážne, ešte zvládam" a skutočne sa väčšinou skôr vyliečim ako keby som ležal, vidíš analógiu?...vyznievaš ako "som duševne chorá, ale s tým veľa nespravím, tak ste chorí aj vy, čím som ja vlastne ok", čo je vlastne len obranným mechanizmom teba samej, tuším racionalizácia alebo niečo také to je...

Marska som mudra, inteligentna a ludia ma miluju, takze nabuduce si odpust to kuriatko. Marska ano pouzila som projekciu a racionalizaciu, ale zaroven je to objektivna pravda v tejto konkretnej teme, v inych temach ide o subjektivnu pravdu, ale tato je o objektivnej pravde.

máš pravdu lea..každý pacient v cvokhuase..presne to tvrdí o sebe..ale nič v zlom

Gombula ahoj, a ty nie si nahodou nasa Gombicka alebo Mojka?

👍: Nadja

ale veď ti nie si kuriatko, to kuriatko som nad teba nadradilžiadna objektívna pravda, to skôr mňa presvedčíš, že nepresvedčím to kuriatko skôr ako teba

ale veď t nie si kuriatko, to kuriatko som nad teba nadradil žiadna objektívna pravda, to skôr mňa presvedčíš, že nepresvedčím to kuriatko skôr ako teba

Marska tak vyklop na rovinu a zrozumitelne co mi chces povedat.

výcuc ti tu vlastne dala Nadja

Marska priciny poznam, ale zakazdym, ked sa sem tam vyskytne podnet, ktory to vo mne prebudza - nemam nervy tomu celit. Tak necham volny priebeh tomu. V poriadku uz ma neriesme, su tu aj zaujimavejsie temy a ludia - nech sa kazdemu ujde priestor a pozornost.

ty si si začala

inak odporúčam sa na týždeň zatvoriť do izby, nikam nechodiť ani na net!, prípadné vychádzky do prírody, ale o samote a len tam sú povolené a rozmýšľať

Marska to je terapia jak hrom. Musim off.

odporúčam hlavne negativistom, ale tým zakazujem aj tú prírodu, potom keď vylezieš z tej izby, tak svet bude tak krásny, až sa zblázniš od radosti

hm aha leuska ja nemam ako vy iba jednu poruchu ci ako niektori az bez poruchy,ja ich mam niekolko a zadara
bolesti hlavy ,depresia,hystericka neuroza ,nutkavy pocit stale nieco robit,strach,uzkost...som delikvent medzi vami

Salbea si uprimna hlavne k sebe samej, mnohi to nedokazu a zakryvaju si oci pred pravdou, ktora je nelichotiva. Bud si ista, ze aj muzi aj zeny tu na DF maju viacero z tychto dusevnych chorob a to uz nehovorim o telesnych. Z toho co si vymenovala sa mna napr. tyka depka, strach, uzkost a ine....

hm leuska mame to tazke trpela som aj obzerstvom,ale zrkadlo ma donutilo sa spamatat..
inak prijemny vam to vecer,ja idem od sedenia pred monitorom radsej k akemukolvek pohybu,len nie pismenkovat a sa tymto sposobom pred svetom len aj tak strapnovat

Salbea ja som v detstve bola chuda ako dieta z koncentraku ala zlate cas Mathausen, potom som mala obdobie prejedania, priberania. Prisli choroby, ktore sa kopili a pomoc nikde, tak som sa nasrala a zacala normalne sa stravovat, cvicit ...

a este mam urcite aj dalsie,ale nechce sa mi hladat ako sa spravne nazyvaju...

Aká zaujímavá téma... no ale, nado mnou už aj ether vážne kýval raz hlavou, že som jasná...
Leuš, ty sa radšej onálepkuješ ako magor, ako by si mala ísť tou ťažšou cestou - spoznať príčiny a čeliť im 🙂

Ahoj Nadja, som rada, ze si pochopila temu. Mnohi sa urazia, ale nemaju preco. Ether je velky frajer sa mi zda a mudrlant, ale nie vzdy sa strafi. Mas pravdu, tak je, ved clovek ma mozog a rozum na to, aby si veci zlahcoval.

Leuš, ether sa až podozrivo často dobre triafa 🙂
Čo narobíš, musíme bojovať s tým, k čomu sme prišli ako slepý k husliam, ale je to v našom prvoradom záujme, pretože to sťažuje život hlavne, ale nie len nám ... 🙂))

Nadja mas pravdu.

Nadja

som si nejak spomenul na Foresta Gumpa: "Pre hlupáka, každý hlúpy."..ale "Pre magora, každý magor."

Marsočka v pohode, veď dnes je nenormálne byť normálnym...

presne tak Nadi..v dnešnej dobe fígeľ byť normálnym, ale čo narobíš..čo nemôžeš zmeniť, musíš sa s tý zmieriť (hovorím si v duchu ja )

inak hej, chýba F99

...je smutnee,ze aut0rka temy ma taku sm0lu,ze musi k0nstat0vat,ze (ak0 uz v nazve temy spomenula) cela jej r0dina je scv0knuta...///ale inak,vieme,fsimli sme si///

neviem david, čo si si všimol..ale ja, že si stratil.. humor a s ním aj dobré hefty

mne sa vidí v poslednej dobre že viacerým nám tu pomaly a iste "odchádza" humor "..))

...je maj...rano vstanem,vyberiem sa kamsi na pole a zasadim zopar fazuliek...cele leto sa budem valat v kvetoch a kupat sa v slnku a ak ma pochyti chut tvorit-holymi rukami si do zimy postavim obydlie schopne chranit ma...len tak..hrat sa...zbierat pel kvetov a hladit listky stromov...kupat sa dazdom...obidem zem a ked ta stretnem,budem mat radost...je maj...v maji je mozne vsetko...
KTO NECHAPE,KDE SA BERU DUSEVNE CHOROBY,NECH SA POZRIE Z OKNA,ALEBO DO ZRKADLA!CO TU VLASTNE ROBIME?

príroda vola a lieči..nie len v maji, ale aj v zime ..a ten môj Hornad aj s nábrežim, ani nehovorím..ako v lete, tak aj v zime..