V Biblii žiadne desatoro, nie je

Budete sa čudovať, ale v Biblii žiadny pojem ako desatoro, Desať Božích prikázaní, či dekalóg nenájdete. So súhlasom autora uvádzam o tom jednu kapitolu z knihy Posledné prikázanie.
Podivné sú predpisy tvoje.
Ž. 118 (119)/129

Snáď najväčšie prekvapenie ma pri štúdiu Biblie čakalo keď som dospel k dvadsiatej kapitole druhej knihy Mojžišovej – Exodu. Má sa v nej hovoriť o desiatich božích prikázaniach. No už zbežný pohľad na text ma vyviedol z miery.
V predchádzajúcich kapitolách som pri zistených nezrovnalostiach z biblického textu s učením cirkvi svätej mal len akési tušenie, že tu čosi nesúhlasí. Ale pri podrobnom štúdiu toho, čo cirkev svätá vyhlásila za Desať Božích prikázaní som sa nestačil čudovať. Za prvé sa text len veľmi málo podobal nato, čo som sa ako dieťa po večeroch modlieval. A za druhé, nech som božie prikázania uvedené v Starom zákone rátal ako chcel, nemohol som ich napočítať desať, hoci niektoré Biblie tieto prikázania rozdelili na desať častí. No pokojne je možné rozdeliť ich na jedenásť dvanásť i viac častí. Po čase som si zrazu uvedomil: Desať Božích prikázaní nejestvuje.
Neveríte? Skúste si ich aj vy spočítať.
Pojem Desať Božích prikázaní sa v pôvodných biblických textoch nevyskytuje. Pokiaľ sa v niektorom preklade Biblie nájde, ide o deformáciu prekladateľa, redaktora, či vydavateľa.
V biblických textoch je však výraz desať slov. O ňom cirkevní hodnostári a bádatelia Biblie tvrdia, že značí Desať Božích prikázaní. No nie je to tak.
Pozrime sa na výraz desať slov nachádzajúci sa v Biblii zblízka. Vyskytuje sa tam trikrát. Po prvé v 2. M – Exodus 34/28 sa vraví o tom ako bol Mojžiš s Pánom – Hospodinom na vrchu Sinaj štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol chleba a nepil vody, (čo je pozoruhodné, ako mohol byť štyridsať dní a nocí bez vody) a napísal na dosky slová zmluvy, desať slov. Všimneme si, že z tohoto textu nie je jasné, kto napísal slová zmluvy, desať slov.
Druhá zmienka o desiatich slovách sa nachádza v 5. M – Deuteronomium 4/12, 13. Mojžiš tu pripomína svojmu ľudu, že Pán – Hospodin hovoril z ohňa a hoci ho nevideli, počuli jeho hlas. Ten oznámil zmluvu, ktorú prikázal dodržiavať – desať slov, ktoré napísal (v niektorých vydaniach Biblií stojí, že prstom) na dve kamenné dosky. Napísal prstom do kameňa. Bol to kovový prst kyborga riadiaceho kozmickú loď menom Sláva?
Tu už je zrejmé, že božie prikázania nazvané desať slov napísal sám Pán – Hospodin.
Po tretie sa výraz desať slov vyskytuje v 5. M – Deuteronomium 10/3, 4 kde sa hovorí o tom ako Mojžiš zostrojil drevenú truhlu (archu) a vytesal z kameňa dve dosky, na ktoré napísal desať slov (príkazov)...
Takže Desať Božích prikázaní alebo Desať prikázaní, či Dekalóg alebo desatoro je takisto výmyslom cirkvi svätej. Nejestvuje.
V SSV Ekleziastikus 45/3 a 6 sa hovorí, že ...dal mu prikázania určené pre jeho národ,... ...a osobne mu odovzdal prikázania svoje: zákon zbožného života,... Teda žiadne desatoro božích prikázaní ani dekalóg ani žiadne iné synonymum tohoto cirkvou svätou vymysleného pojmu.
No aj napriek tomu sa o niečom, čo nie je, napísalo stá tisíce strán náboženských textov. Len v Katechizme Katolíckej cirkvi, vydanom Spolkom svätého Vojtecha v roku 1999 v Trnave je o „desatore“ viac ako sto strán.
Poviete si čo na tom? Cirkev pôvodný biblický text upravila a prispôsobila ho dobe. Ale čo potom reči o inšpirácii Duchom svätým o neomylnosti Písma svätého. Cirkev svätá si dovoľuje meniť alebo zdokonaľovať niečo čo sama vyhlásila za dokonalé. A k tomu ešte napriek výslovnému božiemu zákazu.
Neveríte?
Presvedčte sa. Stačí si prečítať Knihu Kazateľ 3/14: „Poznal som, že všetko, čo koná Boh, má večitú platnosť; k tomu nemožno už nič pridať; ako ani nie je možné nič odňať.“
Prečo si cirkev svätá myslí, že tento (a nielen tento) Boží príkaz nie je treba rešpektovať?
Na záver kapitoly ešte jeden postreh. Ani kresby a maľby toho, čo cirkev označuje za desatoro, nezodpovedajú popisom v Starom zákone. V 2. M – Exodus 32/15, 16 sa hovorí, že obe tabule zákona boli popísané z oboch strán. Z prednej i zo zadnej. Ďalej sa tam vraví, že boli popísané písmom božím.
Čo vidíme na kresbách a maľbách zobrazujúcich takzvané desatoro? Vidíme ich popísané iba z jednej strany. A čo je zarážajúce, sú označené rímskymi číslicami.
Vari boh používal rímske číslice?
A celkom na záver si dovoľujem ešte upozorniť, že ani v Novom Zákone sa výraz desatoro nevyskytuje. Ako sa budete mať možnosť v ďalšom presvedčiť ani sám, podľa cirkvi svätej jediný syn boží, tento pojem nepoužíva.
Koniec kapitoly. Dovoľujem si ešte na záver upozorniť že podľa Biblie treba svätiť sobotu, nie nedeľu ako to kresťanov katolíkov učí cirkev svätá. Pozoruhodné je aj zdôvodnenie, prečo sa svätí nedeľa a porušuje sa tak neporušiteľné slovo Božie v rôznych katechizmoch.

Antidogmatik, máš dobrý postreh. Niekoľko tých pajácov, čo sa odvážili meniť slovo Božie, sa už dlhšie smaží v mojich kotloch. Mysleli si že si môžu dovoliť čo chcú a doplatili nato. Tých, čo si namýšľali, že sú mudrejší ako ich Pán v mojom trestnom zariadení stále pribúda.

JK to nazýva "Zákon".
Myslím že nie je podstatné, či sa to nazve tak či onak, podstata zostáva - prikázania existujú a dekalóg je akoby také pragmatické zhrnutie.

👍: Krištof

rastos3 Pristupuješ k vážnym veciam veľmi nezodpovdne, ba až lajdácky., Vôbec nerešpektuješ božie varovanie, že k tomu nemožno níč pridať ani nič odobrať. Pretože to je zákon. A Boží zákon nemôže byť menený ako sa komu zacchce. To je jedna vec. Druhá vec je, že si si nedal ani tú námahu, aby si tých desť slov spočítal. A čo volný deň sobota a nie nedeľa ako to prezentuje cirkev sväté. Pre pochopenie tu uvediem jeden z bývalých zákonov o zbraniach a výbušninách. Znel takto: Kto noprávnene vlastní zbrane alebo výbušninu môže byť potrestaný odňatím slobobdy ...nasleduje sankcia. Teraz sa ťa opýtam, čo myslíš, keď u niekoho počas platnosti tohoto zákona našli guľomet. Držal ho neoprávnene. Mohli ho potrestať? Určite si myslíš, že áno. Ale nie je to tak. A prečo? Lebo v zákone sa hovorí, že potrestaní môžu tí, ktorí vlastnia zbrane, alebo výbušninu. A guľomet nie sú zbrane ale je to len zbraň. Takže podľa uvedeného zákona neoprávnený vlastník jedného guľometu nemohol byť potrestaný. V zdôvodňovacej správe je aj vysvetlenie prečo je to tak. Ale oto nejde. Ide o to, že vy si z božieho zákona robíte úplnú vrtuľu a menite si jeho znenie ako sa vám to hodí. Ale tak to nejde. Pretože k slovu božiemu, ktoré je zákonom pre veriacich nemožno níč pridať a taktiež tzneho nemožno nič odobrať. Na to vy všek z vysoka kašlete. Nemáte ani zdanie, čo to je zákon ale napriek tomu robíte zo seba machrov a považujete sa za odborníkov dokonca aj na božie zákony.

Fu, ty si ma nejak rýchlo prekukol 😉

"Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus." Kol 2,16-17

👍: Krištof

Rastos
ak suto vsetko tienom buducich veci potom preco nas sam boh upozornuje 10B razi na dodrzavanie soboty lebo je to zmluva medzi mnou a vami aby ste poznali ze ja som hospodin ktori vas viviedol z Egypta.Potom preco izaias hovori Ja som Hospodin vas spasitel okrem mna niet ineho.Potom preco krestania pouzivame stari zakon ak je to tienom buducich veci.Preco veris viac Pavlovi? Ako samotnemu Bohu? ved aj Pavol sa sam priznal ze to musi robyt aby ziskal co najviac dusi.Jezis povedal ze je panom soboty no nezmenil ani nezrusil zakon ale prisiel naplnit.

1. Opäť záleží aj na tom, z akého základu k tomu pristupujeme. To nás môže podvedome ovplyvňovať. Naprílad ak vychádzame z toho, že "v skutočnosti za tým môžu byť mimozemšťania". A tak hľadáme náznaky, ktoré o tom svedčia, a kritizujeme iné názory. Chytíme Starý zákon, Nový zákon (vlastne celú Bibliu), hinduistické posvätné písma ako Bhagavadgíta, plus budhistické a Korán, možno baháistické a pod. Kde by sa tam mohli vyskytovať dôkazy pre pôsobenie záhadných vesmírnych bytostí? Znamená "Sláva Božia" vždy UFO, alebo len niekedy? A nejde skôr o vplyv modernej doby, sci-fi románov a sci-fi filmov ako Hviezdna Brána (Star Gate) alebo Hviezdne vojny (Star Wars)? Je to vo hviezdach (Akty X). V tom prípade by sme však v duchovno-náboženských a etických textoch nemali hľadať náznaky, do ktorých tajomní mimoni údajne zašifrovali svoje odkazy.

Čo sa týka "Desatora", v Biblii sa v súvise s ním a ďalšími prikázaniami hovorí napr. o "príkazoch, zákonoch a ustanovenia" (Dt 7, 11). Ide zrejme o desať základných prikázaní, ktoré dal Boh Mojžišovi na vrchu. (Ex 20, 2-17; Dt 5, 6-21) Pojem Desatoro, ktorý sa zaužíval, je odvodený od toho. Biblia je podklad, základ, sv. písmo, z ktorého sa odvodzujú pojmy, učenie, teológia... Ide o to, aby bol zachovaný zmysel, obsah, nie presné slová, dikcia. Slová sa dajú použiť rôzne. Biblia dáva najmä isté poznanie. Pojmy sa odvodzujú z toho, o čom sa v nej píše, z textu a kontextov, plus "Duch svätý vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal". (Jn 14, 26) Alebo napr. 2K 3,6 hovorí: "On nás uspôsobil, aby sme boli služob­ník­mi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera za­bíja, ale Duch oživuje." To sa dá aplikovať aj tak, že veci treba brať i duchovne a symbolicky, nie len "telesne", doslova, podľa litery. Podobne Ježiš Jn 6, 63: "Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život." Takže treba tie slová chápať aj symbolicky, duchovne, nie len doslova, "telesne". Tým sa nič "nepridáva a neuberá", len sa dané veci pomenúvajú, dáva sa im istá forma a pod. Avšak veci sa aj menia, vyvíjajú, po Starej zmluve prichádza Nová zmluva, ktorá je predpovedaná už v Starej zmluve (Jer 31, 31-34). Boh to môže meniť a prichádzať s novými vecami, ktoré napokon boli prorokované. Napríklad dodržiavanie Zákona ako rozhodujúcej veci sa presúva na vieru v Krista. Rim 10, 4: "Veď cieľom zákona je Kristus, aby spravodlivosť dosiahol každý, kto verí." Ale tiež Rim 13, 8-10: "Nebuďte nikomu nič dlžni, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali, veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon. Lebo: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nepožiadaš! a ktorékoľvek iné prikázanie je zahrnuté v tomto slove: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Láska nerobí zle blížnemu; teda naplnením zákona je láska." Alebo Mt 22, 36-40: "Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?" On mu povedal: "Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci." Vidíme, že Ježiš tu neuprednostňoval "Desatoro", lebo to "druhé najväčšie prikázanie" nepochádza z Desatora, lež z iných častí Zákona (Lv 19, 18). Zákon však nemá pre kresťanov (Nová zmluva, viera v Krista) ten istý a rozhodujúci význam ako pre židov (Stará zmluva).

Súčasťou tohto Zákona je tiež sabat. Toto slovo je prevzaté z hebrejského šavath, čo znamená "odpočívať, prestať, upustiť od niečoho". Týždenný sabat Židov je siedmy deň v týždni, podobne ako u nás je nedeľa. Ale opäť si treba uvedomiť, aký vzťah majú k starému židovskému zákonu kresťania. Mk 2, 23-28: "V istú sobotu kráčal cez obilné pole. Jeho učeníci cestou začali trhať klasy. Farizeji mu povedali: "Pozri, prečo robia v sobotu, čo neslobodno?" On im odvetil: "Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a keď bol hladný on i jeho družina? Ako vošiel za veľkňaza Abiatara do Božieho domu a jedol obetované chleby, ktoré nesmel jesť nik, iba kňazi, a dal aj tým, čo boli s ním?" I povedal im: "Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu. A tak je Syn človeka pánom aj nad sobotou."

Vedel by teda ktosi vymenovat tych desat slov???

napr.
odkaz

Prečo je na vela miestach spominane jeho rameno? Co je to to jeho rameno?

Obrazný opis mocného Božieho pôsobenia.

Aj tak je zaujímavé, že cirkevní hodnostári ich porušujú všetky.

Ty asi poznáš veľa cirkevných hodnostárov osobne 😉

Stačí zopár. Zober si kňazov a farárov na takých dedinách. Viacmenej sa z nich stali alkoholici. To asi pri hľadaní viery. A pani Viera im dala kopačky.

A chcel som desat slov a nie volny preklad patolízala cirkví ..

Wikipédia je cirkevný pätolízač?

Nie. Ranexill povedal, že ty si pätolízač.

To môže (povedať či myslieť si), akurát že z jeho tvrdenia to nevychádza. Uvádza "voľný preklad pätolízača..." lenže ja som nijaký voľný preklad neurobil.

Nemyslel som to na neho.

Ahá, tak sa opravujem. A koho si myslel?

Wikipedia je vec, dkle su iba dane veci podla nejakeho zdroja.
Ja mam na mysli to, ze ci je mozne sa dopatrat trebars v hebrejcine k tym desiatim znakom.

Neviem, ale odhadujem, že dnes už asi nie.

Hej Lucifero ty tu vystupuješ v mene lucifera či čo?

2.Mojžišova:20.kap.

a ak ide o tú sobotu a nedeľu ..... v 2. mojžišovej 20 kapitole link hore, je odpoveď v 10 verši ... prečo je to tak som už zabudla .... inakšie sa to rátalo ...

Zvláštne,že na milovanie boha boli treba prikázania a na milovanie peňazí nebol vydaný žiadny príkaz.Pritom sa všetci držia nepísaného zákona: Milovať budeš jediného boha - peniaze celou svojou dušou a celým svojím telom.Peniaze sú jediným bohom,ktorého všetci uznávajú a klaňajú sa mu.

... viackrát som reagoval na podobné témy. Budem sa v mnohom opakovať, dúfam, že mi bude odpustené. Každý človek má svoju individuálna skúsenosť, skúsenosť v tom najširšom zmysle tohto pojmu a cez ňu hodnotí, či už vedome, alebo podvedome, všetko s čím prichádza do styku ... To, čo potvrdzuje jeho postoj, názor, vyhovuje jeho "rozpoloženiu", citom, ... prijíma benevolentnejšie, až často bezmyšlienkovite a naopak, "oponujúce" hodnotí, oproti tomu, čo už prijal, prehnane kriticky a rovnako, často bezmyšlienkovite, bez akejkoľvek snahy porozumieť. Čím viac je na svoju skúsenosť citovo naviazaný, tým viac odmieta nové, tejto skúsenosti odporujúce poznanie a iný názor je iritujúcejším ... Jednou s častých chýb je hodnotiť veci bez historického kontextu ... Toto všetko sa týka i Biblie. Inak ju vníma veriaci a inak človek bez viery v "judo-kresťanského" Boha //rozdiely sú aj medzi samotnými veriacimi /i neveriacimi .../, neraz až neprekonateľné//, ale v oboch prípadoch sa akosi zabúda na časové, priestorové, historické súvislosti a v neposlednom rade sa opúšťa logika a vytvárajú špekulácie bez relevantných objektívnych /odvolávanie sa na subjektívne, nepodložené tvrdenia .../ základov. Biblia je plná paradoxov. Inak to ani nemôže byť, keďže je kompiláciou príbehov, kníh, ktoré vznikali v odlišných dobách, od seba "veky" vzdialených ... Uvedomujú si to aj mnohí mysliaci kresťania, ktorí tiež kritizujú doslovný výklad Biblie. Pokiaľ viem, katolíci upustili od takéhoto výkladu a jednotlivé verše chápu skôr symbolicky, ich zmysel vysvetľujú v kontexte Biblie ako celku a dnešného poznania. Ja ako neveriaci som samozrejme kritickým i k takémuto prístupu, keďže vychádza z viery v Boha ako základu. Pokladám ho viac za špekulatívny, ako objektívnym. Rastos v jednej z tém napísal, niečo v tom zmysle, že diskusia medzi veriacimi a neveriacimi by mala väčší význam vo filozofickej rovine. Ja by som, z viacerých dôvodov takúto diskusiu uvítal. Žiaľ pokusy o ňu zlyhali ...

👍: rastos

Áno, taká diskusia by bola správna. Problém je (zo strany veriacich) najmä nízka znalosť filozofie. Oni ju totiž (pre svoju vieru) moc nepotrebujú, potrebnosť sa objavuje až v kontakte s premýšľajúcimi neveriacimi a potrebou nájdenia obojstranne zrozumiteľného komunikačného jazyka. Takže niektorí (ako ja🙂 sa vydávajú aspoň trocha na cestu štúdia filozofie...

Skôr ale, než sa dočkáme nejakých filozoficky rozhľadených kresťanských laikov, je ešte možnosť hľadať nejaký diskusný klub, kde sa zúčastňujú teológovia, lebo tí by mali mať o filozofii šajn, resp. mali by vedieť sa legitímne pohybovať na takom ihrisku.