To,čo nás odhaľuje ako klamárov!

Už hodnú chvíľu preberáme, či človek má nejakú nesmrteľnú dušu,čo prežíva smrť jeho hmotného tela,....tiež,či môžme zhmotnenie zosúladiť s vzkriesením, a či v nebi budú niektorí žiť ako duchovia/presne ako anjeli/,alebo budú mať obojživelné telo/ hmotné a aj duchovné/?
Podla Biblie JS a iní veria,že človek skutočne zomiera ,pretože jeho život sa viaže na štruktúru mozgu,a jeho pochody. Od našej mysle,mozgu sa odvíja aj naše vnútorné "Ja". A tak ak odumrie mozog,človek zomiera a prestáva existovať. A to je aj vedecký fakt /nielen biblický/ a nič nesmrteľné,nehmotné ho neprežíva!
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ale druhá strana/veriaci v nesmrteľnú dušu/ veria,že smrť je len prechodom do iného sveta,a že niečo nehmotné a nesmrteľné/duša,duch/ v ktorom je i naše vnútorné "Ja" prežíva dalej po smrti. Teda,že život človeka nie je viazaný na štruktúru mozgu,a tam nie je ani naše vnútorné "Ja". Ale sa to viaže k nesmrteľnej duši,duchu.
Tieto "hlboké pravdy" tu hlásajú ,ako Krištof,Astax, Veriaci a iní!
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
A teraz použijem istú analógiu. Vieme,že bežne anjeli prichádzali na zem s istým posolstvom,a tak sa dialo aj pred potopou.
Otázka č.1,.....ak anjel/duch,nehmotný,nesmrteľný/ zobral na seba nejaké telo a prišiel na zem,tak to bolo zhmotnenie,alebo vzkriesenie?
Samozrejme,každý zrejme pozná odpoveď?! Bolo to zhmotnenie a tak to opisujú aj práce tých,čo veria v nesmrteľnú dušu.
Otázka č.2,.......ak opäť nejaký duch,duša v nebi/nesmrteľná,nehmotná/ si zoberie opäť svoje zomrelé telo,.....môžme to nazvať ako zhmotnenie,alebo vzkriesenie?

Samozrejme,že z toho,čo sme si povedali ,jednoznačne vyplýva,že to nijako nemôže byť vzkriesenie,oživenie. Ale je to len ...zhmotnenie,...ako v prípade anjelov,duchov.
Prečo? .....pretože ,ak náš život nie je viazaný na štruktúru mozgu,a ani naše "Ja" tam nesídli, ale vraj v danom nesmrteľnom duchu,duši,.....tak potom tu niet čo oživovať,a privádzať opäť k životu. Lebo ten je podla veriacich v nesmrteľnú dušu,viazaný na daného ducha,dušu! A tam je aj to zmienené "Ja". A tak hmotné telo je len ako "oblek",ktorý si oblečieme,vyzlečieme.
Ak by sme tvrdili,že to tak nieje,....tak potom aj anjeli neboli zhmotneníe ,ale boli vzkriesení,keď prišli na zem. A to je niečo, čo zdravý rozum nemôže nijak pripustiť,....ak už si nectíme Božie slovo a jeho tvrdenia.
A tak je to aj s nesmrteľnou dušou,duchom........lebo to,čo žije a je nesmrteľné nemôžte nijako oživovať,kriesiť,privádzať k opätovnému životu. A tak, keď si takáto duša/nesmrteľná,nehmotná/ vezme nové/oslávené/ telo,....tak to je len opäť zhmotnenie,nakoľko veriaci v nesmrteľnú dušu, vnímajú hmotné telo ako "hnusnú ustricu",/obal/ a nesmrteľnú dušu ako "vzácnu perlu".
Aj keď som sa viac ráz opakoval,verím,že niektorí pochopia,....odkiaľ je náuka o nesmrteľnej duši/duchu/ a aká je nelogická,nebiblická?!

👍: milky945

Čo je to v "kresťanstve" vlastne oživované, keď má človek nielen fyzickú, lež i duchovnú stránku, ktorá pokračuje v existencii aj po fyzickej smrti človeka? Ide o to, že v kresťanstve má podstatne väčší význam vzťah Boh - človek (Stvoriteľ - stvorenie), než napr. pôvodne v gréckej filozofii, v ktorej bola viac podstatná dualita telo - duša. Takto to napísal v r. 1959 Jozef Ratzinger:

"Písmo přikládá dualismu těla a duše v člověku mnohem menší význam než řecká filosofie. Mnohem více než tato dualita je v Bibli rozhodující jiná podvojnost, a to mezi Stvořitelem a stvořením. ‚Dualismus‘ Bible (můžeme-li tu vůbec toto slovo ještě užívat) stojí jinak než u Řeků, je personalistický, nikoli ontologický. To znamená: rozhodující dělící linie pro Písmo probíhá nikoli skrze člověka, nýbrž mezi Stvořitelem a stvořením. Rozlišování úrovní v člověku samotném ztrácí proti tomuto velkému rozdílu zcela na závažnosti."

Takže otázka tu nestojí v prvom rade tak, či má človek telo i dušu, lež či alebo aký má vzťah s Bohom.

Pozrime sa na prvý príbeh o Adamovi a Eve. Niektorí ho chápu takmer doslovne, iní skôr symbolicky, ale celkovo sa väčšinou zhodujú na niektorých veciach. Pôvodne v Edene mal človek (Adam a Eva) dobrý vzťah s Bohom, mal Jeho milosť, blízkosť, poznal Ho a v tomto zmysle mal "život" (bol tam i strom života). Čo sa však stalo potom, keď človek urobil prvý hriech? "Zomrel", to znamená stratil tú Božiu milosť, poznanie Boha, Božiu blízkosť, bol výhnaný z raja i od stromu života... To bol prvotný hriech, ktorý sa však týka aj všetkých "Adamových potomkov" čiže tzv. dedičný hriech. To znamená, že človek prichádza na tento svet v podobnom stave ako Adam už po vyhnaní z raja. A čo teda znamená to oživenie, vzkriesenie, milosť, spása, vykúpenie z prvotného (dedičného) hriechu...? To, že človek nadobúda ten "stratený" vzťah s Bohom, že sa obnovuje, oživuje ten vzťah so životodárnym Božím Duchom, nadobúda sa i lepšie poznanie Boha. Človek tak dostáva "život" alebo i večný život. Teda "mŕtvy pre hriech", tj. bez príslušného životodárneho vzťahu s Bohom, získava "život" - Božiu milosť, poznanie atď. Ježiš v evanjeliu hovorí: "Ja som cesta, pravda i ŽIVOT, nik neprichádza k Otcovi inak ako cezo mňa."

Pavol píše Efezanom (2. kap.): "Boh nás všetkých oživil s Kristom, spolu s ním nás vzkriesil... vy, čo ste boli niekedy ďalekí, stali ste sa teraz v Ježišovi Kristovi blízkymi... Oboch nás zmieril s Bohom... Veď skrze Neho máme v jednom Duchu obaja prístup k Otcovi." Teda Židia i Nežidia získali milosť, život, vzkriesenie - prístup k Otcovi v Duchu...
"Lebo od­platou za hriech je sm­rť, ale Božím darom milos­ti je večný život v Kris­tu Ježišovi, našom Pánovi." (Rimanom 6, 23)

Alebo si napr. všimnime podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15). Ten najprv v zlom odchádza od otca, ale keď sa k otcovi vráti, čo sa stane? "Tento môj syn bol mŕtvy, ale ožil..."

Obnovovaný však nie iba samotný vzťah Boh - človek, lež na základe toho aj sám človek je oživený, totiž kvalita jeho duchovného života, poznanie atď. Paradoxne život (existencia) bez Boha, v hriechu sa tu volá smrť. Život s Bohom sa tu volá večný život, či už na tomto svete alebo napokon v nebi. "A to je večný život, aby POZNALI Teba..." Len dodávam, že Ježiš Kristus býva niekedy symbolicky označovaný aj ako znovu nájdený strom života

2,....Krištof,....myslel som si ,že z tohto sa nedá vykľučkovať a predsa si prišiel s niečim/filozofickým mámením/,čomu som vôbec neporozumel.
Je síce pravdou,že hriechom Adam stratil blízky vzťah k Bohu,.....a tiež chápem to,ked hovoríš o "duchovnom ožievení", ked sa zmierime s Bohom skrze Krista. Ale to všetko nemá nič spoločné s tým,na čo som poukázal. Pretože ty je pekne vidno,ako sta sa sami svojimi tvrdeniami chytili do pasce.
Samozrejme,....ja viem,že naďalej sa budete klamať a dokazovať ,že v Písme sa hovorí o "dualizme"/telo,duša/,....ale nič také nie je pravda. Lebo,telo je živá duša. Tak ako telo zvieraťa je živá duša.
Aj keď biblické slovníky jednoznačne tvrdia ,že v Písme nie je dichotómia,rozdelenie človeka na hmotnú a nehmotnú časť. Človek ako celok ,je živá ,smrteľná duša!
Pán Ratzinger nič nevysvetlil,len zahmlil a odpovedal vlastným spôsobom,lebo na to sa nedá odpovedať,/nesmrteľné sa nemôže oživovať,kriesiť/len tak ,že budeme klamať,zavádzať na svoju vlastnú škodu,a škodu tých čo sa jeho/vašimi/názormi,náukami riadia. "Ak vedie slepý slepého ,obaja padnú do jamy"!
Výsledok je taký,.....že to vaše údajne "vzkriesenie" osláveného tela je len zhmotnenie,a nikdy nie vzkriesenie! To stále píšem ,ja,....teológovia,...... a aj tí,čo veria v nesmrteľnosť duše,.....lebo si uvedomujú túto dilemu,ktorá bola predmetom mnohých sporov,a nikdy nebola zodpovedaná. A to len preto,že sa na ňu nedá odpovedať,pretože pravdou môže byť len jedna náuka! Teda,....buď je nesmrteľná duša/čo Biblia neučí/,....alebo je pravdivá Kristova náuka o vzkriesení!
Nasledovníci Krista vedia k čomu sa priklonia!

Ešte by som chcel doplniť niečo k tomu, čo som napísal v 2. Píšem tam, že niečo dôležité sa pokazilo medzi Adamom a Bohom a preto bolo potrebné, aby došlo k obnove, náprave. (Či už ten príbeh o Adamovi a Eve berieme ako vzor skôr symbolický alebo doslovný.) Ak totiž v Edene mal človek pôvodne patričný vzťah s Bohom, tak keď sa to potom pokazilo, jediné, čo bolo potrebné, bolo urobiť nápravu. To je základ, ktorého sa to všetko týka, aj smrť a potom oživenie, vzkriesenie. A o tom aj hovorí Biblia.

Rimanom 5:
"A tak ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu...  A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. ...
Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť - tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili... Ale smrť panovala od Adama do Mojžiša aj nad tými, čo nehrešili na spôsob priestupku Adamovho... Lebo ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista, sa milosť Božia a dar tým väčšmi rozhojnili pri mnohých. Lebo ak pádom jedného smrť zavládla, tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. A tak teda: ako (vinou) pádu jedného došlo k zatrateniu všetkých ľudí, tak (zásluhou) jedného ospravedlňujúceho skutku došlo k životodarnému ospravedlneniu všetkých ľudí. Lebo ako skrze neposlušnosť jedného človeka mnohí sa stali hriešnymi, tak aj skrze poslušnosť jedného človeka mnohí budú ospravedlnení... aby tak, ako hriech vládol v smrti, aj milosť vládla spravodlivosťou pre večný život skrze Ježiša Krista, nášho Pána. ...
Tak zmýšľajte o sebe aj vy: že ste mŕtvi hriechu a žijete Bohu v Kristovi Ježišovi."

A teda tu nie je rozpor, že tí ľudia, ktorí dostali cez Krista milosť, život, obnovený vzťah s Bohom, že by nemohli mať duchovnú dušu (ktorá nezomiera s telom). Môžu ju mať

5,...Krištof,......ty rozprávaš o Adamovi a podobne,...ale to nemá žiadny súvis s témou,....a s otázkou, ktorú som tam nadhodil.
Sami ste to svojimi tvrdeniami vylúčili.
To,že sme boli vierou v Krista zmierený s Bohom/omilostený/,je jedna vec........ale nič sa tu nepoukazuje na to,či človek má nesmrteľnú dušu,alebo nemá. A tiež sa tým neodpovedá,či prijatím osláveného tela je dotyčný/veriaci v nesmrteľnú dušu/ vzkriesený,alebo zhmotnený? Jednoznačne- tu ide o zhmotnenie.
Hovoríš o všetkom možnom,len nie k veci!

O biblických dôkazoch, či človek má alebo nemá dušu (ktorá nezomiera s fyzickou stránkou), sme diskutovali aj nedávno v iných témach. Takže to samotné priamo tu už neriešim. A inak ako som napísal aj v príspevku 10.

Ad: "Takže otázka tu nestojí v prvom rade tak, či má človek telo i dušu, lež či alebo aký má vzťah s Bohom."

Ale to je defacto presne tá istá otázka. Telo nie je vlastne nič iné, než Boh Otec v človeku. A duša je v princípe ten človek, ktorý môže mať vzťah.

Prečo sem pletiete ,niečo ,čo nemá žiadnu spojitosť s témou?
Ja som sa pýtal.......,či možno tých,čo veria v nesmrteľnú dušu a po smrti príjmu oslávené hmotné telo,nazvať že boli vzkriesený?......alebo je to len zhmotnenie?

No a keďže nevieme, tak sem pletieme to, čo nemá žiadnu spojitosť s témou. Celkom logické :-D

8,....ale viete,lebo musí byť každému jasné, že ak nespájate život človeka so štruktúrou mozgu/a i vnútorne ja/,tak potom to vaše prijatie osláveného tela,je len zhmotnenie,ale nie vzkriesenie!
No a čo povie na to Kristus,že ste zrušili jeho náuku, na úkor pohanskej,ľudskej.....a nesmrteľnosť ste prisúdili každému,dokonca aj zlým! A pritom nesmrteľnosť/neporušiteľnosť/ sa získava len na základe viery v Kriste!

V prvom príspevku si napísal: "A tak je to aj s nesmrteľnou dušou,duchom........lebo to,čo žije a je nesmrteľné nemôžte nijako oživovať,kriesiť,privádzať k opätovnému životu."

Tak som odpovedal, ako je to s tým oživovaním podľa Biblie a že tam nie je rozpor. Na tomto svete je skrze Krista obnovený alebo nadobudnutý ten životodarný vzťah s Bohom a po fyzickej smrti ten vzťah pokračuje na onom svete (nebo). Smrť z hriechu znamená život (existenciu) v hriechu bez Boha. A život alebo večný život znamená existenciu v milosti s Bohom a jeho poznanie.

Ale aj inak - nikdy nemôže ísť o zhmotnenie namiesto vzkriesenia, ak to telo, ktoré človek má, má byť potom v rámci vzkriesenia premenené na duchovné. Čiže duchovná duša sa podľa toho potom spojí s duchovným telom. Totiž to hmotné ľudské telo, ktoré medzitým zomrelo, by bolo oživené a premenené na duchovné. To nie je zhmotnenie, lež vzkriesenie a keď už tak skôr ODuchovNENIE. A dokonca aj keby niekto veril, že vzkriesené bude opäť hmotné telo, nešlo by ani tak o zhmotnenie (veď hmotné už bolo), ale skôr o vzkriesenie, ak by to telo medzitým zomrelo a potom by bolo vzkriesené.
Anjeli, ktorých si spomínal, neboli nikdy kriesení. Ježiš (Syn) pri príchode na tento svet ako človek s telom nebol pritom kriesený, ale "vzal na seba ľudské telo". A vzkriesený bol až oveľa neskôr v inej súvislosti