V ľuďoch driemu lavíny

1. Anette	2. 11. 2009, 06:01
Problémy vytesnenené do podvedomia sa prihlasujú nečakane. Zrazu sa aj pri zdanlivo nevinnej konverzácii strhnú lavíny citov. Riešením je venovať svojim problémovým otázkam dostatok pozornosti, spracovať ich a zmieriť sa s tým, čo už nevieme zmeniť.

2. nikto	⇑    2. 11. 2009, 07:35
no ako teória je to pravda - realizovať to prakticky je niekedy hodne ťažké

3. senziSenzana	⇑    2. 11. 2009, 07:46
časom si človek zvykne aj na šibenicu

11. piskotka	⇑    5. 11. 2009, 20:22
anette možno sa to zda,že sa prihlasuju nečakane,ale oni sa prihlasia vtedy,ked ich už nie je kam potlačať,človek dokaže velmi dlho fungovať na energ. dlh,prave v čase ked preživa nejake naročne obdobie funguje až na hranici svojich možnosti,lenže naše podvedomie neoklameme,ked už je tam toho vela,stači malý podnet a nastava vybuch.....

4. *game*	3. 11. 2009, 20:00
To, co neviem zmenit proste ignorujem, akoby sa to ani nikdy nestalo...a neviem akym zazrakom mi to funguje.

6. Anette	⇑    4. 11. 2009, 17:01
Ale dokedy? Zlé spomienky nás vedia ohromiť nečakane.

8. činčin	⇑    4. 11. 2009, 17:04
hlavne nečakane v telesných prejavoch, dusení...

10. Anette	⇑    4. 11. 2009, 17:14
Alebo aj duševné choroby sú len prejavom nevysporiadaného života. Psychika proste už ďalej nevládza a zlyháva. Ergo zdravá psychohygiena nám umožní udržať svoju psychiku v norme.

5. činčin	4. 11. 2009, 15:23
...nie, ludia sú lavíny, to že driemu je druhotné-to je to, k čomu ich preonačila spoločnost...aby sa tvárili "netečně"

7. Anti-VIVIVI	4. 11. 2009, 17:04
Nič nie je isté, istota sama o sebe je len gulomet.....

9. Anette	⇑    4. 11. 2009, 17:12
Ale potrebujeme k životu pociťovať akú takú istotu. Aby sme sa neumárali starosťami o neistý zajtrajšok a zmätenú minulosť.